{"guid": "ussr:ad303964-b240-4fac-940e-a4bedef427b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.238.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/2018 z 12. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. júla 2018, sp. zn. IV. ÚS 238/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.238.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-07-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ad303964-b240-4fac-940e-a4bedef427b1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.238.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.238.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.238.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 238/2018-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu\nLadislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou,\nBajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 C 109/2013 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\njeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 C 109/2013 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 C 109/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e\n\nOkresný súd Bratislava I p o v i n n ý\n\nvyplatiť\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho\nprávnej zástupkyne JUDr. Tatiany Vorobelovej, Bajzova 2, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\n20. septembra 2017 doručená sťažnosť\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 109/2013 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 29. mája 2013 sa na základe žaloby podanej\nsťažovateľom začalo na okresnom súde konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov proti\nžalovanej – Slovenská republika (ďalej len „žalovaná“).\nSťažovateľ namieta dĺžku napadnutého konania, pretože je toho názoru:\n„... že v prípade ako je konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej moci, by mali vnútroštátne orgány venovať osobitnú pozornosť\npotencionálnym dôsledkom, ktorá má neprimeraná dĺžka konania na osobné pomery\n\n2\n\npoškodeného. Je predsa povinnosťou štátu, prostredníctvom práve tohto orgánu verejnej\nmoci, ktorý mi škodu spôsobil, odčiniť skôr spôsobenú krivdu a nahradiť škodu.“\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nvydal tento nález:\n„Základné právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6\nDohovoru sťažovateľa\n\n, nar.\n\n, bytom\n\n,\n\nv konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 7 C/109/2013 porušené bolo.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume\n5 000 €, ktoré je porušovateľ Okresný súd Bratislava I. povinný zaplatiť sťažovateľovi\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nPorušovateľ Okresný súd Bratislava I. je povinný sťažovateľovi zaplatiť trovy\nprávneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a rež. paušál na účet právnej zástupkyne\nJUDr. Tatiany Vorobelovej do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nÚstavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 238/2018-12 z 5. apríla 2018 prijal podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 109/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“),\nna ďalšie konanie.\nPredsedníčka okresného súdu sa k prijatej sťažnosti sťažovateľa vyjadrila prípisom\nsp. zn. 1 SprV 234/2018 z 15. mája 2018, v ktorom poukázala na to, že „... I keď tunajší súd\nnekonal vo veci bezodkladne, ako je zrejmé z priloženého prehľadu procesných úkonov\nzo dňa 18. 05. 2018, mám zato, že zodpovednosť za celkovú sťažovateľom namietanú dĺžku\nkonania možno pričítať najmä sťažovateľovi.\n\n3\n\nAko je zrejmé i z vyššie uvedeného, k celkovej dĺžke konania prispel samotný\nsťažovateľ tým, že z dôvodov spočívajúcich na jeho strane došlo dvakrát k odročeniu\ntermínu pojednávania, ale najmä tým, že v žalobe určil nesprávne orgán konajúci v mene\nštátu, ktorý nedostatok súd musel v priebehu konania odstraňovať. Nesprávne určenie\norgánu konajúceho v mene štátu zo strany žalobcu malo za následok aj potrebu opätovne\ndoručovať žalobu novému orgánu konajúcemu za štát, ako aj opätovne vykonať úkony\nsmerujúce k príprave pojednávania zo strany súdu. Napokon k predĺženiu konania zo strany\nsťažovateľa prispelo aj to, že žaloba bola neúplná v časti označenia titulu, z ktorého\nsi žalobca uplatnil náhradu škody voči štátu - aj túto vadu súd musel v konaní odstraňovať.