{"guid": "ussr:05a513d7-b518-43a9-8ee5-80283bf49321", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.297.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 297/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 297/2018 z 27. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 297/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.297.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/05a513d7-b518-43a9-8ee5-80283bf49321", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.297.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.297.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.297.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 297/2018-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša prerokoval prijatú sťažnosť\na\n\n, obaja\n\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Romanom Juríkom, PhD., Jazerná 19, Nové Zámky, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 219/2008\nza účasti Okresného súdu Piešťany a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 219/2008 v období po vydaní nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. marca 2015 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť\na\n\ntrovy konania v sume 343,44 € (slovom tristoštyridsaťtri eur\n\na štyridsaťštyri centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Romana Juríka,\nPhD., Jazerná 19, Nové Zámky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2018\ndoručená sťažnosť\n\na\n\n(spolu ďalej\n\naj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 219/2008\n(ďalej len\n\n„napadnuté\n\nkonanie“)\n\nv\n\nobdobí\n\npo\n\nvydaní\n\nnálezu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. marca 2015.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi napadnutého konania,\npredmetom ktorého je „určenie predmetu dedičského konania v spojení s konaním\nna vyslovenie neplatnosti právneho úkonu“. Návrh bol pôvodne podaný sťažovateľmi\n27. augusta 2007 Okresnému súdu Trnava.\nSťažovatelia uvádzajú, že chronologický prehľad úkonov konania od podania žaloby\ndo 16. januára 2015 bol popísaný v ich predchádzajúcej sťažnosti z 21. októbra 2014\na v náleze ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. marca 2015. Ústavný súd týmto\nnálezom rozhodol o porušení základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\n\n2\n\nkonaní. Zároveň ústavný súd priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €\nkaždému z nich.\nSťažovatelia v sťažnosti uvádzajú ďalší priebeh napadnutého konania:\n„Po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 752/2014\nz 18. marca 2015 sa uskutočnilo pojednávanie dňa 9. 10. 2015. Na pojednávanie sa dostali\nzástupcovia sporových strán, ale nedostavila sa znalkyňa\n\n,\n\nz ktorého dôvodu súd nepojednával a pojednávanie odročil na 4. 11. 2015.\nPojednávanie konané dňa 4. 11. 2015 bolo zamerané na výsluch\n, znalkyne č. OP\n\n... Pojednávanie bolo odročené na termín\n\n27. 11. 2015.\nPojednávanie v termíne 27. 11. 2015 sa neuskutočnilo, pretože dňa 26. 11. 2015 bolo\núčastníkom konania oznámené, že pojednávanie je odročené na neurčito a nemusia\nsa naň dostaviť.\nĎalší termín pojednávania bol určený na deň 11. 1. 2017. Na predmetné\npojednávanie sa dostavila zástupkyňa sťažovateľov, kde jej bolo oznámené, že nariadené\npojednávanie je zrušené z dôvodu PN zákonného sudcu.\nĎalší termín pojednávania bol určený na deň 5. 2. 2018. Predmetné pojednávanie\nsa konalo a bol vynesený rozsudok, avšak zatiaľ nebol účastníkom konania doručený.“\nSťažovatelia svoju sťažnosť odôvodňujú takto:\n„Sťažovatelia považujú za neprimerané, že od obdobia nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky I. ÚS 752/2014 z 18. marca 2015 v priebehu takmer 3 rokov (do apríla\n2018) bolo vykonané len jedno pojednávanie. Sťažovatelia sa domnievajú, že sú splnené\nzákladné kritériá zbytočných prieťahov v konaní, keďže v danom konaní nejde o právnu\na faktickú zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, sťažovatelia svojím konaním neprispeli\nk zbytočným prieťahom a od nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 752/2014\nz 18. marca 2015 bol Okresný súd Piešťany v podstate nečinný.“\nNa základe uvedených skutočností navrhujú sťažovatelia, aby ústavný súd vydal\ntento nález:\n\n3\n\n„Základné práva sťažovateľky 1/ a sťažovateľa 2/ na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa\nčlánku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 219/2008 porušené boli.\nOkresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby vo veci konal.\nOkresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľke 1/ finančné zadosťučinenie\nvo výške 3 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľovi 2/ finančné zadosťučinenie\nvo výške 3 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd Piešťany je povinný nahradiť sťažovateľom spoločne a nerozdielne\ntrovy konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nSťažovatelia odôvodňujú priznanie finančného zadosťučinenia predovšetkým\ns poukazom na to, že z neprimeranej dĺžky dedičského konania profituje strana žalovaných,\nktorá napriek tomu, že dedičské konanie nie je ukončené, nakladá s predmetom dedičstva,\nktorý prenajíma, a na druhej strane sťažovateľom je spôsobovaná aj finančná ujma, lebo\nsú dedičmi, ktorým má byť vyplatená náhrada, pričom hodnota predmetu dedičstva od času\nsmrti poručiteľa, t. j. od roku 2005, významne stúpla. Aj z uvedených dôvodov samotný\nspor pôsobí na sťažovateľov značne frustrujúco a psychicky ich nesmierne zaťažuje.\nUvedené skutočnosti spolu podľa ich názoru opodstatňujú návrh na priznanie finančného\nzadosťučinenia.\nÚstavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 297/2018-13 z 3. mája 2018 prijal podľa\n§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\nsťažovateľov, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 219/2008.\n\n4\n\nPredsedníčka okresného súdu sa k prijatej sťažnosti sťažovateľov vyjadrila prípisom\nsp. zn. Spr 365/17 z 12. júla 2018 (ďalej len „vyjadrenie predsedníčky okresného súdu“),\nv ktorom poukázala, že v napadnutom konaní podali ústavnú sťažnosť aj žalovaní\na\n\n, ku ktorej sa okresný súd vyjadroval\n\nprípisom z 24. augusta 2017 pod sp. zn. Spr 395/17 a o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom\nsp. zn. I. ÚS 286/2017 z 9. októbra 2017. Vzhľadom na uvedené odkázala vo vzťahu\nk úkonom okresného súdu v napadnutom konaní za obdobie od marca 2015 do októbra\n2017 na predmetné vyjadrenie okresného súdu, resp. na nález ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 286/2017 z 9. októbra 2017.\nPredsedníčka po chronologickom prehľade vykonaných úkonov v napadnutom\nkonaní v závere uvádza: „Od vydania posledného nálezu ústavného súdu dňa 9. 10. 2017\n(v spise na č. l. 349) súd vo veci konal priebežne. Procesné úkony nemohli byť vykonávané\nv čase, kedy súdny spis nebol fyzicky v súdnom oddelení zákonnej sudkyne, t. j. v čase,\nkeď 1.) bol spis pripojený k spisu súdnej správy vo veci sťažnosti sťažovateľky na postup\nzákonnej sudkyne (č. l. 496-502); 2.) bol spis pripojený k spisu Krajského súdu v Trnave,\nv ktorom predseda Krajského súdu v Trnave preskúmaval postup predsedníčky okresného\nsúdu o vybavení sťažnosti sťažovateľky na postup zákonnej sudkyne, 3.) bol spis\nna ústavnom súde a 4.) bude na ústavnom súde.\nS ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na plynulé konanie súdu\npo poslednom ústavnom náleze z 9. 10. 2017 i rozhodnutie vo veci rozsudkom\nzo dňa 5. 2. 2018 (ktorým bola žaloba sťažovateľom ako žalobcov zamietnutá, pričom\nústavnú sťažnosť podali až po tomto rozhodnutí súdu), považujem žiadanú výšku finančného\nzadosťučinenia za neprimeranú.“\nSťažovatelia sa podaním doručeným ústavnému súdu 31. augusta 2018 vyjadrili\nk vyjadreniu predsedníčky okresného súdu (ďalej len „vyjadrenie“) a uviedli:\n«K stanovisku Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „súd“), že žalobcovia priebežne\nmenili žalobu, sťažovatelia (žalobcovia) uvádzajú, že petit žaloby bol zmenený uznesením\nsúdu zo dňa 22. 8. 2012 a druhý krát uznesením súdu zo dňa 6. 5. 2014, a to na základe\npožiadavky súdu, pričom táto druhá zmena petitu sa týkala len spresnenia, že sporná\nnehnuteľnosť\n\nnepatrí\n\ndo\n\nbezpodielového\n5\n\nspoluvlastníctva\n\nmanželov\n\n(BSM),\n\nale\n\ndo podielového spoluvlastníctva, nakoľko BSM bolo zrušené. Navrhované zmeny petitu boli\nskôr formálne a nemenili podstatu žaloby, nakoľko sa žalobcovia (sťažovatelia) nedomáhali\nniečoho iného, ako v pôvodnej žalobe, ale išlo skôr o spresnenie. Uvedené zmeny petitu boli\nnavrhnuté a pripustené súdom v období do nálezu Ústavného súdu SR vydaného v konaní\nvedenom pod sp. zn. I. ÚS 752/2014 zo dňa 18. marca 2015, ktorým rozhodol, že právo\nsťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, preto\nsa Okresný súd Piešťany v tomto konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 297/2018 na túto\nskutočnosť nemôže odvolávať...