{"guid": "ussr:2778bc5f-0430-4612-a571-cd9e77527aa0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.30.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 30/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 30/2018 z 18. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. januára 2018, sp. zn. IV. ÚS 30/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.30.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "nazov": "čl. 16 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-7", "nazov": "čl. 7 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-10", "nazov": "čl. 10 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12", "nazov": "čl. 12 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "nazov": "čl. 5 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "nazov": "Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 5 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "nazov": "Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-2", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-7", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2778bc5f-0430-4612-a571-cd9e77527aa0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.30.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.30.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.30.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 30/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpených advokátkou\n, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 16 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv\npodľa čl. 3, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv\npodľa čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,\npráv podľa čl. 12 a čl. 13 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému\na ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a práv podľa čl. 5 písm. b) a čl. 6\nMedzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie postupom\nKrajskej prokuratúry v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. Kv 17/15/7700 a jej uznesením\nz 10. januára 2017 a postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly\na inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Východ vo veci\nvedenej pod ČVS: SKIS-64/OISV-V-2015 a jej uznesením z 28. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nodmieta.\n\n,\n\n,\n\na\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“),\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“),\na\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 3. rade“)\n\n[(ďalej aj „sťažovateľ vo 4. rade“), spolu ďalej aj „sťažovatelia“], ktorou\n\nnamietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 16 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajskej prokuratúry v Prešove\n(ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Kv 17/15/7700 (ďalej\naj „napadnuté konanie krajskej prokuratúry“) a jej uznesením z 10. januára 2017 (ďalej\naj „napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry“) a postupom Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej\nslužby Východ vo veci vedenej pod ČVS: SKIS-64/OISV-V-2015 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie sekcie kontroly a inšpekčnej služby“) a jej uznesením z 28. novembra 2016\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie sekcie kontroly a inšpekčnej služby“).\nZároveň sťažovatelia v 1. a 2. rade namietajú aj porušenie svojich práv podľa čl. 3,\nčl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“), práv podľa čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10 Medzinárodného paktu o občianskych\na politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“), práv podľa čl. 12 a čl. 13 Dohovoru\nproti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu\n(ďalej len „dohovor proti mučeniu“) a práv podľa čl. 5 písm. b) a čl. 6 Medzinárodného\ndohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ďalej len „dohovor\no odstránení rasovej diskriminácie“) postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom\npod sp. zn. Kv 17/15/7700 a jej uznesením z 10. januára 2017 a postupom sekcie kontroly\na inšpekčnej služby v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-64/OISV-V-2015 a jej uznesením\nz 28. novembra 2016.\n\n2\n\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia spolu s ďalšími 11 osobami 7. apríla 2015\npodali na Okresnej prokuratúre Michalovce trestné oznámenie na neznámych policajtov\n„pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a iné trestné činy“, v ktorom\nžiadali, aby boli oznamované skutočnosti vyšetrené a policajti potrestaní. Ako prílohu\nk trestnému oznámeniu priložili lekárske správy dokumentujúce ich zranenia.\nEšte v ten istý deň vyšetrovateľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby začal\npodľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie pre zločin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.\nNásledne prebehlo vo veci viacero vyšetrovacích úkonov – najmä výsluchy\nsťažovateľov a ďalších svedkov – poškodených, prehliadky tiel sťažovateľov a ďalších\nsvedkov ‒ poškodených, obhliadky miesta činu, znalecké dokazovanie znalcom z odboru\nzdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, rekognície a ďalšie.\nVyšetrovateľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby napadnutým uznesením trestné\nstíhanie podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku prerušil, lebo sa nepodarilo zistiť\nskutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil tým, že „v priebehu prípravného konania neboli podľa jeho názoru zabezpečené\ndôkazy takej povahy, ktoré by umožnili dospieť k dostatočne odôvodnenému záveru o tom,\nže skutku sa dopustila konkrétna osoba, resp. osoby. Podľa vyšetrovateľa aj napriek tomu,\nže boli stotožnené osoby z radov príslušníkov PZ, ktorí sa v daný deň zúčastnili pátracej\nakcie 100 vo\n\n, neboli však podľa neho identifikované konkrétne osoby, ktoré\n\nsa počas tejto akcie dopustili protiprávneho konania a ktorým by bolo možné vzniesť\nobvinenie.“.\nProti uvedenému uzneseniu podali sťažovatelia 12. decembra 2016 sťažnosť\nprostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne z dôvodu „nesprávnosti výroku\nuznesenia, ktorým bolo trestné stíhanie prerušené (§ 189 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku),\nako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré vydaniu uznesenia predchádzalo, ak toto\n\n3\n\nporušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia (§ 189 ods. 1 písm. c/\nTr. poriadku)“. Podľa názoru sťažovateľov bolo napadnuté uznesenie vyšetrovateľa sekcie\nkontroly a inšpekčnej služby predčasné a nedostatočne odôvodnené, čo spôsobilo jeho\nnepreskúmateľnosť. Sťažovatelia namietali, že vyšetrovateľ na základe zistených\nskutočností nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav veci a vyslovil nesprávny právny\nzáver. Podľa ich názoru dôvody na pokračovanie v začatom trestnom stíhaní sú dané\na prerušenie trestného stíhania sa javí byť predčasným.