{"guid": "ussr:9087f4a8-c348-483e-b896-4dc0043a546b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.27.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2018 z 18. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. januára 2018, sp. zn. IV. ÚS 27/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.27.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9087f4a8-c348-483e-b896-4dc0043a546b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.27.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.27.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.27.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 27/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom,\n\nŠtefánikova 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 53 Er 2791/2007 a jeho uznesením\nz 11. augusta 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n24. novembra 2016 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „oprávnený“), ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom\npod sp. zn. 53 Er 2791/2007 a jeho uznesením z 11. augusta 2016.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:\n«Exekučný súd... uznesením zo dňa 14. 3. 2016 č. k.: 53 Er/2791/2007-56 vydaným\nvyšším súdnym úradníkom zaviazal sťažovateľa ako oprávneného na úhradu trov exekúcie\nvo výške 58,55- €...\nSúdny exekútor podal odvolanie proti tomuto uzneseniu a namietal výšku trov\nexekúcie. Súdny exekútor v odvolaní uviedol účelové tvrdenia, že údajne „povinný v 2. rade\nkomunikoval so súdnym exekútorom, ktorý mu oznámil, že plnil pohľadávku\ns príslušenstvom priamo oprávnenému“, a že povinní sú údajne majetní. Súdny exekútor\nsvoje účelové tvrdenia o úhrade vymáhanej pohľadávky vydával za nespochybniteľné fakty,\npričom sťažovateľ je presvedčený, že súdny exekútor takto úmyselne uviedol Okresný súd\nBratislava II do omylu. Súdny exekútor musel mať zo svojej úradnej činnosti vedomosť\no tom, že povinní sú nemajetní, že sú proti nim neúspešne vedené aj iné exekučné konania\nna vymoženie peňažných pohľadávok...\nSúdny exekútor tiež predložil súdu úradný záznam z telefonického rozhovoru medzi\npovinným v 2. rade a súdnym exekútorom spísaný zo dňa 10. 11. 2015, ktorý rovnako\nneobsahuje dôkaz o tom, že by povinní jednak priamo splnili pohľadávku oprávnenému,\na rovnako neobsahuje ani dôkaz o tom, že by povinní plnili sťažovateľovi ako oprávnenému\nv priebehu exekučného konania...\nSúdny exekútor žiadal Okresný súd Bratislava II, aby zaviazal sťažovateľa ako\noprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 4.250,75- € + 20 % DPH\nz vymoženej sumy 21.253,75- €, a to bez jediného dôkazu o vymožení akejkoľvek\npohľadávky od povinných, resp. dôkazu o akejkoľvek úhrade povinných priamo\noprávnenému v priebehu exekučného konania.\nOkresný súd Bratislava II teda nesprávne zistil skutkový stav veci, a to, že povinní\núdajne zaplatili pohľadávku vo výške 21.253,75- € priamo sťažovateľovi ako oprávnenému\nv priebehu exekučného konania, nakoľko takáto skutočnosť vôbec nevyplýva z obsahu\nexekučného spisu, z ktorého je naopak zrejmé, že povinní sú nemajetní, a že súdny exekútor\n\n2\n\nv priebehu viac ako ôsmich rokov trvania exekučného konania nevymohol od povinných\nžiadnu platbu. Rovnako neexituje žiadny dôkaz o čo i len čiastočnej úhrade vymáhanej\npohľadávky sťažovateľovi ako oprávnenému zo strany povinných.\nSťažovateľ je presvedčený, že týmto nesprávnym postupom súdu bolo extrémnym\nspôsobom porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...\nAk Okresný súd Bratislava II považoval tvrdenie povinného v 2. rade o údajnej úhrade celej\nvymáhanej pohľadávky ešte pred začiatkom exekučného konania za nepravdivé, tak bol\nOkresný súd Bratislava II povinný nepriznať súdnemu exekútorovi 20 % odmenu vo výške\n5.100,90- € za vymoženie pohľadávky vo výške 21.253,75- €, a to z dôvodu, že pohľadávka\nnebola vymožená v priebehu exekučného konania, a teda súdnemu exekútorovi nevznikol\nnárok na odmenu... Ak súd považoval tvrdenie povinného v 2. rade o údajnej úhrade celej\nvymáhanej pohľadávky ešte pred začiatkom exekučného konania za pravdivé, tak nemohol\npriznať súdnemu exekútorovi 20 % odmenu vo výške 5.100,90- € za vymoženie pohľadávky\nvo výške 21.253,75- €, a to z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka by bola v takom prípade\nuspokojená ešte pred začatím exekúcie a súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na odmenu,\npretože by v exekučnom konaní nemohlo dôjsť ani len k čiastočnému vymoženiu\npohľadávky, ktorá by takto bola už uhradená. Účelové tvrdenie súdneho exekútora o tom,\nže údajne povinný v 2. rade zaplatil sťažovateľovi vymáhanú pohľadávku vo výške\n21.253,75- € v priebehu konania nie je podložené žiadnym dôkazom, je v rozpore\ns tvrdeniami povinného v 2. rade, ktorý v emailovej komunikácii so súdnym exekútorom\nzo dňa 04. 