{"guid": "ussr:f9520b1a-b350-42ed-b294-b8d86cae87fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 187/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "odkladá vykonateľnosť rozhodnutia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f9520b1a-b350-42ed-b294-b8d86cae87fe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 187/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Staroňom, Hlavná 89,\nPrešov, ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.\n29 C 182/2012 z 3. augusta 2017, a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť\n2.\n\nOdkladá\n\np r i j í m a na ďalšie konanie.\nvykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn.\n\n29 C 182/2012 z 3. augusta 2017 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vo veci samej.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Staroňom, Hlavná 89, Prešov,\nktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 29 C 182/2012 z 3. augusta 2017 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného\nprerokovania sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení žalobkyne\nstranou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 29 C 182/2012. Predmetom\noznačeného konania bolo určenie, že v žalobe sťažovateľky konkretizované nehnuteľnosti\npatria do dedičstva po poručiteľovi\n\n,\n\n,\n\nK meritórnemu rozhodnutiu vo veci došlo rozsudkom okresného súdu sp. zn. 29 C 182/2012\nz 2. decembra 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 16 Co/24/2016 z 28. novembra 2016 (žalobe sťažovateľky bolo čiastočne\nvyhovené, pozn.).\nPo právoplatnom skončení veci okresný súd uznesením č. k. 29 C 182/2012-289\nz 20. februára 2017, právoplatným 29. marca 2017, rozhodol o nároku na náhradu trov\noznačeného konania tak, že žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči sťažovateľke ako\nžalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 68 %.\nO nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd už označeným\nrozsudkom z 28. novembra 2016 tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 48,4 %.\nOkresný súd uznesením č. k. 29 C 182/2012-323 z 3. júla 2017, vydaným vyšším\nsúdnym úradníkom, podľa § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) rozhodol o výške náhrady trov konania\na sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy prvoinštančného konania\na odvolacieho konania v celkovej sume 622 €. Na základe sťažnosti žalovaných okresný súd\nnapadnutým uznesením z 3. augusta 2017, vydaným zákonnou sudkyňou, podľa § 250\nods. 2 CSP zmenil uznesenie o výške náhrady trov konania z 3. júla 2017 tak, že\n\n2\n\nsťažovateľke ako žalobkyni uložil povinnosť „zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania\nvo výške 1.440,80 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 161,70 Eur a žalovanému\nv 2. rade trovy konania vo výške 1.380,66 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške\n105,24 Eur a to na účet právneho zástupcu žalovaných v lehote do 15 dní od doručenia\ntohto uznesenia“. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu (predmetom ktorého bolo\nrozhodnutie o výške náhrady trov konania, pozn.) podľa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP\na contrario nebolo prípustné odvolanie.\nSťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nokresného súdu. V úvodnej časti sťažnosti okrem iného uvádza:\n„...\n\nSťažovateľka\n\npodala\n\nproti\n\nrozsudku\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nPrešove\n\nč. k. 16 Co/23/2016-274 zo dňa 26. 12. 2015 (podľa zistení ústavného súdu pri príprave\npredbežného prerokovania sťažnosti z 28. novembra 2016, pozn.) v spojení s rozsudkom\nOkresného súdu Prešov č. k. 29 C/182/2012-241 zo dňa 2. 12. 2015 dovolanie.\n... Touto ústavnou sťažnosťou však Sťažovateľka napáda uznesenie Okresného súdu\nPrešov č. k. 29 C/182/2012 - 328 zo dňa 03. 08. 2017 o trovách konania.\nPodľa novej právnej úpravy CSP totiž o trovách súdneho konania rozhoduje vyšší\nsúdny úradník a následne na základe sťažnosti proti jeho rozhodnutiu sudca, ktorého\nrozhodnutie je konečné a nie je proti nemu prípustné odvolanie.