\nDňa 18. januára 2017 bolo ich splnomocnenej zástupkyni doručené napadnuté\nuznesenie krajskej prokuratúry, ktorým prokurátor sťažnosť sťažovateľov ako nedôvodnú\nzamietol. Sťažovatelia uvádzajú, že v odôvodnení napadnutého uznesenia prokurátor\nkrajskej prokuratúry konštatoval, že „v uvedenej trestnej veci boli splnené kritériá účinného\nvyšetrovania. Zdôraznil, že v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje vo vzťahu k fyzickým\nosobám princíp zodpovednosti za zavinenie, t.j. princíp subjektívnej zodpovednosti.\nZ obsahu zabezpečených dôkazov nevyplýva dostatočne odôvodnený záver, ktorý by umožnil\nvykonať trestné stíhanie proti konkrétnej osobe, resp. osobám. Preskúmaním sťažnosťou\nnapadnutého uznesenia nezistil také právne závery, ktoré by bolo možné označiť\nza svojvoľné alebo zjavne nedôvodné, pričom z uvedeného rozhodnutia, podľa prokurátora,\nnevyplýva ani taká aplikácia jednotlivých ustanovení Trestného poriadku, resp. Trestného\nzákona, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.“.\nSťažovatelia zastávajú názor, že napadnutými rozhodnutiami orgánov činných\nv trestnom konaní došlo k porušeniu ich označených práv.\nK porušeniu ich práva „na ochranu pred mučením a krutým, neľudským\nči ponižujúcim zaobchádzaním“ podľa „(článok 16 ods. 2 Ústavy SR, článok 3 Dohovoru,\nčlánkov 2 ods. 3, čl. 7, čl. 10 Medzinárodného paktu, článkov 12 a 13 Dohovoru\nproti mučeniu, článok 5 písm. b) Dohovoru o rasovej diskriminácii)“ sťažovatelia uvádzajú,\nže tieto ich práva boli porušené v dvoch smeroch:\n„a.\n\nsťažovatelia\n\nboli\n\nvystavení\n\nmučeniu\n\na\n\ninému\n\nči ponižujúcemu zaobchádzaniu, za ktoré je štát priamo zodpovedný;\n\n4\n\nkrutému,\n\nneľudskému\n\nb. voči sťažovateľom bola porušená povinnosť štátnych orgánov vykonať účinné\nvyšetrovanie mučenia a iného krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania“.\nSťažovatelia uvádzajú, že „príslušníci PZ sa pri pátracej akcii 100 konanej v obci\ndňa 02. 04. 2015 voči sťažovateľom v 1.- 4. rade počas výkonu služobnej činnosti\nsprávali takým spôsobom, že im úmyselne spôsobovali telesné a duševné utrpenie tak, že ich\nudierali, či už rukami alebo obuškom, verbálne zosmiešňovali - tykali im, vyhrážali sa im\nďalšou bitkou, sťažovateľov v 2.- 4. rade aj ďalšie osoby bili tak, aby to videli iné osoby,\na tým u nich vzbudili strach. Navyše, všetkých štyroch sťažovateľov príslušníci PZ fyzicky\natakovali po tom, čo neoprávnene a bez ich súhlasu vošli do ich obydlí (u sťažovateľa\nv 3. rade o do obydlia sestrinej dcéry).\nSťažovateľa v 1. rade, v čase skutku maloletého, dvaja príslušníci PZ, po tom, čo ho\ndoma zobudili, bez akejkoľvek výzvy trikrát udreli rukami do oblasti hlavy. Po úderoch mal\nsilné bolesti hlavy vo vlasatej časti a keďže bol v minulosti onkologickým pacientom,\nza sprievodu svojej matky vyhľadal lekárske ošetrenie v nemocnici v Michalovciach. Lekár\nkonštatoval pomliaždenie hlavy bez známok vonkajšieho poranenia. Sťažovateľ v 1. rade\npri výsluchu (bez prítomnosti zákonného zástupcu) dňa 09. 04. 2015 uviedol, že hlava ho\nešte stále bolí. Prehliadke tela sa sťažovateľ v 1. rade podrobil za prítomnosti svojej matky\ndňa 08. 04. 2015, pričom znalec zistil a zdokumentoval v pravo v spánkovej až temennej\noblasti hlavy prítomnú miestnu bolestivosť bez odreniny, bez zakrvácania, bez rany.\nSťažovateľa v 2. rade a jeho synov dvaja zo štyroch príslušníkov PZ, ktorí vstúpili\ndo jeho rodinného domu, a ktorí všetkých prítomných mužov vyzvali, aby vyšli vonku,\npri vychádzaní z domu bezdôvodne udreli obuškom po chrbte. Následne, po tom,\nčo zo strachu pred ďalšou bitkou sťažovateľ v 2. rade ušiel so synmi do poľa a príslušníci\nPZ ich dostihli, znovu sťažovateľa v 2. rade aj jeho synov bili obuškami po celom tele.\nSťažovateľ v 2. rade si nespomína, koľko úderov dostal, bolo to však určite asi desať.\nPríslušníci PZ ich následne odviedli k bytovke (č. d. 139), kde im prikázali oprieť sa o stenu\na stáť tak, kým im nedovolia odísť. Jeden z príslušníkov PZ sa ho spýtal, či bol zbitý, na čo\nsťažovateľ v 2. rade zo strachu povedal, že nie. Všetci tam stáli asi 10 minút, kým ich\npríslušníci PZ neprepustili. Sťažovateľ v 2. rade utrpel zranenia na nohách, na chrbte\na na zadku, vyhľadal preto lekárske ošetrenie v nemocnici v Michalovciach. Lekár\n\n5\n\nkonštatoval pomliaždenie hrudníka a pomliaždenie stehna, dorzálne pruhovité hyperemické\nložiská dorzálnej strany hrudníka, hematómy dorzálnej strany stehna vpravo. Príslušníkov\nPZ, ktorí vošli k nim do domu a ktorí ich následne zbili, nepoznal, vedel popísať len to,\nže mali čierne uniformy. Prehliadke tela sa sťažovateľ v 2. rade podrobil dňa 08. 04. 2015,\npričom znalec zistil a zdokumentoval zranenia na vonkajšej strane pravého stehna...,\nna vnútornej až zadnej strane dolnej tretiny pravého stehna..., v sedacej oblasti krížom\ncez pravú a ľavú stranu..., v oblasti medzi lopatkami lokálna bolestivosť – miestne bez\nodreniny, bez zakrvácania, bez rany.\nSťažovateľa v 3. rade udreli príslušníci PZ obuškom po ľavom pleci a následne\npäsťou do tváre na pravé líce a všetkým prítomným v dome prikázali, aby vyšli von. Tam ich\nopreli o stenu, no nepovedali im prečo. Sťažovateľ v 3. rade sa bál, že ho budú viac biť,\npreto začal utekať smerom domov. Bežali za ním dvaja policajti so psom a potom, čo ho\nchytil, jeden z nich ho začal biť päsťou do hlavy, raz na pravú stranu a raz priamo do tváre\nvpravo. Príslušník PZ ho držal za golier a obuškom ho udrel po ľavom pleci. Následne ho\nodviedol späť k domu, kde ho opäť postavili ku stene rukami a prikázali mu, aby sa ani\nnehol. Sťažovateľ v 3. rade utrpel zranenia na hlave, na ramene a na hrudníku, vyhľadal\npreto lekárske ošetrenie v nemocnici v Michalovciach. Lekár konštatoval povrchové\nporanenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie pleca a ramena, sufúzie na ramene vľavo\nnad ACC, bolestivá extrarotácia a abdukcia od 80 st. Prehliadke tela sa sťažovateľ v 3.\nrade podrobil dňa 08.04.2015, pričom znalec zistil a zdokumentoval zranenia na chrbte\nvpravo v oblasti trapézového svalu..., v oblasti ľavého pleca..., v oblasti hlavy v spánkovej\naž parietálnej časti vpravo sťažovateľ uvádzal bolesti – miestne bez odreniny,\nbez zakrvácania, bez rany.