{"guid": "ussr:2ac3b7ef-e275-403d-9b7b-9bdbd393126a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.255.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 255/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 255/2018 z 19. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2018, sp. zn. IV. ÚS 255/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.255.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2ac3b7ef-e275-403d-9b7b-9bdbd393126a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.255.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.255.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.255.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 255/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLadislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosti Univerzity Mateja\nBela v Banskej Bystrici, Národná 12, Banská Bystrica, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nJUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Tomáš Suchý, ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl.\n48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 S\n145/2015 z 31. mája 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3\nSžfk 12/2016 z 21. júna 2017 (vedenú pod sp. zn. Rvp 1843/2017) a uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 2 S 137/2016 z 25. januára 2017 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 48/2017 z 23. augusta 2017 (vedenú pod sp. zn.\nRvp 2340/2017), a takto\nrozhodol:\nSťažnosti Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici vedené pod sp. zn.\nRvp 1843/2017 a sp. zn. Rvp 2340/2017 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej\nvedené pod sp. zn. Rvp 1843/2017.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2017\ndoručená sťažnosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národná 12, Banská Bystrica\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 S 145/2015 z 31. mája 2016\n(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu z 31. mája 2016“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžfk 12/2016\nz 21. júna 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z 21. júna 2017“)\n(vedenú pod sp. zn. Rvp 1843/2017; sudca spravodajca JUDr. Ladislav Orosz).\nDňa 14. decembra 2017 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa,\nktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 2 S 137/2016 z 25. januára\n2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu z 25. januára 2017“) a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 48/2017 z 23. augusta 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu z 23. augusta 2017“) (vedenú pod sp. zn. Rvp 2340/2017).\nZo sťažností a z príloh k nim priložených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou\ndoručenou krajskému súdu domáhal preskúmania zákonnosti správy o zistenej nezrovnalosti\nč. N21500697/S01 k projektu s kódom ITMS 26250120036 a žiadosti o vrátenie finančných\nprostriedkov s kódom 26250120036/Z04. O žalobe rozhodol krajský súd napadnutým\nuznesením z 31. mája 2016 tak, že konanie zastavil z dôvodu, že žiadne z „napadnutých\nrozhodnutí nie je možné považovať za rozhodnutie preskúmateľné v správnom súdnictve\na teda je konanie vo veci potrebné zastaviť“.\n\n2\n\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť\npodľa § 438 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“), o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\nz 21. júna 2017 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.\nŽalobou doručenou krajskému súdu sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti\naktualizovanej správy o zistenej nezrovnalosti č. N21600405/S02 z 25. apríla 2016\na žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120027/Z03 z 25. apríla 2016.\nO žalobe sťažovateľa rozhodol krajský súd napadnutým uznesením z 25. januára 2017 tak,\nže ju odmietol z dôvodu, že „je neprípustná, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej\npovahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach“ sťažovateľa.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, o ktorej\nrozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením z 23. augusta 2017 tak, že ju zamietol.\nSťažovateľ vo svojich sťažnostiach namieta porušenie označených práv podľa ústavy\na dohovoru z dôvodu, že ním napadnuté rozhodnutia „možno považovať za rozhodnutia\npreskúmateľné v správnom súdnictve“.\nSťažovateľ následne argumentuje vo svojich sťažnostiach identicky, pričom\npoukazuje na povahu správneho súdnictva, v ktorom „je právo na prístup k súdu vymedzené\nprincípom generálnej klauzuly (§ 6 SSP) s negatívnou enumeráciou (§ 7 SSP), z ktorého\nvyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem\ntých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Nakoľko s tým, že predmetné rozhodnutia\nžalobcu, ktoré v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave... napadol správnou\nžalobou,\n\nnespĺňa\n\nani\n\njedno\n\nz\n\ntaxatívne\n\nvymedzených\n\nrozhodnutí,\n\nktoré\n\nsúdy\n\nnepreskúmavajú, v dôsledku toho máme za to, že príslušný súd mal právomoc preskúmať\npostup správneho orgánu v spojitosti s rozhodnutím, ktoré vydal.