{"guid": "ussr:c05dd55c-f811-4dfb-be7d-ec72a3df42bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.185.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 185/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 185/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 185/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.185.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c05dd55c-f811-4dfb-be7d-ec72a3df42bd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.185.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.185.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.185.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 185/2018-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava\n\nOrosza\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\n,\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\n\nJUDr. Eva Mišíková, s. r. o., Laurinská 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka\nJUDr. Eva Mišíková, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\npostupom vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave vo veci\nvedenej\n\npod\n\nČVS: KRP-169/2-VYS-BA-2015 a postupom\n\nprokurátorky\n\nKrajskej\n\nprokuratúry v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 1 KPt 449/16/1100 a jej uznesením\nzo 17. októbra 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\n15. decembra 2016 doručená sťažnosť\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Mišíková,\ns. r. o., Laurinská 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Eva Mišíková, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“) postupom vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave\n(ďalej len „vyšetrovateľ“) vo veci vedenej pod ČVS: KRP-169/2-VYS-BA-2015\na postupom prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská\nprokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 1 KPt 449/16/1100 a jej uznesením\nzo 17. októbra 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti\n\nbolo vedené trestné\n\nstíhanie pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221\nods. 1 a 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“) v podstate na tom skutkovom základe, že (citácia z napadnutého\nuznesenia prokurátorky krajskej prokuratúry, pozn.) „\nv\n\ndňa 11. 05. 2011\n\nv priestoroch spoločnosti\nuzavrela ako kupujúca s pošk.\n\nako predávajúcou\n\nkúpnu zmluvu podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení a zákona\nč. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, ktorej\npredmetom bol prevod vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č.\n\no výmere 439,32 m 2,\n\nnachádzajúceho sa na 8. poschodí rozostavanej stavby bytového domu na\n...\n\na\n\nto\n\nz\n\nvýlučného\n\nvlastníctva\n\npredávajúceho\n\ndo\n\nvýlučného\n\nvlastníctva kupujúceho, pričom zmluvné strany sa dohodli na celkovej kúpnej cene\nvo výške 1.211.333,-Eur a kupujúci sa zaviazal uhradiť predávajúcemu kúpnu cenu... tak,\nže 1. splátka kúpnej ceny vo výške 713.333,-Eur bude uhradená kupujúcim na účet\npredávajúceho vedený v\n\n... po podpise záložnej zmluvy\n\no zriadení záložného práva k predmetu kúpy v prospech\n\na návrhu\n\nna vklad tohto záložného práva do katastra nehnuteľností a odovzdaní rovnopisu tejto\nzmluvy s úradne overeným podpisom predávajúceho kupujúcim v piatich vyhotoveniach\n\n2\n\nspolu s podpísaným návrhom na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho\ndo katastra nehnuteľností a 2. splátku kúpnej ceny vo výške 500.000,-Eur sa kupujúci\nzaviazal zaplatiť prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu\na túto splátku poskytovateľ hypotekárneho úveru bezodkladne po splnení\nvšetkých podmienok pre čerpanie schváleného úveru zašle na účet záložného veriteľa,\nktorým je\n\n.. následne pošk.\n\ndňa 19. mája 2011\n\npodala na Správu katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu... pod číslom\nV-12269/11 návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností s priloženou\nKúpnou zmluvou z 11. 05. 2011, pričom dňa 21. apríla 2011 v Bratislave bola uzavretá\nmedzi veriteľom\n\na dlžníkom\n\nzmluva o účelovom\n\nsplátkovom úvere... zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti s výškou účelového\núveru 500.000,- Eur za účelom nadobudnutia financovanej nehnuteľnosti definovanej\nvo vyššie uvedenej kúpnej zmluve a so zabezpečením pohľadávky zriadením záložného\npráva k uvedenej nehnuteľnosti v celej výške, pričom\n\nv rozpore s\n\nčlánkom II, bodom 2.2 kúpnej zmluvy, 1. splátku kúpnej ceny vo výške 713.333,- Eur\nneuhradila na účet vedený v\n\n.. ani iným spôsobom uvedenú platbu neuhradila,\n\nale si zadovážila fotokópiu - Čestné prehlásenie pošk.