{"guid": "ussr:5642c446-d519-4be5-8c0c-5f65556771a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.256.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 256/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 256/2018 z 19. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2018, sp. zn. IV. ÚS 256/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.256.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5642c446-d519-4be5-8c0c-5f65556771a1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.256.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.256.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.256.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 256/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu\nLadislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti DEKOS Bratislava s. r. o., zastúpenej advokátskou kanceláriou AK PG, s. r. o.,\nVápenná 7, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta Mgr. Petra Greguša, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 178/2014\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti DEKOS Bratislava s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2018\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DEKOS Bratislava s. r. o. (ďalej len\n\n„sťažovateľka“, v citáciách aj „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 12 Cb 178/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 19. decembra 2014\nna okresnom súde žalobu o zaplatenie sumy 95 245,12 € proti žalovanej – obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „žalovaná“).\n\nSťažovateľka v sťažnosti chronologicky opisuje priebeh napadnutého konania takto:\n„Dňa 19. 12. 2014 bola navrhovateľom na Okresný súd BA IV podaná žaloba\no zaplatenie 95.245,12 EUR z titulu neuhradenia faktúr za zhotovené diela v zmysle zmlúv\no dielo. Navrhovateľ v žalobe ozrejmil skutkový stav, t. j. uzavretie dvoch zmlúv o dielo\nna dva samostatne stojace domy, pričom navrhovateľ tieto domy zhotovil, no protistrana\nzhotovenie Diela čiastočne neuhradila.\nDňa 15. 04. 2015 bol porušovateľom vydaný platobný rozkaz, ktorý ustanovil\npovinnosť protistrane do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi\nsumu 95.245,12 EUR alebo v tej istej lehote podať odpor voči platobnému rozkazu.\nDňa 04. 05. 2015 bol protistranou podaný odpor voči vydanému platobnému\nrozkazu, na základe ktorého bol platobný rozkaz zrušený. Súd navrhovateľovi spolu\ns odporom zaslal výzvu na vyjadrenie sa k odporu. Dňa 17. 06. 2015 bolo navrhovateľom\nzaslané vyjadrenie k odporu protistrany.\nDňa 07. 10. 2016 (po období viac ako roku nečinnosti porušovateľa) bol\nnavrhovateľom podaný návrh na rozšírenie žaloby zo dňa 19. 12. 2014, v ktorom\nnavrhovateľ opakovane podrobne porušovateľovi uviedol skutkový stav, uviedol doterajšiu\nsúdnu prax a odstránil všetky právne neistoty, ktoré by v prejednávaní prípadu mohli\nčo i len teoreticky nastať. Rozšírenie žaloby porušovateľ pripustil v rozpore so zákonom\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď ju pripustil až na ďalšiu výzvu uvedenú\nv doplnení listín zo dňa 01. 12. 2016 navrhovateľa. Porušovateľ pripustil zmenu žaloby\naž uznesením zo dňa 07. 04. 2017, t. j. 6 mesiacov po jej doručení...\n\n2\n\nDňa 17. 10. 2016 bolo protistranou podané doplňujúce vyjadrenie...\nDňa 18. 10. 2016 bolo vytýčené pojednávanie, na ktorom predovšetkým protistrana\nprejavila záujem o mimosúdne vyriešenie sporu, pričom uvedené pojednávanie bolo\nz dôvodu možného mimosúdneho vyriešenia sporu odročené na termín 06. 12. 2016.\nV rámci doručeného uznesenia o odročení pojednávania zo dňa 18. 10. 2016 bol\nnavrhovateľ vyzvaný na doplnenie spisu o prílohy k faktúre č. 201067 dvojmo a o Zmluvy\no dielo, ktoré tvorili prílohu žaloby už v roku 2014.“\nZo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistenia na okresnom súde bol zistený ďalší\npriebeh konania:\n- 21. októbra 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky o zaslanie\nkópie zvukového záznamu z pojednávania, ktorá bola vybavená 25. októbra 2016,\n- 1. decembra 2016 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky – doplnenie\npríloh do spisu,\n- 5. decembra 2016 oznámil okresný súd elektronicky právnym zástupcom\nstrán sporu odročenie\n\npojednávania nariadeného na 6. december 2016 z dôvodu\n\npráceneschopnosti zákonného sudcu,\n- 6. decembra 2016 bolo okresnému súdu elektronicky doručené oznámenie o zmene\nprávneho zástupcu žalovanej,\n- pojednávanie nariadené na 6. december 2016 bolo odročené na neurčito,\n- 13. januára 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej k návrhu\nna rozšírenie žaloby z 19. decembra 2014,\n- 19. januára 2017 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky –\n„Vyjadrenie k prebiehajúcemu sporu a žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania“,\n- prípisom zo 14. marca 2017 vyzval okresný súd sťažovateľku na zaplatenie\nsúdneho poplatku za návrh na rozšírenie žaloby z 19. decembra 2014, ktorý podala\n7. októbra 2016,\n- 20. marca 2017 bol uhradený súdny poplatok za návrh na rozšírenie žaloby,\n- uznesením č. k. 12 Cb 178/2014-229 zo 7. apríla 2017 rozhodol okresný súd\no návrhu na pripustenie zmeny (rozšírenia) žaloby,\n\n3\n\n- 19. apríla 2017 bola okresnému súdu doručená žiadosť žalovanej o zaslanie návrhu\nna zmenu (rozšírenie) žaloby, ktorú súd vybavil oznámením z 21. apríla 2017.\nSťažovateľka v tomto období využila možnosť postupu podľa § 62 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a 24. októbra 2017 podala sťažnosť na prieťahy\nv konaní adresovanú predsedníčke okresného súdu (ďalej len „sťažnosť na prieťahy“).\nPredsedníčka okresného súdu po prešetrení veci vzhľadom na súdom vykonané\núkony prípisom z 8. januára 2018 označeným ako „Oznámenie o prešetrení sťažnosti\nSpr. 2132/2017“ konštatovala, „že konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.\n12 Cb/178/2014 bolo postihnuté zbytočnými prieťahmi v súvislosti so stanovením termínu\npojednávania v konaní. Vo veci boli prijaté opatrenia, aby sa ďalej konalo bez ďalších\nprieťahov. Zákonný sudca vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 16. 01. 2017.\nKonanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. 12 Cb/178/2014 som zaradila do režimu\npravidelného sledovania plynulosti konania.“.\nPrípisom na okresnom súde ústavný súd zistil, že v napadnutom konaní sa\n27. marca 2018 konalo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené v dôsledku ospravedlnenia\nsa žalovanej na 24. apríl 2018.\nSťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:\n„Máme za to, že napriek skutočnosti, že v konaní bolo vytýčené pojednávanie\ndňa 18. 10. 2016 a neskôr dňa 16. 01. 2018, porušovateľ nedisponoval materiálmi\nvýznamnými pre vydanie rozhodnutia vo veci samej alebo aspoň k relevantnému posúdeniu\nsporu, napriek ich opakovanému doloženiu do spisu. Máme preto za to, že aj v období kedy\nporušovateľ konal, tak konal neefektívne, nakoľko ani po rokoch nedokázal zabezpečiť taký\nprocesný postup v konaní, ktorý by čo najrýchlejšie odstránil stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa navrhovateľ na neho obrátil.\nNavrhovateľovi vznikla v dôsledku neprimeranej dĺžky konania ujma, ktorú pociťuje\no to výraznejšie, že štatutárny orgán navrhovateľa dostal v dôsledku konaniu protistrany\n\n4\n\na stresu vzniknutého v dôsledku následkov konania protistrany v roku 2014 mozgovú\nporážku, ktorá mu do dnešného dňa zásadne ovplyvňuje život. Nakoľko v dôsledku\nnevyplatenia dohodnutej ceny za dielo protistranou musel navrhovateľ na vyplatenie\nsubdodávateľov požiadať v roku 2011 o zvýšeniu prevádzkového úveru, čím sa ocitol\nvo finančne veľmi nepriaznivej pozícii. Ide preto zároveň o citlivú záležitosť priamo\nsúvisiacu s existenciou navrhovateľa, ako aj jeho ďalším fungovaním v podnikateľskej\noblasti. Nie je preto možné pochybovať o vážnom záujem navrhovateľa o rozhodnutie\nv konaní 12 Cb/178/2014, na základe ktorého by sa mu mohla vrátiť aspoň časť\nvynaložených finančných prostriedkov. Vo svojej snahe o dosiahnutie spravodlivého\nrozhodnutia a nadobudnutia právnej istoty požiadal svojou žalobou porušovateľa,\nako garanta spravodlivosti o spravodlivé a čo možno najrýchlejšie vydané rozhodnutie.\nV čase, kedy sa navrhovateľ obrátil na porušovateľa však neočakával, že z hľadiska\nprávneho posúdenia pomerne jednoduchý spor, ktorého predmet tvorí výraznú časť\nsudcovskej agendy, bude trvať niekoľko rokov iba na v prvej inštancii, pričom do dnešného\ndňa nebolo vydané rozhodnutie. Konateľovi navrhovateľa vznikla výrazná obava o ochrane\njeho práv, psychické napätie, pocity dlhotrvajúcej neistoty a pocity sklamania\nz neprimeranej dĺžky konania.\nNa pojednávaní dňa 18.10.2016 protistrana prezentovala svoj skutočný záujem\nna mimosúdnom riešení sporu. Hoci bol prítomný štatutárny orgán navrhovateľa\nako aj štatutárny orgán protistrany, a teda nič nebránilo uzavretiu zmieru priamo\nna pojednávaní v zmysle princípu hospodárnosti konania, došlo k odročeniu pojednávania\nna deň 06. 12. 2016, ktoré bolo následne odročené z dôvodu PN sudcu na neurčito. Ďalšie\npojednávanie tak bolo vytýčené až v roku 2018 a aj to až na základe podanej sťažnosti\nna postup súdu v konaní.