\n... K vyjadreniu Okresného súdu Piešťany, že sťaženiu postupu súdu a k odoslaniu\npísomného vyhotovenia rozsudku nemalou mierou prispela aj samotná splnomocnená\nzástupkyňa žalobcov (sťažovateľov), a to opakovaným zotrvávaním na nahliadnutí do spisu,\nv čase, keď bol spis u zákonnej sudkyne za účelom písomného vyhotovenia rozsudku,\nsťažovatelia uvádzajú, že splnomocnenej zástupkyni žalobcov (sťažovateľov) síce bolo\numožnené nahliadnuť do spisu hneď po konaní pojednávania dňa 5. 2. 2018, na ktorom súd\nvyhlásil rozsudok, avšak bez možnosti vyhotovenia kópii, preto následne požiadala\no nahliadnutie do spisu. Sťažovatelia zdôrazňujú, že splnomocnená zástupkyňa žalobcov\npožiadala o nahliadnutie do spisu dňa 16. 03. 2018, čo je 39 dní od pojednávania,\nna ktorom bol vyhlásený rozsudok, teda je úplne zrejmé, že žiadosť bola podaná v čase\npo uplynutí riadnej lehoty na vyhotovenie rozsudku ustanovenej v § 223 ods. 3 CSP,\nt. j. po uplynutí 30 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku. Sťažovatelia uvádzajú, že právo\nnahliadnuť do spisu využila splnomocnená zástupkyňa žalobcov (sťažovateľov) za dobu\n11 rokov trvania konania na súde prvej inštancie len tentokrát, a to podľa § 97 ods. 1 CSP,\npričom pripomínajú, že v prípade tohto práva ide o elementárnu možnosť získať informácie,\nktoré môžu ovplyvniť ďalší postup, napr. prípravu opravných prostriedkov proti\nrozhodnutiam súdu vo veci samej, a teda splnomocnená zástupkyňa žalobcov (sťažovateľov)\nvyužila tento inštitút za účelom prípravy odvolania...\n... Z hľadiska posúdenia kritéria, ktorým je správanie účastníka súdneho konania\nsťažovatelia ešte uvádzajú, že ich splnomocnená zástupkyňa sa v konaní pred Okresným\nsúdom Piešťany zúčastňovala vytýčených pojednávaní a nezapríčinila ani jedno zrušenie\npojednávania. Za obdobie 11 rokov nepožiadala ani raz o zrušenie, resp. odročenie\npojednávania, ako napr. strana žalovaných, ktorá požiadala o zrušenie pojednávania\n\n6\n\nnapr. vytýčeného na deň 24. 6. 2015 z dôvodu dovolenky. Za uvedené obdobie\nsa splnomocnená zástupkyňa žalobcov (sťažovateľov) ospravedlnila len z pojednávania\nkonaného dňa 2. 5. 2014, z dôvodu náhlych zdravotných ťažkostí, čo doložila lekárskym\npotvrdením, avšak toto pojednávanie nebolo zrušené a konalo sa aj bez prítomnosti strany\nžalobcov (sťažovateľov)...»\nV závere vyjadrenia sťažovatelia poukazujú na to, že „Z hľadiska posúdenia\nzapríčinenia prieťahov v konaní v rámci hodnotenia kritéria, ktorým je postup súdu, majú\nsťažovatelia za to, že je potrebné posúdiť aj efektivitu/účelnosť úkonov, ktoré vykonáva súd,\npreto sťažovatelia považujú za potrebné uviesť, že je nepochopiteľná skutočnosť, že Okresný\nsúd Piešťany vykonával znalecké dokazovanie týkajúce sa platnosti právneho úkonu –\ndohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorého navyše\nnebolo\n\nposúdené\n\nrozhodujúce\n\nobdobie\n\n(obdobie\n\npsychiatrického\n\nliečenia\n\núčastníka/poručiteľa v čase, keď bol uzavretý napadnutý právny úkon), keď následne súd po\n11 rokoch od podania žaloby, túto zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho\nzáujmu. Okrem toho je v odôvodnení rozsudku poukázané aj na možnú existenciu prekážky\nres iudicata. Takýto postup súdu je v rozpore s princípom hospodárnosti konania a zákazom\nneprimeraného zaťažovania strán sporu – čl. 17 CSP (Súd postupuje v konaní tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb).\nSťažovateľom nie je zrejmé, prečo Okresný súd Piešťany v danom konaní vykonával\nčiastočné dokazovanie týkajúce sa platnosti právneho úkonu, ak mal za to,\nže nie je naliehavý právny záujem na tomto určení, ktorý postup súdu, vychádzajúc\nz rozsudku Okresného súdu Piešťany, má byť na úkor sťažovateľov, nakoľko majú znášať\ntrovy konania v celom rozsahu. Sťažovatelia ešte dopĺňajú, že dôkazy, najmä týkajúce\nsa ne/platnosti právneho úkonu, boli predložené splnomocnenou zástupkyňou žalobcov\n(sťažovateľov) už na prvom pojednávaní, konanom dňa 29. 4. 2009.“.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n7\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nSťažovatelia zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní v období\ndo právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. marca 2015\nSťažovatelia sa vo svojej sťažnosti domáhajú vyslovenia porušenia ich základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (ďalej len „označené\npráva“) nielen v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. marca 2015, ale ako to vyplýva z petitu ich sťažnosti, v celom\ndoterajšom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 219/2008.