\nSťažovateľa v 4. rade príslušníci PZ fyzicky napadli po tom, čo sa ich sťažovateľ\nv 4. rade po ich vstupe do jeho rodinného domu spýtal, čo chcú. Jeden z príslušníkov PZ\nho začal hneď biť – udrel ho rukou – boxom do rebra vpravo dva razy. Príslušník PZ, ktorý\nho zbil, ho vytiahol za čiapku do chodby. Sťažovateľ v 4. rade sa ho pýtal, za čo to dostal\na príslušník PZ mu odpovedal, že on mu ukáže za čo a začal ho znovu biť pendrekom\npod zadok po nohách. Sťažovateľ v 4. rade v rámci výsluchu nevedel presne uviesť,\nkoľkokrát ho príslušník PZ udrel, odpovedal, že nevie povedať koľko krát, no viac ako päť\nkrát. Potom príslušník PZ odviedol sťažovateľa v 4. rade na dvor pred domom, kde ho oprel\n\n6\n\no stenu, kde musel stáť s rukami hore a rozšírenými nohami, pričom ho príslušník PZ udrel\nobuškom po nohách na stehno tri razy. Následne ho odtiahol k bytovke (č. d. 139), aby\nsa postavil tam. Následne k nemu doniesli ďalších mužov a všetci tam museli stáť opretí\no stenu. Príslušník PZ, ktorý zbil sťažovateľa v 4. rade v jeho rodinnom dome, sa všetkých\nspýtal, či on ich bil – pričom vyžadoval, aby muži odpovedali, že ich nebil. Sťažovateľ\nv 4. rade utrpel zranenia na hlave, na ramene a na hrudníku, vyhľadal preto lekárske\nošetrenie v nemocnici v Michalovciach. Lekár konštatoval pomliaždenie hrudníka, pásovitý\nopuch na dorzálnej časti stehna..., bolesti na hrudníku vpravo. Prehliadke tela sa sťažovateľ\nv 4. rade podrobil dňa 08.04.2015, pričom znalec zistil a zdokumentoval zranenia na ľavom\nstehne v strednej tretine na bočnej až zadnej stene – pruhovitý hematóm 3 x 9 cm\na bolestivosť na hrudníku vzadu pod ľavou lopatkou – miestne bez známok poškodenia kože\nalebo podkožia.“.\nSťažovatelia uvádzajú, že z úradného záznamu spísaného zástupcom veliteľa\npo skončení „pátracej akcie 100 v obci\n\n“ z 2. apríla 2015 vyplýva, že v rámci tejto\n\nakcie bola zákonným spôsobom preverovaná totožnosť osôb nachádzajúcich sa v obci\na donucovacie prostriedky použité neboli. Ich výpovede, ako aj výpovede ďalších osôb,\npodložené lekárskymi správami dokumentujúcimi ich zranenia, ako aj závermi znalca,\nvšak podľa ich názoru so záverom veliteľa zásahu uvedeným v úradnom zázname\nnekorešpondujú. Rovnako nekorešpondujú ani s výpoveďami príslušníkov Policajného\nzboru, ktorí mali byť osobne prítomní na „pátracej akcii 100“, čo v rámci prípravného\nkonania konštatoval vo svojich záveroch aj vyšetrovateľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby\nv rozhodnutí o prerušení trestného stíhania. Podľa sťažovateľov príslušníci Policajného\nzboru nielenže voči ním a ďalším osobám „použili donucovacie prostriedky, ale tieto\nvykonali v rozpore so zákonom, pričom o ich použití ani len nespísali potrebné záznamy“.\n„Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu jednoznačne vyplýva, že zodpovedné\nvyšetrovacie orgány si musia byť vždy plne vedomé, že zákaz mučenia, krutého\na neľudského zaobchádzania je absolútny. Neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť ani\nextrémna či krízová situácia v rámci činnosti polície, ktorá by dovolila príslušníkom polície\nuchýliť sa k takémuto konaniu a ospravedlniť ho (pozri Gäfgen proti Nemecku, č. 22978/05,\n\n7\n\nrozsudok zo dňa 1. 6. 2010)...“ Zastávajú názor, že možno „vyššie popísané zaobchádzanie\npríslušníkov PZ so sťažovateľmi považovať za mučenie v zmysle čl. 3 Dohovoru a vyššie\ncitovaných medzinárodných dohovorov“. Zároveň uvádzajú, že ak by ústavný súd aj napriek\ntomu dospel k záveru, že „zaobchádzanie príslušníkov PZ so sťažovateľmi nedosiahlo taký\nstupeň, aby mohlo byť považované za mučenie, je nesporné, že je možné definovať ho ako\niné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle čl. 3 Dohovoru a vyššie\ncitovaných medzinárodných zmlúv“.\nSťažovatelia v sťažnosti poukazujú na porušenie pozitívneho záväzku zabezpečiť\núčinné vyšetrovanie mučenia a iného krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a\nnamietajú, že zo strany štátnych orgánov došlo v namietanom prípade k porušeniu\npozitívneho záväzku vyplývajúceho z čl. 3 dohovoru a ostatných v sťažnosti označených\nmedzinárodných zmlúv, zabezpečiť vedenie účinného vyšetrovania mučenia a iného krutého\na neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, a poukazujú na požiadavky kladené na proces\nvyšetrovania ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“):\n„i) Štátne orgány sú povinné konať okamžite po podaní sťažnosti (podnetu)\na aj v prípade, ak im nebola doručená žiadna žiadosť (podnet), sú povinné konať z úradnej\npovinnosti, ak okolnosti nasvedčujú tomu, že k mučeniu, či krutému a neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu mohlo dôjsť.\nii) Vyšetrujúce osoby musia byť nezávislé na každom, kto je do udalostí zapojený.\niii) Vyšetrovanie musí byť účinné podľa práva i v praxi, čo znamená, že v zásade\nmusí byť schopné viesť k hodnovernému objasneniu okolností prípadu a musí byť schopné\nviesť k identifikácii a k potrestaniu vinníkov; a nesmie byť bezdôvodne zdržiavané konaním,\nči nečinnosťou štátnych orgánov.\niv) Vyšetrovanie musí byť promptné – musí prebiehať účelne a bez prieťahov tak,\naby bolo možné zabezpečiť najlepšiu možnú kvalitu dôkazov.\nv) Konanie musí spĺňať dostatočnú mieru verejnosti, aby bola zachovaná dôvera\nv dodržovanie zásad právneho štátu vyšetrovateľmi, sťažovateľ musí mať právo navrhovať\ndôkazy, klásť otázky svedkom a podozrivým a mať prístup k vyšetrovaciemu spisu.“\n\n8\n\nPodľa názoru sťažovateľov orgány činné v trestnom konaní na podklade nimi\npodaného trestného oznámenia nevykonali účinné vyšetrovanie v súlade s čl. 3 dohovoru,\nčím bola „porušená požiadavka účinnosti vyšetrovania dôvodného podozrenia z mučenia,\nkrutého a neľudského zaobchádzania orgánmi činnými v trestnom konaní“. Predovšetkým\nmala byť porušená požiadavka nezávislosti a nestrannosti, požiadavka primeranosti\na dôkladnosti, požiadavka konať bez prieťahov, ako aj požiadavka konať z úradnej\npovinnosti aj v prípade, ak im nebol doručený podnet, a tiež požiadavka konať okamžite\npo podaní trestného oznámenia.\nPožiadavka nezávislosti a nestrannosti vyšetrovania mala byť porušená tým,\nže v predmetnej veci vyšetrovanie vykonával vyšetrovateľ sekcie kontroly a inšpekčnej\nslužby, ktorú však podľa ich názoru, prihliadajúc aj na judikatúru ESĽP, nemožno\npovažovať za nezávislý orgán vykonávajúci vyšetrovanie. „Je nesporné, že pracovníci SKIS\n(vrátane vyšetrovateľa, ktorý vyšetroval skutok vo\n\nzo dňa 02. 04. 2015)\n\nsú podriadení Ministerstvu vnútra SR tak ako aj príslušníci PZ, ktorí sa podľa tvrdení\nsťažovateľov mali na nich dopustiť zaobchádzania, ktoré vykazovalo znaky mučenia, resp.\niného krutého a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru a vyššie\ncitovaných medzinárodných zmlúv.\nSťažovatelia majú za to, že aj v tomto prípade sa znovu ukázalo, že skutočnosť,\nže tento útvar je z hľadiska riadiacich väzieb podriadený výlučne ministrovi vnútra\na formálne síce postavený mimo štruktúr polície, nevyhnutne nezaručuje jeho plnú\nnezávislosť v praxi.\nPodľa názoru sťažovateľov uvedené mohlo mať vo významnej miere vplyv nielen\nna priebeh vykonaného vyšetrovania, ale mohlo sa odraziť aj v záveroch vykonaného\nvyšetrovania o prerušení trestného stíhania. Podľa názoru sťažovateľov, mohla tento záver\novplyvniť práve nedostatočná samostatnosť a nezávislosť SKIS.“ Rovnako aj dohľad\nprokurátora krajskej prokuratúry podľa ich názoru nebol dostatočnou garanciou nezávislosti\ntakéhoto vyšetrovania, keďže krajská prokuratúra nedostatočne „reflektovala nedostatky\nvo vyšetrovaní namietané sťažovateľmi v podanej sťažnosti zo dňa 12. 