{"guid": "ussr:03bb5a47-2756-472e-a205-0eb86b35800d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.265.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 265/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 265/2018 z 19. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2018, sp. zn. IV. ÚS 265/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.265.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-26", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/03bb5a47-2756-472e-a205-0eb86b35800d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.265.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.265.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.265.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 265/2018-17\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Inkasáreň s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, a obchodnej spoločnosti Pohotovosť,\ns. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpených advokátskou kanceláriou WERNER & Co.\ns. r. o., Žltá 2/F, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Andrej Werner, ktorou\nnamietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd prípisom generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn.\nXVI/2 Pz 2/17/1000 z 11. januára 2017, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Inkasáreň s. r. o. a obchodnej spoločnosti\nPohotovosť, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2017\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Inkasáreň s. r. o. (v tom čase Pôžičkáreň s. r. o.,\npozn.), Pribinova 25, Bratislava, a obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25,\nBratislava (ďalej spolu aj „sťažovateľky“), zastúpených advokátskou kanceláriou WERNER\n& Co. s. r. o., Žltá 2/F, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Andrej Werner,\nktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1, čl. 26\nods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) prípisom generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) sp. zn. XVI/2 Pz 2/17/1000 z 11. januára 2017 (ďalej aj „napadnutý prípis“),\nako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením povereného príslušníka Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Obvodného oddelenia Bratislava Staré Mestostred, sp. zn. ORP-1247/SMS-B1-2015 z 3. septembra 2015, bolo\nvznesené obvinenie zo spáchania prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183\nods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) v súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo\nnebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom\nskutkovom základe, že «dňa 3. 9. 2015 v čase o 12.00 hod. v\nčíslo\n\nna\n\nulici\n\nvo vzdialenosti 15 cm od jediných vstupných dverí do nebytových priestorov,\n\nv ktorých sa nachádza prevádzka „Pôžičkáreň“, patriaca spol. Pohotovosť s. r. o., so\nsídlom Bratislava, Pribinova 26, postavil múr z tvárnic, o rozmere 180 cm na výšku, 200 cm\n\n2\n\nna šírku s tvárnicovou oporou v troch priečkach z vonkajšej strany, ktorý zabraňoval\nvstupovaniu a vychádzaniu osôb z uvedenej prevádzky, čím bez zákonného dôvodu\noprávnenej osobe bránil v riadnom užívaní nebytového priestoru a taktiež následkom\nvýstavby tohto múru obmedzil užívanie osobnej slobody poškodenej\n\n,\n\nzamestnankyni spol. Pohotovosť s. r. o., ktorá nemohla priestory prevádzky opustiť, nakoľko\nsa jednalo o jediné vstupné dvere do priestoru, čím obvinený\n\nneoprávnene\n\nbránil oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru, súčasne bez oprávnenia inému\nbránil užívať osobnú slobodu, do doby kým privolaný Hasičský a záchranný zbor MV SR\nodstránil časť múru, aby mohla poškodená vyjsť von.».\nProkurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“)\nuznesením sp. zn. 1 Pv 439/15/1101 z 27. júla 2016 podľa § 214 ods. 1 zákona č. 301/2005\nZ. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)\npredmetnú trestnú vec postúpil Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej\nsprávy, pretože výsledky vyšetrovania preukazovali, že v danom prípade nešlo o trestný čin,\nale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom proti verejnému poriadku, resp. priestupkom\nproti občianskemu spolunažívaniu. Sťažnosť sťažovateľky Inkasáreň s. r. o. (v tom čase\npod názvom Pôžičkáreň s. r. o., pozn.) ako poškodenej, podanú prostredníctvom prokuristu,\nprokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) uznesením\nsp. zn. 1 KPt 671/15/1100 z 19. septembra 2016 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku ako nedôvodnú zamietol.\nSťažovateľky podaním z 1. decembra 2016 podali generálnemu prokurátorovi návrh\nna postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, pričom sa domáhali zrušenia uznesenia\nprokurátora okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 439/15/1101 z 27. júla 2016 o postúpení veci\nna prejednanie priestupku, ako aj naň nadväzujúceho uznesenia prokurátora krajskej\nprokuratúry o podanej sťažnosti sp. zn. 1 KPt 671/15/1100 z 19. septembra 2016. Generálny\nprokurátor v zastúpení jeho námestníkom napadnutým prípisom sp. zn. XVI/2 Pz 2/17/1000\nz 11. januára 2017 sťažovateľky podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku upovedomil, že ich\nnávrhu nevyhovel.\n\n3\n\nV sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľky namietané porušenie svojich\nv sťažnosti označených práv napadnutým prípisom generálneho prokurátora, ako aj\npostupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, odôvodňujú okrem iného takto:\n«Sťažovatelia sú toho názoru, že postupom Generálnej prokuratúry SR in eventum\nGenerálneho prokurátora SR v konaní vedenom pod sp. zn. XVI/2 Pz 2/17/1000-3 došlo\nk porušeniu ich základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd... a to vzhľadom na to, že upovedomenie je arbitrárne, čo do\nodôvodnenia nedostatočné a znamená, že sa Generálna prokuratúra SR in eventum\nGenerálny prokurátor SR návrhom sťažovateľov zo dňa 01. 12. 2016 nezaoberala riadne\nresp. náležite.\n... Sťažovatelia majú zato, že Generálna prokuratúra SR sa návrhom sťažovateľov\nriadne ani náležite nezaoberala a naviac odôvodnenie upovedomenia trpí vadami majúcimi\naž ústavnoprávne dôsledky.\nGenerálna prokuratúra resp. generálny prokurátor totiž, ako už bolo uvedené vyššie,\niba všeobecne odkázala na rozhodnutia prokuratúr nižšieho stupňa, ktoré považovala za\nsprávne, a nad to poukázala iba údajnú symbolickosť múru realizovaného obvineným\nv súčinnosti s inými osobami (tým, že z neho bez problémov bolo možné vytiahnuť dve\ntvárnice a medzerou medzi múrom a vstupnými dverami), na vôľu poškodenej\nzotrvať v nebytovom priestore z dôvodu prítomností masmédií a nepatrnosť protiprávneho\nkonania. Takáto argumentácia však vyplývala aj z rozhodnutí prokuratúr nižšieho stupňa,\nvoči ktorej sťažovatelia podaným návrhom brojili. Napriek tomu upovedomenie pre\nsťažovateľov neposkytuje absolútne žiadnu odpoveď na to, ako sa generálna prokuratúra\nresp. generálny prokurátor so skutočnosťami a dôkazmi uvedenými v návrhu vysporiadala.\nOdkázanie na rozhodnutia prokuratúr nižšieho stupňa a zopakovanie niektorých ich častí\nodôvodnení nie je dostatočnou odpoveďou orgánu verejnej moci. Absolútne zarážajúce je,\nže generálna prokuratúra, resp. generálny prokurátor sa vôbec nevysporiadala\ns argumentáciou sťažovateľov o porušení ich procesných práv ako poškodených, a to ani\nlen jednou vetou. [... Spoločnosti Pôžičkáreň nebolo doručené žiadne predvolanie na\nvýsluch a ani vyrozumenie o preštudovaní vyšetrovacieho spisu (neexistuje žiaden doklad o\nodoslaní a doručení takejto písomnosti spoločnosti Pôžičkáreň), Spoločnosti Pôžičkáreň\n\n4\n\nbolo prekvapivo doručené až uznesenie 1 (uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry\no postúpení veci na prejednanie priestupku, pozn.), a teda v konaní predchádzajúcom\nvydaniu uznesenia 1 boli v plnom rozsahu popreté práva spoločnosti Pôžičkáreň ako\npoškodeného. Spoločnosť Pôžičkáreň teda v konaní nemohla navrhovať dôkazy\na zúčastňovať sa procesných úkonov. Pritom v prípravnom konaní bolo konané výlučne so\nspoločnosťou POHOTOVOSŤ...]