\nz 19. 05. 2011, že prevzala od\n\nsumu 713.333,- Eur ako prvú časť\n\nkúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy a Príjmový pokladničný doklad zo dňa 11. 05. 2011\no prijatí sumy 713.333,- Eur pošk.\nčo však poškodená\n\nod\n\n,\n\npoprela s tým, že napriek písomnému odstúpeniu\n\nod kúpnej zmluvy z 1. 7. 2012 jej prvá splátky kúpnej ceny doposiaľ nebola uhradená,\nčím poškodenej\n\n... vznikla škoda vo výške 713.333,- Eur.“.\n\nProkurátorka krajskej prokuratúry uznesením sp. zn. 1 KPt 449/16/1100\nz 13. júna 2016 podľa § 194 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) na základe sťažnosti obvinenej\nzrušila uznesenie vyšetrovateľa ČVS: KRP-196/2-VYS-BA-2015\nz 20. apríla 2016, ktorým bolo na základe pokynu dozorujúceho prokurátora Okresnej\nprokuratúry Bratislava (ďalej len „okresná prokuratúra“) menovanej vznesené obvinenie\n\n3\n\nzo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a)\nTrestného zákona, a vyšetrovateľovi uložila, aby vo veci znovu konal a rozhodol.\nVyšetrovateľ uznesením ČVS: KRP-169/2-VYS-BA-2015 z 29. júla 2016 na základe\npokynu dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry podľa § 215 ods. 1 písm. b)\nv spojení s § 215 ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci zastavil.\nProti označenému\n\nuzneseniu\n\nvyšetrovateľa\n\no zastavení\n\ntrestného\n\nstíhania\n\npodala\n\nsťažovateľka v procesnom postavení poškodenej sťažnosť, ktorú prokurátorka krajskej\nprokuratúry napadnutým uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietla ako nedôvodnú.\nSťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho\nzákladného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny postupom vyšetrovateľa vo veci vedenej pod ČVS: KRP-169/2-VYS-BA-2015\na napadnutým uznesením prokurátorky krajskej prokuratúry, ako aj postupom, ktorý jeho\nvydaniu predchádzal. Vo svojej sťažnosti pomerne podrobne uvádza konkrétne výhrady\nproti zastaveniu trestného stíhania v predmetnej veci, ktoré uplatnila už v sťažnosti podanej\nproti uzneseniu vyšetrovateľa z 29. júla 2016. Namietané porušenie svojho základného\npráva na inú právnu ochranu potom odôvodňuje okrem iného takto:\n«V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy (právo na inú právnu ochranu) a čl. 36 ods. 1 listiny\nmám právo na to, aby orgán verejnej moci môj podnet (sťažnosť proti uzneseniu o zastavení\ntrestného stíhania) prijal a o mojej sťažnosti riadne konal, pričom toto konanie musí mať\nurčitú kvalitu. Pod príslušnou kvalitou konania rozumiem predovšetkým to, že sa príslušný\norgán verejnej moci (prokurátor) bude mojimi „sťažnostnými dôvodmi“ riadne zaoberať\na bez ohľadu na to, aký bude výsledok tejto jeho činnosti, mi na moje „sťažnostné dôvody“\nodpovie takým spôsobom, z ktorého bude vyplývať, že tieto dôvody riadne posúdil a najmä\nže konal v zmysle zákona, teda v súlade s ustanovením čl. 2 ods. 2 ústavy. ... prokurátorka\nsa v napadnutom uznesení mojimi sťažnostnými dôvodmi riadne nezaoberala, objektívne\nich nevyhodnotila a nedala na ne odpovede v dostatočnom rozsahu, pričom jej konaním\ndošlo k porušeniu viacerých ustanovení Trestného poriadku...\n\n4\n\nV súvislosti so zabezpečovaním požiadaviek vyvoditeľných zo základného práva\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je kľúčové,\naby orgán verejnej moci poskytujúci a garantujúci túto ochranu postupoval pri výkone\nsvojich právomocí objektívne... V danom prípade je zrejmé, že za účelom objektivizácie\ntvrdení jednotlivých subjektov trestného konania mali orgány činné v trestnom konaní\nk dispozícii aj ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré nevykonali a rozhodli na základe\nneobjektívnych vyjadrení svedkov patriacich k jednej z dvoch vzájomne si odporujúcich\nskupín dôkazov. Prokurátor následne napadnuté uznesenie odôvodnil len na základe\nvyhodnotenia takejto jednej skupiny dôkazov, čo nie je možné vyhodnotiť ako náležité\nodôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci.\nPostup uplatnený v napadnutom uznesení a v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu\npredchádzalo a jeho záver nie je z ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný...\nVychádzajúc z príslušných ustanovení Trestného poriadku (§ 46 ods. 1 TP) som mala\nprávo domáhať sa v rámci tzv. adhézneho konania uplatnenia svojho nároku na náhradu\nškody v trestnom konaní. Vychádzajúc z čl. 46 ods. 1 ústavy a z čl. 36 ods. 1 listiny som\nmala právo na to, aby toto trestné konanie malo určitú kvalitu a aby o rozhodnutí o tomto\ntrestnom konaní neboli odôvodnené pochybnosti a aby bolo založené na preskúmateľných\na objektívnych dôkazoch. K takémuto konaniu postupom prokurátora pri napadnutom\nuznesení (a ani pri jemu predchádzajúcom postupe vyšetrovateľa) nedošlo...\nVýrok o náhrade uplatnenej škody v rámci takéhoto (adhézneho, pozn.) konania\n(ktorý by sa dal považovať za rozhodnutie bez dôvodných pochybností) predpokladal\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní (v nadväznosti na ustanovenie čl. 2 ods. 2\nústavy) postup v súlade s ustanoveniami § 1 Trestného poriadku (tak, aby trestné činy boli\nnáležite zistené), § 2 odsek 5 Trestného poriadku (prokurátor je povinný stíhať všetky\ntrestné činy, o ktorých sa dozvedel), § 2 odsek 6 Trestného poriadku (orgány činné\nv trestnom konaní konajú z úradnej povinnosti), § 2 odsek 10 Trestného poriadku (orgány\nčinné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú\ndôvodné pochybnosti), § 2 odsek 12 Trestného poriadku (orgány činné v trestnom konaní\nhodnotia dôkazy na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo\ni v ich súhrne), § 119 odsek 1 písmeno a) a písmeno e) Trestného poriadku (v trestnom\nkonaní treba dokazovať, či skutok má znaky trestného činu a tiež aj následok a výšku škody\n\n5\n\nspôsobenej trestným činom) a § 215 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku (podľa ktorého\nje možné trestné stíhanie zastaviť len vtedy, ak v rozsahu, o ktorom nie sú dôvodné\npochybnosti, bolo vykonaným dokazovaním zistené, že skutok nie je trestným činom a nie je\ndôvod na postúpenie veci). Zároveň bolo potrebné rozhodnúť o skutku tak, aby rozhodnutie\nbolo preskúmateľné a nebolo založené na svojvoľnej argumentácii, teda aby nebolo\narbitrárne.\nProkurátor však na základe mnou podanej sťažnosti proti uzneseniu o zastavení\ntrestného stíhania (zo dňa 24. 06. 2016) vydal napadnuté uznesenie, čím jeho konaním\n(ale aj postupom prokurátora a vyšetrovateľa, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo)\nboli porušené všetky tieto ustanovenia Trestného poriadku, ktoré sú uvedené\nv predchádzajúcom odseku. Prokurátor a aj vyšetrovateľ nepochybne konali v rozpore\ns ustanovením čl. 2 ods. 2 ústavy a tým došlo k porušeniu môjho základného práva na inú\nprávnu ochranu vyjadreného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré je garantované okrem ústavy\naj čl. 36 ods. 1 listiny.»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\nuznesením prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 1 KPt 449/16/1100-8,\nzo dňa 17. októbra 2016, a predchádzajúcim konaním vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva\nPZ v Bratislave v konaní pod ČVS: KRP-169/2-VYS-BA-2015, porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie prokurátorky Krajskej\nprokuratúry Bratislava sp. zn. 1 KPt 449/16/1100-8, zo dňa 17. októbra 2016, a vec sa jej\nvracia na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva\nkonania...“\nII.\n\n6\n\nnáhradu trov\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka v posudzovanej veci namieta porušenie svojho základného práva na inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny postupom vyšetrovateľa\nvo veci vedenej pod ČVS: KRP-169/2-VYS-BA-2015 (ktorý vyústil do vydania uznesenia\no zastavení trestného stíhania z 29. júla 2016) a napadnutým uznesením prokurátorky\nkrajskej prokuratúry, ktorým bola sťažnosť sťažovateľky ako poškodenej proti uzneseniu\nvyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania zamietnutá, ako aj postupom, ktorý vydaniu\nnapadnutého uznesenia predchádzal.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n7\n\nPodľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie,\nak nie je skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie trestným činom a nie je dôvod\nna postúpenie veci.\nPodľa § 215 ods. 4 Trestného poriadku zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1\nje oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie.\nPodľa § 215 ods. 6 Trestného poriadku obvinený a poškodený môžu proti uzneseniu\no zastavení trestného stíhania okrem odseku 1 písm. g) a obvinený aj odseku 3 podať\nsťažnosť, ktorá má odkladný účinok.\nPodľa § 193 ods. 1 psím. c) nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.\nPodľa § 221 ods. 1 Trestného zákona sa trestného činu podvodu dopustí ten,\nkto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu\nalebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu [podľa § 221 ods. 4\npísm. a) Trestného zákona škodu veľkého rozsahu].