12. 2016, tieto\nbagatelizovala a nepripisovala im význam, aký by im z miesta dozorujúceho orgánu\npripisovať mala“.\n\n9\n\nPožiadavka konať bezprostredne po podaní sťažnosti (trestného oznámenia, pozn.\nsťažovateľov), resp. z úradnej povinnosti mala byť podľa názoru sťažovateľov porušená\ntým, že aj napriek tomu, že ESĽP ukladá povinnosť orgánom činným v trestnom konaní\nkonať okamžite po podaní sťažnosti (trestného oznámenia, pozn. sťažovateľov), orgány\nčinné v trestnom konaní nekonali primerane a včas. Po volaní poškodených osôb\nna linky 158 a 155 bezprostredne po skutku orgány činné v trestnom konaní trestné stíhanie\nzačali až v piaty deň po skutku, pričom jednotlivé vyšetrovacie úkony (obhliadky tiel\nsťažovateľov a miesta činu) začali vykonávať až v šiesty deň po skutku. Práve uvedené\npodľa ich názoru malo za následok prerušenie trestného stíhania. „Zodpovedné orgány\nnekonali primerane a včas a nezačali vec okamžite vyšetrovať tak, aby bolo možné\nzabezpečiť čo najlepšiu kvalitu dôkazov.“ Uvádzajú, že protiargumenty prokurátora krajskej\nprokuratúry na túto námietku neposkytujú náležite odôvodnenie nekonania bezprostredne\npo tom, ako sa o dôvodnom podozrení z nezákonného konania príslušníkov Policajného\nzboru dozvedeli. „Sprostredkovaná telefonická informácia od starostu obce\ncez rómskeho špecialistu vyšetrovateľovi SKIS, o tom, že prevažná časť obyvateľov rómskej\nosady je pod vplyvom alkoholu a preto nie je možné v tom čase vykonať jednotlivé výsluchy,\nvyznieva\n\nprinajmenšom\n\nnedôveryhodne.“\n\nSťažovatelia\n\nzastávajú\n\nnázor,\n\nže\n\nbolo\n\npovinnosťou orgánov činných v trestnom konaní osobne sa dostaviť na miesto činu a\nzabezpečovať tam všetky dôkazy významné pre objasnenie dôvodného podozrenia z\nnásilnej nezákonnej činnosti proti poškodeným osobám. Je podľa nich nepochybné, že\nvyšetrovacie úkony by mali väčšiu výpovednú hodnotu, ak by boli realizované v čase\nbezprostredne po skutku. Nie je však vylúčené, že odkladanie začiatku trestného stíhania\nmohlo byť účelové. „Prieťahy pred začatím vyšetrovania mohli viesť a podľa názoru\nsťažovateľov... aj preukázateľne viedli k strate kvalitných dôkazov vysokej výpovednej\nhodnoty... a spôsobili, že vyšetrovanie nedokázalo naplniť požiadavku dôkladnosti – pričom\ntento nedostatok, podľa názoru sťažovateľov, už nie je možné reparovať.“ Tým, že orgány\nčinné v trestnom konaní nekonali bezprostredne a riadne, zmarili celé vyšetrovanie.\nPožiadavka konať bez zbytočných prieťahov mala byť podľa názoru sťažovateľov\nporušená opäť tým, že orgány činné v trestnom konaní nevykonali počiatočné úkony hneď\n\n10\n\npo oznámení skutku. V tejto súvislosti poukazujú na to, že výsluchy príslušníkov\nPolicajného zboru, ktorí sa mali zúčastniť na predmetnej akcii, boli vykonané až viac\nako dva mesiace po skutku, rekognície boli vykonávané až po ôsmich mesiacoch od skutku.\nPodľa ich názoru aj v tomto prípade protiargumenty prokurátora krajskej prokuratúry,\nktorými vyhodnotil ich námietky za nedôvodné, „neposkytujú... náležité odôvodnenie\nnekonania OČTK včas a bez zbytočných prieťahov“. Vyšetrovanie predmetnej trestnej veci\ntrvalo rok a deväť mesiacov, čo tiež považujú za neprimerane dlhý čas.\nK požiadavke primeranosti a dôkladnosti poukazujú sťažovatelia na ustálenú\njudikatúru ESĽP, podľa ktorej sa vyžaduje, aby vyšetrovanie bolo vedené takým spôsobom,\naby viedlo k hodnovernému objasneniu okolností prípadu a k identifikácii a potrestaniu\npáchateľa. Závery orgánov činných v trestnom konaní však u sťažovateľov vyvolávajú\npochybnosti. Sťažovatelia zastávajú názor, že „aj za súčasnej dôkaznej situácie bolo\na je možné vzniesť obvinenie voči konkrétnym osobám, ktoré sa zúčastnili policajnej akcie\n100 v obci\n\n... aj za súčasnej dôkaznej situácie je zrejmé, že konkrétne stotožnené\n\nosoby sa ako príslušníci PZ zúčastnili zásahu a aj napriek tomu, že počas nej dochádzalo\nk bezdôvodnému fyzickému násiliu, verbálnym útokom, či neoprávnenému vstupu\ndo súkromných obydlí, uvedenému protiprávnemu konaniu nezabránili a ani ho neoznámili\norgánom činným v trestnom konaní. Práve naopak, nezákonné správanie – či už svoje alebo\nsvojich kolegov kryli a nespísali ani úradné záznamy o použití donucovacích prostriedkov,\nčo je podľa sťažovateľov neprípustné.“. Ak sa aj vyšetrovanie dostalo do dôkaznej núdze,\nako to vyplýva zo záverov o prerušení trestného stíhania, sú presvedčení, že sa tak stalo pre\npochybenie orgánov činných v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní svojím\nnekonaním vo veci riadne, dôkladne a včas zmarili kvalitu a hodnovernosť kľúčových\ndôkazov. Obzvlášť poukazujú na rekogníciu, ktorej sa zúčastnil sťažovateľ vo 4. rade, ktorá\nmala byť uskutočnená tvárou v tvár, čo v podstatnej miere ovplyvnilo jeho rozhodnutie\nstotožniť príslušníkov Policajného zboru, ktorí sa predmetnej akcie mali zúčastniť. Zároveň\nnamietajú, že v predmetnej veci sa orgány činné v trestnom konaní vôbec nezaoberali tým,\nči nešlo o rasovo motivované konanie. Podľa ich názoru všetko nasvedčuje tomu,\nže o takéto konanie išlo, keďže predmetná akcia sa uskutočnila „len v segregovanej časti\nobce\n\nobývanej takmer výlučne osobami rómskej etnickej príslušnosti“. Okrem toho\n\n11\n\norgány činné v trestnom konaní sa vôbec nezaoberali možnou analýzou lokalít, v ktorých\nboli takéto akcie v rovnakom období nariaďované. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia\nzastávajú názor, že „OČTK nevykonali potrebné procesné úkony smerujúce k náležitému\nobjasneniu skutkového stavu veci, čim porušili požiadavku primeranosti a dôkladnosti\nvyšetrovania“, a z tohto dôvodu považujú rozhodnutie o prerušení trestného stíhania\nza predčasné.\nK namietanému porušeniu práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13\ndohovoru v spojení s čl. 3 dohovoru sťažovatelia uvádzajú, že „povinnosťou štátnych\norgánov bolo vykonať účinné a efektívne vyšetrovanie sťažovateľmi oznámených skutkových\nokolností prípadu a vzniku spôsobených zranení. Avšak... zo strany orgánov činných\nv trestnom konaní k tomu nedošlo.\nProstriedky nápravy, ktoré sťažovatelia mali a využili v rámci prípravného konania –\nsťažnosť proti uzneseniu o prerušení trestného konania – im nepriniesli nápravu, a teda\nnemožno ich pokladať za účinné prostriedky nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru.\nOrgán prokuratúry nevenoval dostatočnú pozornosť odstraňovaniu porušení\nzákonnosti, na ktoré sťažovatelia upozorňovali. Nechránil tak práva sťažovateľov\na ich zákonom chránené záujmy... nevyužil prostriedky, ktoré mu zákon umožňuje využiť,\naby bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečil dôslednú, účinnú a rýchlu ochranu práv a zákonom\nchránených záujmov poškodených (vrátane sťažovateľov) a nezabezpečil ani primeraný\ndohľad nad účinným vyšetrovaním v zmysle čl. 3 Dohovoru.