{"guid": "ussr:f27cbf24-6f90-40b7-8c41-d82393b140cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.234.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2018 z 23. 5. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 234/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.234.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2018-05-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f27cbf24-6f90-40b7-8c41-d82393b140cd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.234.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.234.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.234.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 234/2018-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca)\n\na\n\nLadislava\n\nOrosza\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n,\n\n,\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\nJUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., Južná Trieda 1567/28, Košice, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 26/2010, za účasti\nOkresného súdu Košice-okolie, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod\nsp. zn. 16 C 26/2010 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 C 26/2010 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom\n\ntritisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jej\nprávneho zástupcu advokáta JUDr. JCLic. Tomáša Majerčáka, PhD., Južná Trieda 1567/28,\nKošice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n7. februára 2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. JCLic.\nTomášom Majerčákom, PhD., Južná trieda 1567/28, Košice, ktorou namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 C 26/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom\npostavení žalovanej účastníčkou napadnutého konania o nahradenie prejavu vôle na\nuzavretie kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti. Okresný súd uznesením sp. zn. 16 C 26/2010\nz 21. mája 2010 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal sťažovateľke nakladať\ns predmetnou nehnuteľnosťou. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.\n16 C 26/2010 z 21. marca 2014 tak, že žalobu žalobcov zamietol. V odvolacom konaní\nz iniciatívy žalobcov bol tento rozsudok okresného súdu zrušený uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 3 Co 152/2015 z 15. apríla 2015 a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie\nkonanie s odôvodnením, že okresný súd „sa nevysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými\n\n2\n\nzisteniami, ktoré boli v konaní preukázané, ďalšie skutkové zistenia nesprávne vyvodil\nz vykonaných dôkazov a vec nesprávne právne posúdil“. Spis bol okresnému súdu vrátený\n8. júna 2016.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti popísala priebeh konania a namieta neprimeranosť dĺžky\nnapadnutého konania. K tomu uvádza:\n„Súdne konanie trvá od roku 2010, teda už osem rokov. Sťažovateľka musí takú dlhú\ndobu žiť v právnej neistote.\nSituácia je o to závažnejšia, že vo veci je nariadenie predbežné opatrenie už od roku\n2010, teda 8 rokov, ktoré v značnej miere obmedzuje sťažovateľku vo výkone jej\nvlastníckeho práva.\nK prieťahom v konaní nedochádza z dôvodu, žeby sťažovateľka robila obštrukcie,\nteda prieťahy v konaní nespôsobuje ani nezapríčinila sťažovateľka.\nVec nie je po právnej stránke zložitá, žeby súd nerozhodol právoplatne vo veci ani po\n8 rokoch...\nĎalší problém bol s doručovaním rozhodnutia. Okresný súd rozhodol rozsudkom\n21.03.2014 a rozhodnutie doručil až 4.8.2014 teda po 5. mesiacoch, napriek telefonickým\nurgenciám zo strany sťažovateľky. Po podaní odvolania zo strany žalobcov, sťažovateľka\ndňa 26.02.2015 už písomne urgovala súd, aby spis bol zaslaný na Krajský súd v Košiciach.\nKrajský súd rozhodol o odvolaní 15.04.2016, a rozhodnutie bolo doručené až v júni 2016.\nAj po vrátení spisu na okresný súd hoci boli nariadené pojednávania nebolo to\nefektívne ani účelné, nakoľko súd sa opätovne pokúšal o dohodnutie zmieru medzi\nsporovými stranami.\nSťažovateľka musí znášať veľkú traumu celých 8 rokov z prebiehajúceho súdneho\nkonania, 8 rokov svojho života musí žiť s vedomím súdneho konania a 8 rokov má\nzablokovanú nehnuteľnosť, že nemôže s ňou disponovať, nakladať ani užívať.“\n4. Sťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €\ns týmto odôvodnením:\n„Výšku finančného zadosťučinenia odôvodňujeme tým, že sťažovateľka 8 rokov:\n- žije v právnej neistote,\n\n3\n\n- žije v psychickom napätí a strese zo súdneho konania,\n- nemôže disponovať so svojim majetkom, kvôli predbežnému opatreniu,\n- nemôže užívať svoj majetok kvôli súdnemu konaniu a predbežnému opatreniu.