“.\n\n3\n\nV rámci svojej argumentácie sťažovateľ poukazuje na spôsob, akým ústavný súd\nv uznesení sp. zn. I. ÚS 191/92 z 9. júna 1992 vymedzil kritériá na posúdenie toho, či určitý\nsubjekt koná ako orgán verejnej moci.\nNásledne sťažovateľ odkazuje na uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 S 2308/2012\nzo 4. júla 2014 a na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 31/2011 z 25. augusta 2011,\nz ktorých vyplýva právny názor, že správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov sú preskúmateľné súdmi v systéme správneho súdnictva.\nV tejto súvislosti sťažovateľ uvádza:\n«V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.: 5 Sžf /31/2011\nzo dňa 25. 08. 2011 sa za spôsobilý predmet súdneho prieskumu považujú aj povolenia\na listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy\nako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 správneho\nporiadku. Na základe toho máme za to, že sa jedná o list s charakterom rozhodnutia, ktorý\nje vydaný príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačný akt správneho orgánu.\nNapriek tomu, že tento akt nie je riadne upravený predmetným právnym predpisom, § 3\nods. 1 až 6 správneho poriadku sa použije primerane aj pri ostatných podobných\nprávnoaplikačných aktoch správneho orgánu.\nV rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 S/2308/2012 zo dňa 04. 07. 2014\nsa ďalej uvádza, že „V danom prípade súd zistil, že predmetom prieskumu má byť Správa\no zistenej nezrovnalosti vypracovaná žalovaným... V zmysle vyššie uvedených ustanovení\nosobitného zákona - zákona o pomoci a podpore je zrejmé, že Správa o zistenej\nnezrovnalosti zo dňa 6. 9. 2012, i keď neobsahuje formálne atribúty správneho rozhodnutia,\nzasahuje do práv a záujmov žalobcu, jej dôsledkom je vrátenie poskytnutej dotácie\nv rozsahu zistenej nezrovnalosti a možný sankčný postih v prípade, ak žalobca k vráteniu\nfinančných prostriedkov nepristúpi. V zmysle ustanovenia § 248 O. s. p., predmet žaloby\nnie je vylúčený zo súdneho prieskumu. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru,\nže vyhotovením Správy o zistenej nezrovnalosti žalovaným dňa 6. 9. 2012 došlo k zásahu\ndo práv a záujmov žalobcu, osobitný predpis nevylučuje jej preskúmanie súdom, a preto\nmôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti, druhej hlavy O. s. p.“\n\n4\n\nKrajský súd v Bratislave v Rozsudku zo dňa 16. 01. 2014, sp. zn. 1 S/2506/2012,\nkonštatoval, že „v danom prípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v tejto\nveci. Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného – Správu o zistenej\nnezrovnalosti č. N21201292/001 zo dňa 19. 09. 2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Je nepochybné, že takýmto rozhodnutím môže byť žalobca ukrátený na svojich\nprávach... Ak sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh, či formálne\noznačenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie nesme\nbyť podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR vylúčené z právomoci všeobecných súdov bez ohľadu\nna ust. OSP a iných zákonov. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup\norgánu verejnej správy dotýka niektorého zo základných práv, z právomoci súdov nesmie\nbyť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania v situácii,\nkeď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným\na druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu výklad ústavne súladným spôsobom.\nPre súdy táto povinnosť celkom jednoznačne vyplýva z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152\nods. 4 Ústavy SR .»\nPodľa sťažovateľa tým, že krajský súd a najvyšší súd o jeho žalobách,\nresp. kasačných sťažnostiach rozhodli odlišným spôsobom, porušili princíp predvídateľnosti\nsúdneho rozhodnutia a princíp právnej istoty a zároveň mu odňali právo na súdnu ochranu.\nNajvyšší súd navyše „zanedbal aj svoju zákonom ustanovenú povinnosť pri zabezpečovaní\njednoty rozhodovania, a to, že prejednávanú vec postúpiť na rozhodnutie veľkému senátu\ntak, ako to vo svojich ustanoveniach predpokladá SSP (§ 22 SSP a § 466 SSP)“.\nPodľa sťažovateľa najvyšší súd mal postupovať podľa § 221 ods. 1 písm. a) SSP\na vec mal postúpiť na rozhodnutie veľkému senátu. Nedodržanie uvedeného postupu malo\npodľa sťažovateľa za následok porušenie základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy, keďže najvyšší súd nerozhodol v zložení predpísanom zákonom.