“.\nK namietanému porušeniu práva na ochranu pred diskrimináciou „(článok 12 ods. 2\nÚstavy SR, článok 14 v spojitosti s článkami 3 a 13 Dohovoru, článok 5 písm. b/ a čl. 6\nDohovoru o rasovej diskriminácii)“ sťažovatelia uvádzajú, že všetci sú rómskeho etnického\npôvodu, bývali a bývajú v segregovanej časti obce\nvýlučne osobami rómskej\nže na neprimeranosť,\n\netnickej\n\nnedôvodnosť\n\npríslušnosti, preto sa\na\n\nnezákonnosť\n\nobývanej takmer\noprávnene domnievajú,\n\nnásilného\n\nzásahu\n\npríslušníkov\n\nPolicajného zboru počas „pátracej akcie 100“ voči nim mala významný vplyv práve\nich rómska etnická príslušnosť. V tejto súvislosti „poukazujú aj na obdobný charakter\npolicajnej akcie 100 v ďalšej segregovanej lokalite\n\n12\n\nzo dňa 19. 06. 2013 (v ktorej dvaja z poškodených podali ústavnú sťažnosť...), čo len\npotvrdzuje domnienku sťažovateľov o významnom vplyve ich rómskej etnickej príslušnosti\nna charakter a priebeh policajnej akcie 100“.\nNa základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto\nnálezom:\n„1. Základné práva a slobody\n,\n\n,\n\n,\n\n, podľa článkov 12 ods. 2, čl. 16 ods. 2 Ústavy SR a ľudské práva a\n\nzákladné slobody sťažovateľov v 1. a 2. rade podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, článku 13 v spojení s článkom 3 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a článku 14 v spojení s článkami 3 a 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ľudské práva sťažovateľov v 1. a 2. rade podľa článkov\n2 ods. 3, čl. 7 a 10 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článkov 12\na 13 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu alebo trestaniu, článkov 5 písm. b) a čl. 6 Medzinárodného dohovoru\no odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, postupom Krajskej prokuratúry Prešov\nv konaní vedenom pod sp. zn. Kv 17/15/7700 a jeho rozhodnutím zo dňa 10. 01. 2017,\npostupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby,\núradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Východ postupom v konaní vedenom\npod ČVS: SKIS-64/OISV-V-2015 a jeho rozhodnutím zo dňa 28. 11. 2016, porušené boli.\n2. Rozhodnutie Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 10. 01. 2017, v konaní vedenom\npod sp. zn. Kv 17/15/7700-72, a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nSekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby\nVýchod zo dňa 28. 11. 2016, v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-64/OISV-V-2015, sa zrušujú\na vec sa vracia Krajskej prokuratúre Prešov na ďalšie konanie.\n3. Krajská prokuratúra Prešov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sú povinní\nspoločne a nerozdielne zaplatiť každému sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške\npo 10 000 EUR (slovom: desaťtisíc EUR), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Krajská prokuratúra Prešov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sú povinní\nspoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľom v 1. – 4. rade trovy konania v sume 607 Eur,\n\n13\n\nna účet ich právnej zástupkyne, advokátky\n\n, do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje\nvo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje,\nakého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí\nrozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie\nústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,\n\n14\n\nčoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého\noznačil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ\nzastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\nText uvedený mimo petitu považuje ústavný súd za súčasť odôvodnenia, ktoré nemôže\ndoplniť petit.\nAplikujúc uvedené bolo predmetom predbežného prorokovania sťažovateľmi\nnamietané porušenie ich základného práva podľa čl. 16 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2\nústavy a sťažovateľmi v 1. a 2. rade aj namietané porušenie ich práv podľa čl. 3, čl. 13\na čl. 14 v spojení s čl. 3 a čl. 13 dohovoru, práv podľa čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10\nmedzinárodného paktu, práv podľa čl. 12 a čl. 13 dohovoru proti mučeniu a práv podľa čl. 5\npísm. b) a čl. 6 dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie postupom krajskej\nprokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 17/15/7700 a jej uznesením\nz 10. januára 2017 a postupom sekcie kontroly a inšpekčnej služby v konaní vedenom\npod ČVS: SKIS-64/OISV-V-2015 a jej uznesením z 28. novembra 2016.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 16 ods. 2 ústavy nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému\nči ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\nPodľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n\n15\n\nPodľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí\nzabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba\npleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\nPodľa čl. 2 ods. 3 medzinárodného paktu každý štát, ktorý je zmluvnou stranou\npaktu, sa zaväzuje:\na) zabezpečiť ktorejkoľvek osobe, ktorej práva alebo slobody uznané týmto paktom\nboli porušené, účinnú ochranu bez ohľadu na to, či sa porušenia jej práva alebo slobody\ndopustili osoby konajúce v úradnej funkcii;\nb) zabezpečiť, aby každá osoba, ktorá sa domáha takej ochrany, mala na ňu právo\nustanovené príslušnými právnymi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi alebo\nakýmkoľvek iným orgánom ustanoveným právnym systémom štátu a aby mala možnosť\nprávnej ochrany;\nc) zabezpečiť, aby príslušné orgány túto ochranu presadzovali, len čo sa poskytne.\nPodľa čl. 7 medzinárodného paktu nikto nesmie byť mučený alebo podrobovaný\nkrutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Najmä sa nebude\nnikto bez svojho slobodného súhlasu podrobovať lekárskym alebo vedeckým pokusom.\nPodľa čl. 10 ods. 1 medzinárodného paktu so všetkými osobami pozbavenými\nosobnej slobody sa zaobchádza ľudsky a s úctou k prirodzenej dôstojnosti ľudskej bytosti.\nPodľa čl. 10 ods. 2 medzinárodného paktu a) obvinené osoby sú s výnimkou\nmimoriadnych okolností oddelené od osôb odsúdených a zaobchádza sa nimi úmerne\nku skutočnosti, že o nich vine sa dosiaľ nerozhodlo; b) obvinené mladistvé osoby\nsú oddelené od dospelých a sú čo možno najrýchlejšie postavené pred súd.\nPodľa čl. 10 ods. 3 medzinárodného paktu väzenský poriadok zabezpečí také\nzaobchádzanie s väzňami, ktorého hlavným cieľom je ich prevýchova a náprava. Mladiství\n\n16\n\nzločinci budú oddelení od dospelých a dostane sa im zaobchádzania primeraného ich veku\na právnemu postaveniu.\nPodľa čl. 12 dohovoru proti mučeniu každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto\ndohovoru, zabezpečí, aby jeho príslušné orgány vykonali urýchlené a nestranné\nvyšetrovanie, keď majú dostatočné dôvody domnievať sa, že došlo k mučeniu\nna ktoromkoľvek území pod jeho jurisdikciou.