{"guid": "ussr:164f31a3-b0b5-4ee1-b9e1-1ec5b84947d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.290.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 290/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 290/2018 z 26. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. IV. ÚS 290/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.290.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/164f31a3-b0b5-4ee1-b9e1-1ec5b84947d4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.290.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.290.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.290.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 290/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu\nLadislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti\n, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Fatura, advokát s. r. o., Centrum 18/23, Považská\nBystrica, konajúcou prostredníctvom JUDr. Róberta Faturu, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s princípom právnej\nistoty podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 17 CoE 223/2017 zo 17. januára 2018 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti\nneopodstatnenú.\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2018\ndoručená sťažnosť spoločnosti\n\n‒\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s princípom\nprávnej istoty podľa čl. 1 ústavy uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 17 CoE 223/2017 zo 17. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Bánovce nad Bebravou\n(ďalej len „okresný súd“) je pod sp. zn. 0 Er 548/2000 vedené exekučné konanie v prospech\noprávneného\n\n(ďalej len\n\n„oprávnený“), proti povinnému\n, o vymoženie sumy 35,85 € s príslušenstvom (ďalej len „exekučné konanie“).\nZo skutočností zistených pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti ústavný\nsúd zistil, že okresný súd 19. júla 2000 poveril v exekučnom konaní súdneho exekútora\nvykonaním exekúcie.\nDňa 18. apríla 2017 bol okresnému súdu doručený návrh na zmenu účastníka\nexekučného konania na základe podania nového vlastníka pohľadávky, a to sťažovateľa,\nktorým žiadal, aby okresný súd pripustil zmenu na strane oprávneného z dôvodu postúpenia\npredmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 31. augusta 2009.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 0 Er 548/2000 z 18. októbra 2017 zamietol návrh\nsťažovateľa na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, druhým\nvýrokom vyhlásil exekúciu za neprípustnú a tretím výrokom exekúciu zastavil.\n\n2\n\nProti uzneseniu okresného súdu z 18. októbra 2017 podal sťažovateľ odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením, ktorým bolo odvolanie sťažovateľa\nodmietnuté.\nSťažovateľ svoju sťažnosť odôvodňuje takto:\n«Sťažovateľ vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu namietal\nporušenie práva konať pred súdom resp. porušenie práva na spravodlivý súdny proces ako\naj porušenie zásady právnej istoty a to v nadväznosti na skutočnosť, že v konaní došlo\nk postúpeniu pohľadávky oprávneného voči povinnému na sťažovateľa, no napriek\nuvedenému súd nekonal s právnym nástupcom oprávneného - sťažovateľom. Na skutočnosť\npostúpenia pohľadávky prihliadol konajúci súd až po tom, ako mu táto bola zo strany\nprávneho nástupcu oprávneného – sťažovateľa oznámená, a na základe toho, že oprávnený\nv exekúcii zanikol prvostupňový súd exekúciu zastavil, ako subjekt, ktorý podľa názoru\nkonajúceho súdu mohol jediný navrhnúť zmenu účastníka v konaní. Odvolací súd však\nodvolanie podané sťažovateľom odmietol z dôvodu, že nielenže smerovalo proti\nrozhodnutiu, proti ktorému zákon nepripúšťal opravný prostriedok, ale naviac ho podala\nneoprávnená osoba. Vzhľadom k tomu, že subjekt, ktorý bol v exekúcii oprávnený zanikol,\nnie je zrejmé, kto bol teda v danom konaní oprávnený podať opravný prostriedok\nza oprávneného, ak nie jeho právny nástupca, s ktorým súd v exekúcii naviac vôbec\nnekonal.\nSťažovateľ má za to, že takýmto postupom a rozhodnutím KSTN došlo k porušeniu\njeho ústavných práv, a to práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotveného v čl. 46 a nasl.