\nJedno z pojednávaní muselo byť odročené pre odstávku distribúcie elektrickej energie,\npričom súd o tejto odstávke nemal v čase vytýčenia pojednávania vedomosť, dozvedel\nsa o nej krátko pred nariadeným pojednávaním. Toto predĺženie konania nemožno\npodľa môjho názoru pričítať na vrub konajúceho súdu, keď' ďalší termín pojednávania bol\nvytýčený bez zbytočného odkladu.\nK celkovej dĺžke konania prispela nepochybne i skutočnosť, že v konaní dvakrát\ndošlo k zmene zákonného sudcu a teda vec bola od začiatku konania doposiaľ pridelená\nna prejednanie trom zákonným sudcom...“.\nZ prílohy pripojenej k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu vyplýva nasledujúci\nchronologický prehľad úkonov vykonaných v napadnutom konaní:\n„- 29. 05. 2013 – žaloba doručená tunajšiemu súdu. doplnená v listinnej podobe\ndňa 03.06.2013, vec bola pridelená na konanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Tatiane\nRedenkovičovej;\n- 20. 08. 2013 – súd uznesením č.k. 7 C 109/2013-28 vyzval žalovaného na\nvyjadrenie k žalobe, žalovaný sa vyjadril dňa;\n- 20. 08. 2013 – súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu;\n- 23. 08. 2013 – súd požiadal Okresný súd Rožňava o zapožičanie spisu\nsp. zn. 1 T 1/2008;\n- 06. 11. 2013 – účinnosťou Dodatku č. 17 k Rozvrhu práce Okresného súdu\nBratislava I na rok 2013 došlo k zmene zákonného sudcu, zákonnou sudkyňou vo veci sa\nstala Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková;\n\n4\n\n- 11. 12. 2013 – bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe vrátane\nnámietky, že súd koná za štát s nesprávne určeným orgánom\n- 21. 05. 2014 – súd zasielal sťažovateľovi podanie žalovaného zo dňa 05. 12. 2013\na vyzval sťažovateľa, aby špecifikoval nezákonné rozhodnutie, na základe ktorého si svoj\nnárok uplatňuje;\n- 21. 05. 2014 – súd oznámil Okresnej prokuratúre Bratislava I, že na tunajšom súde\nbolo začaté konanie vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci\npri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom;\n- 19. 6. 2014 bolo súdu doručené doplnenie žaloby na základe predchádzajúcej výzvy\nsúdu\n- 30. 07. 2014 – súd zasielal žalovanému vyjadrenie sťažovateľa zo dňa 16. 06. 2014;\n- 22. 10. 2014 – súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 12. 01. 2015\na stranám sporu zasielal predvolanie na pojednávanie;\n- 12. 01. 2015 – vo veci sa konalo pojednávanie, pojednávanie bolo odročené\nna deň 05. 03. 2015 za účelom doplnenia dokazovania; súčasne vyzval žalovaného,\naby v lehote 1 mesiaca preukázal, že nie je oprávnený konať v mene žalovaného v súlade\ns právnym názorom súdu vysloveným na pojednávaní\n- 12. 2. 2015 žalovaný doručil súdu podanie, v ktorom uviedol ďalšie skutočnosti\npotrebné na určenie orgánu konajúceho v mene štátu\n- 02. 03. 2015 – súd zrušil termín pojednávania 05. 03. 2015, stranám sporu\ndoručoval oznámenie o zrušení termínu pojednávania z dôvodu potreby posúdenia, ktorý\norgán je v danej veci oprávnený konať v mene štátu v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného\nzo dňa 12. 2. 2015,\n- 04. 03. 2015 – súd vyzval sťažovateľa, aby špecifikoval orgán, ktorý je v danom\nprípade konať v mene SR a zasielal mu podanie žalovaného zo dňa 06. 02. 2015; sťažovateľ\nreagoval podaním zo dňa 02. 04. 2015;\n- 04. 03. 2015 – súd vyzval žalovaného, aby s poukazom na jeho vyjadrenie zo dňa\n06. 02. 2015 špecifikoval záväzné pokyny dozorujúceho prokurátora, v súlade s ktorým\nkonal vyšetrovateľ policajného zboru v dotknutej trestnej veci;\n- 31. 03. 2015 – žalovaný reagoval na predchádzajúcu výzvu súdu;\n- 2. 4. 2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu\n\n5\n\n- 27. 10. 2015 – súd uznesením č. k. 7 C 109/2013-88 rozhodol, že na strane\nžalovaného bude v konaní pokračovať so Slovenskou republikou, v mene ktorej koná\nGenerálna prokuratúra SR; súčasne dal zákonný sudca pokyn na doručenie žaloby\npríslušnému orgánu konajúcemu za štát s výzvou, aby sa žalovaný k žalobe vyjadril v lehote\n15 dní\n- 13. 02. 2017 – súd doručoval žalovanému – SR – Generálna prokuratúra SR, výzvu\nna vyjadrenie k návrhu spolu s kópiou časti spisu;\n- 10. 03. 2017 – súd zasielal vyjadrenie žalovaného zo dňa 01. 03. 2017\nsťažovateľovi na vyjadrenie;\n- 19. 04. 2017 – súd oznámil žalovanému, že má možnosť v lehote 20 dní vyjadriť sa\nk podaniu žalobcu zo dňa 10. 04. 2017, ktoré mu zaslal sťažovateľ;\n- 14. 06. 2017 – súd zasielal stanovisko sťažovateľa zo dňa 07. 04. 