\nV priebehu času, medzi jednotlivými pojednávaniami však protistrana využila časový\npriestor ponúknutý v dôsledku vzniknutých prieťahov v konaní na zmenu právneho zástupcu\na svoj názor na mimosúdne vyriešenie sporu úplne popiera. Na poslednom konanom\npojednávaní zo dňa 16. januára 2018 zistil navrhovateľ zo slov sudcu, že v spise sa stále\nnenachádzajú ani len obe Zmluvy o dielo. Zmluvy o dielo boli podané spolu so žalobou\nv roku 2014, neskôr doplnené právnym zástupcom navrhovateľa v roku 2016, avšak\naj napriek tomu sa podľa slov sudcu v spise údajne nenachádzali. Znamená to, že ani v roku\n\n5\n\n2018 nemal súd v dispozícii základné dokumenty významné pre riadne vykonanie\na hodnotenie dôkazov, a to napriek skutočnosti, že boli navrhovateľom opakovane\npredkladané súdu, a to raz na výzvu sudcu. Sudca preto znova požiadal doplniť spis\no zmluvy o diela a podklady pre faktúru 201067, čo právny zástupca navrhovateľa opäť\nvykonal.\nZatiaľ posledným príkladom vytvárania zbytočných prieťahov a preukázania\nnedostatočnej profesionality zo strany porušovateľa bolo zaslanie vyjadrenia protistrany\nzástupcovi navrhovateľa po takmer roku, pár dní pred konaným pojednávaním na základe\nsťažnosti a aj to pôvodnému zástupcovi, pričom aktuálnemu právnemu zástupcovi\nnavrhovateľa bolo zaslané iba predvolanie na pojednávanie bez uvedeného vyjadrenia\nprotistrany. Máme za to, že ide o hrubú nedbanlivosť zo strany porušovateľa, ktorá\nby nemala mať miesto v spravodlivom konaní...“\nSťažovateľka požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €. Podľa\nvyjadrenia sťažovateľky suma „odzrkadľuje závažnosť prieťahov v konaní 12 Cb/178/2014,\nktoré zapríčiňujú neakceptovateľnú a nadbytočnú ujmu pre navrhovateľa, ako aj osoby\nkonajúcej za navrhovateľa. Suma taktiež reflektuje na neprofesionálny, neefektívny\na nesústredený postup porušovateľa počas trvania celého sporového konania. Konanie\nporušovateľa predstavujú príčiny navrhovateľovho sklamania v inštitúcie, ktoré majú\nreprezentovať spravodlivosť a rozhodovať ľudské, ako aj obchodné vzťahy v prípade\nvzniknutých sporov, čo je ich primárnym poslaním a účelom ich zriadenia.“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo navrhovateľa na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.\n12 Cb/178/2014 porušené bolo.\n2. Porušovateľovi sa v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb/178/2014 prikazuje konať\nbez zbytočných prieťahov.\n\n6\n\n3. Navrhovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €, ktoré\nje porušovateľ povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Porušovateľ je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v sume\n390,50,- €, ktoré je porušovateľ povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ obsahu podanej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka napáda postup okresného súdu\nv napadnutom konaní z dôvodu, že okresný súd nerozhodol v merite veci do času podania\nsťažnosti ústavnému súdu, a to ani po využití účinného prostriedku nápravy, ktorým bolo\npodanie sťažnosti na prieťahy predsedníčke okresného súdu.\n\n7\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nneexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98), čo umožňuje preskúmať ich\nnamietané porušenie spoločne.\nV súvislosti so sťažovateľkou uplatnenými námietkami proti postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní je potrebné uviesť, že z prípisu okresného súdu o prešetrení sťažnosti\nsp. zn. Spr. 2132/2017 z 8. januára 2018 ústavný súd zistil, že sťažovateľka mala\nnezanedbateľný vplyv na spomalení priebehu napadnutého konania, a to v prvom rade\nhneď v jeho úvode, keď ani na výzvu okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku\nza podanú žalobu tento nezaplatila, v dôsledku čoho bolo uznesením okresného súdu\nč. k. 12 Cb 178/2014-49 z 19. marca 2015 konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho\npoplatku. Proti uvedenému uzneseniu sa sťažovateľka odvolala a súdny poplatok zaplatila\naž 2. apríla 2015. Uznesením č. k. 12 Cb 178/2014-56 z 15. apríla 2015 okresný súd zrušil\nuznesenie o zastavení konania č. k. 12 Cb 178/2014 z 19. marca 2015 a v ten istý deň vydal\nzároveň aj platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 95 245,12 €.\nMožno konštatovať, že následne okresný súd konal v napadnutom konaní plynulo –\nvydal platobný rozkaz, ktorý doručil žalovanej, následne žalovaná podala odpor, ktorý\nbol doručený sťažovateľke na vyjadrenie, a následne sťažovateľka doručila okresnému súdu\nsvoje vyjadrenie k podanému odporu.