{"guid": "ussr:496bf381-71e5-4949-9359-a10ecff2746b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.261.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 261/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 261/2018 z 19. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2018, sp. zn. IV. ÚS 261/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.261.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/496bf381-71e5-4949-9359-a10ecff2746b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.261.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.261.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.261.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 261/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu\nLadislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Verebom,\n\nHrnčiarska 3, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom\npod sp. zn. 12 C 294/2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 294/2016 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 21. júna 2016 podal sťažovateľ\nako splnomocnený zástupca svojej matky\na zomrelej\n\n,\n\n, okresnému súdu žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu\n\nžalovaného – Slovenskej republiky, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“).\nSťažovateľ sa ako zástupca svojej matky predmetnou žalobou v napadnutom konaní\ndomáha\n\npreskúmania\n\nzákonností\n\nvydaných\n\nrozhodnutí\n\ni preskúmania\n\nzákonností\n\npostupov, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí, a to konkrétne uznesenia\nvyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície\nv Trebišove vo veci sp. zn. ORP-509/1-VYS-TV-2015 z 10. marca 2016 a uznesenia\nprokurátora\n\nOkresnej prokuratúry Trebišov vo veci č. k. 1 Pv 546/15/8811-23\n\nz 25. apríla 2016.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza:\n«V čom vidím nezákonnosť hore uvedených vydaných rozhodnutí a postupov týchto\nOČTK som aj konkrétne uviedol v mnou podanej žalobe zo dňa 21. 06. 2016 a poukázal\nsom aj na to, že podľa písomného upovedomenia Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky vydaného pod IV/4 GPt 65/16/1000-3 dňa 23. 05. 2016 (ktoré mi bolo doručené\ndňa 31. 05. 2016), na základe mnou podaného písomného podnetu zo dňa 11. 05. 2016 –\npísomného návrhu na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku, s účinnosťou\nod 01. 01. 2016 podľa § 31 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších\nzákonov, sa postupom podľa tohto zákona nemožno domáhať preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia vydaného v trestnom konaní, vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní\npostupu policajta v predsúdnom konaní a v poslednom odseku uvedeného upovedomenia\ndoslovne\n\nuviedla\n\ncitujem:\n\n„Prosím,\n\naby\n\n2\n\nste\n\nuvedené\n\nvzali\n\nna\n\nvedomie.\n\nTýmto považujem vaše podanie zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\nza vybavené.“\nK tomuto je nutne ešte dodať, že podľa ust. § 364 ods. 3 Trestného poriadku\nGenerálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa 363 ods. 1 Trestného poriadku\ndo šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, a pretože tak neurobil\nsom toho právneho názoru, že mnou podaná žaloba je podaná dôvodne a v súlade\nso zákonom...»\nSťažovateľ vzhľadom na to, že „od podania písomnej žaloby zo dňa 21. 06. 2016,\nokrem vydania uznesenia o vylúčení sudcov pod sp. zn. 12 C/294/2016 zo dňa 03. 10. 2016,\nktoré mu bolo doručené dňa 15. 10. 2016 do 28. 12. 2017, nebolo vo veci vôbec konané\na ani rozhodnuté“, podal 28. decembra 2017 v súlade s § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\nsťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Predseda okresného súdu prípisom sp. zn.\nSpr 1/2018-6 z 23. januára 2018 uznal sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní\nza dôvodnú.\nOkresný súd uznesením č. k. 12 C 294/2016-91 z 18. decembra 2017 prvým výrokom\nnapadnuté konanie zastavil a druhým výrokom rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia\nbude vec postúpená generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, do ktorého\nprávomoci vec patrí. Sťažovateľ podal 30. januára 2018 proti uvedenému uzneseniu\nodvolanie.