\nSúd má konať efektívne, aj keď sa usiluje o to, aby sporové strany sa zmierili, ale\nnemôže to byť na úkor spravodlivého procesu, a rozhodovania v primeranej lehote.\nKonanie, a postup súdu bol neefektívny, nakoľko bolo niekoľko pojednávaní, ktoré trvali aj\ntri hodiny, ale nesmerovali k ukončeniu sporu, nesmerovali k rozhodnutiu. Postup súdu\nneviedol k ukončeniu a vyriešeniu sporu.“\n5. Na základe tejto argumentácie sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby po\nprijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal\nsťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania pred ústavným\nsúdom.\n6. Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu\nk sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. 1 SprV 154/2018\nz 8. marca 2018, z ktorého okrem prehľadu procesných úkonov vo veci v podstatnom\nvyplýva:\n„Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva obdobie nečinnosti tunajšieho\nsúdu v konaní a to v období od augusta 2014 do marca 2015, kedy bol spis predložený na\nKrajský súd v Košiciach, okrem expedovania podaného odvolania žalobcov proti rozsudku\ntunajšieho súdu právnemu zástupcovi žalovanej na vyjadrenie a následne vzájomných\nvyjadrení stranám sporu.\nZároveň podotýkam, že v priebehu konania spis bol na základe skutočností, že\nzákonná sudkyňa JUDr. Lea Svrčeková sa vzdala výkonu funkcie sudcu ku dňu 1.10.2017\npridelený sudkyni tunajšieho súdu JUDr. Ivete Puškášovej dňa 9.10.2017 a následne pri\nopätovnom prerozdeľovaní spisu na základe opatrenia predsedu súdu bol spis sp.zn.\n16C/26/2010 dňa 4.12.2017 pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho\nsúdu JUDr. Zuzane Sinčákovej, ktorá v tomto konaní začala priebežne konať...\n\n4\n\nK tvrdeniu sťažovateľky o počte pojednávaní vo veci a ich neefektívnosti poukazujem\nna prehľad procesných úkonov súdu v konaní uvedený vyššie, pričom viacero pojednávaní\nvo veci bolo preročených z dôvodov ospravedlniteľných neúčastí právneho zástupcu\nžalobcov ako aj za účelom predloženia všetkých dôkazov žalobcami, rozhodnutia o návrhu\nna zmenu žaloby, návrhu na prerušenie konania.\nPre úplnosť uvádzam, že v období od 9.3.2015 do 8.6.2016 sa spis nachádzal na\nKrajskom súde v Košiciach za účelom rozhodnutia o odvolaní žalobcov proti rozsudku\ntunajšieho súdu...\nVzhľadom na uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľky nesmeruje proti\naktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa\npredišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej\nnepokračovalo.\nZároveň vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sťažovateľkou žiadané finančné\nzadosťučinenie je neprimerane vysoké a navrhujem ústavnému súdu, aby v prípade\nvyslovenia, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v primeranej lehote porušené bolo, priznal im nižšie ako žiadané finančné\nzadosťučinenie.“\n7. Ústavný súd overil pravdivosť tvrdení okresného súdu o priebehu konania\nporovnaním s predloženým spisovým materiálom a keďže rozsiahly prehľad procesných\núkonov mu zodpovedal, pre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal.\n8. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.\nIV. ÚS 234/2018 z 5. apríla 2018 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného\nsúdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámila, či\ntrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu\nv prípise sp. zn. 1 SprV 154/2018 z 2. mája 2018 oznámila, že netrvá na ústnom prejednaní\nsťažnosti sťažovateľky a zotrváva na predchádzajúcom vyjadrení k sťažnosti.\n\n5\n\n10. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril, či\ntrvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedníčky\nokresného súdu sp. zn. 1 SprV 154/2018 z 8. marca 2018 na vedomie a prípadné zaujatie\nstanoviska.\n11. Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 3. mája 2018\noznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci v podstatnom uviedol:\n„... je potrebné posudzovať namietané konanie ako celok, nie len súdom\nšpecifikované obdobie. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že vzhľadom na predmet\nkonania doterajšia dĺžka napadnutého konania presahujúca osem rokov z objektívneho\nhľadiska zjavne nezodpovedá požiadavke prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, resp.\nprejednania záležitosti v primeranej lehote...\nTo, že spis bol v období ôsmich rokov pridelený trom sudkyniam, nemôže byť\nospravedlnením pre vznik prieťahov...\n... z dôvodov na strane žalobcov, resp. právneho zástupcu bolo pojednávanie\nodročené len päť krát za obdobie ôsmich rokov. Zdôrazňujeme, že vo všetkých prípadoch to\nbolo ospravedlnená neúčasť na pojednávaní, kde pojednávanie bolo nariadené v krátkej\nrehote. Sťažovateľka je na strane žalovanej.