\n\n8\n\nPodľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,\no ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\nNález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. marca 2015 vydaný v napadnutom\nkonaní\n\nnadobudol\n\nprávoplatnosť\n\n5.\n\nmája\n\n2015.\n\nKeďže\n\npredmetom\n\nkonania\n\nsp. zn. I. ÚS 752/2014 bolo namietané porušenie základného práva sťažovateľov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v tom\nistom konaní (sp. zn. 4 C 219/2008), ústavný súd vzhľadom na citovaný text § 24\npísm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľov v období do nadobudnutia\nprávoplatnosti nálezu sp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. marca 2015, t. j. v období\ndo 5. mája 2015, sťažnosti sťažovateľov v tejto časti nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).\nII.2 K namietanému porušeniu označených práv v napadnutom konaní v období\npo právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. marca 2015\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),\n\n9\n\nktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,\naby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej\nlen čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti\nvychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“), najmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého\nkritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. V rámci hodnotenia prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie\nuž bolo predmetom hodnotenia vo veci sťažovateľov v náleze ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. marca 2015 aj predmetom hodnotenia vo veci iných účastníkov,\na to žalovaných v náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 159/2014 z 24. júna 2014, s ktorými\nsa štvrtý senát stotožňuje a na ktoré odkazuje.\n2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nmohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov\nnapadnutého konania v čase po právoplatnosti nálezu sp. zn. I. ÚS 752/2014\nz 18. marca 2015.\nPri hodnotení správania sťažovateľov v napadnutom konaní v čase po právoplatnosti\nnálezu sp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. marca 2015 ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu\ntakú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľov\npri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným\nprieťahom.\n\n10\n\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní po nadobudnutí\nprávoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. marca 2015.\nÚstavný súd poukazuje predovšetkým na to, že doterajšie trvanie napadnutého\nkonania (10 rokov) bez právoplatného rozhodnutia vo veci je už samo osebe celkom zjavne\nneprimerané. Podľa názoru ústavného súdu súdne konanie, ktoré trvá tak neúmerne dlho\nako napadnuté konanie, možno spravidla bez ďalšieho považovať za také, ktoré\nje nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 173/05,\nIV. ÚS 251/05, II. ÚS 3/09).\nZo zapožičaného súdneho spisu ústavný súd zistil nasledujúci priebeh napadnutého\nkonania po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 752/2014\nz 18. marca 2015, t. j. po 5. máji 2015:\n-\n\n22. mája 2015\n\nboli\n\nokresnému\n\nsúdu\n\ndoručené\n\nnámietky\n\nsťažovateľky\n\nk znaleckému posudku,\n- 12. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných k znaleckému\nposudku,\n- pojednávanie nariadené na 24. jún 2015 bolo odročené bez prejednania vo veci\nv dôsledku ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaných na 14. august 2015,\n- pojednávanie nariadené na 14. august 2015 bolo zrušené pre čerpanie dovolenky\nzákonným sudcom a bol vo veci nariadený nový termín pojednávania na 9. október 2015,\n- pojednávanie nariadené na 9. október 2015 bolo odročené bez prejednania vo veci\nna 4. november 2015 z dôvodu skutočnosti, že sa nedostavila súdny znalkyňa,\n- 4. novembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá súdna\nznalkyňa, pojednávanie bolo odročené na 27. november 2015,\n- 13. novembra 2015 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov na doplnenie\ndokazovania,\n\n11\n\n- pojednávanie nariadené na 27. november 2015 bolo odročené bez prejednania\nvo veci na neurčito,\n- 3. júna 2016 bola okresnému súdu doručená urgencia žalovaných na nariadenie\ntermínu pojednávania,\n- 16. júna 2016 bolo vydané uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 C 219/2008, ktorým\nbolo sťažovateľke\n\nodňaté oslobodenie od súdnych\n\npoplatkov,\n- 11. októbra 2016 