\nPodľa čl. 13 dohovoru proti mučeniu každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto\ndohovoru, zabezpečí, aby každá osoba, ktorá tvrdí, že bola vystavená mučeniu na území\npod jurisdikciou tohto štátu, mala právo podať sťažnosť príslušným orgánom tohto štátu\na na to, aby tieto orgány vec bez meškania a nestranne prerokovali. Budú prijaté opatrenia\nna zabezpečenie ochrany sťažovateľa a svedkov pred akýmkoľvek zlým zaobchádzaním\nalebo zastrašovaním v súvislosti s touto sťažnosťou alebo urobenou svedeckou výpoveďou.\nPodľa čl. 5 písm. b) dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie v súlade\nso základnými povinnosťami vyhlásenými v článku 2 tohto dohovoru sa zmluvné štáty\nzaväzujú, že zakážu a odstránia rasovú diskrimináciu vo všetkých jej formách a že zaručia\nprávo každého na rovnosť pred zákonom bez rozlišovania podľa rasy, farby pleti,\nnárodnostného alebo etnického pôvodu, najmä potom pri používaní týchto práv: práva\nna osobnú bezpečnosť a ochranu štátom proti násiliu a ujme na zdraví, či už sú spôsobené\nvládnymi úradníkmi alebo ktoroukoľvek osobou, skupinou alebo inštitúciou.\nPodľa čl. 6 dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie zmluvné štáty zabezpečia\nprostredníctvom príslušných vnútroštátnych súdov a iných štátnych orgánov všetkým\nosobám podliehajúcim ich jurisdikcii účinnú ochranu pred všetkými činmi rasovej\ndiskriminácie, ktoré v rozpore s týmto dohovorom porušujú ich ľudské práva a základné\nslobody, ako aj právo žiadať na týchto súdov spravodlivú a primeranú náhradu\nza akúkoľvek škodu, ktorú v dôsledku takej diskriminácie utrpeli.\n\n17\n\n1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov postupom sekcie\nkontroly a inšpekčnej služby v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-64/OISV-V-2015\na jej uznesením z 28. novembra 2016\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti v súlade so svojou ustálenou\njudikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1\nústavy je založená na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza\nz toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Z princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie\nsvojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany,\na preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej\n\nmoci,\n\nktorého\n\nkompetencia\n\npredchádza\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(m. m. IV. ÚS 128/04).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nVo vzťahu k postupu sekcie kontroly a inšpekčnej služby v napadnutom konaní\na jej rozhodnutiu ústavný súd poukazuje na to, že sťažovatelia sa mali možnosť proti\npostupu sekcie kontroly a inšpekčnej služby v napadnutom konaní a jej rozhodnutiu brániť\npodaním sťažnosti. Právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov tak\nvo vzťahu k sekcii kontroly a inšpekčnej služby mala krajská prokuratúra v rámci konania\no sťažnosti podľa § 185 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku, týmto je teda vylúčená právomoc\n\n18\n\nústavného súdu. Sťažovatelia právo podať sťažnosť proti postupu sekcie kontroly\na inšpekčnej služby v napadnutom konaní a jej rozhodnutiu aj využili a krajská prokuratúra\no nej aj riadne konala a rozhodla, a preto ich sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.\n2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov postupom krajskej\nprokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 17/15/7700 a jej uznesením\nz 10. januára 2017\nZ obsahu sťažností vyplýva, že sťažovatelia v 1. a 2. rade vo svojej sťažnosti\nnamietajú najmä tú skutočnosť, že zo strany krajskej prokuratúry v napadnutom konaní\ndošlo k zásahu do ich práva „nebyť mučený a podrobovaný krutému, neľudskému\nči ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu“ podľa čl. 3 dohovoru [čl. 16 ods. 2 ústavy,\nale aj čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10 medzinárodného paktu, čl. 12 a čl. 13 dohovoru\nproti mučeniu a čl. 5 písm. b) medzinárodného dohovoru] z dôvodu, že zo strany orgánov\nčinných v trestnom konaní nedošlo k účinnému úradnému vyšetrovaniu predmetnej trestnej\nveci, pretože orgány činné v trestnom konaní na základe zistených skutočností nesprávne\nvyhodnotili zistený skutkový stav veci a vyslovili nesprávne právne závery. Napadnuté\nrozhodnutie sekcie kontroly a inšpekčnej služby o prerušení trestného stíhania v spojení\ns napadnutým uznesením krajskej prokuratúry považujú za predčasné. Sú presvedčení,\nže orgány činné v trestnom konaní svojim nekonaním vo veci riadne, dôkladne a včas\nzmarili kvalitu a hodnovernosť kľúčových dôkazov. Podľa ich názoru za súčasnej dôkaznej\nsituácie bolo možné vzniesť obvinenie proti konkrétnym osobám.\nZ judikatúry ESĽP týkajúcej sa čl. 2 (právo na život), ako aj čl. 3 dohovoru vyplýva,\nže procedurálnou zložkou týchto úprav je aj povinnosť príslušných orgánov štátu účinne\núradne vyšetriť namietané prípady ich porušenia a vyvodiť aj trestnoprávnu zodpovednosť\nvoči tým subjektom, ktoré sa dopustili na iných takého konania, ktoré čl. 2 alebo čl. 3\ndohovoru nepripúšťa, resp. zakazuje. Takéto vyšetrovanie by malo byť schopné viesť\nk odhaleniu a potrestaniu zodpovedných osôb (napr. prípad McCann a ďalší proti\nSpojenému kráľovstvu, rozsudok č. 18984/91 z 27. 9. 1995). K pozitívnemu záväzku\n\n19\n\núčinného úradného vyšetrovania vyplývajúceho z čl. 3 dohovoru možno poukázať\nna viaceré rozhodnutia ESĽP, a to Ďurđević proti Chorvátsku, rozsudok č. 52442/09\nz 19. 7. 2011; Assenov a ďalší proti Bulharsku, rozsudok č. 24760/94 z 28. 10. 1998;\nŠečić proti Chorvátsku, rozsudok č. 40116/02 z 31. 5. 2007; Okkali proti Turecku,\nrozhodnutie zo 17. 10. 2006.\nÚstavný súd vo vzťahu k argumentácii sťažovateľov uvádza, že všetky prípady,\nna ktoré vo svojej sťažnosti poukazujú (vrátane ďalších iných), boli pred ESĽP iniciované\nsťažnosťami fyzických osôb, ktoré tvrdili, že vo vzťahu k ich osobám došlo zo strany\norgánov verejnej moci alebo súkromných osôb ku konaniu, ktoré pociťovali ako mučenie,\nprípadne neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie či trest a až na základe takéhoto\ntvrdenia ESĽP pristúpil ku skúmaniu správnosti, efektívnosti, účinnosti úradného\nvyšetrovania týchto prípadov. Elementárnym predpokladom úspešného uplatňovania\nochrany práva vyplývajúceho z čl. 3 dohovoru, ktorým je zákaz mučenia, je teda tvrdenie\no naplnení materiálnej stránky tohto článku, t. j. že k takému konaniu v skutočnosti došlo.\nPodľa názoru ústavného súdu si to vyžaduje citeľná prevaha hmotnoprávneho charakteru\noznačeného článku.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že prevažná časť argumentácie sťažovateľov sa týka\nnajmä skutkových tvrdení. Zároveň ústavný súd po oboznámení sa s obsahom sťažnosti\nsťažovateľov a s obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia krajskej prokuratúry zistil,\nže argumentácia sťažovateľov, ktorú predniesli v sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa\nsekcie kontroly a inšpekčnej služby, je obsahovo totožná s tou, ktorou argumentujú\nporušenie ich označených práv napadnutým uznesením krajskej prokuratúry vo svojej\nsťažnosti adresovanej ústavnému súdu.