\nPokiaľ ide o predkladanie návrhu na zmenu žaloby, tak k tomu uvádzame, že i to nie\nje v teórií ani v praxi ojedinelé, nakoľko ide o prejav dispozičnej zásady, ktorá je typická\npre sporové konanie... Sťažovateľka nevie ovplyvniť to, či žalobcovia podajú návrh na\nzmenu petitu alebo nie.\nV súvislosti s predložením návrhu na prerušenie konania uvádzame, že ten návrh bol\npredkladaný za tým účelom, aby sa účastníci dohodli, resp. aby uzatvorili zmier, o ktorý sa\nsúd všemožne usiloval počas celého konania a to namiesto vynesenia rozhodnutia vo veci\nsamej, nakoľko prerokovaná vec nie je po právnej, či skutkovej stránke náročná.\nNeefektívny postup súdu vidíme aj v tom, že niektoré pojednávania trvali aj tri hodiny, ktoré\nvšak nesmerovali k ukončeniu sporu, ani nesmerovali k rozhodnutiu vo veci samej.\n... sťažovateľka na výzvy súdu reagovala vždy v primeraných lehotách\na spolupracovala so súdom, preto celkovú dĺžku napadnutého konania nie je možné pripísať\nna vrub sťažovateľke, sťažovateľka nespôsobovala prieťahy v konaní.“\n\n6\n\n12. Sťažovateľka si týmto podaním uplatnila aj právo na úhradu trov konania\nv rozsahu troch úkonov právnej služby.\n13. Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky\nokresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd\nv súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od\nústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nII.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\n\n7\n\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).\n17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).\nV súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého\nkritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n19. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že rozhodovanie o návrhu na nahradenie vyhlásenia vôle sťažovateľky na\nuzavretie kúpnej zmluvy tvorí bežnú a početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov a ani už\npopísané okolnosti daného prípadu (vezmúc do úvahy aj správanie samotných žalobcov\nrealizujúcich svoje procesné oprávnenia v rámci konania pred všeobecnými súdmi)\nneodôvodňujú záver o právnej alebo skutkovej zložitosti veci.\n20. Správanie sťažovateľky ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje\npri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\n\n8\n\ndohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka neprispela\nvýznamnejšou mierou k prieťahom v predmetnom konaní.\n21. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou\nvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie\nefektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n22. Z priebehu súdneho konania vyplýva, že okresný súd po vykonaní 17\npojednávaní vo veci prvýkrát meritórne rozhodol rozsudkom z 21. marca 2014, ktorý bol\nv odvolacom konaní Krajským súdom v Košiciach uznesením sp. zn. 3 Co 152/2015\nz 15. apríla 2016 zrušený a vrátený na ďalšie konanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pre nedostatok dôvodov, nesprávne\nskutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Po vrátení veci okresnému súdu\n(8. júna 2016, pozn.) sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní a z postupu okresného súdu je\nzrejmé, že tento ponechal účastníkom časový priestor na uzavretie mimosúdnej dohody, ku\nktorej nedošlo, a zaobstaral ďalšie dôkazy. Meritórne vo veci dosiaľ nerozhodol.\n23.1 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa\npojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý sa\nbude konať nové pojednávanie.\n\n9\n\n23.2 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od\n1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania\nv čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp\nkonania\n\nje\n\npremietnutý\n\ndo\n\nďalších\n\nustanovení\n\nCivilného\n\nsporového\n\nporiadku\n\nso zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Povinnosť súdu konať bez\nprieťahov vyplýva napríklad z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,\naby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej\nz § 168 – § 172 CSP o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán aj\nz § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona,\nalebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len\nz dôležitých dôvodov.