2017 s prílohami\nžalovanému s oznámením, že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 15 dní a uviesť ďalšie\nskutočnosti a označiť dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené a označené\nskutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať;\n- 11. 07. 2017 – súd zasielal vyjadrenie žalovaného zo dňa 03. 07. 2017\nsťažovateľovi s oznámením, že má možnosť sa k priloženému podaniu vyjadriť v lehote 20\ndní;\n- 26. 09. 2017 – súd vytýčil termín pojednávania na deň 06. 11. 2017 a stranám\nsporu zasielal predvolanie na termín pojednávania;\n- 17. 10. 2017 – súd odročil termín pojednávania na deň 05. 02. 2018 z dôvodu\nžiadosti právnej zástupkyne sťažovateľa, súd upovedomil strany sporu a právnu zástupkyňu\nsťažovateľa vyzval na preukázanie tvrdených dôvodov odročenie pojednávania;\n- účinnosťou Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2017\ndošlo k zmene zákonného sudcu, zákonnou sudkyňou vo veci sa stala JUDr. Silvia\nRovňánková;\n- 30. 01. 2018 – súd stranám sporu oznámil zrušenie termínu pojednávania z dôvodu\nzmeny zákonnej sudkyne s tým, že strany budú na nový termín pojednávania písomne\npredvolané;\n- 09. 03. 2018 – súd vytýčil termín pojednávania vo veci na termín 13. 04. 2018\na stranám sporu zasielal predvolanie na termín pojednávania;\n\n6\n\n- 04. 04. 2018 – súd zrušil termín pojednávania na žiadosť právnej zástupkyne\nsťažovateľa z dôvodu kolízie s hlavným pojednávaním na Krajskom súde v Košiciach\na zrušenie termínu oznámil straním sporu s tým, nový termín pojednávania im bude\noznámený;\n- 09. 04. 2018 – súd vytýčil termín pojednávania vo veci na termín 14. 05. 2018\na stranám sporu zasielal predvolanie na termín pojednávania;\n- 07. 05. 2018 – súd zmenil termín pojednávania na deň 18. 06. 2018 z dôvodu\nplánovaného prerušenia dodávky elektrického prúdu v budove súdu dňa 14. 05. 2018.“\nÚstavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 109/2013\nzistil, že pojednávanie nariadené na 18. jún 2017 sa uskutočnilo, pričom účastníci konania\npredniesli ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a z uvedeného dôvodu okresný súd\nodročil pojednávanie na 5. november 2018.\nSťažovateľ sa podaním z 25. mája 2018 vyjadril k vyjadreniu predsedníčky\nokresného súdu a uviedol: „2. Žaloba z mojej strany ako žalobcu bola skutkovo a právne\nzdôvodnená. K žalobe boli priložené a označené dôkazy na preukázanie mojich tvrdení,\nnavrhol som pripojiť trestný spis. Žalobu o náhradu škody som podal proti štátu a správne,\nv súlade so zákonom č. 513/2004 Z. z., som označil žalovaného Slovenská republika. Nie je\npravdivé tvrdenie porušovateľa, že som nesprávne označil žalovaného, pretože označenie\nústredného orgánu je za účelom právneho zastupovania v súdnom spore, čo nie je pre mňa\naž tak podstatné. Pred podaním žaloby som sa obrátil dňa 18. 10. 2012 s riadne\nzdôvodnenou\n\nžiadosťou\n\no\n\npredbežné\n\nprerokovanie\n\nnároku\n\nna\n\nnáhradu\n\nškody\n\nna Ministerstvo vnútra SR a žiadosť som podložil dokladmi.\n3. V čase, keď som podával žiadosť, som vychádzal už z ustáleného právneho názoru\nv praxi, že príslušným ústredným orgánom bolo Ministerstvo vnútra SR, ako aj to, že nebola\nohraničená výška nemajetkovej ujmy. V čase podania žaloby už bola účinná novela zákona\nč. 412/2012 Z. z., a preto, ktorý ústredný orgán je príslušný na zastupovanie Slovenskej\nrepubliky, si mal vyriešiť súd pred nariadením pojednávania, prípadne Ministerstvo vnútra\nSR malo postúpiť moju žiadosť o predbežné prerokovanie na Generálnu prokuratúru SR\na medzi sebou, ako odborné orgány, si mali vyriešiť otázku právneho zastupovania\n\n7\n\nSlovenskej republiky, a nie tým zaťažovať občana. Záver porušovateľa, že ja som nesprávne\noznačil žalovaného, že ja som spôsoboval zbytočné prieťahy, nevychádza zo skutočného\nstavu veci, je síce jeho obranou, ale na úkor, sťažovateľa.\n4. Dňa 21. 5. 2014 ma porušovateľ vyzval na doručenie kópie nezákonného\nrozhodnutia súdu, kto ho vydal, sp. zn. a dátum jeho vydania. Odpovedal som vyjadrením\nz 16. 6. 2014 s podporou ustálenej súdnej praxe tak, že uznesenie o vznesení obvinenia\nz 24. 4. 2007 vykazuje všetky znaky nezákonného rozhodnutia, a rovnako ako zrušenie\nprávoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle\naj oslobodenie spod obžaloby (pričom to bolo zreteľné z právneho zdôvodnenia žaloby).\n5. Po tom, čo súd predbežne na pojednávaní dňa 12. 5. 