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je skutkovým súdom, a preto\nani nemá právomoc verifikovať skutkové tvrdenia sťažovateľov a v tomto smere nemôže\nvykonať ani dokazovanie. Ústavný súd je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti, cieľom jeho právomoci preto nie je primárne preskúmavať\na posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch\n\n20\n\nnápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd) fyzických osôb\na právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci\nsamej ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu tieto orgány vyvodili.\nÚloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich\no právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických\nosôb môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\nZ uvedeného vyplýva, že ústavný súd nevykonáva procesné úkony trestného konania\na ani nehodnotí dôkazy vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní (ale ani všeobecnými\nsúdmi) a nemôže ani nahrádzať nimi prijaté právne závery, pokiaľ nie sú v zjavnom rozpore\nso znením, zmyslom a účelom vo veci aplikovaných právnych noriem. Úloha ústavného\nsúdu v tejto veci predovšetkým spočíva v zistení, či orgány činné v trestnom konaní, ktoré\nsa na vyšetrovaní prípadu zúčastnili, vykonali jeho účinné úradné vyšetrovanie,\nt. j. či pre objasnenie okolností prípadu bolo zo strany konajúcich orgánov verejnej moci\nurobené maximum.\nProkurátor krajskej prokuratúry napadnutým uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zamietol sťažnosť sťažovateľov, pretože po preskúmaní všetkých\nvýrokov napadnutého uznesenia vyšetrovateľa a konania, ktoré uzneseniu predchádzalo,\nako aj na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu dospel k záveru, že sťažnosť\nsťažovateľov je nedôvodná. Následne v odôvodnení svojho uznesenia sa vyjadril\nk jednotlivým námietkam sťažovateľov.\n\n21\n\nVo vzťahu k námietke sťažovateľov týkajúcej sa toho, že vyšetrovanie vykonával\norgán činný v trestnom konaní, u ktorého existuje dôvodná obava o jeho nezávislosti\na nestrannosti, prokurátor krajskej prokuratúry po poukázaní na vec sa vzťahujúce\nustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom\nzbore v znení neskorších predpisov, ako aj zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov uviedol:\n«Vyšetrovanie v uvedenej trestnej veci bolo vykonané vyšetrovateľom Ministerstva vnútra\nSR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby\nVýchod v Košiciach (ďalej len inšpekciou Ministerstva vnútra SR)...\nPolicajný zbor nie je samostatná právnická osoba, je to ozbrojený bezpečnostný\nzbor, ktorý tvorí súbor všetkých jeho príslušníkov prijatých do zboru podľa zákona o štátnej\nslužbe policajtov, bez ohľadu na ich služobné zaradenie, teda bez ohľadu na to, či sú\nzaradení na Prezídiu Policajného zboru, sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky alebo miestnom útvare Policajného zboru.\nV rámci úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky plnia príslušníci Policajného zboru úlohy inšpekčnej služby\na títo príslušníci Policajného zboru boli zákonom predpísaným spôsobom určení\nza vyšetrovateľov Policajného zboru, resp. nariadením za poverených príslušníkov\nPolicajného zboru na vykonávanie činností v skrátenom vyšetrovaní, a teda na legálnom\na legitímnom základe plnia zákonné úlohy Policajného zboru (§ 2 ods. 1 písm. d/ zákona\no Policajnom zbore) vo vzťahu k trestnej činnosti páchanej príslušníkmi Policajného zboru.\nV tejto súvislosti je podstatné, že Trestný poriadok nijako nerieši konkrétne služobné\nzaradenie (konkrétny útvar) policajtov, ako orgánov činných v trestnom konaní, ale výlučne\nich príslušnosť k Policajnému zboru. Pôsobnosť v trestnom konaní majú teda v súlade\ns Trestným poriadkom a zákonom o Policajnom zbore vymedzenú internými predpismi\npríslušníci Policajného zboru zaradení napríklad v službe kriminálnej polície (napr. úrad\nkriminálnej polície, národná kriminálna agentúra), službe poriadkovej polície (obvodné\noddelenia), službe dopravnej polície (okresné a krajské dopravné inšpektoráty), službe\nželezničnej polície (oddelenia železničnej polície), službe hraničnej a cudzineckej polície\n\n22\n\n(národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii) a inšpekčnej službe (úrad inšpekčnej\nslužby).\nInšpekčná služba bola do štruktúry Policajného zboru včlenená zákonom Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a už vtedy bola (spolu\ns niektorými inými službami) vyčlenená spod riadenia prezidentom Policajného zboru.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona o Policajnom zbore účinného od 19. septembra 1994 bola\ninšpekčná služba zaradená medzi zvláštne služby Policajného zboru, pričom však prezident\nPolicajného zboru podľa § 6 ods. 2 riadil iba služby Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1\na útvary Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 2. Všetky zvláštne služby (okrem inšpekčnej\nslužby to vtedy bola aj služba ochrany určených osôb a služba finančnej polície) boli teda\npodľa § 6 ods. 1 podriadené ministrovi vnútra. Takéto usporiadanie riadiacich pomerov\nv Policajnom zbore, podľa ktorého bola inšpekčná služba priamo zo zákona vyňatá\nspod riadiacej pôsobnosti prezidenta Policajného zboru a riadil ju minister vnútra, platilo\ndo roku 2003. Zákonom č. 155/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,\nsa s účinnosťou od 1. júla 2003 zmenili relevantné ustanovenia zákona o Policajnom zbore\n(§ 4 až 6) tak, že všetky služby Policajného zboru riadi prezident Policajného zboru,\nak minister vnútra neurčí inak. Takýto legislatívny stav platí v podstate dodnes.\nInšpekčná služba je teda mimo pôsobnosti prezidenta Policajného zboru už od svojho\nvzniku. V roku 2007 došlo iba zmenou organizačného poriadku Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky k zlúčeniu dvoch úradov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\na to úradu kontroly ministra a úradu inšpekčnej služby Policajného zboru do jednej sekcie\nkontroly a inšpekčnej služby. Aj predtým však úrad inšpekčnej služby Policajného zboru bol\nútvarom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a mimo štruktúry Prezídia Policajného\nzboru.\nPolicajný zbor je hierarchicky organizovaný a podľa zákona je podriadený\nministrovi vnútra (§ 6 ods. 1 zákona o PZ). Služby PZ uvedené v § 4 ods. 1 a útvary PZ\nuvedené v § 4 ods. 1 a 2 zákona o PZ riadi prezident PZ, ak minister vnútra neurčí inak.\nZákon teda počíta s možnosťou, že na základe rozhodnutia ministra vnútra niektoré služby\nalebo útvary nemusia byť riadené prezidentom PZ. Priamo zo zákona nepodliehajú\n\n23\n\nprezidentovi PZ osobitné útvary PZ s pôsobnosťou pre celé územie SR na odhaľovanie\na vyšetrovanie trestných činov vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného\ntrestného súdu.