\nÚstavy SR a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s princípom právnej istoty podľa\nčl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nSťažovateľ má za to, že postupom prvostupňového a odvolacieho súdu došlo\nk odňatiu jeho práva konať pred súdom ako aj k porušeniu princípu právnej istoty. Samotný\nsťažovateľ nielenže sám iniciatívne oznámil súdu, že je právnym nástupcom oprávneného,\nale taktiež mal záujem riadne pokračovať v konaní. V tejto súvislosti je viac ako zarážajúce,\nže exekúciu, ktorá bola vedená od roku 2000 a v roku 2010 bol pôvodný oprávnený\nvymazaný z Obchodného registra, súd naďalej „viedol“ a to viac ako 7 rokov\n\n3\n\na až po oznámení sťažovateľa exekúciu zastavil. Takéto rozhodnutie, či už o zastavení\nkonania, ale najmä rozhodnutie KSTN, kedy odmietol odvolanie proti rozhodnutiu\nOkresného súdu Bánovce nad Bebravou v tejto veci je arbitrárne a samotný sťažovateľ,\nako právny nástupca oprávneného na základe takéhoto rozhodnutia nemohol následne\nuplatňovať všetky svoje práva, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj ostatných právnych predpisov SR. Máme za to, že postupom KSTN kedy tento\nodmietol opravný prostriedok proti rozhodnutiu okresného súdu, napriek tomu, že riadne\na zákonným spôsobom prešli práva a povinnosti z pohľadávky v exekučnom konaní\nna sťažovateľa, porušil jeho právo na súdnu ochranu. Uvedené je zrejmé aj z toho, že hoci\nsa sťažovateľ domáhal svojho práva na súdnu ochranu, podaním riadneho opravného\nprostriedku, tento konajúci súd v podstate vylúčil možnosť sťažovateľa, aby uplatňoval\nsvoje práva na ďalšom súde a to aj s poukazom na skutočnosť, že pred tým ako bolo\nsťažovateľovi doručené napadnuté Uznesenie KSTN bolo mu medzičasom doručené aj\nUznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5 ECdo 17/2017 zo dňa 24. 01. 2018, ktorým súd\nodmietol dovolanie sťažovateľa síce v inej, ale identickej veci. Sťažovateľ z tohto dôvodu\nnevyužíval mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, nakoľko bolo zrejmé, ako by v\ndanej veci rozhodol najvyšší súd, ako aj z dôvodu bezdôvodného zaťažovania súdov SR,\nako aj z dôvodu, aby mu nebola uložená pokuta v zmysle ustanovenia § 452 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v aktuálnom znení. Máme taktiež za to,\nže arbitrárnosť predmetného rozhodnutia KSTN spočíva aj v skutočnosti, že KSTN v danom\nkonaní nielenže neprihliadal na osobitosti daného prípadu t. j. podľa názoru nižšieho súdu\nneoprávnené vedenie exekúcie cca 7 rokov, keďže podľa jeho názoru zanikol subjekt\noprávneného, ako aj na to, že hoci právny nástupca oprávneného mal záujem uplatňovať\na uplatňoval svoje práva, súdy konštatovali, že ide o osobu, ktorá nie je oprávnená takéto\nopravné prostriedky podávať a odvolanie sťažovateľa odmietol.\nSťažovateľ v súvislosti s princípom právnej istoty uvádza, že v rámci rozhodovania\nsúdov SR existuje viacero, rádovo desiatky rozhodnutí, v rámci ktorých súd pripustil zmenu\núčastníka konania v exekučnom konaní, v ktorej oprávnený zanikol a jeho právnym\nnástupcom je práve sťažovateľ. Zároveň sťažovateľ uvádza, že súdy, ktoré v danej veci\nrozhodovali a pokračujú v exekučných konaniach sú súdy prvého stupňa, ako aj odvolacie\nsúdy. Túto skutočnosť sťažovateľ uvádzal aj v rámci riadneho opravného prostriedku, ktorý\n\n4\n\nbol odmietnutý, avšak konajúce súdy na túto skutočnosť žiadnym spôsobom neprihliadali.\nJe zrejmé a máme za to, že vzhľadom k tomu, že princíp právnej istoty sa v súčasnosti\nnachádza v základných zásadách resp. princípoch, ktoré sa uplatňujú v sporovom procese\na je súčasťou Civilného sporového poriadku, mal byť tento princíp uplatnený aj v tomto\nkonaní, a teda právna prax súdov resp. ich rozhodnutia mali byť v tejto oblasti zjednotené.\nTakéto očakávanie mal aj sťažovateľ pri podaní riadneho opravného prostriedku, pričom\nani v jednom z rozhodnutí v tejto veci, či už v prvostupňovom konaní alebo v odvolacom\nkonaní nedošlo k takémuto zosúladeniu. Taktiež uvádzame, že rozhodnutie KSTN nemožno\npovažovať ani za spravodlivé a to v nadväznosti na skutočnosť, že napriek tomu,\nže sťažovateľ splnil všetky predpoklady na to, aby sa stal účastníkom konania\nresp. sporovou stranou, súdy SR mu svojím postupom toto právo odňali.»\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní sťažnosti túto prijal na ďalšie konanie a po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nrozhodol nálezom:\n„1. Základné právo spoločnosti\n,\n\nna súdnu a inú právnu ochranu\n\nupravené v čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení\ns princípom právnej istoty podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím\nKrajského súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 17 CoE/223/2017 porušené bolo.\n2. Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 17 CoE/223/2017 z 17. 01. 