\n\n8\n\nK spomaleniu napadnutého konania prispela sťažovateľka tým, že nezaplatila tiež\nsúdny poplatok za návrh na zmenu (rozšírenie) žaloby z 19. januára 2014, ktorý doručila\nokresnému súdu 7. októbra 2016 (okresný súd následne zabezpečoval vyjadrenie\nprotistrany, ktoré mu bolo doručené 13. januára 2017), a súdny poplatok zaplatila\naž na výzvu okresného súdu zo 14. marca 2017, a to 20. marca 2017; okresný súd rozhodol\no tomto návrhu 7. apríla 2017.\nNa základe prehľadu jednotlivých procesných úkonov vykonaných okresným súdom\nvo veci sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že v priebehu napadnutého konania možno\nidentifikovať jedno obdobie poznačené neodôvodnenou krátkodobou nečinnosťou\nokresného súdu, a to obdobie od doručenia vyjadrenia sťažovateľky k podanému odporu\n19. júna 2015 (odoslané sťažovateľom 17. júna 2015, pozn.) do 7. októbra 2016,\nkeď bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na rozšírenie žaloby.\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní\nmá nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,\nI. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem\nautonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom\nna konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými\nvýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“\nv zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).\nÚstavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť,\nže celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu\nmožnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali\nv čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola\nsťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré\nmôžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny\n\n9\n\nrozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov\nv činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nKonanie na okresnom súde trvá tri roky a päť mesiacov. Ústavný súd nespochybňuje,\nže okresný súd mohol v priebehu napadnutého konania postupovať aj efektívnejšie, napriek\ntomu zastáva názor, že sťažovateľkou namietaný postup okresného súdu aj vzhľadom\nna podiel sťažovateľky na spomalení napadnutého konania a na konkrétne okolnosti\nposudzovanej veci – spor o zaplatenie dlžnej sumy – a povahu (neprivilegovaný\ntyp konania) nevykazuje pochybenia ústavnej intenzity a nemožno reálne očakávať,\naby po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné prijať záver o porušení\nobsahu sťažovateľkou označených práv podľa ústavy a dohovoru z dôvodu nečinnosti\nokresného súdu v napadnutom konaní.\nTáto skutočnosť bola dôvodom odmietnutia podanej sťažnosti pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd pritom neznižuje vážnosť situácie sťažovateľky, do ktorej sa dostala\nnásledkom ochorenia jej štatutárneho orgánu. Táto situácia však vznikla ešte pred podaním\nžaloby okresnému súdu a okresný súd na nej nijako neparticipoval (s. 5).\nK tvrdeniu sťažovateľky, že „... Na pojednávaní dňa 18. 10. 2016...“ keď\n„... protistrana prezentovala svoj skutočný záujem na mimosúdnom riešení sporu... a teda\nnič nebránilo uzavretiu zmieru... v zmysle princípu hospodárnosti konania, došlo\nk odročeniu pojednávania na deň 06. 12. 2016, ktoré bolo následne odročené z dôvodu PN\nsudcu na neurčito...“, ústavný súd uvádza, že rozhodovanie o odročení pojednávania\nje procesným rozhodnutím konajúceho súdu. Práceneschopnosť konajúceho sudcu nebolo\nmožné v októbri 2016 predpokladať. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že je vecou\nstrany v konaní, pre aký postup k vyriešeniu sporu sa rozhodne.\n\n10\n\nSťažovateľka síce tvrdila, že protistrana mala skutočný záujem na mimosúdnom\nriešení sporu už na pojednávaní 18. októbra 2016, čo však nijako nepreukázala, naopak,\njeho následné „zmarenie“ pripisovala zmene právneho zástupcu na strane žalovaného, ktoré\nprotistrana oznámila okresnému súdu 6. decembra 2016, deň po tom, ako okresný súd\nodročil pojednávanie nariadené na 6. december 2016 (5. decembra 2016).\nV ďalšom období napadnutého konania sťažovateľka namieta neefektívnu\na nesústredenú činnosť okresného súdu pri doručovaní jednotlivých podaní na vyjadrenie,\nako aj v dôsledku potreby opakovaného doručovania dôkazov do súdneho spisu. V dôsledku\nuvedených skutočností podala sťažovateľka 24. októbra 2017 predsedníčke okresného súdu\nsťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je\nprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré\nmu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť\naž subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.\nÚstavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje\naž v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že už viackrát rozhodol (I. ÚS 21/99,\nIV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom\npodať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám\nodstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba\nza predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý má\n\n11\n\npodľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nÚstavný súd, prihliadnuc na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu,\nv zásade považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona\no súdoch (ďalej len „sťažnosť na prieťahy“) za účinný prostriedok ochrany takých\nzákladných\n\npráv,\n\nktoré\n\nsúvisia\n\nso\n\nzákladným\n\nprávom\n\nna\n\nsúdnu\n\nochranu,\n\nako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (IV. ÚS 153/03,\nIV. ÚS 278/04).\nZo zistení ústavného súdu je zrejmé, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy\npredsedníčke okresného súdu 24. októbra 2017. Predsedníčka okresného súdu vybavila\npodanú sťažnosť na prieťahy, o čom písomne informovala sťažovateľku prípisom\nsp. zn. Spr. 2132/2017 z 8. januára 2018 (sťažovateľke doručený 17. januára 2018).\nSťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu 12. marca 2018, a teda necelé dva mesiace\npo tom, ako jej bola doručená odpoveď na sťažnosť na prieťahy.\nPredsedníčka okresného súdu po prešetrení napadnutého konania a vybavenia\nsťažnosti z 8. januára 2018 uznala dôvodnosť sťažnosti v časti potreby nariadenia\npojednávania a dodržala slovo, že napadnuté konanie zaradí „do režimu pravidelného\nsledovania plynulosti konania“, pretože v napadnutom konaní v roku 2018 už boli\nnariadené dve pojednávania, a to 16. januára 2018 a 27. marca 2018. Pojednávanie\nnariadené na 27. marec 2018 sa v dôsledku predloženého ospravedlnenia žalovanej odročilo\nna 24. apríl 2018. Znamená to, že sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedníčke\nokresného súdu sa ukázala ako účinný prostriedok nápravy pri ochrane práv sťažovateľky.\nZohľadniac túto skutočnosť je sťažnosť aj z tohto hľadiska zjavne neopodstatnená.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n12\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,\naby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.\nÚstavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci\nrozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,\naby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci\nza predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným\nprieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c"}, {"guid": "ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7"}, {"guid": "ussr:3ef9d97b-15df-45cc-b981-1542ab47d335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 177/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/04 z 21. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-21", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ef9d97b-15df-45cc-b981-1542ab47d335"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:81eda051-9d56-4116-8ca5-379b1559dc4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 109/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/03 z 4. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-04", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81eda051-9d56-4116-8ca5-379b1559dc4a"}, {"guid": "ussr:437f0250-cd65-4a6d-b259-d9b22d943cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 93/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 93/03 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 679, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:437f0250-cd65-4a6d-b259-d9b22d943cec"}, {"guid": "ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/02 z 20. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-20", "citacie_n": 1380, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 63/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/00 z 12. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-12", "citacie_n": 1397, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72"}, {"guid": "7dd4912f-8d3e-4b4f-b4ff-66b6b56d8dd8:e76e01dc-c22d-4cba-bbe6-e41f1a5b7ca8", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cb/178/2014", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/178/2014 z 4. 10. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2018-10-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7dd4912f-8d3e-4b4f-b4ff-66b6b56d8dd8:e76e01dc-c22d-4cba-bbe6-e41f1a5b7ca8"}], "citovane_v": []}