{"guid": "ussr:ab674a8e-f945-4eb9-8d6c-08fbc456260a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.298.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 298/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 298/2018 z 1. 8. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. augusta 2018, sp. zn. IV. ÚS 298/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.298.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-08-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ab674a8e-f945-4eb9-8d6c-08fbc456260a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.298.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.298.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.298.2018.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 298/2018-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope 174/13,\nŽilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Co 428/2014, za účasti Krajského súdu v Bratislave takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 428/2014\nporušené boli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré mu j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov) na účet jeho\nprávnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej, Na Priekope 174/13, Žilina, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n18. septembra 2017 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou,\nNa Priekope 174/13, Žilina, ktorou namietal porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Co 77/2009, 5 Co 78/2009 a v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 428/2014\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu Okresného súdu Bratislava III\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C 83/2012 vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom\npostavení žalobcu stranou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 C 83/2012\n(pôvodne pod sp. zn. 27 C 2/01, pozn.), predmetom ktorého je rozhodovanie o žalobe\nna ochranu osobnosti. Okresný súd rozsudkom č. k. 27 C 2/01-209 z 27. júna 2008 v spojení\ns dopĺňacím rozsudkom č. k. 27 C 2/01-300 zo 14. novembra 2008 žalobe sťažovateľa\n\n2\n\nčiastočne vyhovel (žalovaného v 1. rade zaviazal na náhradu časti žalovanej nemajetkovej\nujmy a žalobu proti žalovaným v 2. a 3. rade zamietol, pozn.).\nKrajský súd rozsudkom č. k. 5 Co 77/2009, 5 Co 78/2009-347 z 5. októbra 2010\nna základe odvolania sťažovateľa, ako aj žalovaného v 1. rade (okrem iného) rozsudok\nokresného súdu z 27. júna 2008 (v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 14. novembra 2008)\nzmenil vo vyhovujúcej časti tak, že žalobu (aj) v tejto časti zamietol. Následne Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uznesením sp. zn. 7 Cdo 32/2011 z 20. júna 2012 rozsudok\nokresného súdu č. k. 27 C 2/01-209 z 27. júna 2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom\nč. k. 27 C 2/01-300 zo 14. novembra 2008, ako aj rozsudok krajského súdu\nč. k. 5 Co 77/2009, 5 Co 78/2009-347 z 5. októbra 2010 na základe dovolania sťažovateľa\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nPo vrátení veci dovolacím súdom je vec sťažovateľa okresným súdom ďalej vedená\npod sp. zn. 15 C 83/2012. Rozsudkom č. k. 15 C 83/2012-60 z 21. júna 2013 okresný súd\nžalobu\n\nsťažovateľa\n\nv\n\ncelom\n\nrozsahu\n\nzamietol.\n\nSťažovateľ\n\nproti\n\noznačenému\n\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie, o ktorom krajský súd uznesením\nč. k 2 Co 428/2014-128 z 15. decembra 2017 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu\nč. k. 15 C 83/2012-60 z 21. júna 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nSťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namietal porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 77/2009,\n5 Co 78/2009, ako aj v konaní vedenom sp. zn. 2 Co 428/2014, pričom svoju sťažnosť\nodôvodnil okrem iného takto:\n„Sťažovateľ je toho názoru, že postup Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej\npod sp. zn. 2 Co 428/2014 (predtým 5 Co 77/2009, 5 Co 78/2009) porušuje jeho základné\nprávo priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy SR... (ako aj) jeho základné právo priznané čl. 6 ods. 1\nDohovoru.\n\n3\n\n... Vec sa nachádza v odvolacom konaní (v poradí treťom vrátane prvého\nodvolacieho konania proti procesnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie) od 29. 05. 2014,\nteda takmer 3 roky a 4 mesiace. Odvolací súd spôsobuje prieťahy jednak absolútnou\nnečinnosťou ale aj neefektívnou činnosťou, o čom svedčí zrušenie jeho rozsudku\nč. k. 5 Co 77/2009-347, 5 Co 78/2009 z 05. 10. 2010 (v poradí prvé odvolacie konanie\nv merite veci) dovolacím súdom.\n... Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na celkovú dĺžku konania, keď vo veci podal\nžalobu 10. 04. 2000 (!!!) a takmer po 17 a pol roku vo veci nie je rozhodnuté spôsobom,\nktorý by odstránil stav právnej neistoty a preto je v podstate vylúčené domáhať sa nápravy\nadministratívnym spôsobom podávaním sťažnosti na prieťahy orgánu štátnej správy\nsúdov.