2018\nsa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Spoločnosti\n,\n\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške\n\n1000,00 EUR (slovom jeden tisíc eur), ktoré je Krajský súd Trenčín povinný spoločnosti\nvyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia (nálezu).\n4. Spoločnosti\nsa priznávajú trovy konania a právneho zastúpenia v sume vo výške\n390,50 Eur, a to za dva úkony právnej služby – prevzatie veci a príprava a spísanie\n\n5\n\nsťažnosti na Ústavný súd, 2 x á 153,50 + paušál 2 x 9,21 Eur + 20 % DPH, ktoré je Krajský\nsúd Trenčín povinný zaplatiť na účet spoločnosti JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o.\nvedený v\n\nč. ú.\n\ndo 15 dní\n\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\n\n6\n\npostupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\ntiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\nZároveň je v súvislosti s namietaným uznesením krajského súdu potrebné\npripomenúť, že ústavný súd nepredstavuje opravnú inštanciu všeobecných súdov\n(napr. I. ÚS 31/05), a preto nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ\ntieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu\nzakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy. Ingerencia ústavného súdu do výkonu\nprávomoci všeobecného súdu by bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.\nPodľa čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva\na dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými\nje viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n7\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie práva na spravodlivý súdny\nproces v kontexte nesprávneho rozhodnutia krajského súdu napadnutým uznesením,\nkeď krajský súd odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 18. októbra 2017\nodmietol, a to z dôvodu, že odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon\nnepripúšťa opravný prostriedok, a v druhej rovine z dôvodu, že ho podala neoprávnená\nosoba.\nÚstavný súd pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti preskúmal napadnuté\nuznesenie krajského súdu a postup, ktorý mu predchádzal, a dospel k záveru, že sťažnosť\nje potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\nPri hodnotení napadnutého uznesenia ústavný súd vychádzal z ustáleného právneho\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nrozhodnutie\n\nsúdu\n\nprvého\n\nstupňa\n\na\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nnemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\nPodľa § 235 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné\nkonania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n\n8\n\nPodľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k\nneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia\npodľa predpisov účinných do 31. marca 2017.\nPodľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 ak to povaha\nveci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“).\nPodľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,\nak to zákon pripúšťa.\nÚstavný súd konštatuje, že tak, ako to uviedol aj krajský súd v bode 13 napadnutého\nuznesenia, Exekučný poriadok účinný do 31. marca 2017 (podľa ktorého v kontexte už\ncitovaných zákonných ustanovení bolo potrebné prebiehajúce exekučné konania dokončiť)\nexplicitne neupravuje možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zmene\núčastníka, a preto bolo potrebné v súlade s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v prípadoch,\nv ktorých to nevylučuje povaha veci, subsidiárne použiť Civilný sporový poriadok.\nCivilný sporový poriadok v § 357 taxatívne vypočítava uznesenia, voči ktorým\nje odvolanie prípustné, pričom tak, ako uvádza aj krajský súd v napadnutom uznesení,\n„uznesenie o zmene účastníka konania medzi takýmito uzneseniami nie je“.\nK uvedenému je potrebné uviesť, že sťažovateľ v podanej sťažnosti bližšie\nani nerozvádza, v čom konkrétne v tejto rovine spočíva „arbitrárnosť“ napadnutého\nuznesenia krajského súdu. Len z odôvodnenia sťažnosti možno dôvodiť, že sťažovateľ\nnamieta aj skutočnosť, že krajský súd odvolanie odmietol aj z dôvodu, že smerovalo\nproti rozhodnutiu, proti ktorému zákon nepripúšťal opravný prostriedok.\nV bode 13 napadnutého uznesenia krajský súd ďalej uvádza: „Je preto zrejmé,\nže odvolanie proti uzneseniu súdu o zmene účastníka konania /vrátane konania exekučného/\nprípustné nie je. Odvolací súd preto odvolanie spoločnosti\n\n9\n\ndo výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh menovanej\nspoločnosti na pripustenie zmeny účastníka konania, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol\nako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.