\nVo vzťahu k obmedzovaniu osobnej slobody poškodenej\n\ngenerálna\n\nprokuratúra resp. generálny prokurátor nepochopiteľne a účelovo vytvrhla z kontextu až\nneskoršie realizovanej výpovede poškodenej iba údaj o prítomnosti masmédií v danom\nmieste a čase a ignorovala najmä (nie však výlučne):\na) agresívne správanie obvineného v predchádzajúci deň, v ktorom verejne\ndemonštroval úmysel pobočku sťažovateľov zamurovať;\nb) agresívne správanie obvineného voči poškodenej\n\npri murovaní múru\n\n(osoba na mňa vrieskla... a on na to reagoval prudko... Za uvedených podmienok som\nnechcela opustiť priestory prevádzky... Keby p. poslanec prišiel za mnou a povedal by\nslušne, čo sa bude diať... ako\n\nna mňa prudko zareagoval- výsluch poškodenej\n\nzo dňa 08. 02. 2016);\nc) oznámenie poškodenej\n\nobvinenému, že porušuje jej práva;\n\nd) privolanie hliadky Policajného zboru SR poškodenou\ne) vyjdenie poškodenej\n\nz predmetnej pobočky až po príchode hliadky\n\nPolicajného zboru SR a záchranárov a hasičov a v ich sprievode;\nf) masívnosť a podstatnú hmotnosť múru a prítomnosť viacerých osôb mužského\npohlavia pri jeho zhotovovaní, pričom poškodená\n\nbola ženou a je prirodzené, že\n\nmala strach;\ng) výpovede členov hasičskej jednotky a jednotky Policajného zboru o tom, že\npoškodená\n\nbola v strese;\n\nh) avizovanú hrozbu zranenia pri múre tlmočenú obvineným príslušníkom\nPolicajného zboru SR;\ni) nutnosť vykonania služobného zákroku príslušníkmi Policajného zboru SR,\nnakoľko obvinený opakovane odmietol od múru a vchodu do nebytového priestoru odstúpiť\na naopak kládol pasívny, ako aj aktívny odpor,\n\n5\n\na to napriek tomu, že tým sťažovatelia v návrhu jasne argumentovali a generálna\nprokuratúra resp. generálny prokurátor sa tým v upovedomení vôbec argumentačne\nnevysporiadala.\nVo vzťahu k neoprávnenému zásahu do práva k nebytovému priestoru, generálna\nprokuratúra resp. generálny prokurátor prišla k arbitrárnemu záveru, že múr bol\nsymbolický, pričom bol zhotovený z presne takého stavebného materiálu, z akého sa múry\nzhotovujú (nebol napr. z látky, kartónu, papiera, aj keď by týmto spôsobom obvinený\ndosiahol rovnaký účel), konkrétne z desiatok tvárnic o podstatnej hmotnosti. Generálna\nprokuratúra resp. generálny prokurátor ignorovala aj argumentáciu sťažovateľov\no spoločenskej nebezpečnosti konania obvineného, ktorý v čase skutku nielenže bol\nverejným činiteľom, konkrétne členom zákonodárneho zboru, ktorému musí byť zrejmé, že\nnie je oprávnený „brať právo do svojich rúk“ a nahradzovať činnosť na to oprávnených\nštátnych orgánov. Z obsahu vyšetrovacieho spisu naviac jasne vyplýva, že na základe\nrozhodnutia sťažovateľov neboli odo dňa predchádzajúceho skutok poskytované žiadne\nspotrebiteľské úvery (naviac, aj keby hypoteticky boli, nešlo by o trestnú činnosť, ako to\nvyplýva z uznesenia prokuratúry založenej v trestnom spise vzhľadom na prechodné\nustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších\npredpisov)). Zo skutkových okolností prípadu (t. j. správania sa obvineného\nv predchádzajúci deň, použitého stavebného materiálu a pod.) je zrejmé, že úmyslom\nobvineného nebolo zhotovenie žiadneho symbolického múru, ale skutočne sa rozhodol sám\nzabrániť sťažovateľom vo výkone ich podnikateľskej činnosti.\nHrubo nepravdivé sú skutkové závery generálnej prokuratúry resp. generálneho\nprokurátora o existencii určitej „medzery“ medzi múrom a vstupnými dverami. Opak\nvyplýva z fotodokumentácie vyhotovenej v čase ako prvej privolanou hliadkou Policajného\nzboru SR, ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom spise. Sťažovatelia na túto fotodokumentáciu\nv návrhu upozornili, zdôraznili ju, avšak napriek tomu, upovedomenie pre nich neposkytuje\nžiadnu odpoveď na otázku, prečo generálna prokuratúra resp. generálny prokurátor túto\nfotodokumentáciu ignorovala a argumentačne sa s ňou nevysporiadala.