\nII.1\n\nK sťažovateľkou namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46\n\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom\npod ČVS: KRP-169/2-VYS-BA-2015\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti sťažovateľky v súlade so svojou\nustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu\nsubsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže\nbyť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci\nim zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\n\n8\n\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Z princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie\nsvojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany,\na preto predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej\n\nmoci,\n\nktorého\n\nkompetencia\n\npredchádza\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(m. m. IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže (resp. mohol) domôcť\n(a aj sa domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred inými\norgánmi verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nSťažovateľka v procesnom postavení poškodenej mala možnosť v trestnom konaní\nvedenom\n\nvyšetrovateľom\n\npod\n\nČVS:\n\nKRP-169/2-VYS-BA-2015\n\nvyužiť\n\nzákonom\n\nustanovené procesné prostriedky na ochranu svojich práv (napr. postupom podľa § 210\nTrestného poriadku), čo napokon (aj) podaním sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa\no zastavení trestného stíhania urobila. Právomoc okresnej prokuratúry, resp. krajskej\nprokuratúry vykonávať dozor v prípravnom konaní, preskúmať postup policajta\nvo vyšetrovaní a napokon aj rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľky proti meritórnemu\nrozhodnutiu vyšetrovateľa tak v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu\nvo vzťahu k postupu a rozhodnutiam vyšetrovateľa v označenom konaní.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny napadnutým uznesením prokurátorky\nkrajskej prokuratúry, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\n\n9\n\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnapadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\nSťažovateľka namietané porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny napadnutým uznesením prokurátorky krajskej prokuratúry\nodôvodňuje (v podstate) tým, že označené rozhodnutie je (v kontexte sťažovateľkou\nuplatnených námietok) nedostatočne odôvodnené a vychádza z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu.\nÚstavný súd vo vzťahu k výhradám sťažovateľky v prvom rade pripomína, že nie je\nsúčasťou systému orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa čl. 124 ústavy\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý (okrem iného) rozhoduje\no sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd fyzických osôb\na právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nCieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie\na posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)\nfyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti\ns rozhodovaním vo veci samej, ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol\n\n10\n\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového\nstavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery orgánov verejnej\nmoci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických\nosôb a právnických osôb môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nvtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách\no ľudských právach a základných slobodách (m. m. III. ÚS 38/05).\nProkurátorka krajskej prokuratúry, rozhodujúc o sťažnosti sťažovateľky ako\npoškodenej proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania, sa v napadnutom\nuznesení stotožnila so závermi vyšetrovateľa, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné\nstíhanie nie je trestným činom, a preto je potrebné trestné stíhanie zastaviť [§ 215 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku].\nPrávny záver, že konanie (v tom čase) podozrivej nenapĺňalo zákonné znaky\nskutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona,\nodôvodnila prokurátorka krajskej prokuratúry v relevantnej časti napadnutého uznesenia\nnajmä takto:\n«Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu\npríčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby a jej uskutočnenou majetkovou dispozíciou\na ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom\nmajetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Vyžaduje sa teda, aby\npáchateľ uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, osoba konajúca v omyle alebo\nuvedená do omylu uskutočnila majetkovú dispozíciu, páchateľ alebo iná osoba v dôsledku\ntejto majetkovej dispozície získali prospech a konajúca osoba utrpela v dôsledku\nuskutočnenej majetkovej dispozície majetkovú škodu v zákonom požadovanej výške.\nUvedením do omylu páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným\nstavom veci, pričom môže ísť o klamstvo alebo aj o nepravdivú informáciu. Podstatné\n\n11\n\nskutočnosti zamlčí páchateľ, ktorý neuvedie pri svojom podvodnom konaní akékoľvek\nskutočnosti, ktoré sú rozhodujúce alebo zásadné pre rozhodnutie podvádzanej osoby,\npričom pokiaľ by tieto skutočnosti boli druhej strane známe, k plneniu z jej strany\nby nedošlo. Z uvedeného je zrejmé, že v omyle musí byť osoba uskutočňujúca majetkovú\ndispozíciu, plnenie.\nV danom prípade uskutočňovala majetkovú dispozíciu (predaj nehnuteľností\nvo vlastníctve\n\n) predávajúca\n\ns kupujúcou\n\n, ktorá uzatvorila\n\nkúpnu zmluvu zo dňa 11. 5. 2011 a následne,\n\ndňa 19. 5. 2011, podala návrh na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra\nnehnuteľností, v dôsledku čoho došlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti na kupujúcu.\nVýsledky vykonaného vyšetrovania však neumožňujú prijať záver, že pri vykonávaní\npredmetnej majetkovej dispozície, v súvislosti s ktorou jej vznikla alebo mala vzniknúť\nmajetková škoda vo výške 713.333 €, bola kupujúcou\n\nuvedená\n\ndo omylu. Podvodný úmysel páchateľa uviesť iného do omylu, následkom ktorého\nje spôsobenie majetkovej škody v zákonom stanovenej výške, by v danom prípade musel\nv konaní kupujúcej\n\nexistovať už v čase, keď s poškodenou\nuzatvárala kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod\n\nnehnuteľnosti do vlastníctva kupujúcej, nakoľko práve v dôsledku tohto právneho úkonu\nuskutočnila predávajúca\n\nmajetkovú dispozíciu - predaj nehnuteľnosti. Už vtedy\n\nby teda kupujúca musela konať s úmyslom, ktorého existencia by musela byť preukázaná\naj zadováženými dôkazmi, získať byt do svojho vlastníctva bez toho, aby predávajúcemu\nzaplatila 1. splátku kúpnej ceny. Existencia takéhoto jej úmyslu, práve v čase uzatvárania\nkúpnej zmluvy, však vykonaným vyšetrovaním preukázaná nebola. V tejto súvislosti nie je\nmožne neprihliadať na to, že iniciatíva vedúca k predaju predmetnej nehnuteľnosti vzišla\nod poškodenej\n\n, resp. od jej manžela\n\n, ktorý v tejto\n\nzáležitosti konal v mene svojej manželky, vlastníčky prevádzanej nehnuteľnosti. Na jeho\npodnet došlo i k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 11. 5. 2011, predmetom ktorej bola\nprevádzaná nehnuteľnosť, a k následnému prevedeniu vlastníckeho práva na kupujúcu\n.\n... pri samotnom uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 11. 5. 2011 a vykonaní majetkovej\ndispozície - predaji nehnuteľnosti kupujúcej\n\n12\n\n, neboli poškodení\n\nuvedení kupujúcou do omylu a nekonali ani v omyle. A to aj v prípade, ak by k uzatvoreniu\nkúpnej zmluvy zo dňa 11. 5. 2011 došlo spôsobom a za okolností, ako to popisovali oni.\nV takomto prípade totiž konali s vedomím, že uzatváraná kúpna zmluva je iba fiktívnym\nprávnym úkonom, ktorý má slúžiť na získanie úveru z\n\npre osobu kupujúcej\n\n, keďže oni podmienky na poskytnutie takéhoto úveru bankou nespĺňali.\nBolo iba vecou ich vzájomnej ústnej dohody s kupujúcou, ako bude následne\ns nehnuteľnosťou naložené - či, kedy a za akých podmienok bude „vrátená“ poškodenej\ndo vlastníctva. Verzie poškodených a\n\no obsahu tejto ústnej dohody\n\nsú však rozporné, a teda nespôsobilé viesť k vytvoreniu objektívneho záveru o tom,\nako skutočne malo byť s nehnuteľnosťou následne, po uplynutí nejakej doby naložené.»\nK sťažnostnej námietke sťažovateľky, že podvodný úmysel podozrivej bolo potrebné\nv danom prípade viazať na čas, kedy malo dôjsť podľa skutočnej dohody účastníkov\nk prevodu úveru, resp. vlastníctva nehnuteľností na tretiu osobu, prokurátorka krajskej\nprokuratúry v napadnutom uznesení uviedla:\n„Viazanie podvodného úmyslu kupujúcej\n\nk času, kedy mal byť\n\nuskutočnený prevod zvyšku hypotekárneho úveru na\n\n(asi jeden\n\nrok po uskutočnení majetkovej dispozície\n\n), a nie k času uzatvorenia\n\nkúpnej zmluvy medzi predávajúcou\n\na kupujúcou\n\n(s poukazom na skutočnosť, že prevod nehnuteľnosti bol simulovaným právnym úkonom\na poškodení postupovali podľa tzv. disimulovanej zmluvy) v danom prípade možné nie je,\na to práve z dôvodu, že v tomto čase poškodená\n\nžiadnu majetkovú dispozíciu\n\nnevykonávala ani vykonávať nemala. Vlastníctvo nehnuteľnosti totiž malo byť, podľa\núdajnej dohody medzi kupujúcou\n\na predávajúcimi\n\n, prevedené\n\nv čase jeden rok po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 11. 