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky\nproti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 C 219/2008\nzo 16. júna 2016,\n- pokynom z 21. októbra 2016 bolo nariadené pojednávanie na 11. január 2017,\n- okresný súd vyzval 7. novembra 2016 žalovaných na vyjadrenie sa k návrhu\nna doplnenie dokazovania,\n- 15. novembra 2016 bola okresnému súdu doručená odpoveď žalovaných –\nstanovisko k návrhu na doplnenie dokazovania,\n- 22. novembra 2016 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len\n„krajský\n\nsúd“)\n\npre\n\núčely\n\nrozhodnutia\n\no\n\npodanom\n\nodvolaní\n\nsťažovateľky\n\nzo 16. júna 2016,\n- 10. januára 2017 bolo pojednávanie nariadené na 11. január 2017 zrušené z dôvodu\npráceneschopnosti zákonného sudcu,\n- krajský súd vydal uznesenie sp. zn. 11 Co 465/2016 z 30. júna 2017,\n- 26. mája 2017 bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni\nJUDr. Ľudmile Hrickovej,\n- pokynom z 5. decembra 2017 bolo nariadené pojednávanie na 5. február 2018,\n- pojednávanie 5. februára 2018 sa konalo a bol vyhlásený rozsudok,\n- 5. apríla 2018 bolo sťažovateľom i žalovaným doručované písomné vyhotovenie\nrozsudku okresného súdu z 5. februára 2018, ktoré splnomocnená zástupkyňa sťažovateľov\nprevzala 27. apríla 2018,\n- 14. mája 2018 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľov proti\nrozsudku okresného súdu z 5. februára 2018,\n\n12\n\n- uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C 219/2008 z 25. mája 2018 bolo\nsťažovateľom uložené zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,\n- 25. mája 2018 bolo podané odvolanie zaslané na vyjadrenie žalovaným,\n- 11. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných k podanému\nodvolaniu,\n- 26. júna 2018 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľov proti\nuzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 C 219/2008 z 25. mája 2018,\n- 3. júla 2018 okresný súd zaslal sťažovateľom vyjadrenie žalovaných\nk ich odvolaniu.\nÚstavný súd poznamenáva, že priebeh napadnutého konania bol predmetom nielen\nkonania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 752/2014, ale aj predmetom\nposudzovania v konaniach vedených pod sp. zn. III. ÚS 159/2014 a sp. zn. I. ÚS 286/2017,\nv ktorých sa žalovaní domáhali vyslovenia porušenia ich základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenia ich práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPosledným nálezom ústavného súdu v napadnutom konaní sp. zn. I. ÚS 286/2017\nz 9. októbra 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. novembra 2017 (ďalej len „posledný\nnález vydaný v napadnutom konaní“), ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru žalovaných\nv napadnutom konaní v období po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 159/2014\nz 24. júna 2014.\nV poslednom náleze vydanom v napadnutom konaní bolo predmetom posudzovania\nnapadnuté konanie v období do 9. októbra 2017. Štvrtý senát ústavného súdu\nsa s posúdením tohto obdobia napadnutého konania stotožňuje a odkazuje naň, pričom\ncituje jeho relevantnú časť: „... okresný súd síce vykonal relevantné pojednávania po náleze\nústavného súdu (napr. 11. a 25. augusta 2014, pozn.) a pribral 5. novembra 2014 do konania\nďalšieho znalca na preskúmanie duševného stavu poručiteľa po oboznámení sa s jeho\nzdravotnou dokumentáciou za súčinnosti účastníkov konania a ošetrujúcich lekárov\n13\n\n(č. l. 190 až č. l. 192 v spise, pozn.), ale od roku 2015 bol v podstate nečinný (znalecký\nposudok okresnému súdu bol doručený 7. apríla 2015 – (č. l. 210 a nasl. v spise, pozn.),\nnariadené pojednávania iba odročoval bez vykonávania dokazovania (napr. 24. júna 2016\nna žiadosť právneho zástupcu sťažovateliek pre plánovanú rodinnú dovolenku v zahraničí,\n14. augusta 2015 z dôvodu čerpania dovolenky zákonným sudcom, ktorý termín sám určil,\n9. októbra 2015 pre neúčasť znalca a naposledy v januári 2017 pre práceneschopnosť sudcu,\npozn.), čo nemožno akceptovať, pretože mal už spomínaným nálezom ústavného súdu\nuložené, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, pričom aj druhým nálezom u iných\núčastníkov konania ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 752/2014 rozhodol\n18. marca 2015 nálezom o porušení ich práv. V roku 2015 sa síce uskutočnilo ďalšie\nrelevantné pojednávanie, a to 4. novembra 2015, ale od tohto času bol okresný súd\nuž nečinný až do prijatia sťažnosti (máj 2017), teda viac ako 18 mesiacov. V tomto období\nvykonal len jednoduchý úkon 28. júla 2016, keď uznesením odňal strane sporu (žalobkyni)\noslobodenie od platenia súdneho poplatku a tiež urobil jednoduché výzvy na predloženie\nspisu na odvolací súd na rozhodnutie o jej odvolaní proti tomuto rozhodnutiu a podobne...