“\nAko už bolo načrtnuté, právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy a rozhodnutia\nvšeobecných súdov a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože\nústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Úlohou ústavného\nsúdu nie je ani náprava prípadných pochybení všeobecných súdov pri vydávaní procesných\nrozhodnutí. Rozhodovanie o pripustení zmeny účastníkov konania (procesné rozhodnutia)\npred všeobecnými súdmi patrí jednoznačne do výlučnej kompetencie všeobecných súdov,\npri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania.\nZ citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že proti uzneseniu okresného súdu\nz 18. októbra 2017 v jeho prvom výroku, ktorým bol návrh sťažovateľa na pripustenie\nzmeny účastníka na strane oprávneného zamietnutý, nie je prípustné odvolanie.\nV intenciách citovaných zákonných ustanovení preto neobstojí námietka sťažovateľa,\nže napadnutým uznesením bolo v tejto časti zasiahnuté do jeho základného práva na súdnu\nochranu.\nSťažovateľ v podanej sťažnosti namieta aj „arbitrárnosť“ napadnutého uznesenia\nkrajského súdu v časti druhého a tretieho výroku, v ktorej bolo odvolanie proti uzneseniu\nokresného súdu z 18. októbra 2017 odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou.\nKrajský súd v napadnutom odvolaní v bode 14 uviedol: „Čo sa týka odvolania\nspoločnosti\n\nvoči výrokom II. a III. napadnutého\n\nuznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne\nzastavená, tu odvolací súd vychádzal z toho, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu môže\npodať\n\niba\n\nstrana\n\nsporu,\n\nteda\n\nv\n\nexekučnom\n\nkonaní\n\núčastník\n\nexekučného\n\nkonania /§ 359 CSP/. Účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený\na povinný /§ 35 Exekučného poriadku/. Keďže návrh na pripustenie zmeny účastníka tohto\nkonania na strane oprávneného bol napadnutým uznesením súdu prvej inštancie\n\n10\n\nzamietnutý /pozri vyššie/ v čase podania svojho odvolania nebola spoločnosť s. r. o.\núčastníkom tohto exekučného konania, a preto odvolací súd odvolanie spoločnosti\ndo výrokov II. a III. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie\nodmietol ako podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) CSP.“\nPodstatou sťažnosti v tejto časti je námietka sťažovateľa, že „... Vzhľadom k tomu,\nže subjekt, ktorý bol v exekúcii oprávnený zanikol, nie je zrejmé, kto bol teda v danom\nkonaní oprávnený podať opravný prostriedok za oprávneného, ak nie jeho právny nástupca,\ns ktorým súd v exekúcii naviac vôbec nekonal.“.\nOdpoveď k zodpovedaniu sťažovateľovej námietky je podľa názoru ústavného súdu\npotrebné hľadať v samotnej právnej úprave.\nPodľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali\ndo 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom\n2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.\nUstanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134\nods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred\n1. septembrom 2005.\nPodľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002\nproti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech\niného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu,\nlen ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).\nPodľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 1. septembra 2005 (ustanovenie\nsa s poukazom na § 238 ods. 2 Exekučného poriadku použije aj na toto konanie)\nak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní\npoverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe\n\n11\n\npôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny\npreukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností.\nPodľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku účinného od 1. septembra 2005\n(ustanovenie sa s poukazom na § 238 ods. 2 Exekučného poriadku použije aj na toto\nkonanie) ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní\ns pôvodnými účastníkmi.\nPodľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k\nneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa\npredpisov účinných do 31. marca 2017.\nPodľa § 9a ods. 1 a 4 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017\nak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú\nustanovenia Civilného sporového poriadku.