5. 2011 z\nna\n\n, a teda poškodená\n\nprávnom úkone (prevode vlastníctva na\n\nrozhodne pri tomto\n) do omylu byť uvedená nemohla,\n\nkeďže ona žiadnu majetkovú dispozíciu vykonávať nemala.“\nK ďalším skutočnostiam, podľa jej názoru odôvodňujúcim zastavenie trestného\nstíhania, prokurátorka krajskej prokuratúry v napadnutom uznesení uviedla:\n\n13\n\n„Z vykonaného vyšetrovania vyplynulo, že podľa verzie poškodenej\na jej manžela došlo k nezhodám ohľadne ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá bola\npredmetom kúpnej zmluvy zo dňa 11. 5. 2011, medzi nimi a\n\naž po uplynutí\n\ndoby viac ako jeden rok od uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť\nneumožňuje, aby bola kupujúcej\n\nsubsumovaná existencia podvodného\n\númyslu už v čase uzatvárania tejto kúpnej zmluvy. Keďže podľa ich verzie kupujúca svoju\nčasť ústnej dohody plnila a problémy nastali až po tom, ako malo dôjsť k prevedeniu\npredmetnej nehnuteľnosti na ďalšiu osobu -\n\n, je nevyhnutné\n\nkonštatovať, že neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že už v čase prevodu\nnehnuteľnosti na jej osobu konala spôsobom, ktorým by uvádzala poškodenú\ndo omylu. Až v čase, kedy malo dôjsť k prevzatiu hypotekárneho úveru potenciálnym\nzáujemcom o kúpu predmetnej nehnuteľnosti Mg.\n\n, začala\n\nvystupovať ako reálna vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti a predkladať\ndoklady preukazujúce, že zaplatila aj 1. splátku kúpnej ceny, ktorú však oni podľa\nich tvrdenia od nej neobdržali. Do tohto okamihu ani nikdy a nikde nenamietali, že by prvú\nsplátku kúpnej ceny od nej neobdržali. Takéto konanie kupujúcej je však aj v prípade\npripustenia reálnosti verzie poškodených, ktorú však nepotvrdzujú zadovážené, najmä\nlistinné dôkazy, iba konaním nerešpektujúcim uzatvorenú ústnu dohodu, konaním\nnečestným, v rozpore s dobrými mravmi, avšak nie konaním spôsobilým naplniť všetky\nzákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Poškodenými popísané konanie\nkupujúcej\n\ntotiž preukazuje, že úmysel nedodržať podmienky dohody\n\ns manželmi\n\nnadobudla až po uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 11. 5. 2011,\n\naž vtedy, kedy sa rozhodla nepreviesť vlastníctvo k nehnuteľnosti naspäť na nich, resp.\nna inú osobu. V tomto čase, takmer rok po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy aj predložila\ndoklady, ktoré dokumentujú, že prvú splátku kúpnej ceny predávajúcej zaplatila.“\nVo vzťahu k námietke sťažovateľky, ktorá popierala pravosť písomného čestného\nprehlásenia, v ktorom mala potvrdiť prijatie prvej splátky kúpnej ceny od podozrivej,\nprokurátorka krajskej prokuratúry v napadnutom uznesení uviedla:\n„V súvislosti s namietaním pravosti čestného prehlásenia\nzo dňa 19. 5. 2011 považujem za nevyhnutné poukázať na to, že bez predloženia tohto\n\n14\n\ndokladu preukazujúceho zaplatenie 1. splátky kúpnej ceny žiadateľkou o úver a kupujúcou\ndo\n\n, by jej banka úver, predstavujúci finančné prostriedky\n\npokrývajúce 2. splátku kúpnej ceny, neposkytla. Z tohto dôvodu sa aj bez vyššie\nspomínaného záveru znaleckého dokazovania k pravosti podpisu\n\nna čestnom\n\nprehlásení zo dňa 19. 5. 2011, javí tvrdenie poškodených a predávajúcich manželov\n, že listinné doklady preukazujúce zaplatenie 1. splátky kúpnej kupujúcou\nnevystavili a tieto neboli podpísané\n\n, ako vysoko\n\nnepravdepodobné, nakoľko bez týchto listín by nedošlo k uvoľneniu finančných prostriedkov\nz úveru\n\n, získanie ktorých bolo podľa ich vlastného tvrdenia primárnym\n\ndôvodom, pre ktorý kúpnu zmluvu zo dňa 11. 5. 2011 s\n\nuzatvorili. Uvedenú\n\núvahu podporuje aj fakt, že do okamihu, kedy začala\n\nvystupovať ako reálna\n\nvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti a predkladať doklady preukazujúce zaplatenie\naj 1. splátky kúpnej ceny, poškodená s manželom nikdy a nikde nenamietali, že by prvú\nsplátku kúpnej ceny od nej neobdržali. Za akým účelom však k vystaveniu týchto dokladov\ndošlo, a či ich obsah zodpovedá reálnej skutočnosti, však jednoznačne po vyhodnotení\nzadovážených dôkazov zodpovedať nemožno. Možno iba polemizovať o tom, či k ich\nvystaveniu poškodení\n\npristúpili aj bez prevzatia finančných prostriedkov\n\nod kupujúcej\n\n- výlučne z dôvodu, že jej dôverovali a doklad\n\no zaplatení 1. splátky kúpnej ceny bol potrebný pre poskytnutie úveru\nalebo\n\nk vystaveniu\n\ntýchto\n\ndokladov\n\ndošlo\n\nz\n\ndôvodu,\n\nže\n\nfinančné\n\n,\nprostriedky\n\nvo výške 713.333 € reálne od kupujúcej obdržali.