{"guid": "ussr:bb71554e-8505-4942-a2b2-cbce390e203d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.22.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/2018 z 18. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. januára 2018, sp. zn. IV. ÚS 22/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.22.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bb71554e-8505-4942-a2b2-cbce390e203d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.22.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.22.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.22.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 22/2018-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nMiroslava Duriša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 7 So 18/2016 z 26. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2018\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22, Bratislava, vo veci\n\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení\ns čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 So 18/2016 z 26. októbra 2017 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“).\nZ obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že „v konaní vedenom na Krajskom\nsúde v Trenčíne pod sp. zn.: 12Sd/224/2012 sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutí\nodporkyne o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa\n\n. Krajský\n\nsúd v Trenčíne vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 26.11.2015, sp. zn.:\n12Sd/224/2012-133. Proti uvedenému rozsudku sťažovateľka ako právna nástupkyňa\n, ktorý v priebehu konania zomrel, podala včas odvolanie, v ktorom\nnamietala nesprávne skutkové zistenia. Sťažovateľka dávala do pozornosti skutočnosť, že\nkrajský súd pri svojom rozhodnutí vo veci samej opomenul právny názor odvolacieho súdu\nuvedený v uznesení z 27.08.2015 sp. zn.: 9So/173/2014 a neriadil sa tak záväzným\nstanoviskom odvolacieho súdu. Taktiež sťažovateľka namietala nevysporiadanie sa\nso skutočnosťou, či bol navrhovateľom podaný opravný prostriedok aj proti rozhodnutiam\nzo dňa 02.07.2013 a 08.07.2013 a zo strany krajského súdu nebolo posúdené, či možno\npodanie navrhovateľa zo dňa 17.09.2013 považovať za opravný prostriedok.“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rámci odvolacieho konania rozhodol tak, že\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12 Sd 224/2012-133 z 26. novembra 2015\npotvrdil a sťažovateľke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.\nPodľa názoru sťažovateľky je „predmetné rozhodnutie porušovateľa neprávne,\nzmätočné a nepreskúmateľné. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia nie je zrejmé akou\nprávnou úvahou a na akom skutkovom podklade porušovateľ rozhodol spôsobom uvedeným\nvo výroku predmetného rozhodnutia... v samotnom odôvodnení je uvedené, že odporkyňa\npočas odvolacieho konania vydala nové zmenové rozhodnutia, ktorými de facto potvrdila\npochybenie na jej strane a tým aj dôvodnosť podaného žalobného návrhu a aj napriek tejto\n2\n\nskutočnosti krajský súd rozhodol, že navrhovateľke sa nepriznáva právo na náhradu trov\nkonania. Porušovateľ na uvedené skutočnosti vôbec neprihliadal a taktiež rozhodol\no trovách odvolacieho konania tak, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal. V danom prípade nedošlo zo strany porušovateľa k spravodlivému prejednaniu\na rozhodnutiu vo veci samej.“.\nSťažovateľka v petite podanej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa -\n\n,\n\n, štátny občan Slovenskej republiky, na súdnu ochranu zaručené čl. 1 ods. 1, čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2017 sp. zn.:\n12Sd/224/2012, porušené bolo.\n2. Zrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2017\nsp. zn.: 12Sd/224/2012 a vec sa vracia príslušnému súdu na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa ustálenej\nrozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Najvyšší súd\nSlovenskej republiky povinný vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa:\nJUDr. Marián\n\nŠevčík,\n\nCSc.,\n\nadvokát,\n\nNezábudková\n\n22,\n\n821\n\n01\n\nBratislava\n\nvo výške 303,68 eur.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n3\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nSťažovateľka podľa odôvodnenia sťažnosti namieta porušenie svojich základných\npráv podľa čl. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V petite sťažnosti už\nnamieta, ale len porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení\ns čl. 1 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde\nústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených\nv tomto zákone. Vzhľadom na viazanosť ústavného súdu petitom sťažnosti sa ústavný\nsúd nezaoberal porušením ostatných označených základných práv sťažovateľky, ktoré\nneboli uvedené v petite sťažnosti.\n\n4\n\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla, že k porušeniu jej označených základných práv\ndošlo rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 12 Sd/224/2012 z 26. októbra 2017. Z obsahu\nspisu ústavný súd zistil, že sťažovateľka omylom uviedla spisovú značku rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne. Dátum rozsudku najvyššieho súdu je však uvedený správne.\nVzhľadom na to sa ústavný súd zaoberal porušením základných práv sťažovateľky\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 7 So 18/2016 z 26. októbra 2017.\nÚstavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že\nk úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie\na ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby.\nAk je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť\nkonanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy\ntakýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov\nzákladných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon\na ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné\nzáruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú\nústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto\nkonaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania\nuskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom\nustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd\nz tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci\n(II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese\nvylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny\npostup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných\nzdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie\nobsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov\na ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\n\n5\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nÚčelom citovaného článku ústavy a listiny je zaručiť každému prístup k súdnej\nochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov\nustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady\nustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom\nkonania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto\npostavenia vyplývajú.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil\naj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup\nk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení\nvšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by\nuvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú\nzlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len\nvtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými\nprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\n6\n\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že súdy majú povinnosť odôvodniť svoje\nrozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len\nso zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý\nargument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A,\nč. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\n7\n\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietanej veci aj najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne\nv takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto\nzáklade formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nSťažovateľka v sťažnosti predovšetkým namieta, že najvyšší súd napadnutý rozsudok\nneodôvodnil dostatočným spôsobom a nezaoberal sa všetkými jej námietkami uvedenými\nv odvolaní proti prvostupňovému rozsudku. Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd\nrozhodol arbitrárne. Závery odvolacieho súdu podľa sťažovateľky nemajú oporu\nvo vykonanom dokazovaní a v zistených skutočnostiach a najvyšší súd nesprávne rozhodol\no povinnosti nahradiť trovy konania. V dôsledku toho malo dôjsť podľa sťažovateľky\nk porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny.\nV relevantnej časti odôvodnenia rozsudku sp. zn. 7 So 18/2016 z 26. októbra 2017\nnajvyšší súd uviedol:\n«... Zo spisov vyplýva, že správne konanie vedené u odporkyni sa začalo dňa\n7. septembra 2011, kedy navrhovateľ\n\npodal žiadosť o kontrolu rozhodnutia\n\no priznaní starobného dôchodku, nakoľko sa domnieval, že mu neboli správne započítané\ndoby zamestnania ako aj dodatočne preukázané doby zamestnania napriek tej skutočnosti,\nže ich dávnejšie preukázal čestnými prehláseniami.\nNavrhovateľ\n\nbol v konaní vedenom na krajskom súde o opravnom\n\nprostriedku proti rozhodnutiam odporkyne o zvýšení starobného dôchodku zastúpený\nadvokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc. na základe plnej moci z 20. februára 2013.\n8\n\nProti rozhodnutiu zo 6. júna 2012 o prepočítaní sumy starobného dôchodku\nod 7. septembra 2008, t.j. 3 roky spätne od podanej žiadosti, podal\n\nodvolanie.\n\nPotvrdil, že sa v uvedenom rozhodnutí správne uvádzajú doby, ktoré pri výmere starobného\ndôchodku neboli započítané, konkrétne 2. apríl 1971 do 31. december 1971, 10. apríl 1992\ndo 30. apríla 1992. Osobitne doby od 13. júna 1959 do 30. novembra 1959 (\n), od 1. decembra 1959 do 19. júna 1960 (\n). Odvolanie podal z dvoch dôvodov. 1/ úpravu starobného dôchodku žiadal od jeho\npriznania a nie od 7. septembra 2008, 2/ zároveň aj z dôvodu, že pracoval v Českej\nrepublike.\nRozhodnutím č. 360 815 7150 0 z 20. augusta 2012 bolo zmenené rozhodnutie\nzo 6. júna 2012 (o prepočítaní sumy starobného dôchodku od 7. septembra 2008) tak, že\nsuma starobného dôchodku bola prepočítaná od 15. augusta 1996 (prvý odvolací dôvod\nnavrhovateľa.)\nZ obsahu spisov mal odvolací súd ďalej za preukázané, že rozhodnutím z 20. októbra\n1997 Česká správa sociálneho zabezpečenia priznala\n\nstarobný dôchodok\n\nod 15. októbra 1996 za obdobie dôchodkového zabezpečenia od 16. septembra 1993\ndo 31. augusta 1994, ktoré získal podľa právnych predpisov Českej republiky. Nositeľ\npoistenia Českej republiky listom zo 6. februára 2013 oznámil odporkyni, že kontrolou\nspisového materiálu\n\nzistil, že starobný dôchodok mu bol priznaný neprávom,\n\nnakoľko podľa čl. 11 ods. 5 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou\no sociálnom zabezpečení dobu zabezpečenia získanú v druhom zmluvnom štáte v rozsahu\nmenšom ako jeden rok započíta nositeľ sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok priznáva\ntak, ako keby bola získaná na jeho území. Rozhodnutím Českej správy sociálneho\nzabezpečenia z 13. februára 2013 bol starobný dôchodok odňatý od 1. februára 2013.\nOdporkyňa po uvedenom zistení vydala nové rozhodnutie č. 360 815 7150 0 dňa\n2. júla 2013, ktorým zvýšila sumu starobného dôchodku od 15. augusta 1996 na sumu\n4 254,- Sk mesačne. Rozhodla tak po dodatočnom zhodnotení obdobia dôchodkového\npoistenia od 16. septembra 1993 do 31. augusta 1994, ktorú\n\nzískal podľa\n\nprávnych predpisov Českej republiky (druhý odvolací dôvod). Súčasne bolo vydané\nrozhodnutie č. 360 815 7150 0 dňa 8. júla 2013, ktorým rozhodla o zvýšení starobného\n9\n\ndôchodku od 16. júla 1997 podľa osobitných zákonov o zvyšovaní dôchodkových dávok. Tak\nako to vyplýva z doplňujúceho vyjadrenia odporkyne z 21. októbra 2013, obe rozhodnutia\nboli expedované dňa 12. júla 2013.\nNavrhovateľ\n\ndoručil dňa 17. septembra 2013 odporkyni podanie,\n\nktorého obsah zostal pre posúdenie veci sporný. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 19. novembra 2013, sp. zn. 4So/66/2013, ktorým bol zrušený rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sd/224/2012-34 zo dňa 7. marca 2013 vyplýva, že:\n„Navrhovateľ odvolania proti rozhodnutiam z 2. júla 2013 a 8. júla 2013 nepodal. V podaní\nzo 17. septembra 2013 navrhovateľ len namietal korešpondenciu odporkyne z 08.08.2013\no oznámení výplaty dôchodku“.\nNavrhovateľ\n\n, v priebehu súdneho konania v decembri 2013 zomrel.\n\nV konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o prepočítanie starobného dôchodku krajský\nsúd pokračoval s navrhovateľkou - manželkou nebohého navrhovateľa,\n\n,\n\nzastúpenou advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc.\nPrávna\n\nnástupkyňa\n\nnavrhovateľa\n\n,\n\nzastúpená\n\nadvokátom\n\nJUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc. na pojednávaní krajského súdu sa nevedela vyjadriť, či\npodal odvolanie proti rozhodnutiam z 2. júla 2013 a 8. júla 2013.