04. 2016 tvrdil, že údajne zaplatil oprávnenému celú vymáhanú pohľadávku pred\nzačatím exekučného konania, pričom Okresný súd Bratislava II sa vôbec nezaoberal týmto\nextrémnym nelogickým a kontradiktórnym rozporom. Okresný súd Bratislava II nelogicky\na zmätočne považoval uvedenú emailovú komunikáciu za spoľahlivé preukázanie účelového\ntvrdenia súdneho exekútora o úhrade vymáhanej pohľadávky v priebehu exekučného\nkonania a nelogicky odôvodnil Uznesenie v rozpore so samotným obsahom súdneho\na exekučného spisu. Týmto nesprávnym postupom Okresného súdu Bratislava II bolo\nextrémnym spôsobom porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé\n\n3\n\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...\nOprávnený má za to, že dokazovanie Okresného súdu Bratislava II má procesné vady,\nnakoľko Okresný súd Bratislava II jednak nedostatočne zistil skutkový stav, a zároveň\ndoposiaľ vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil... Okresný súd Bratislava II sa nesprávne\nvysporiadal s listinami predloženými súdnym exekútorom, ktoré mali údajne preukázať\núčelové tvrdenia súdneho exekútora o údajnej úhrade vymáhanej pohľadávky povinnými\nsťažovateľovi vo výške 21.253,75 € v priebehu exekučného konania.\nOkresný súd Bratislava II nepredložil sťažovateľovi na oboznámenie a vyjadrenie\njediný dôkaz o tom, že povinní mali údajne v priebehu exekučného konania zaplatiť\nsťažovateľovi vymáhanú pohľadávku vo výške 21.253,75- €, sťažovateľ tak nemal možnosť\nsa s takýmto dôkazom oboznámiť a k takémuto dôkazu sa vyjadriť, pričom týmto\nnesprávnym postupom súdu bolo... porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, nakoľko tým, že sťažovateľovi neboli predložené dôkazy E-mailová\nkomunikácia zo dňa 04. 04. 2016 a Úradný záznam z telefonického rozhovoru zo dňa\n10. 11. 2015 na oboznámenie a vyjadrenie, došlo k odňatiu základných procesných práv\núčastníka konania konať pred súdom... Zároveň bola touto procesnou vadou porušená\nzásada rovnosti účastníkov konania. Sťažovateľ sa o týchto dôkazoch dozvedel\naž doručením Uznesenia sťažovateľovi ako oprávnenému, pričom mu boli doručené\naž po vydaní Uznesenia, a to v prílohe e-mailovej správy od súdneho exekútora zo dňa\n15. 11. 2016. Sťažovateľovi bolo takto ako účastníkovi konania odňaté základné právo\noboznámiť sa s dôkazmi a vyjadriť sa k nim v priebehu konania, čím došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa ako účastníka/strany konania... v zmysle čl. 9 CSP..., ďalej\nk porušeniu práv v zmysle čl. 46 a čl. 48 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\nOkresný súd Bratislava II v odôvodnení Uznesenia uviedol, že dôkaz o tom,\nže povinní zaplatili vymáhanú pohľadávku vo výške 21.253,75- € priamo sťažovateľovi ako\noprávnenému v priebehu exekučného konania je obsahom exekučného spisu EX 683/2007,\nobsahom odvolania súdneho exekútora a obsahom súdneho spisu, pričom takýto dôkaz súd\nnijako neoznačil ani nekonkretizoval. Okresný súd Bratislava II neuviedol v odôvodení\n\n4\n\nUznesenia žiadny dôkaz o tom, že povinní zaplatili vymáhanú pohľadávku vo výške\n21.253,75- € priamo sťažovateľovi ako oprávnenému v priebehu exekučného konania\na v žiadnom spise sa nenachádza dôkaz o tom, že by povinní uhradili pohľadávku vôbec ako\ntakú. Odôvodenie Uznesenia absentuje odkaz na akýkoľvek dôkaz, ktorý Okresný súd\nBratislava II vykonal, a z ktorého vyhodnotil pravdivosť a správnosť skutkového stavu\ntak ako ho deklaruje súdny exekútor a povinní. Sťažovateľ má preto za to, že Uznesenie\nje arbitrárne pre absenciu riadneho zdôvodnenia v zmysle § 236 CSP, a teda rovnako\nv porušuje čl. 46 a čl. 48 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd.\nOkresný súd Bratislava II Uznesením vyhovel odvolaniu súdneho exekútora a priznal\nmu nárok na trovy exekúcie v celkovej výške 5.206,99- €, pričom časť trov vo výške\n4.250,75 € + 20 % DPH, t. j. sumu 5.100,90- € priznal súd nezákonne v rozpore s § 4 ods. 1\nvyhlášky č. 288/1995 Z. z., pretože základom na určenie odmeny súdneho exekútora\nza výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej\npohľadávky. Nakoľko súdny exekútor nevymohol pohľadávku ani len čiastočne, pretože\npovinní doteraz nezaplatili sťažovateľovi vymáhanú pohľadávku, súdny exekútor úmyselne\nuviedol Okresný súd Bratislava II do omylu s cieľom sa bezdôvodne obohatiť na úkor\nsťažovateľa, a to aby Okresný súd Bratislava II bez jediného dôkazu zaviazal sťažovateľa\nako oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu vo celkovej výške 5.206,99- €, na\nktorú súdny exekútor nemá zákonný nárok. Exekučné konanie o vymoženie pohľadávky\nsťažovateľa by tak nielen nesplnilo svoj účel, ale ešte by sťažovateľovi ako oprávnenému\nvznikla nezákonne značná škoda.\nOkresný súd Bratislava II teda riadne nezdôvodnil, z akého dôvodu považuje\npohľadávku sťažovateľa ako oprávneného za uhradenú zo strany povinných v období počas\ntrvania exekučného konania, pričom splnenie pohľadávky zo strany povinných v priebehu\nexekučného konania je nevyhnutný predpoklad pre priznanie odmeny za výkon exekučnej\nčinnosti súdnemu exekútorovi. Okresný súd Bratislava II neuviedol na základe akého\ndôkazu, kedy, koľko, a ani akým spôsobom zaplatili povinní sťažovateľovi.\nOkresný súd Bratislava II riadne nezdôvodnil na základe akého dôkazu\nmá za preukázané tvrdenie súdneho exekútora o tom, že povinní zaplatili vymáhanú\npohľadávku vo výške 21.253,75- € priamo sťažovateľovi ako oprávnenému...\n\n5\n\nOkresný súd Bratislava II nesprávne právne posúdil vec, keď mal za to, že súdny\nexekútor uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že povinní údajne zaplatili\npriamo sťažovateľovi ako oprávnenému vymáhanú pohľadávku vo výške 21.253,75- € v\npriebehu exekučného konania... Týmto nesprávnym postupom a nezákonným Uznesením\nOkresného súdu Bratislava II bolo extrémnym spôsobom porušené základné právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd.\nOkresný súd Bratislava II nesprávne právne posúdil vec, keď mal za to,\nže je daný právny nárok súdneho exekútora na zaplatenie 20 % odmeny za vymoženie sumy\n21.253,75- €... Týmto nesprávnym postupom a nezákonným Uznesením Okresného súdu\nBratislava II bolo extrémnym spôsobom porušené základné právo sťažovateľa na súdnu\nochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť odôvodenia... Okresný súd Bratislava II\nbol povinný\n\nv\n\nodôvodnení\n\nidentifikovať,\n\nkonkretizovať\n\ndôkaz,\n\nktorého\n\nobsahom\n\nje preukázanie skutočnosti o tom kto, kedy koľko, akým spôsobom zaplatil sťažovateľovi ako\noprávnenému vymáhanú pohľadávku, a tiež je zrejmé, že takýto dôkaz musí reálne\nexistovať. V danom prípade nie je splnená ani jedna z týchto podmienok. Týmto nesprávnym\npostupom a nezákonným Uznesením Okresného súdu Bratislava II bolo extrémnym\nspôsobom porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»\nSťažovateľ v sťažnosti žiada, aby ústavný súd postupom podľa § 52 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odložil „[v]ykonateľnosť uznesenia\nOkresného súdu Bratislava II, č. k.: 53 Er/2791/2007-68 zo dňa 11. 08. 2016...\na to až do rozhodnutia o ústavnej sťažnosti...“.\n\n6\n\nNa základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Ústavné právo sťažovateľa..., na súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovenia\nčl. 46 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo\npostupom Okresného súdu Bratislava II a uznesením Okresného súdu Bratislava II,\nč. k.: 53 Er/2791/2007-68 zo dňa 11. 08. 2016, v konaní sp. zn.: 53 Er/2791/2007,\nEX 683/07, porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Bratislava II,\nč. k.: 53 Er/2791/2007-68 zo dňa 11. 08. 2016, ruší a vracia vec Okresnému súdu\nBratislava II na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi..., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie, a to vo výške\n3.000,- €...\nOkresný súd Bratislava II je povinní uhradiť sťažovateľovi, trovy konania a trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 454,82- €... na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“\nSťažovateľ v petite sťažnosti síce namieta porušenie čl. 46 ústavy, no z obsahu\nsťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto ústavný súd\nsťažnosť prerokoval v rozsahu uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n7\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,\nktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť\nskutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu\n(obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov\n(II. ÚS 193/2010).