\nGenerálna prokuratúra ďalej ignorovala aj zmenenú dôkaznú situáciu ohľadom\nsúhlasu vlastníka budovy, v ktorej sa nebytový priestor nachádzal, s činnosťou\n\n6\n\nsťažovateľa 2 v nej napriek tomu, že podľa uznesenia 1 išlo o jeden z dôvodov neexistencie\ntrestnej činnosti obvineného.\nZa týchto okolností nemožno upovedomenie považovať za zaoberanie sa vecou\nnáležite ani dostatočne zo strany generálnej prokuratúry resp. generálneho prokurátora.\nNaviac, závažnými vadami trpí aj odôvodnenie upovedomenia.\nParadoxné naviac je, že generálna prokuratúra v upovedomení za podstatne\nnezmenenej dôkaznej situácie prišla k zásadne iným právnym a skutkovým záverom ako v jej\nskorších úkonoch a rozhodnutiach.\n... Sťažovatelia uvádzajú aj to, že v predmetnej pobočke na\nv\n\nulici\n\nrealizovali svoju podnikateľskú činnosť v danom čase iným spôsobom ako\n\nposkytovaním spotrebiteľských úverov, ako to vyplývalo z predmetu ich podnikania\nzapísaného v obchodnom registri (výpisy z obchodného registra pritom tvoria súčasť\nvyšetrovacieho spisu) a v tejto pobočke sa nachádzal aj ich majetok. Konaním obvineného\nbolo znemožnené na určitý čas túto podnikateľskú činnosť vykonávať a užívať ich majetok.\n... Na základe uvedeného sú sťažovatelia toho názoru, že postup generálnej\nprokuratúry resp. generálneho prokurátora má dopad nielen na ich právo v zmysle čl. 46\nods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 Dohovoru, ale aj na právo vlastniť majetok\na právo podnikať, ako je vyššie definované, nakoľko konaním obvineného bolo podľa ich\nnázoru zasiahnuté aj do ich majetku a podnikania.»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľky navrhujú, aby ústavný\nsúd nálezom „a) vyslovil, že postupom Generálnej prokuratúry SR resp. Generálneho\nprokurátora SR zavŕšeným upovedomením zo dňa 11. 01. 2017, č. XVI/2 Pz 2/17/1000-3\nbolo porušené právo sťažovateľov na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na čl. 36 ods. 1 Listiny, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru, ako aj právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, ako aj právo podnikať podľa čl. 35 ods. 1\nÚstavy SR a čl. 26 ods. 1 Listiny;\nb) zrušil upovedomenie Generálnej prokuratúry SR resp. Generálneho prokurátora\nSR zo dňa 11. 01. 2017, č. XVI/2 Pz 2/17/1000-3;\n\n7\n\nc) vrátil vec Generálnej prokuratúre SR resp. Generálnemu prokurátorovi SR na\nďalšie konanie;\nd) zaviazal Generálnu prokuratúru SR resp. Generálneho prokurátora SR na\nnáhradu trov konania pred Ústavným súdom SR vrátane trov právneho zastúpenia.“.\n\nII.\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateliek\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\n\n8\n\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nSťažovateľky v posudzovanej veci namietajú porušenie svojich v sťažnosti\noznačených práv napadnutým prípisom generálneho prokurátora z 11. januára 2017 (ako aj\njemu predchádzajúcim postupom), ktorým generálny prokurátor v zastúpení jeho\nnámestníkom sťažovateľkám oznámil, že ich návrhu na zrušenie uznesenia prokurátora\nokresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 439/15/1101 z 27. júla 2016 v spojení s uznesením\nprokurátora krajskej prokuratúry sp. zn. 1 KPt 671/15/1100 z 19. septembra 2016\nnevyhovel. Podľa sťažovateliek k porušeniu ich označených práv došlo (v podstate) tým, že\ngenerálny prokurátor sa v napadnutom prípise náležitým spôsobom nevysporiadal s ich\nargumentáciou uplatnenou v ich návrhu na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku,\nktorým v procesnom postavení poškodených (v podstate) namietali, že na postúpenie veci\nobvineného\n\npríslušnému orgánu na prejednanie priestupku neboli splnené\n\nzákonom ustanovené podmienky.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie, či ju\nnemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou\njudikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\n\n9\n\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m.