2015 oznámil procesným\nstranám, že som podal na nepríslušnom orgáne verejnej moci, obrátil som sa so žiadosťou\no predbežné prejednanie nároku na náhradu škody na Generálnu prokuratúru SR dňa\n5. 3. 2015. V žiadosti o predbežné prerokovanie som uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške\n8 000€ (doposiaľ si to žalovaný nevšimol) v zmysle novely zákona, žiadosť som zdôvodnil,\npodporil dokladmi. Dňa 27. 10. 2015 vydal porušovateľ uznesenie, podľa ktorého bude\npokračovať v konaní so Slovenskou republikou v mene ktorej koná Generálna prokuratúra\nSR.\n6. Za žalovaného sa vyjadrila dňa 2. 3. 2017 Generálna prokuratúra, vyjadrenie\nmi bolo doručené, opätovne som zaujal písomné rozsiahle stanovisko s podporou\njudikatúry. V súdnom spore som doposiaľ bol aktívny, podal som skutkovo a právne\nzdôvodnenú žalobu, predložil som doklady, na ktoré som sa odvolával, označil som dôkazy,\npodal som vyjadrenie, podal som stanovisko a tak som reagoval na stanoviská žalovaného\nbez ohľadu či to bol Ministerstvo vnútra alebo Generálna prokuratúra, pre mňa to boli\nvyjadrenia žalovaného Slovenská republika. Nové skutočnosti, nové dôkazy sa\nuž predmetnom súdnom konaní neuvádzajú, sú to právne názory žalovaného, smerujúce\nk preskúmavaniu rozsudku v trestnom konaní a k tomu, že som si škodu zavinil sám\n(pozn. nebol som vo väzbe, nedomáham sa odškodnenia väzby) ako tvrdí prokurátor...“\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n8\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý\nmá právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\n\n9\n\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom\nprikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana\nich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len\nčo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti\nvychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“), najmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\nPredmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o náhrade škody podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súvislosti s rozhodovaním\no takýchto návrhoch sa spravidla aplikujú zásady, ktoré sú platné aj pri uplatnení všeobecnej\nzodpovednosti za škodu, prípadne za bezdôvodné obohatenie podľa Občianskeho\nzákonníka. Možno konštatovať, že početnosťou zrejme nejde o každodennú agendu\n\n10\n\nvšeobecných súdov, avšak z právneho hľadiska uvedený nárok tvorí bežnú náplň práce\nvšeobecného súdu prvého stupňa a zo sťažnosti nevyplýva, že ide o vec, ktorá je fakticky\nzložitá. Ústavný súd však poukazuje na to, že napadnuté konanie má pre sťažovateľa\nosobitný význam, preto by si vyžadovalo zo strany okresného súdu starostlivejší prístup\nna jeho odškodnenie zo strany štátu.\nĎalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nmohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto\nsúdneho konania.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené preskúmal správanie sťažovateľa v napadnutom\nkonaní a konštatuje, že správanie sťažovateľa výrazným spôsobom neprispelo k predĺženiu\nnapadnutého konania. Je pravdou, že pojednávania nariadené na 6. november 2017\na 13. apríl 2018 boli zrušené na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa, nejde však\no skutočnosti, ktoré by zásadnou mierou ovplyvnili doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého\nkonania.\nTretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.\nSťažovateľ v žalobe označil ako žalovanú Slovenskú republiku, pričom ustálenie\norgánu, ktorý bude v napadnutom konaní zastupovať žalovanú, nemôže ísť na ťarchu\nsťažovateľa. Okresnému súdu trvalo viac ako dva roky, kým dospel k záveru, kto bude\nkonať za žalovanú. Okresný súd uznesením sp. zn. 7 C 109/2013 z 27. októbra 2015\nrozhodol, že na strane žalovanej bude v konaní pokračovať so Slovenskou republikou,\nv mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.\nV období od 29. mája 2013, keď sťažovateľ doručil okresnému súdu žalobu,\ndo vydania uznesenia z 27. októbra 2015, okresný súd nariadil iba jedno pojednávanie\n\n11\n\nna 12. január 2015, ktoré bolo odročené práve v dôsledku potreby určenia orgánu\nkonajúceho za žalovanú.\nZ chronológie úkonov okresného súdu vykonaných v napadnutom konaní vyplýva,\nže obdobie od 27. októbra 2015, keď súd uznesením rozhodol o orgáne, ktorý bude konať\nv mene žalovanej, do 13. februára 2017, keď okresný súd doručoval Generálnej prokuratúre\nSlovenskej republike výzvu na vyjadrenie sa k návrhu, je poznačené neodôvodnenou\nnečinnosťou okresného súdu.