“\nK ďalším výhradám sťažovateľky, ktoré vzniesla v sťažnosti proti uzneseniu\no zastavení trestného stíhania, prokurátorka krajskej prokuratúry v napadnutom uznesení\ntiež uviedla:\n„Časť zadovážených dôkazov, na ktoré poukazuje sťažovateľka, a to svedecká\nvýpoveď\ns\n\n,\n\nobsah\n\nSMS\n\nkomunikácie\n\nzo dňa 20. 8. 2012 a listinné dôkazy dokumentujúce realizovanie\n\nplatieb za nehnuteľnosť prevedenú na\n\n(splátok hypotekárneho úveru, platieb\n\nza výkon správy a poistného) predávajúcimi\n\n, odôvodňuje prijatie záveru,\n\nže uzatvorená kúpna zmluva zo dňa 11. 5. 2011 bola len simulovaným právnym úkonom,\n\n15\n\nktorého účelom bolo zadováženie hypotekárneho úveru vo výške 500.000 € pre manželov\n. Ďalšia časť dôkazov, ktoré predložila\n\n(listinné doklady\n\npreukazujúce zaplatenie 1. splátky kúpnej ceny jej osobou) však tento záver spochybňuje.\nTu však považujem za nevyhnutné poukázať na tú podstatnú skutočnosť, že pri uzatváraní\nkúpnej zmluvy zo dňa 11. 5. 2011 nebol nikto z jeho účastníkov - ani poškodená\nani kupujúca\n\n, uvedený do omylu, a preto sa v súvislosti s týmto\n\nprávnym úkonom, následkom ktorého bolo vykonanie majetkovej dispozície zo strany\npredávajúcej, kupujúca\n\npodvodného konania vo vzťahu k predávajúcej\n\ndopustiť nemohla. ... Namietanú nezákonnosť znaleckého dokazovania,\npredmetom ktorého bolo skúmanie pravosti podpisu\n\nna čestnom prehlásení\n\nzo dňa 19. 5. 2011, považujem za neopodstatnenú. Originál tohto čestného prehlásenia\nzadovážil pre znalca\n\nvyšetrovateľ PZ, ktorý ho pribral\n\ndo konania za účelom vyhotovenia znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo, odvetvie\nručné písmo. Uvedený originál bol zadovážený z\n\n, a vzhľadom na závery\n\npodaného znaleckého posudku, ktoré korešpondujú aj so závermi znaleckého posudku\nz odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika, nie je dôvod spochybňovať jeho\nsprávnosť a zákonnosť. To, že uvedený znalec vypracoval znalecký posudok aj na základe\nobjednávky\n\n, so zhodným záverom, nepovažujem za takú skutočnosť, ktorá\n\nby bola spôsobilá spochybniť jeho závery o skúmaní pravosti podpisu\nna skúmanej listine. Z výpovede\nvyplynulo, že\n\nv procesnom postavení svedkyne\n\njej na jej požiadanie predložil dva originály čestného prehlásenia,\n\nz ktorého jeden dala do\n\na jeden si ponechala. Mohla teda ako\n\nobjednávateľka predložiť znalcovi taktiež originál skúmaného dokladu, rovnako ako\nvyšetrovateľ. Podstatné je však v danej veci to, že vyšetrovateľ PZ originálom skúmaného\nlistinného dokladu disponoval, tento znalcovi predložil a znalec\n\nsa jeho\n\nskúmaním pre účely trestného konania zaoberal a do trestného konania predložil znalecký\nposudok, ktorého predmetom bolo skúmanie tohto originálu. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti nepovažujem za potrebné dopĺňať zistený skutkový stav veci o zadováženie\nkompletného úverového spisu z\n\nza účelom zistenia, aké doklady poskytla\n\nbanke v súvislosti s preukázaním zaplatenia 1. splátky kúpnej ceny, a\nrovnako ani za účelom zadováženia originálu príjmového pokladničného dokladu zo dňa\n\n16\n\n11. 5. 2011 údajne vystaveného\n\n, ktorým zjavne nikto nedisponuje, resp. ho\n\nnemôže do trestného konania predložiť. Na margo námietky, že\n\nnemohol\n\npríjmový doklad zo dňa 11. 5. 2011 podpísať ani peniaze od\n\nprevziať,\n\nnakoľko mal vtom čase zlomenú pravú ruku v oblasti zápästia a ešte sa aj nachádzal na\nrokovaní v Košiciach s osobami, ktoré vyšetrovateľom PZ vypočuté neboli, uvádzam, že túto\nnámietku taktiež nepovažujem za opodstatnenú, a to s poukazom na všetky okolnosti daného\nprípadu. K vystaveniu tohto dokladu\n\n, k jeho podpisu ako aj k prevzatiu peňazí\n\njednak mohlo dôjsť v rôznom čase, keďže vklad do katastra nehnuteľností bol podaný\naž 19. 5. 2011 a v tento deň aj bolo\n1. splátky kúpnej ceny od\n\nvystavené čestné prehlásenie o prevzatí\n, a jednak mohlo dôjsť k prepočítaniu peňazí\n\nza použitia počítačky peňazí alebo za pomoci\n\n.