“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1/ Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 428/2014\n(predtým 5 Co 77/2009, 5 Co 78/2009) po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. III. ÚS 268/07-25 zo dňa 06. 11. 2007 porušené bolo.\n2/ Krajskému súdu v Bratislave prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Co 428/2014\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3/\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000.-EUR\n\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4/ Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia...“\nUznesením č. k. IV. ÚS 298/2018-25 z 3. mája 2018 ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho v sťažnosti označených práv postupom\nkrajského súdu v (napadnutom) konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 428/2014 prijal na ďalšie\n\n4\n\nkonanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a v časti\ntýkajúcej sa postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 77/2009,\n5 Co 78/2009 jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nÚstavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 83/2012\n(ako aj z vyžiadaného zberného spisu krajského súdu sp. zn. 2 Co 428/2014) zistil\nnasledujúci priebeh (napadnutého) konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.\n2 Co 428/2014:\n1. Okresný\n\nsúd\n\nvo\n\nveci\n\nsťažovateľa\n\nmeritórne\n\nrozhodol\n\nrozsudkom\n\nč. k. 15 C 83/2012-60 z 21. júna 2013, ktorým jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.\n2. Dňa 6. novembra 2013 sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu z 21. júna\n2013 odvolanie.\n3. Dňa 23. decembra 2013 žalovaný v 2. rade doručil okresnému súdu svoje\nvyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa.\n4. Dňa 21. januára 2014 žalovaný v 1. rade doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie\nk odvolaniu sťažovateľa.\n5. Dňa 29. mája 2014 okresný súd predložil spis krajskému súdu na účel rozhodnutia\no odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu z 21. júna 2013.\n6. Dňa 18. októbra 2017 krajský súd zaslal sťažovateľovi na vyjadrenie podania\nžalovaných.\n7. Dňa 15. decembra 2017 (t. j. už po doručení sťažnosti ústavnému súdu) krajský\nsúd uznesením č. k. 2 Co 428/2014-128 rozhodol o odvolaní sťažovateľa tak, že rozsudok\nokresného súdu č. k. 15 C 83/2012-60 z 21. júna 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n8. Dňa 23. januára 2018 krajský súd doručil spisový materiál okresnému súdu na účel\nďalšieho postupu v konaní.\n\n5\n\nÚstavný súd ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyzval krajský súd, aby\nsa vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda krajského\nsúdu, ktorý v prípise sp. zn. 1 SprV/191/2018 z 13. apríla 2018 uviedol:\n„Vec Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 15C 83/2012 bola predložená Krajskému\nsúdu v Bratislave na konanie a rozhodnutie dňa 29. 05. 2014 a bola jej pridelená spisová\nznačka 2 Co 428/2014.\n... Predmetná vec Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 428/2014 bola odvolacím\nsúdom rozhodnutá dňa 15. 12. 2017 uznesením č. k. 2 Co 428/2014-128 a základný súdny\nspis sp. zn. 1 5C 83/2012 bol uvedenému súdu prvého stupňa vrátený dňa 22. 01. 2018.\nPrípisom zo dňa 04. 04. 2018 som požiadal\n\n, referujúcu\n\nsudkyňu vo veci 2 Co 428/2014, o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa, toto vyjadrenie zo dňa\n11. 04. 2018 mi bolo predložené dňa 13. 04. 2018.\nuviedla, že o podanom odvolaní sťažovateľa bolo\nrozhodnuté dňa 15. 12. 2017. K obsahu ústavnej sťažnosti uviedla, že predmetná vec bola\ntunajšiemu súdu predložená dňa 29. 5. 2014, pričom\n\nbola\n\nv období od 01. 10. 2013 do 30. 09. 2014 dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu\nna Najvyšší súd Slovenskej republiky. Po ukončení dočasného pridelenia jej bolo\nna Krajskom súde v Bratislave okrem tejto veci ku dňu 01. 10 .2014 pridelených Dodatkami\nč. 10 a č. 11 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2014, celkovo 232 spisov,\na to z roku 2012 a 2013, ako aj veci z roku 2014, ktoré boli predložené na odvolací súd\nskôr, ako je predmetná vec sp. zn. 2 Co 428/2014, a ktoré museli byť tiež rozhodnuté\nv primeranej lehote, aj s prihliadnutím na stav v oddeleniach 2 Co a 20 CoP, v ktorých bola\nzaradená v počte 569 nerozhodnutých vecí k tomuto obdobiu.\nOhľadne rozhodovania veci od 01. 10. 2014 (keďže odvtedy\nprevzala predmetnú vec) poukázala na stav spisov v senáte 2 Co a 20 CoP v\npočte 569 vecí a s prihliadnutím na počet nerozhodnutých vecí v senáte nebolo možné z\nobjektívnych dôvodov vec vybaviť v primeranej lehote, pretože prednostne bolo potrebné\nvybaviť staršie veci ako aj poručenské veci v oddelení 20 CoP (najmä neodkladné\nopatrenia, výživné a veci týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti). Z toho dôvodu bolo\npotrebné uprednostniť rozhodnutie uvedených vecí, pred vecou sp. zn. 2 Co 428/2014, čo\n\n6\n\nspôsobovalo neprimeranú dĺžku konania a rozhodnutia veci sp. zn. 2 Co 428/2014 na\nodvolacom súde.