\nUvedená nečinnosť okresného súdu v uvedenom období v celkovom trvaní\n16 mesiacov viedla k vzniku zbytočných prieťahov v konaní a k jeho výraznému predĺženiu.\nTakýto postup okresného súdu nemožno v žiadnom prípade označiť za postup, ktorý by bol\nv súlade s § 100 ods. 1 prvej vety OSP, resp. v súlade s čl. 17 CSP, v zmysle ktorých súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nZo zapožičaného súdneho spisu napadnutého konania vyplýva, že okresný súd zrušil\npojednávanie nariadené na 5. február 2018 z dôvodu zmeny zákonnej sudkyne. Z prípisu\npredsedníčky okresného súdu z 15. mája 2018 vyplýva, že „k celkovej dĺžke konania\nprispela nepochybne i skutočnosť, že v napadnutom konaní došlo dvakrát k zmene\nzákonného sudcu a teda vec bola od začiatku konania doposiaľ pridelená na prejednanie\ntrom zákonným sudcom“.\nV tejto súvislosti ústavný súd upriamuje pozornosť na svoju ustálenú judikatúru\n(napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99 alebo III. ÚS 17/02), podľa ktorej nadmerné množstvo\nvecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika\nnevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších\npracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej\nneistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé\nkonanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu, jeho\norganizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva nie sú\n\n12\n\ndôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné\nporušovanie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu\n(z hľadiska skutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného\nsúdu, zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu namietaného konania\npre sťažovateľa a jeho celkovú dĺžku) s poukazom na to, že okresný súd v napadnutom\nkonaní meritórne nerozhodol ani po piatich rokoch od podania žaloby, dospel k záveru,\nže porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1\nvýrokovej časti tohto nálezu.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nVzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania\nústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal\nokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 109/2013 konal bez zbytočných\nprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n\n13\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n5 000 €, pričom v sťažnosti uvádza: „... Neprimeraná dĺžka konania mi spôsobuje pocit\nkrivdy, právnej neistoty a bezmocnosti, môj pocit krivdy sa znásobuje práve tým, že som bol\nnespravodlivo trestne stíhaný a až po štyroch rokoch som dosiahol oslobodenie spod\nobžaloby, žiadam len náhradu výdavkov v súvislosti s trestným konaním a nemajetkovú\nujmu som znížil po zásadnej zmene zák. č. 514/2003. Očakával som rýchle vyriešenie môjho\nsúdneho sporu a ochotu štátu odčiniť krivdu, ktorú mi spôsobil.\n21/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že nečinnosťou Okresného\nsúdu Bratislava I. v súdenej veci, najmä zbytočnými prieťahmi v konaní, postupom súdu,\nktoré neboli efektívne a plynulé, čo malo doposiaľ za následok neprimeranú dĺžku konania,\nbolo porušené moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v\nzmysle čl.48 ods. 2 Ústavy č.460/1992 Zb. a na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, žiadam Ústavný súd\nSR, aby mi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €...“\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\nS prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného\npod sp. zn. 7 C 109/2013, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, považoval\nústavný súd priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56\nods. 4 zákona o ústavnom súde.\n\n14\n\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016,\nktorá bola 884 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2017.\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti) v súlade s § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\na to 2 x 147,33 €, t. j. spolu 294,66 € a režijný paušál 2 x 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky),\nčo spolu predstavuje sumu 312,34 €.\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júla 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "náhrada škody (ujma)", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/109/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}], "citovane_v": []}