\nIV. ÚS 62/08).\nVo vzťahu k sťažovateľkami uplatneným námietkam ústavný súd v prvom rade\npovažuje za žiaduce pripomenúť, že nie je súčasťou systému orgánov činných v trestnom\nkonaní, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý\nrozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy týkajúcich sa porušenia základných\npráv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne\npreskúmavanie a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich\no právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv\na slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti\ns rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu tieto\norgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery orgánov verejnej\nmoci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických\nosôb a právnických osôb môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nvtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách\no ľudských právach a základných slobodách (m. m. III. ÚS 38/05).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnutý prípis generálneho\nprokurátora (ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal) z hľadiska jeho ústavnej\nakceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov so sťažovateľkami označenými základnými\nprávami podľa ústavy a listiny, resp. právami podľa dohovoru, pričom v súlade\ns materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti vzal do úvahy aj obsah procesne\npredchádzajúcich uznesení prokurátora okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 439/15/1101\n\n10\n\nz 27. júla 2016 a prokurátora krajskej prokuratúry sp. zn. 1 KPt 671/15/1100\nz 19. septembra 2016, keďže označené rozhodnutia okresnej prokuratúry a krajskej\nprokuratúry tvoria z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej ochrany s napadnutým\nprípisom generálnej prokuratúry jeden celok (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08).\nProkurátor okresnej prokuratúry uznesenie sp. zn. 1 Pv 439/15/1101 z 27. júla 2016,\nktorým podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku vec obvineného\n\npostúpil\n\nOkresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie\npriestupku, odôvodnil (v podstate) tým, že konanie obvineného\n-\n\nnenaplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu obmedzovania osobnej\nslobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, pretože obvineným postavený múr\nnetvoril „svojim umiestnením ani konštrukciou“ takú prekážku, ktorá by\nzamestnankyni spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. (poškodenej\nneskôr\n\n,\n\n) v konkrétnych okolnostiach prípadu reálne bránila užívať jej\n\nosobnú slobodu (múr bol postavený v dostatočnej vzdialenosti od budovy a nebol\nspojený so zemou pevným základom, bol postavený na papieri), pričom obvinený\nani nekonal v úmysle obmedziť jej osobnú slobodu,\n-\n\nnenaplnilo zákonné znaky prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu\nalebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona, pretože\nspoločnosť Pohotovosť, s. r. o., ktorá v danom čase predmetné obchodné\npriestory užívala, nebola oprávnenou osobou, do užívacích práv ktorej by\nkonaním obvineného mohlo byť neoprávnene zasiahnuté, keďže uvedená\nspoločnosť sama tieto priestory užívala bez náležitého právneho titulu (bez\nsúhlasu ich vlastníka a v rozpore s nájomnou zmluvou uzavretou medzi\nspoločnosťou Pôžičkáreň s. r. o. ako nájomcom a ich vlastníkom ako\nprenajímateľom),\n\n-\n\nv kontexte materiálneho korektívu obsiahnutého v § 10 ods. 2 Trestného zákona\nnedosiahlo závažnosť trestného činu (závažnosť činu bola nepatrná).