“\nVzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol o porušení základného práva\nsťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na porušení práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nZ prehľadu úkonov vykonaných v napadnutom konaní po právoplatnosti posledného\nnálezu ústavného súdu vydanom v napadnutom konaní, t. j. po 9. októbri 2017 vyplýva,\nže okresný súd na pojednávaní 2. februára 2018 meritórne rozhodol. Z predloženého spisu\nokresného súdu vyplýva, že na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 2. februára 2018\na na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa zúčastnila aj právna zástupkyňa sťažovateľov.\nPísomné vyhotovenie rozsudku si právna zástupkyňa sťažovateľov prevzala 27. apríla 2018.\nNásledne bolo zo strany sťažovateľov podané odvolanie, o ktorom bude rozhodovať\nodvolací súd. Tieto skutočnosti zohľadnil ústavný súd pri rozhodovaní o návrhu\nsťažovateľov na priznanie finančného zadosťučinenia.\n\n14\n\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie. Vo veci\nsťažovateľov dospel ústavný súd k záveru, že žiadosť o priznanie finančného\nzadosťučinenia nie je dôvodná. S ohľadom na uvedené okolnosti prejednávanej veci,\na to že ešte pre podaním tejto sťažnosti bol v napadnutom konaní vydaný meritórny\nrozsudok a že sťažovatelia vzhľadom na účasť ich právnej zástupkyne na pojednávaní\n2. februára 2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, v čase doručenia ich sťažnosti\nústavnému súdu 14. apríla 2018 museli vedieť, že okresný súd už vo veci samej\nrozhodol, že následne bol písomne rozsudok vypracovaný a spis bol v čase rozhodovania\nústavného súdu pripravený na expedovanie odvolaciemu súdu, považuje ústavný súd\nza dostačujúce vyslovenie porušenia označených základných práv sťažovateľov, a preto\nv tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).\nVzhľadom na to, že príkaz konať bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní\nvyslovený pre okresný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 159/2014 z 24. júna 2014 naďalej trvá,\nopätovné vyslovenie tejto povinnosti nepripadá do úvahy, takže sťažnosti sťažovateľov\nv tomto smere nebolo vyhovené (výrok v bode 3 tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá\nbola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018.\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a\nods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n\n15\n\nKaždému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2018\nsumu 153,50 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje\nsumu 306,60 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch\nvykonané v roku 2018 po 9,21 €, čo spolu predstavuje sumu 343,44 € (bod 2 výroku\nnálezu).\nKeďže sťažovatelia sa k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu nevyjadrili\nprostredníctvom advokáta, ústavný súd za tento úkon náhradu trov konania podľa vyhlášky\nnepriznal.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. septembra 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-opakované"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a8837e9c-c2a3-44ca-b65c-b46de40b4b08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.286.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 286/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 286/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.286.2017.2"}, {"guid": "ussr:895b3224-a417-443a-8b7f-ddb8c75e98cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.752.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 752/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 752/2014 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.752.2014.1"}, {"guid": "ussr:0440b904-56d5-4f3f-ad6a-2d741dcef8f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 159/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 159/2014 z 24. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0440b904-56d5-4f3f-ad6a-2d741dcef8f2"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/05 z 17. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-17", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f"}, {"guid": "ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/05 z 6. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-06", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}