“\n\nNa základe skutočností uvedených v napadnutom uznesení prokurátorka krajskej\nprokuratúry dospela k záveru, že „je nevyhnutné stotožniť sa s argumentáciou vyšetrovateľa\nPZ, vyslovenou v odôvodnení zastavujúceho rozhodnutia, o absencii naplnenia všetkých\nzákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, pre ktorý bolo v danej veci\ntrestné stíhanie vedené“, a preto sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu vyšetrovateľa\nako nedôvodnú zamietla.\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnosti, ako aj k nej priloženej dokumentácie\nkonštatuje, že napadnuté uznesenie prokurátorky krajskej prokuratúry, ktorého podstatné\nčasti už boli citované, nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti, svojvôle alebo\narbitrárnosti. Prokurátorka krajskej prokuratúry v napadnutom uznesení podľa názoru\nústavného súdu z ústavného hľadiska (aj v kontexte sťažovateľkou vznesených námietok\nv jej sťažnosti proti uzneseniu policajta, pozn.) akceptovateľným spôsobom objasnila, prečo\npovažovala uznesenie vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania, vydané po tom, čo bolo\nobvinenie vznesené konkrétnej osobe už právoplatne zrušené, za vecne správne a zákonné,\npričom svoje závery o nenaplnení zákonných znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného\nčinu primeraným a logickým spôsobom odôvodnila. Ústavný súd v okolnostiach\nposudzovanej veci nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že postupom\n\n17\n\nprokurátorky krajskej prokuratúry a jej napadnutým uznesením došlo k popretiu zmyslu\na účelu vo veci aplikovaných právnych noriem.\nVo vzťahu k podstate výhrad sťažovateľky, ktorá v konečnom dôsledku namieta\nnedostatočné zistenie (resp. nesprávne vyhodnotenie) skutkového stavu orgánmi\nprípravného konania v jej veci, ústavný súd opätovne pripomína, že jeho úlohou nie je\ndopĺňať, resp. suplovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní a zisťovať (objasňovať)\nskutkový stav, ako ani nahrádzať ich právne závery svojimi vlastnými. Do právomoci\nústavného súdu patrí dohľad nad zlučiteľnosťou účinkov výkonu právomoci orgánov\nverejnej\n\nmoci\n\nso\n\nzákladnými\n\nprávami\n\ngarantovanými\n\nprostredníctvom\n\nústavy\n\na kvalifikovaných medzinárodných zmlúv. Ak je postup orgánu verejnej moci v konkrétnej\nveci ústavne konformný a v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie je preskúmateľné\na bez znakov arbitrárnosti, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do výkonu jeho právomoci\na vyslovovať porušenie základných práv (m. m. napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). Ústavný\nsúd tiež už opakovane judikoval, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je právo účastníka (strany) konania na úspech vo veci v tom\nzmysle, že príslušný orgán verejnej moci rozhodne v jeho veci podľa jeho predstáv\n(m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09).\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd tiež poznamenáva, že z právneho poriadku\nSlovenskej republiky, ako aj z právnych poriadkov mnohých členských krajín Európskej\núnie možno vyvodiť, že jedným z charakteristických znakov moderného právneho štátu\nje aj skutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie\nje vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich\norgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný\na kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi\npáchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana\nindividuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného\n(m. m. I. ÚS 68/2012). Pre účely ochrany individuálnych subjektívnych práv ustanovuje\naj právny poriadok Slovenskej republiky osobitné právne inštitúty „netrestnej povahy“,\n\n18\n\nktorých uplatnenie má súkromnoprávny charakter a je plne v dispozícii osoby, ktorá tvrdí,\nže konaním inej osoby došlo k zásahu do jej konkrétnych subjektívnych práv.\nVychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté\nuznesenie prokurátorky krajskej prokuratúry, ako ani postup, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal, nevykazujú také ústavné relevantné nedostatky, na základe ktorých by\npo prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie bolo reálne možné dospieť\nk záveru o porušení základného práva sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, a preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti\npri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať\no ďalších návrhoch sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-vznesenie obvinenia", "trestné konanie-trestné oznámenie", "trestné stíhanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}