“\nVýhrady sťažovateľky voči napadnutému uzneseniu okresného súdu obsiahnuté v jej\nsťažnosti možno rozdeliť do dvoch okruhov. V prvom rade namieta, že okresný súd pri\nrozhodovaní o trovách konania (resp. o ich výške, pozn.) neaplikoval § 257 CSP, podľa\nktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa. Sťažovateľka v tejto časti odôvodňuje svoju sťažnosť najmä takto:\n„Sťažovateľka poukazuje na to, že má 77 rokov, je poberateľom starobného\ndôchodku a má vážne zdravotné problémy a jej majetkové a finančné možnosti a schopnosti\nneumožňujú uhradiť sumu 3.088.40.- Eur právnemu zástupcovi žalovaných titulom náhrady\ntrov právneho zastúpenia.\n\n3\n\nS poukazom na uvedené je zrejmé, že vek sťažovateľky a jej sociálne, majetkové\na osobné pomery sú dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov\nkonania.\nNapadnuté\n\nuznesenie\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nPrešov\n\npovažuje\n\nsťažovateľka\n\nza\n\nnespravodlivé a majúce negatívny dopad na jej život. Vo vzťahu k tomu, že po rokoch sa\ndomohla svojho vlastníckeho práva po jej otcovi a napravili sa krivdy minulosti, je\nnespravodlivé, aby bola zaviazaná hradiť trovy konania, a ešte v takej výške, ktorá má pre\nňu existenčne fatálne následky. Výkon exekúcie by smeroval voči jej dôchodku, ktorý by bol\npozastavený a sťažovateľka by vo svojom veku 77 rokov nemala z čoho žiť, keďže úspory\nnemá žiadne.\nSťažovateľka poukazuje predovšetkým na to, že Okresný súd Prešov mal rozhodnúť\ntak, že žiadnemu z účastníkov nemal priznať náhradu trov konania a to s poukazom na\ndôvody hodné osobitného zreteľa na strane sťažovateľky.“\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka namieta nesprávny postup okresného súdu\npri určení základnej sadzby tarifnej odmeny právneho zástupcu žalovaných v rámci\nrozhodovania o výške im priznanej náhrady trov konania. V tejto súvislosti v sťažnosti\nnajmä uvádza:\n„Zároveň pochybil Okresný súd Prešov aj v tom, že pri určení výšky odmeny za jeden\núkon právnej služby nesprávne aplikoval § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., a nie § 11\nods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. Sťažovateľka má za to, že v tomto spore o určenie\nvlastníckeho práva sa hodnota predmetu konania dala oceniť v peniazoch len s veľkými\nťažkosťami a preto mal súd ako odmenu za jeden úkon právnej služby priznať 1/13\nvýpočtového základu.\nPokiaľ Okresný súd Prešov aplikoval § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. nie je zrejmé,\nodkiaľ a ako prišiel Okresný súd Prešov na cenu pozemku v sume 13,-Eur/m 2 ako obvyklú\ncenu v danej lokalite. Nevyplýva to totiž z odôvodnenia napadnutého uznesenia ani\nžiadneho listinného dôkazu. Znalecký posudok nebol v súdnom konaní vyhotovený na\nocenenie nehnuteľností, ale na určenie vlastníctva v zmysle geodézie a kartografie. Obvyklá\ncena nebola zdokladovaná ani potvrdením realitnej kancelárie. Ak by aj Okresný súd\nPrešov vychádzal z úradnej ceny podľa vyhlášky, tak orná pôda v danej lokalite má hodnotu\n\n4\n\n0,20 - 0,30,- Eur/m2. Obec\n\nje koncovou obcou pod lesom s počtom obyvateľov cca\n\n150, kde obvyklá cena pozemku nie je 13,- Eur/m 2. Takýto pozemok v celkovej hodnote\n21.723,-Eur by za takúto cenu nikto ani nekúpil.\nPo doručení napadnutého uznesenia si sťažovateľka podala žiadosť o stanovenie\nceny Realitnej kancelárii FOK ku dňu rozhodovania Okresného súdu Prešov o trovách.\nRK FOK urobila aj ohliadku na mieste, ktorú Okresný súd Prešov v konaní sp. zn.\n29C/182/2012 nevykonal. Podľa potvrdenia RK FOK je reálna trhová cena nehnuteľností,\nktoré boli predmetom súdneho konania, cca 3,- Eur/m 2 Pri výmere 1.671 m2 je teda trhová\ncena celej výmery 5.013,- Eur. Keďže sťažovateľka bola úspešná vo veľkosti 8/50, t. j.\n802,08,-Eur, tak výpočtovým základom mala byť, pri akceptácii úvahy súdu, suma\n4.210,20,-Eur, z čoho následne odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje podľa\n§ 10 ods. 2 vyhl. sumu 151,05,-Eur zníženú o 50 % = 75,52,- Eur.“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Právo\n\n... na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Prešov uznesením\nč. k. 29 C/182/2012-328 zo dňa 03. 08. 2017 porušené bolo.\n2. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 29 C/182/2012-328 zo dňa 03. 08.\n2017 a vracia vec Okresnému súdu Prešov ohľadne trov konania na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\n3.\n\nOkresný súd Prešov\n\nje povinný uhradiť trovy\n\nprávneho zastúpenia\n\nJUDr. Martinovi Staroňovi, advokátovi, Hlavná 89, 08001 Prešov, vo výške 374,80,EUR...“\nSťažovateľka tiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) „rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť uznesenia\nOkresného súdu Prešov č. k. 29 C/182/2012-328 zo dňa 03. 08. 2017“.\n\n5\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nII.1\n\nK prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť predbežne\nprerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,\nprijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí\nnávrhu.\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť sťažovateľky spĺňa\nústavou a zákonom o ústavnom súde ustanovené predpoklady na jej prijatie na ďalšie\n\n6\n\nkonanie, a preto podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, že sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nII.2\n\nK návrhu na vydanie dočasného opatrenia\n\nSťažovateľka sa tiež domáha, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil\nvykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu, pričom svoj návrh odôvodňuje\nnajmä tým, že „výkon exekúcie by smeroval voči jej dôchodku, ktorý by bol pozastavený\na sťažovateľka by vo svojom veku 77 rokov nemala z čoho žiť, keďže úspory nemá žiadne.\nS poukazom na uvedené a na sťažovateľke hrozí exekúcia na jej majetok (rodinný dom)\na dôchodok, čo je pri jej výške dôchodku a jej veku takmer fatálny následok.“.\nPodľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa\nrozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným\nzáujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\nneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení\nvykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo\nslobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,\nopatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im\npriznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.\nPodľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršie\nprávoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom\nzrušení.\nPodľa § 52 ods. 4 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez\nnávrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.\nÚstavný\n\nsúd\n\npreskúmal návrh\n\nsťažovateľky\n\nna\n\nodloženie\n\nvykonateľnosti\n\nnapadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť\n\n7\n\nprotistrane trovy konania v celkovej sume 3 088,40 €, a dospel k záveru, že okolnosti\nuvádzané sťažovateľkou sú spôsobilé privodiť jej väčšiu ujmu na označenom práve, ktorého\nporušenie namieta, než aká môže vzniknúť iným osobám, čo zakladá opodstatnenosť jej\nnávrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a keďže návrh nie je\nv rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52\nods. 2 zákona o ústavnom súde, rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto\nuznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nehnuteľnosť-cena nehnuteľností", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "trovy konania", "trovy konania", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "nehnuteľnosť-cena nehnuteľností", "advokát, advokácia-advokátska tarifa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "71ef1081-4b8b-4bcc-b5d6-5f55590013f7:06b14376-9286-48d3-b993-66a2b9fec3c2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8112228968.2", "spisova_znacka": "16Co/24/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/24/2016 z 27. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-11-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8112228968.2"}, {"guid": "13647fa1-0053-4334-bc21-f47fafb27089:2b155475-03db-4cc9-8da7-ef19cb40d6d2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8112228968.1", "spisova_znacka": "16Co/23/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/23/2016 z 27. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-11-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8112228968.1"}], "citovane_v": []}