\nPodľa výkazu Krajského súdu v Bratislave bol za mesiac december 2014, teda\nk 01. 01. 2015 stav v senáte taký, že\n\nmala pridelených\n\n265 nerozhodnutých vecí z celkového počtu spisov v senáte 566 spisov a priemerne 500 550 spisov bolo v tom čase aj v ostatných senátoch nerozhodnutých s tým, že aj nápad vecí\nsa mesačne prideľoval do jednotlivých senátov, okrem týchto nerozhodnutých vecí.\nS prihliadnutím na uvedené, podľa názoru\n\n, neboli\n\nporušené práva žalobcu, ktoré namieta v uvedenej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu SR\na pokiaľ bolo povinnosťou súdov ďalej vo veci konať a doteraz vec nie je právoplatne\nskončená, o odvolaní žalobcu bolo na odvolacom súde rozhodnuté dňa 15. 12. 2017\na primeraná lehota nemohla byť dodržaná z dôvodu okolností objektívnej povahy,\nako už bolo uvedené, vzhľadom na stav a počet spisov v senáte 2 Co a 20 CoP.\nK podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa ďalej uvádzam, že tunajší súd vo veci\nsp. zn. 2 Co 428/2014 neeviduje sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v súdnom konaní podľa\nustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení, a teda počas\ncelej doby trvania odvolacieho konania nenamietal prieťahy v konaní, aby zamedzil stavu\nprávnej neistoty. V súčasnosti však stav právnej neistoty u sťažovateľa už nepretrváva,\nkeďže odvolací súd v uvedenej veci dňa 15. 12. 2017 rozhodol.“\nSťažovateľ po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie v reakcii na vyjadrenie predsedu\nkrajského súdu vo svojom podaní z 27. júna 2018 prostredníctvom právnej zástupkyne\nokrem iného uviedol:\n„V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu sťažovateľ poukazuje na to, že\nnedostatočné personálne obsadenie všeobecného súdu a množstvo vecí, v ktorých má konať,\nnie sú ospravedlnením pri porušení práva strany konania priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy\nslovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nKonanie bez zbytočných prieťahov je povinný zabezpečiť každý všeobecný súd a táto\npovinnosť sa vzťahuje aj na činnosť každého konajúceho sudcu. Žiaden účastník konania\n\n7\n\nnie je povinný upozorňovať sudcu na jeho povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona\nč. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov...\nStrana konania nenesie zodpovednosť za nečinnosť konkrétneho sudcu, prípadne\nza organizáciu práce na súde, ktorý by mal vo veci konať.“\nVzhľadom na oznámenia predsedu krajského súdu zo 14. júna 2018 a sťažovateľa\nz 27. júna 2018, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd\nv súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nkrajského súdu v napadnutom (odvolacom) konaní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a (aj) preto v obsahu týchto\n\n8\n\npráv neexistuje zásadná odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98), čo umožňuje preskúmať\nich namietané porušenie spoločne.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu“ (IV. ÚS 221/04).\nK základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä z § 6, § 100 ods. 1,\n§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), najmä\nz jeho čl. 17 a § 157 ods. 1. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb\na podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1\ndohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\n\n9\n\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nPodľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že hoci konanie o žalobe o ochranu osobnosti patrí k štandardnej súčasti\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov, v okolnostiach konkrétneho prípadu sa môže\nvyznačovať zvýšenou skutkovou a právnou náročnosťou. V posudzovanej veci, vychádzajúc\npredovšetkým z obsahu vyžiadaného spisu súdu prvej inštancie, však podľa názoru\nústavného súdu o takýto prípad nešlo. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukazuje\nna skutočnosť, že ani z vyjadrení predsedu (odvolacieho) krajského súdu (voči postupu\nktorého sťažnosť sťažovateľa smeruje) nevyplýva, že by dĺžku napadnutého konania\nospravedlňoval právnou alebo faktickou zložitosťou veci. Zložitosť veci preto ústavný súd\nnepovažoval za skutočnosť, ktorá by podstatnejšou mierou prispela k celkovej dĺžke\nnapadnutého konania.\n2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania (resp. strany sporu) je druhým\nkritériom, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný súd po preskúmaní vyžiadaného\nspisu okresného súdu, ako aj vyžiadaného zberného spisu krajského súdu konštatuje,\nže z ich obsahu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že správanie\nsťažovateľa, resp. ďalších účastníkov (strán) napadnutého konania negatívne ovplyvnilo\njeho celkovú dĺžku.