\n\n11\n\nProkurátor krajskej prokuratúry sa v uznesení sp. zn. 1 KPt 671/15/1100\nz 19. septembra 2016, ktorým podľa § 193 písm. c) zamietol sťažnosť sťažovateľky\nInkasáreň s. r. o. (v tom čase pod názvom Pôžičkáreň s. r. o., pozn.) ako poškodenej proti\nuzneseniu prokurátora okresnej prokuratúry z 27. júla 2016, pričom sa v zásade stotožnil\nso závermi prokurátora prokuratúry nižšieho stupňa, na ktoré poukázal a vlastnou\nargumentáciou ich doplnil. K námietke sťažovateľky Inkasáreň s. r. o. o porušení jej\nprocesných práv ako poškodenej prokurátor krajskej prokuratúry v označenom uznesení\nuviedol: „K námietkam\n\n, zástupcu za poškodenú spoločnosť, že nemohol\n\npodávať návrhy na doplnenie dokazovania uvádzam, že bol ako poškodený vypočutý dňa\n03. 09. 2015 a dňa 09. 03. 2016. Návrhy na vyšetrovanie mohol uviesť v týchto jeho\nvýpovediach, ako aj kedykoľvek inokedy odo dňa 03. 09. 2015. Jeho práva v procesnom\npostavení poškodeného neboli nijako narušené.“\nGenerálny prokurátor v zastúpení jeho námestníkom napadnutý prípis sp. zn.\nXVI/2 Pz 2/17/1000 z 11. januára 2017, ktorým sťažovateľky upovedomil, že ich návrhu\nna zrušenie právoplatných rozhodnutí vydaných v prípravnom konaní nevyhovel, odôvodnil\nnajmä takto:\n„Preskúmaním trestného spisu bolo zistené, že prokurátor Okresnej prokuratúry\nBratislava I v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 1 Pv 439/15/1101 z 27. 7. 2016\no postúpení veci podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku podrobne analyzoval dôkaznú\nsituáciu a zároveň v rozsahu uloženom ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku\nlogicky vysvetlil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri\nhodnotení dôkazov spravoval.\nRovnako prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave v uznesení sp. zn.\n1 KPt 671/15/ 1100 z 19. 9. 2016, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietol sťažnosť poškodeného, precízne odôvodnil svoje skutkové a právne závery, pričom\nsa zaoberal všetkými Vašimi námietkami obsiahnutými v sťažnosti, ktoré sú totožné\ns námietkami, ktoré ste uviedli v návrhu z 1. 12. 2016 na postup podľa § 363 ods. 1\nTrestného poriadku.\nS odôvodnením uvedených rozhodnutí prokuratúry prvého a druhého stupňa som sa\nstotožnil a v podrobnostiach na ne poukazujem.\n\n12\n\nNad rámec uvedeného konštatujem, že v zmysle platnej judikatúry (na ktorú i Vy\npoukazujete vo svojom návrhu) sa bránením v užívaní osobnej slobody v zmysle § 183 ods.\n1 Trestného zákona rozumie zásah do osobnej slobody zaručenej ústavou, ktorým sa\nznemožňuje voľný pohyb osoby, hoci aj na krátky čas, ak sa toto obmedzenie nedá ľahko\nprekonať.\nV súvislosti s uvedenou judikatúrou poukazujete osobitne na skutočnosť, že dĺžka\ndoby, počas ktorej dôjde k obmedzeniu osobnej slobody, nie je rozhodujúca, a teda stačí aj\nobmedzenie počas krátkej doby.\nS uvedenou argumentáciu je samozrejme potrebné súhlasiť.\nZároveň však nemožno prehliadnuť, že v zmysle uvedenej judikatúry je objektívna\nstránka trestného činu obmedzovania osobnej slobody naplnená len vtedy, ak páchateľ\nbráni inému užívať slobodu pohybu takým spôsobom, že toto bránenie nie je ľahko\nprekonateľné, inými slovami, že mu bránil užívať slobodu pohybu reálne.\nV danom prípade bolo preukázané, že privolaní hasiči do objektu vchádzali bez\nproblémov z bočnej strany postaveného múru. Stačilo len odložiť dve tvárnice, na čo podľa\nich svedeckých výpovedí nebolo potrebné vynaložiť žiadnu osobitnú námahu.\nRovnako medzera medzi múrom a vstupnými dverami bola dostatočne veľká na to,\naby mohli prejsť.\nMúr teda nepredstavoval takú prekážku, ktorú by poškodená\n\n(t. č.\n\n) nemohla ľahko prekonať - samozrejme v prípade, ak by mala vôľu priestor opustiť.\nZ výpovede poškodenej však vyplynulo, že z budovy nechcela vyjsť z toho dôvodu, že\npred vchodom boli médiá, ktoré všetko zaznamenávali.\nZjavne sa teda jednalo o symbolickú a nie skutočnú prekážku.\nPreto rovnako ako prokurátori podriadených prokuratúr som dospel k záveru, že\nnešlo o trestný čin obmedzovania osobnej slobody z dôvodu absencie tak subjektívnej ako aj\nobjektívnej stránky tohto trestného činu.