\nĎalej sťažovateľ odôvodňuje svoju sťažnosť takto:\n„Na základe uvedeného je opodstatnená moja domnienka o tom, že v tomto súdnom\nkonaní postupom súdu dochádza k zbytočným prieťahom v súdnom konaní zo strany\nOkresného súdu Trebišov a to jeho nečinnosťou, pretože len samotná nečinnosť\ntam. súdu bez prerušenia je vyše rok a pol roka a tým je porušené moje základné právo\nna spravodlivé prerokovanie mojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie mojej veci v primeranej\n\n3\n\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásené\npod č. 209/1992 Zb. z.\nOkresný súd Trebišov vôbec so mnou, ako s účastníkom konania, nevykonal žiadne\núkony, bol neprimerane účelovo dlhodobo nečinný a to napriek tomu, že moja mama\nje ťažko chorá, čo priamo vyplýva s mnou podanej písomnej žaloby zo dňa 21. 06. 2016\na z k nej patriacich príloh, ktoré som Okresnému súdu Trebišov predložil ako listinné\ndôkazy.\nNeprimeraná dlhodobá nečinnosť súdu vytvára absolútnu právnu neistotu,\nčo má nepriaznivý dopad na moju psychiku a vyvoláva u mňa stav rezignácie brániť\nsi zákonnými spôsobmi svoje základné práva.\nOkresnému súdu Trebišov som poskytol všetky potrebné dôkazy a preto podľa mňa\nneexistuje žiadna relevantná skutočnosť svedčiaca o právnej zložitosti tejto veci a taktiež\nojej skutkovej zložitosti vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania.\nJa som žiadnym spôsobom neprispel k prieťahom ani spomaleniu postupu Okresného\nsúdu Trebišov a tento nežiaduci protiprávny stav si spôsobil sám Okresný súd Trebišov\naj tým, že nevykonal žiadny relevantný úkon a navyše, ak bol toho právneho názoru, že vec\npostúpi generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, do ktorého právomoci vec patrí,\nmal tak urobiť neodkladne, pretože všetky dôkazy k tomuto mal.\nSom toho právneho názoru, že aj po 28. 12. 2017 je naďalej porušené moje základné\nprávo na spravodlivé súdne konanie, a na verejne prerokovanie tejto mojej veci\nbez zbytočných prieťahov a za mojej prítomnosti...“\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod\nsp. zn. 12 C/294/2016 porušené.\nII. Okresnému súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/294/2016 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n4\n\nIII. Sťažovateľovi\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nv\n\nsume\n\n10.000,- €,\n\n(slovom: desaťtisíc Eur), ktoré je Okresný súd Trebišov povinný zaplatiť na účet\nsťažovateľa\n\ndo dvoch mesiacov od doručenia nálezu.\n\nIV. Okresný súd Trebišov je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia v sume 390,50 € (prevzatie veci, sťažnosť; á 153,50 € + 9,21 € paušál + 20 %\nDPH) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Vereba do dvoch mesiacov od\ndoručenia nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\n\n5\n\nV prvom rade ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti pristúpil\nk preskúmaniu skutočnosti, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou.\nOsobou oprávnenou (aktívne legitimovanou) na podanie sťažnosti je fyzická\nosoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že boli porušené jej základné práva alebo\nslobody zaručené v ústave vrátane ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, pričom k ich porušeniu malo dôjsť právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a o ich ochrane nerozhoduje iný súd\n(čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 49 zákona o ústavnom súde).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podáva sťažnosť v mene svojej nebohej matky\n, ktorá zomrela\n\na ktorá vystupovala v trestnej veci\n\nvedenej Okresnou prokuratúrou Košice I pod sp. zn. 1 Pn 673/15/8802 ako poškodená\na v napadnutom konaní ako žalobkyňa.\nSťažovateľ k podanej sťažnosti pripojil generálnu plnú moc, ktorú mu udelila jeho\nmatka 18. februára 2005. K podanej sťažnosti bol ďalej pripojený aj úmrtný list, z ktorého\nvyplývajú už uvedené skutočnosti o úmrtí matky sťažovateľa.\nK sťažnosti sťažovateľ nepripojil svoj rodný list, z ktorého by bolo možné overiť\nskutočnosť, že je synom\n\n, zomrelej\n\n, a teda že je podľa\n\n§ 473 ods.1 Občianskeho zákonníka dedičom zo zákona, ktorý by na základe uvedeného\nvstúpil ako univerzálny právny nástupca do konania vedeného Okresnou prokuratúrou\nKošice I sp. zn. 1 Pn 673/15/8802 a aj do napadnutého konania. Sťažovateľ ústavnému súdu\nnepredložil ani rozhodnutie z dedičského konania po poručiteľke\n\n.