\n3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný\nsúd pritom vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\n\n10\n\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZ vyžiadaných spisov okresného súdu a krajského súdu vyplýva, že vec sťažovateľa\nbola krajskému súdu na účel rozhodnutia o odvolaní proti rozsudku okresného súdu\nz 21. júna 2013 predložená 29. mája 2014. Krajský súd v napadnutom konaní rozhodol\no podanom odvolaní rozsudkom z 15. decembra 2017, teda po viac ako tri a pol roku\nod predloženia veci súdom prvej inštancie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje\nna svoju stabilnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že v závislosti od povahy konkrétnej veci\nmožno z ústavného hľadiska v zásade považovať za akceptovateľnú dĺžku súdneho konania\nna jednom stupni trvajúcu dva až tri roky (napr. II. ÚS 596/2017, IV. ÚS 211/2018).\nVychádzajúc z okolností posudzovanej veci, keď krajský súd po naštudovaní a preskúmaní\nveci, bez nutnosti vykonať ďalšie dokazovanie, resp. uskutočniť súdne pojednávanie,\nrozhodol o odvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie po viac ako\n42 mesiacoch od predloženia veci, ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu\nv napadnutom konaní nemožno s ohľadom na jeho celkovú dĺžku považovať za taký, ktorý\nby reálne napĺňal práva sťažovateľa ako účastníka (resp. strany) súdneho konania\ngarantované prostredníctvom čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVo vzťahu k argumentácii predsedu krajského súdu, ktorý vo svojom vyjadrení\nk sťažnosti sťažovateľa (v podstate) poukazoval na nadmernú zaťaženosť senátov krajského\nsúdu, ktorou odôvodňoval aj neprimeranosť dĺžky napadnutého konania vo veci\nsťažovateľa, ústavný súd uvádza, že v podobných súvislostiach už viackrát vyslovil\n(pozri napr. I. ÚS 23/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo\nvecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť\nvzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne\nopatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,\naby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie\nspravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie\ntzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho\nsudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu\n\n11\n\núčastníkov (strán) súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) oslabiť poukázaním\nna dlhodobo obmedzené personálne kapacity a nadmernú zaťaženosť príslušných súdov\n(pozri napr. I. ÚS 119/03). Ústavný súd nepovažoval za akceptovateľnú ani výhradu\npredsedu krajského súdu, že sťažovateľ mu pred podaním sťažnosti ústavnému súdu\nneadresoval sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní podľa § 62 a nasl. zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný súd totiž (rešpektujúc judikatúru\nEurópskeho\n\nsúdu\n\npre\n\nľudské\n\npráva)\n\nvo\n\nsvojej\n\nstabilizovanej\n\njudikatúre\n\n(napr. IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy\nv zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade\nuž netrvá v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti\nústavnému súdu bola už prima facie zjavne neprimeraná, pričom v už popísaných\nokolnostiach posudzovanej veci možno podľa názoru ústavného súdu uvedenú podmienku\npovažovať za splnenú.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom\nkrajského súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 428/2014 došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nKeďže v čase meritórneho prejednania sťažnosti sťažovateľa bolo napadnuté konanie\n(na základe uznesenia krajského súdu č. k. 2 Co 428/2014-128 z 15. decembra 2017)\nuž právoplatne skončené, bolo už bez právneho dôvodu prikazovať krajskému súdu konať\nvo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov, a preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľa\nv tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIII.\n\n12\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nSťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 10 000 €, pričom svoj návrh na jeho priznanie odôvodňuje takto:\n«V súlade s ust. § 50 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení noviel sťažovateľ\nprimerané finančné zadosťučinenie odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty, pocitmi\nmárnosti a nespravodlivosti, ktoré vyplývajú z nečinnosti odporcu. Nemožno opomenúť,\nže od podania žaloby uplynulo takmer 16 rokov a žalobca doteraz nedisponuje\nprávoplatným rozhodnutím všeobecného súdu.\nSťažovateľ je toho názoru, že navrhovaná suma primeraného finančného\nzadosťučinenia je primeraná na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla zbytočnými\nprieťahmi konajúceho súdu.