\nPokiaľ ide o prečin neoprávneného zásahu do práva k nebytovému priestoru je\npotrebné uviesť, že i keby formálne došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty tohto\ntrestného činu, z hľadiska hodnotenia závažnosti, resp. spoločenskej škodlivosti skutku ho\nnie je možné považovať za trestný čin.\n\n13\n\nHľadisko spoločenskej škodlivosti je významným interpretačným pravidlom, ktoré\nnapomáha vykladať zákonné znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu podľa ich\nzmyslu (tzv. teleologický výklad práva). Jeho cieľom je napomôcť odlíšeniu trestných činov\nod tých deliktov, ktoré by nemali byť považované za trestné činy (zvlášť priestupky), i keď\nzdanlivo naplňujú znaky skutkovej podstaty konkrétneho prečinu.\nZnaky trestného činu je teda potrebné vykladať tak, aby za trestný čin bol\npovažovaný len čin vyššej závažnosti (spoločenskej škodlivosti), a nie akékoľvek\nprotiprávne konanie.\nZ vykonaného dokazovania vyplýva, že zo strany obv.\n\nsa jednalo\n\no konanie, ktorým chcel upriamiť pozornosť verejnosti na problémy\n\nsúvisiace\n\ns poskytovaním spotrebiteľských úverov nebankovými subjektmi.\nNesporne sa jednalo o protiprávne konanie, ktorého závažnosť je však nepatrná\nvzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za akých bol spáchaný,\nmieru zavinenia a pohnútku páchateľa, a teda s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2\nTrestného zákona nejde o prečin.\nSkutok nedosiahol stupeň závažnosti trestného činu ale môže ísť o priestupok, preto\nprokurátor okresnej prokuratúry správne rozhodol, keď vec podľa § 214 ods. 1 Trestného\nporiadku postúpil príslušnému orgánu na prejednanie priestupku.“\nPo preskúmaní sťažnosti, ako aj k nej priloženej dokumentácie ústavný súd\nkonštatuje, že napadnutý prípis generálneho prokurátora, ako ani postup, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal, nevykazujú znaky zjavnej neodôvodnenosti, svojvôle alebo arbitrárnosti.\nGenerálny prokurátor v napadnutom prípise podľa názoru ústavného súdu ústavne\nudržateľným spôsobom objasnil, prečo považoval procesne predchádzajúce rozhodnutia\npodriadených prokuratúr v trestnej veci obvineného\n\nza vecne správne\n\na zákonné. Ústavný súd pritom v kontexte námietok sťažovateliek uplatnených v sťažnosti\npodanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nevzhliadol také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé\nspochybniť ústavnú akceptovateľnosť záverov vyvoditeľných z napadnutého prípisu\ngenerálneho prokurátora, ako aj z jemu predchádzajúcich uznesení prokurátora okresnej\nprokuratúry z 27. júla 2016 a prokurátora krajskej prokuratúry z 19. septembra 2016,\ns ktorými z hľadiska požadovanej ústavnej ochrany tvoria jeden celok.\n\n14\n\nPríslušné orgány prokuratúry v posudzovanej veci na základe pomerne rozsiahleho\ndokazovania vykonaného v prípravnom konaní dospeli k záveru, že konanie obvineného\nv okolnostiach daného prípadu nenaplnilo zákonom ustanovené znaky trestných činov,\nzo spáchania ktorých bol obvinený (ako ani žiadneho iného trestného činu uvedeného\nv osobitnej časti Trestného zákona, pozn.), pričom tento svoj právny záver z ústavného\nhľadiska aj primeraným spôsobom odôvodnili (neexistenciou objektívnej prekážky, ktorá by\npoškodenej reálne bránila užívať osobnú slobodu; absenciou úmyslu obvineného obmedziť\npoškodenú na osobnej slobode; nedostatkom oprávnenosti spoločnosti Pohotovosť, s. r. o.\nna užívanie nebytového priestoru; resp. nepatrnou závažnosťou činu). Ústavný súd považuje\nza ústavne udržateľný aj právny názor prokurátora krajskej prokuratúry vyslovený v jeho\nuznesení sp. zn. 1 KPt 671/15/1100 z 19. septembra 2016, že v predmetnom trestnom\nkonaní nedošlo k porušeniu procesných práv spoločnosti Inkasáreň s. r. o. (v tom čase\nPôžičkáreň s. r. o.) ako poškodenej, keďže uvedená spoločnosť, ako aj spoločnosť\nPohotovosť, s. r. o., s ktorou orgány činné v trestnom konaní ako s poškodenou konali\nv dovtedajšom priebehu prípravného konania (predtým ako začali konať so spoločnosťou\nPôžičkáreň s. r. o.), konali