\nPodľa § 80 ods. 1, 2 a 3 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,\ns ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže\nžalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten,\nna koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie\nnávrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo\nprechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu.\nPrávne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje\ndo konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.\nNepochybne z obsahu príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že návrh na zmenu\nna strane oprávneného v exekučnom konaní bol okresnému súdu doručený 18. apríla 2017.\nNa základe uvedeného návrhu sťažovateľ žiadal, aby okresný súd pripustil zmenu na strane\noprávneného z dôvodu postúpenia predmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení\npohľadávok z 31. augusta 2009.\n\n12\n\nZ výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín (oddiel Sa, vložka\nč. 155/R) vyplýva, že oprávnený zanikol 1. apríla 2010 na základe dobrovoľného výmazu\nukončením likvidácie.\nZ uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že návrh na zmenu oprávneného\nbol okresnému súdu doručený až po tom, ako pôvodný oprávnený stratil spôsobilosť\nbyť účastníkom konania, pričom, ako z obchodného registra vyplýva, oprávnený zanikol\nbez univerzálneho právneho nástupcu.\nPodľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase začatia\nexekučného konania až do 31. marca 2017) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil\nza neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\nPodľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase začatia exekučného\nkonania až do 31. marca 2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.\nPodľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nPodľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva\na povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.\nPodľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.\nPodľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne\nskončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho\nnástupcu niet, súd konanie zastaví.\nAko vyplýva z uznesenia okresného súdu z 18. októbra 2017, „oprávnený\nbol vymazaný z obchodného registra a dňom výmazu zanikol, čím stratil spôsobilosť\nbyť účastníkom\n\nkonania.\n\nStrata\n\ntejto\n\nspôsobilosti\n\n13\n\nrobí\n\nexekúciu\n\nneprípustnou,\n\na to od momentu jeho výmazu, a preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení\nrozhodol o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastavil.“.\nZ uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľ podal návrh na zmenu oprávneného\nv exekučnom konaní v čase, keď oprávnený už neexistoval (bez ohľadu na skutočnosť,\nže pohľadávka bola sťažovateľovi ako postupníkovi postúpená v čase, keď oprávnený ešte\nexistoval). V prípade, ak by okresný súd uvedenému návrhu vyhovel, došlo by k zmene\nneexistujúceho subjektu za existujúci, čo platná právna úprava nedovoľuje. Z pripojených\npríloh k sťažnosti a zo skutočností zistených pri príprave predbežného prerokovania\nsťažnosti vyplýva, že v čase, keď oprávnený mal spôsobilosť byť účastníkom konania,\nsám návrh na zmenu účastníka nepodal a takýto návrh v tom čase (do výmazu oprávneného\nz obchodného registra) nepodal ani sťažovateľ ako postupník.\nV kontexte citovaných zákonných ustanovení aj všetkých uvedených skutočností\nje zrejmé, že pokiaľ je krajský súd v napadnutom uznesení toho názoru, že odvolanie\nproti druhému a tretiemu výroku podala neoprávnená osoba (sťažovateľ nebol v čase\npodania odvolania účastníkom exekučného konania), nemožno napadnuté uznesenie\nkrajského súdu považovať za zjavne neodôvodnené a arbitrárne.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že z obsahu napadnutého\nuznesenia krajského súdu sa presvedčil, že krajský súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal\nv rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v súdnom konaní dostal odpoveď\nna všetky podstatné otázky týkajúce sa jeho námietok, súd konal v medziach svojej\nprávomoci, keď príslušné ustanovenia dotknutých právnych predpisov, ktoré boli podstatné\npre posúdenie veci, ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval, pričom jeho\núvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a ústavne\nakceptovateľné.\nV súvislosti s uvedeným dáva ústavný súd do pozornosti ustálenú judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej pre rozhodnutie „... o zmene účastníka\nje potrebné, aby návrh bol podaný v čase, keď pôvodný účastník existoval...“\n\n14\n\n(sp. zn. 1 Obdo V 45/2007, 1 ECdo 8/2016). Vzhľadom na uvedené preto neobstojí\nani námietka sťažovateľa, týkajúca sa potreby zjednotenia judikatúry v danej veci.