\n\n13\n\nSťažovateľ zdôrazňuje, že právo, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote je\nintegrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Neskoré\nrozhodnutie môže pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel, teda doslova platí „neskorá\nspravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“ (justice deleyed is justice denied). Podľa názoru\nsťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník\nkonania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým\nspojeným. Sťažovateľ prežíva psychickú traumu spôsobenú bezdôvodnou a dlhšiu dobu\ntrvajúcou právnou neistotou o výsledok súdneho sporu. Pri existencii ústavou priznaného\npráva na súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov čas od podania žaloby ku dňu podania\ntejto sťažnosti (takmer 17 a pol roka) pôsobí takmer odstrašujúco pre každého, kto len\nuvažuje o využití ústavou priznaného práva na súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov.»\nZohľadňujúc konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, najmä celkovú dĺžku\nnapadnutého konania a s tým spojenú mieru intenzity zásahu do práv sťažovateľa, ktorých\nporušenie bolo vyslovené v bode 1 výroku tohto nálezu, význam predmetu napadnutého\nkonania pre sťažovateľa (žaloba o ochranu osobnosti) a tiež svoju doterajšiu rozhodovaciu\nprax v tejto otázke, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade zodpovedá\npožiadavkám\n\nspravodlivosti\n\na\n\nprimeranosti\n\npriznanie\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nsťažovateľovi v sume 1 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ si v sťažnosti a v stanovisku k vyjadreniu predsedu krajského súdu\nuplatnil nárok na náhradu trov konania spojených s jeho právnym zastúpením v konaní\npred ústavným súdom v celkovej sume 475,05 €, a to za tri úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu, vyjadrenie vo veci po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie). Uplatnená náhrada trov pozostáva z odmeny za každý úkon\nprávnej služby v sume 147,33 € (vykonaný v roku 2017), resp. 153,50 € (vykonaný\n\n14\n\nv roku 2018) a z režijného paušálu za každý úkon v sume 8,84 € (vykonaný v roku 2017),\nresp. 9,21 € (vykonaný v roku 2018).\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní\npred ústavným súdom a priznal mu úhradu trov konania v sume vyčíslenej jeho právnou\nzástupkyňou v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (bod 4 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. augusta 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "odvolanie-odvolacie konanie", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "odvolanie-odvolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/428/2014", "guid": "b5031c06-4291-4295-8881-09ef7c14007f:f0968881-a5ba-4233-833c-a1461e9959ed", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:36fb171a-2ca3-49a3-99d4-f01b13578ae0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.211.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/2018 z 15. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.211.2018.1"}, {"guid": "ussr:a630b854-b79b-40e0-84de-dea83bb42d0c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.596.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2017 z 6. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-06", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.596.2017.1"}, {"guid": "ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 93/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 93/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce"}, {"guid": "ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:d84a1248-5a56-4b0a-a392-16b40c713806", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/07 z 6. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d84a1248-5a56-4b0a-a392-16b40c713806"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "b5031c06-4291-4295-8881-09ef7c14007f:f0968881-a5ba-4233-833c-a1461e9959ed", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6613206813.1", "spisova_znacka": "2Co/428/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Co/428/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6613206813.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:413d9ae7-e527-4ffc-a691-9e0a284fe587", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.148.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 148/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 148/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.148.2020.2"}, {"guid": "ussr:2c919733-0c03-4e86-aeea-a957ab97c6bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.326.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.326.2020.2"}, {"guid": "ussr:ad661f57-d0d1-4482-b053-34e59141eee4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.316.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.316.2019.1"}]}