prostredníctvom tej istej fyzickej osoby (prokuristu\n). Fyzická osoba oprávnená konať v mene oboch označených spoločností tak mala\nmožnosť v každom štádiu prípravného konania uplatňovať v mene tej ktorej spoločnosti\nprocesné oprávnenia, ktoré Trestný poriadok poškodenému priznáva. Ako už bolo uvedené,\n(aj) uznesenie prokurátora krajskej prokuratúry z 19. septembra 2016 a napadnutý prípis\ngenerálneho prokurátora tvoria z hľadiska požadovanej ústavnej ochrany jeden celok,\na preto skutočnosť, že generálny prokurátor sa v napadnutom prípise osobitne nezaoberal\nuvedenou námietkou sťažovateliek, ústavný súd nepovažoval za také pochybenie, ktoré by\nvzhľadom na svoju závažnosť bolo samo osebe spôsobilé spochybniť ústavnú konformitu\nnapadnutého prípisu generálneho prokurátora.\nV kontexte výhrad sťažovateliek, ktoré v konečnom dôsledku vyjadrujú ich\nnespokojnosť s tým, že orgány činné v trestnom konaní (naďalej) neviedli trestné stíhanie\nvoči konkrétnej osobe (ale vec postúpili na prejednanie priestupku), ústavný súd tiež\npoznamenáva, že z právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj z právnych poriadkov\n\n15\n\nmnohých členských krajín Európskej únie možno vyvodiť, že jedným z charakteristických\nznakov moderného právneho štátu je aj skutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie\npáchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu.\nŠtát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či\nbol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie\ntohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie\nbezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu,\nresp. poškodeného (m. m. I. ÚS 68/2012). Pre účely ochrany individuálnych subjektívnych\npráv ustanovuje právny poriadok Slovenskej republiky osobitné právne inštitúty „netrestnej\npovahy“, ktorých uplatnenie má súkromnoprávny charakter a je plne v dispozícii osoby,\nktorá tvrdí, že konaním inej osoby došlo k zásahu do jej konkrétnych subjektívnych práv.\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd tiež poukazuje na svoju stabilnú\njudikatúru, podľa ktorej posúdenie naplnenia všetkých zákonných podmienok prípadnej\ntrestnej zodpovednosti konkrétnej osoby je v zásad v plnej kompetencii orgánov činných\nv trestnom konaní, pričom základné právo na inú právnu ochranu garantované v čl. 46\nods. 1 ústavy (ktorého porušenie sťažovateľky v posudzovanej veci primárne namietajú)\nv sebe nezahŕňa právo oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného na trestné stíhanie\nkonkrétnej, ním označenej osoby (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06). K porušeniu\nzákladného práva oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného garantovaného v čl. 46\nods. 1 ústavy by v zásade mohlo dôjsť len v prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní\npreverovaniu skutočností nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu\nnevenovali náležitú pozornosť (m. m. napr. III. ÚS 287/06), čo sa však v posudzovanom\nprípade nestalo.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý\nprípis generálneho prokurátora, resp. postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nevykazujú\nz ústavného hľadiska také relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia v sťažnosti označených práv\nsťažovateliek, a preto ich sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n16\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími procesnými návrhmi sťažovateliek.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-prípravné", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "poškodený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:858e9aaf-fbef-4b32-98b1-89e3b41f9c0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 287/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 287/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:858e9aaf-fbef-4b32-98b1-89e3b41f9c0a"}, {"guid": "ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}