\n\nPodľa § 33b ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zaniká smrťou\nsplnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné.\nPodľa § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka ak splnomocniteľ zomrie alebo\nak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko,\n\n6\n\nčo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu\nna svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie\nešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni\nnástupcovia.\nÚstavný súd konštatuje, že podanú sťažnosť možno považovať za neodkladný úkon\nv zmysle už citovaného zákonného ustanovenia, na vykonanie ktorého bol sťažovateľ\noprávnený na základe generálnej plnej moci z 18. februára 2005, a preto ústavný\nsúd konštatuje,\n\nže\n\nsťažnosť\n\npodala\n\noprávnená\n\nosoba.\n\nVzhľadom\n\nna\n\nuvedené\n\nústavný súd pristúpil k samotnému predbežnému prerokovaniu opodstatnenosti podanej\nsťažnosti.\nPredmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy\na v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré subsumuje aj pod základné právo na spravodlivé súdne\nkonanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy (ďalej len „označené práva“), ktorého jedným\nz atribútov je aj prerokovanie veci v primeranej lehote bez prieťahov.\nPodľa čl. 46 ods.1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\n\n7\n\nneexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98), čo umožňuje preskúmať ich\nnamietané porušenie spoločne.\nK uvedenému je potrebné uviesť, že o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej\nproti zbytočným prieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným\npostupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie\nktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne\nprocesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd)\nporušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne\nnepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).\nZjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať\naj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,\nv ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne\nrozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu\ntýchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať\n(m. m. II. ÚS 387/06).\nJednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,\nže musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\npráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola\n\n8\n\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať\n(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému\nsúdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd\nsťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),\npretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel\nochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,\nrozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že namietané porušenie označených práv sťažovateľ\nodôvodňuje tým že, „... nielenže nebolo tam. súdom vôbec rozhodnuté o mnou podanej\nžalobe zo dňa 21. 06. 2016 a teda nebolo právoplatné rozhodnuté vo veci samej,\nale tam. súd podľa mojich vedomosti nevykonal žiadne úkony (zo strany tam. súdu mi\nod 15. 10. 2016 až do 28. 12. 2017 neboli doručené žiadne písomnosti, ani inak som\ntam. súdom nebol vyrozumený o stave konania v tejto veci)“.\nÚstavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o sťažnosti sťažovateľa\nv rámci jej predbežného prerokovania zistil, že okresný súd expedoval spis sp. zn.\n12 C 294/2016 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pre účely rozhodnutia\no odvolaní sťažovateľa už 12. marca 2018.\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. marca 2018, t. j. v čase, keď okresný súd\nuž rozhodol o zastavení konania a postúpení veci generálnemu prokurátorovi Slovenskej\nrepubliky, teda v čase, keď okresný súd už nemohol žiadnym ústavne relevantným\nspôsobom ovplyvňovať priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom. Na tomto základe\nústavný súd dospel k záveru, že k namietanému porušovaniu v sťažnosti označených práv\nna uvedenom skutkovom základe v čase podania sťažnosti postupom okresného súdu\n\n9\n\nuž nemohlo dochádzať, a preto sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "neodkladný úkon", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "plnomocenstvo, splnomocnenie", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}