\nPre posúdenie obsahu podania nebohého navrhovateľa zo 17. septembra 2013\nv nadväznosti na rozhodnutia odporkyne z 2. júla 2013 a z 8. júla 2013, odvolací súd\npovažoval za podstatné opakovane poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4So/66/2013 z 19. novembra 2013. Z dôvodu, že navrhovateľka, manželka\nnebohého\n\n, ani ich právny zástupca JUDr. Marián Ševčík, CSc., ktorý\n\nzastupoval aj už nebohého\n\nnapriek tomu, že v prejednávanej právnej veci\n\npodával v mene už nebohého navrhovateľa všetky písomné vyjadrenia aj návrhy, nevedeli\ndokladovať svoje tvrdenia o podaní odvolaní proti zmenovým rozhodnutiam, úlohou súdu\nprvého stupňa bolo rozhodnúť o odvolaní proti pôvodnému i zmenovému rozhodnutiu.\nTakúto povinnosť krajskému súdu uložil Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo\nv uznesení sp. zn. 4So/66/2013 z 19. novembra 2013.\nPreskúmaním zákonnosti rozhodnutí odporkyne z 2. júla 2013 a z 8. júla 2013 je\njednoznačne preukázané, že „druhému“ odvolaciemu dôvodu nebohého navrhovateľa,\n10\n\nvznesenému proti rozhodnutiu zo 6. júna 2012 o prepočítaní sumy starobného dôchodku\nodporkyňa vyhovela. Po dodatočnom zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia\n, ktorú získal podľa právnych predpisov Českej republiky od 16. septembra 1993 do\n31. augusta 1994, rozhodla o zvýšení sumy starobného dôchodku od 15. augusta 1996.\nRozhodnutím č. 360 815 7150 0 z 8. júla 2013, rozhodla aj o zvýšení starobného dôchodku\nod 16. júla 1997 podľa osobitných zákonov o zvyšovaní dôchodkových dávok.\nNavrhovateľka zákonnosť týchto rozhodnutí nenamietala.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a vecne\nsprávny rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1\na s § 219 ods. 1,2 OSP a § 492 ods. 2 SSP potvrdil.\nNáhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom konania nepriznal\n(§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP), lebo navrhovateľka\nv odvolacom konaní úspešná nebola a odporkyni zákon náhradu trov konania nepriznáva.»\nNa základe citovaného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom\nrozsudku sp. zn. 7 So 18/2016 z 26. októbra 2017 zaoberal a ústavne akceptovateľným\nspôsobom aj vysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami sťažovateľky, s ktorými sa\nnestotožnil, a preto prvostupňový rozsudok potvrdil. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu\nnemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnený a ani\nza arbitrárny, t. j. taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu\nv zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných\nustanovení právnych predpisov.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7 So 18/2016 z 26. októbra 2017 a základným právom na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny,\nktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol\ndospieť k záveru o jeho porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol\nsťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\n11\n\nods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 7 So 18/2016 z 26. októbra 2017 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7 So 18/2016 z 26. októbra 2017, vrátenie veci na ďalšie konanie\na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odvolanie-odvolacie dôvody", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "c77a6128-b2f4-4a60-8fde-d6187aa18487:c759065b-fdb9-43e5-b58a-053609cec57c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3012200627.3", "spisova_znacka": "9So/173/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/173/2014 z 26. 8. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3012200627.3"}, {"guid": "30f0f736-3ccd-4feb-af28-7e1ced776299:a1cb082b-3aae-42f8-be62-4dc1dd2bcee2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:3012200627.1", "spisova_znacka": "4So/66/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/66/2013 z 18. 11. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:3012200627.1"}, {"guid": "0fec5826-0857-4c3b-bdd3-7113d9d46da2:1b3762cb-962e-4b42-a85c-f8880ea268d3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3012200627.7", "spisova_znacka": "12Sd/224/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 12Sd/224/2012 z 2. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3012200627.7"}], "citovane_v": [{"guid": "9289e430-7e06-48c6-9fb0-2c624d1aee4d:48efa840-9417-480c-99cb-cc3250be4ba8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6722204212.2", "spisova_znacka": "11CoPr/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoPr/2/2025 z 19. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6722204212.2"}]}