\n\n8\n\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nV zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník\nsúdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými\na právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\n\n9\n\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta predovšetkým neústavnosť\nskutkových záverov okresného súdu, ktoré sú podľa neho svojvoľné, a preto\nz ústavnoprávneho hľadiska neudržateľné. Súčasťou jeho argumentácie je aj námietka\nneústavného postupu okresného súdu, ktorý pred vydaním napadnutého rozhodnutia\nneoboznámil sťažovateľa s dôkaznými prostriedkami, z ktorých vychádzal pri vydávaní\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj námietka nedostatočného odôvodnenia uznesenia\nokresného súdu, z obsahu ktorého nie je možné identifikovať konkrétne dôkazné pramene,\nktoré boli relevantné pre rozhodnutie vo veci.\nÚstavný súd považuje za relevantné, že v označenom konaní bola jediným\npredmetom napadnutého rozhodnutia výlučne otázka trov exekúcie – t. j. išlo o otázku\nakcesorickú, ktorá priamo nesúvisela s konaním vo veci samej.\nÚstavný súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodovanie o trovách konania\npred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty\nich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne\npodrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika\n(náhrady) trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade\nextrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä\nna základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe\nzahŕňala črty svojvôle.\nÚstavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\nopodstatnenosti sťažnosti. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie uznesenia okresného\nsúdu, ktorý v relevantnej časti uviedol:\n„V časti odmeny súdneho exekútora súd priznal odmenu vo výške 20 % z vymoženej\nsumy v zmysle § 16 odsek 2 vyhlášky, nakoľko z obsahu exekučného spisu EX 683/2007,\nz podaného odvolania súdneho exekútora a zo súdneho spisu je zrejmé, že povinný uhradil\nv priebehu exekúcie sumu 21 253,75 EUR, z ktorej súdny exekútor mal vypočítať 20 %\nodmenu vo výške 4 250,75 EUR.“\n\n10\n\nÚstavný súd poukazuje na svoju judikatúru týkajúcu sa rozhodnutí všeobecných\nsúdov o trovách konania, podľa ktorej vo všeobecnosti platí, že pochybenia pri rozhodovaní\no trovách konania spravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu, na základe ktorej možno\nvysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne\ndotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky\nvo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš\nzdržanlivo, a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne,\nnapr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo\nže bolo zasiahnuté aj iné základné právo (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06,\nI. ÚS 156/2010, IV. ÚS 311/2012, IV. ÚS 210/2013, IV. ÚS 192/2014). Pre intervenciu\nústavného súdu je takto v takýchto prípadoch nevyhnutná zvýšená intenzita namietaného\nporušenia označených práv kolidujúca s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd.\nÚstavný súd koncipovanie odôvodnenia napadnutého uznesenia so všeobecným\nodkazom na obsah súdneho spisu a exekučného spisu a obsah odvolania účastníka konania,\nako aj namietaný postup okresného súdu predchádzajúci jeho vydaniu posudzoval podľa\nokolností daného prípadu a zohľadnil nielen to, že ide o rozhodovanie o trovách konania,\nale aj samotnú intenzitu namietaných porušení a ich ústavnoprávny rozmer, ktorá by\nodôvodňovala vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia vykazuje síce\nnedostatky namietané sťažovateľom, tieto však nedosahujú intenzitu zásahu kolidujúcu\ns podstatou a zmyslom základných práv a slobôd.\nNa základe už uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže vo veci sťažovateľa nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky\nna poskytnutie ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-trovy exekúcie", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea"}, {"guid": "ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2013 z 4. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-04", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a"}, {"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}