\nÚstavný súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je jeho úlohou prehodnocovať správnosť\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktorým súd odmietol odvolanie proti rozhodnutiu okresného\nsúdu procesnej povahy, a to ani v prípade, ak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Také\nrozhodnutie by v zásade malo byť nepreskúmateľné nielen nadriadeným súdom, pretože\nuvedený zákon takúto možnosť výslovne nepripúšťa (čl. 2 ods. 2 ústavy), ale malo by byť\nvzhľadom na ústavnoprávny rozmer vylúčené aj z prieskumu vecí ústavným súdom.\nOpodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prichádza do úvahy iba v prípadoch\nextrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv\na slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia\nvšeobecným súdom. Takéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd\nv prípade sťažovateľa nevzhliadol. Jeho ústavná sťažnosť je v podstate len nesúhlasom\ns rozhodnutím všeobecného súdu. Z prednesených argumentov nevyplýva nič, čo by\nposunulo prejednávanú vec do ústavnoprávnej roviny.\nVzhľadom na uvedené niet takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením\nkrajského súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nani právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s princípom\nzakotveným v čl. 1 ústavy, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\numožňovala dospieť k záveru o ich porušení, a preto ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že v prerokúvanej veci nemohol\nopomenúť ani ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to že sťažnosť smeruje proti výroku\nnapadnutého rozhodnutia v exekučnom konaní o vymoženie sumy 35,85 € spolu\ns príslušenstvom. V danom prípade ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 33/2010, IV. ÚS 431/2012, IV. ÚS 72/2013) vyhodnotil predmet\nexekučného konania tak, že ide o vec nižšej významnosti (o tzv. bagateľnú vec). Vychádzal\n\n15\n\nz toho, že ak Civilný súdny poriadok vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí\nvydaných druhostupňovými súdmi v mimoriadnom opravnom konaní (podanie dovolania\nako mimoriadneho opravného prostriedku v prípade bagateľných vecí je v zmysle § 422\nods. 1 CSP neprípustné), bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky\nposunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia\nzo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne\nposúdenie esenciálne. Táto skutočnosť totiž už sama osebe zakladá dôvod na odmietnutie\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenej.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "účastník konania-zmena"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25843204-6b92-43cc-a700-21429fc018e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 72/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 72/2013 z 26. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-26", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25843204-6b92-43cc-a700-21429fc018e8"}, {"guid": "ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:999bd42f-1bd9-4e3b-ae0a-69789fa214af", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 33/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 33/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:999bd42f-1bd9-4e3b-ae0a-69789fa214af"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "b15b8040-c14f-4165-a36b-bf62ea594af4:1108b5c2-613a-4fcf-9b44-b8dbfa5ee74d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4204117840.1", "spisova_znacka": "1ECdo/8/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ECdo/8/2016 z 8. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4204117840.1"}, {"guid": "9328ff9d-eee5-4ed4-a6a3-c34af3b6a4b3:db51fa50-050e-4629-a427-42da67f1be96", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3200898279.1", "spisova_znacka": "17CoE/223/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/223/2017 z 16. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-01-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3200898279.1"}, {"guid": "8cf9fce3-d7dc-4dff-9bf7-620a44f15e5d:9a07ad5d-f39d-4e23-9b43-ca654855c2de", "ecli": null, "spisova_znacka": "0Er/548/2000", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 0Er/548/2000 z 26. 3. 2012", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2012-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8cf9fce3-d7dc-4dff-9bf7-620a44f15e5d:9a07ad5d-f39d-4e23-9b43-ca654855c2de"}], "citovane_v": []}