\n23.3 V záujme hospodárnosti konania vzhľadom na už uvedené bolo zo strany\nokresného súdu potrebné zabezpečiť takú prípravu spisu na pojednávanie, aby bolo možné\nspravidla na jednom pojednávaní vec rozhodnúť. Neobvykle vysoký počet vykonaných\npojednávaní v tomto konaní (berúc do úvahy a zohľadniac aj účastníkmi navrhované zmeny\nžaloby a ospravedlnenú neúčasť na konaní na strane žalobcov), ale aj ich obsah, zistený\nz preskúmaného spisu okresného súdu, naznačuje nielen neefektívnosť jeho postupu\nvo veci, ale aj nesústredenú činnosť, ktorá prispela k neukončeniu veci v primeraných\nlehotách. Pozornosť ústavného súdu zvlášť zaujal fakt, že napriek vykonanému počtu\npojednávaní s niekoľkonásobným márnym pokusom o dosiahnutie zmieru a dopĺňaní\nhmotnoprávnych podkladov pre rozhodnutie vykazoval vynesený rozsudok okresného súdu\nnielen vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu, ale aj nesprávneho právneho\nposúdenia veci a nedostatočného odôvodnenia, čo vo svojom uznesení o zrušení rozsudku\na vrátení veci skonštatoval odvolací (krajský) súd, ako aj fakt že rozsudok okresného súdu\nbol účastníkom doručený v značnom oneskorení po jeho vydaní na výzvu sťažovateľky\na spis bol predložený krajskému súdu až po urgenciách sťažovateľky (bod 3 tohto\nodôvodnenia).\n\n10\n\n23.4 Reagujúc na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, ústavný súd, čo sa týka\notázky posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti), opakovane\npripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne\ncharakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti\nprípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako\ni správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre\nsťažovateľa v „hre“ (porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Záborský\na Šmáriková v. Slovensko). Prieťahy v konaní však nemožno ospravedlniť všeobecne\nznámou preťaženosťou sudcov ani množstvom procesných úkonov sudcu; je totiž vecou\nštátu, aby organizoval svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva, zakotvené v ústave\ni v dohovore boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere nemôžu ísť na ťarchu\nobčanov, ktorí od súdu právom očakávajú ochranu svojich práv v primeranej dobe.\n24. Ústavný súd teda aj s prihliadnutím na zjavne neprimeranú celkovú dĺžku\nkonania a zistený neefektívny a nesústredený postup okresného súdu dospel k záveru, že\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom a uvedený stav nebol do podania\nsťažnosti odstránený a naďalej trval. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\n25. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n11\n\n26. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania\nústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd vyslovil príkaz okresnému súdu, aby\nv napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.\n27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n28. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\n29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\n30. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €\nz dôvodov citovaných v časti I odôvodnenia tohto nálezu.\n31. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n\n12\n\n32. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä celkovú dĺžku\nkonania a zistenú neefektívnu a nesústredenú činnosť okresného súdu, dospel ústavný súd\nk záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €\nprimerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).\nV.\n33. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n34. Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade\ntrov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.\n35. Úhradu trov konania priznal ústavný súd sťažovateľke v uplatnenom rozsahu za\ntri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenia\nk veci) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a)\na c), § 16\n\nods.\n\n3\n\nvyhlášky\n\nMinisterstva\n\nspravodlivosti\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n36. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2018 predstavuje sumu\n153,50 €. Za tri úkony tak prináleží suma 460,50 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\nza tri úkony v sume 27,63 €, čo spolu predstavuje sumu 488,13 € (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\n37. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n\n13\n\n38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "podmienky konania", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "nehnuteľnosť", "vôľa, prejav vôle"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/26/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "01055301-17ec-4377-88e0-a7d6397ad2a9:242bdab0-7435-40d7-929c-51d977a83b7c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7510201583.1", "spisova_znacka": "3Co/152/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/152/2015 z 14. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-04-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7510201583.1"}], "citovane_v": []}