\nV tejto súvislosti ďalej uvádza:\n«Porušenie povinnosti predložiť vec veľkému senátu... nie je iba porušením tohto\nzákonného ustanovenia, ale vzhľadom na čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy SR aj pochybením,\nktoré má ústavnoprávny rozmer. Z ústavného príkazu, že „nikoho nemožno odňať jeho\n\n5\n\nzákonnému sudcovi“, ako jedného z princípov právneho štátu vyplýva, že nerešpektovanie\nzákona, v akom zložení má byť vec rozhodovaná, predstavuje vo svojich dôsledkoch\nporušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Opätovne tu môžeme vychádzať zo skúseností z Českej\nrepubliky, keď Ústavný súd ČR v nálezoch IV. ÚS 613/06, či IV. ÚS 1882/07 vyslovil,\nže ak dospel senát najvyššieho súdu (v danej veci Najvyššieho správneho súdu) pri svojom\nrozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru už vyjadreného\nv rozhodnutí najvyššieho súdu (v danej veci Najvyššieho správneho súdu) je § 17 ods. 1\ns. ř. s. (v SR § 48 ods. 1 CSP) povinný postúpiť vec na rozhodnutie rozšírenému senátu\n(veľkému senátu). Ak tak neurobí a vo veci sám rozhodne, uplatňuje štátnu moc v rozpore\ns čl. 2 ods. 3 Ústavy ČR a čl. 2 ods. 2 Listy a zaťaží konanie vadou nesprávne obsadeného\nsúdu, ktorá v rovine ústavnoprávnej predstavuje porušenie ústavného práva na zákonného\nsudcu.“. (CSP, Števček M., Ficová S. a kol., Komentár, C. H. Beck, rok 2015, str. 198.)\nUvedený komentár sa síce vzťahuje na ust. § 48 CSP, avšak zastávame názor,\nže je možné použiť ho aj v našom prípade, keď sa senát NS SR pri svojom rozhodovaní\no kasačnej sťažnosti žalobcu odchýlil od právneho názoru už vyjadreného v rozhodnutí\nnajvyššieho súdu (viď. NS SR 5 Sžf/26/2014, NS SR 5 Sžf/31/2011).»\nSťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezmi\nrozhodol tak, že vysloví porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu\nsp. zn. 5 S 145/2015 z 31. mája 2016 a sp. zn. 2 S 137/2016 z 25. januára 2017\na napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžfk 12/2016 z 21. júna 2017\na sp. zn. 1 Sžfk 48/2017 z 23. augusta 2017, napadnuté uznesenia zruší a veci vráti\nkrajskému súdu a najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ\nsi v sťažnostiach zároveň uplatnil úhradu trov konania.\nII.\nPodľa § 31a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento\n\n6\n\nzákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným\nsúdom primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).\nPodľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné\nkonanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých strán.\nPodľa čl. II ods. 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. marca 2018 do 28. februára 2019 (ďalej len „rozvrh práce na rok 2018“) v záujme\nhospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich\ndo pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov\nako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo súvisia alebo\nsa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného\nsúdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo\npredsedníčka ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa\nnerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát\nústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej\nzačalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Za rovnakých\npodmienok môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho\npôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym sudcom spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti\nhodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom\nkonaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo\nkonanie na ústavnom súde skôr. O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti senátov\nústavného súdu, ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov,\nrozhoduje príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu\nspravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti\nhodné osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom\nkonaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo\nkonanie na ústavnom súde skôr.\n\n7\n\nNapriek tomu, že zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí –\ns poukazom na ustanovenie § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde – možno aj v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí ustanovenie\n§ 166 ods. 1 CSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností sťažovateľa a z ich obsahu vyplývajúcu právnu\na skutkovú súvislosť rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak,\nže predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2018\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "konanie pred ústavným súdom-použitie ustanovení Civilného sporového poriadku"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5202dfc7-58db-4627-9908-0f7fb879a32a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.37.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 37/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.37.2020.1"}, {"guid": "ussr:4f20d2d0-5864-4200-87fd-5ad2e375a484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1"}]}