\nV nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa ohľadom nedostatočnej nezávislosti\ninšpekcie Ministerstva vnútra SR, považujem za potrebné uviesť, že uvedená problematika\nbola predmetom konania pred Európskym súdom pre ľudské práva, výsledkom čoho boli\nviaceré rozhodnutia, napr. Jordan vs. Spojené kráľovstvo, McKerr vs. Spojené štáty\namerické a Edwards vs. Spojené kráľovstvo, v ktorých prezentoval päť základných\nprincípov: primeranosť, včasnosť, verejný dohľad, nutnosť zapojenia obete do procesu\nvyšetrovania a nezávislosť v zmysle ktorého by - nemalo existovať žiadne inštitucionálne\nalebo hierarchické prepojenie medzi vyšetrovateľmi a príslušníkom polície, voči ktorým\nbola vznesená sťažnosť a mala by existovať praktická nezávislosť.\nPlatná právna úprava nie je v rozpore s vyššie uvedenými princípmi.\nNezávislosť príslušníkov PZ (vrátane tých, ktorí sú organizačne začlenení do Sekcie\nkontroly a inšpekčnej služby) pri vykonávaní vyšetrovania trestných činov, je garantovaná\nv § 7 ods. 1 zákona o PZ, podľa ktorého príslušník Policajného zboru vo veciach, ktoré\nvyšetruje, vykonáva všetky úkony samostatne.\nKeďže príslušníci Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR sú zároveň príslušníkmi\npolicajného zboru, môžu podľa § 10 ods. 8 písm. a/, príp. písm. c/ Trestného poriadku,\nza splnenia zákonných predpokladov, postupovať aj podľa Trestného poriadku.\nRezumujúc vyššie analyzované skutočnosti je potrebné sťažnostnú námietku\nsplnomocnenca poškodených ohľadom absencie nezávislosti a nestrannosti vyšetrovateľa\ninšpekcie ministerstva vnútra SR považovať za právne irelevantnú aj vo vzťahu\nk samotnému spôsobu rozhodovania tohto orgánu činného v trestnom konaní.»\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že prokurátor krajskej\nprokuratúry sa zaoberal aj námietkou sťažovateľov týkajúcou sa toho, že orgány činné\nv trestnom konaní nekonali primerane a včas, teda, že vec nezačali okamžite vyšetrovať\na jednotlivé procesné úkony vykonávali s oneskorením, pričom uviedol: «Z obsahu\nvyšetrovacieho spisu je evidentné, že skutok, ktorý je predmetom trestného konania mal byť\nspáchaný dňa 02. 04. 2015, pričom už dňa 03. 04. 2015 sa vyšetrovateľ dostavil\n\n24\n\nna Obvodné oddelenie PZ Trhovište, pretože miesto, kde mal byť skutok spáchaný, patrí do\nslužobného obvodu tohto policajného oddelenia. Na Obvodnom oddelení PZ Trhovište bol\nv tom čase prítomný\nso starostom obce\n\n, ktorý ako rómsky špecialista sa skontaktoval\n, ktorý ho informoval o tom, že prevažná časť obyvateľov rómskej\n\nosady je pod vplyvom alkoholu a preto nie je možné v tom čase vykonať jednotlivé výsluchy.\nZ uvedeného dôvodu sa vyšetrovateľ presunul do Nemocnice Štefana Kukuru, a. s.\nv Michalovciach, kde zabezpečoval relevantné dôkazy ohľadom zranení jednotlivých\npoškodených z rómskej osady v obci\n\n, ktorí tam boli ošetrení.\n\nOhľadom tvrdenia sťažovateľa o značnom časovom odstupe medzi spáchaním skutku\na vykonaním jednotlivých rekognícií, v dôsledku čoho došlo k zníženiu pravdepodobnosti\nopoznania možných páchateľov, poukazujem na tieto skutočnosti.\nPolicajnej akcie v rómskej osade v obci\n\nsa dňa 02. 04. 2015 zúčastnili\n\npríslušníci Okresného riaditeľstva PZ Michalovce a Krajského riaditeľstva PZ Košice\nv celkovom počte 24 policajtov.\nZnalecký posudok zo strany znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie\nchirurgia – traumatológia č. 12/2015 bol vypracovaný dňa 12. 05. 2015 a samotný výsluch\ntohto znalca za účelom doplnenia tohto posudku a odstránenia prípadných nejasností bol\nzrealizovaný dňa 07. 07. 2015.\nJe síce pravdou, že jednotlivé lekárske správy - nálezy ohľadom zranení jednotlivých\npoškodených rómskej osady v obci\n\nboli vypracované už dňa 02. 04. 2015, avšak\n\naž z obsahu vyššie uvedeného znaleckého posudku a následného výsluchu znalca bol\nustálený mechanizmus vzniku jednotlivých zranení, vrátane špecifikácie predmetu, ktorým\ntieto zranenia mohli byť spôsobené. Podľa znalca bol za takýto nástroj s najväčšou\npravdepodobnosťou určený obušok.\nAž na základe uvedených zistení bolo možné pristúpiť k objasneniu skutočnosti,\nktorej obsahom bolo zistenie, ktorí z príslušníkov PZ, zúčastňujúci sa policajnej akcie mali\nvo výstroji obušok, pretože policajnej akcie sa zúčastnili aj policajti (napr. psovodi), ktorí\nnedisponovali uvedenou súčasťou výstroja.\nPráve z uvedeného dôvodu bolo pristúpené k úkonu rekognície až následne. V tejto\nsúvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že ešte pred úkonom rekognície bolo nevyhnutné\nvypočuť všetkých príslušníkov PZ, ktorí sa zúčastnili uvedenej policajnej akcie, čomu\n\n25\n\nnevyhnutne predchádzala povinnosť vyšetrovateľa zabezpečiť rozhodnutie ministra vnútra\nSR o zbavení povinnosti mlčanlivosti týchto príslušníkov PZ.\nRovnako v tejto súvislosti nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že cieľom\nvyšetrovateľa bolo zabezpečiť čo najväčší počet týchto príslušníkov na úkone rekognície,\nktorá sa uskutočnila na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach a to z dôvodu, že poznávajúce\nosoby boli práve z obce\n\n. Taktiež je v tejto súvislosti nevyhnutné upriamiť pozornosť\n\nna to, že príslušníci PZ, ktorí sa mali zúčastniť úkonu rekognície, v pravidelných\nintervaloch boli velení do služieb, čo značne obmedzovalo možnosť ich účasti na úkone\nv čo najväčšom počte tak, aby poznávajúce osoby neboli neúmerne často podrobené úkonu\nrekognície, čo v konečnom dôsledku by mohlo znížiť možnosť opoznania prípadného\npáchateľa skutku, ktorý je predmetom trestného konania.»\nS námietkou sťažovateľov týkajúcou sa spôsobu vykonania rekognície, ktorá bola\nvykonaná „tvárou v tvár“ a v jednej miestnosti s opoznávanými osobami, čo malo podľa\nnázoru sťažovateľov za následok zmarenie možnosti opoznania potenciálnych páchateľov\nskutku, sa prokurátor krajskej prokuratúry vysporiadal takto: «Rekognícia je zvláštna forma\nkriminalistickej identifikácie, ktorá je založená na psychickom procese znovupoznávania.\nK tomu, aby bol dosiahnutý požadovaný cieľ rekognície, je najvhodnejšie ukazovať\nobjekt rekognície in natura. Pri rekognícii živých osôb in natura podľa anatomickomorfologických znakov sa odporúča priviesť na miesto rekognície najskôr predvádzané\nobjekty. Stotožňovanej osobe sa vždy poskytne možnosť, aby si sama zvolila miesto medzi\npribratými osobami a štítok s poradovým číslom, potom je privedená poznávajúca osoba\na je vyzvaná, aby uviedla či medzi ukazovanými objektmi spoznáva hľadanú osobu\na, ak áno, tak aby ju označila.\nČo sa týka rekognície, ktorá je vykonávaná za neprehľadným sklom, jedná sa\no skrytu rekogníciu. Táto rekognícia je realizovaná tak, že o jej konaní vedia všetci\núčastníci, ktorí sú aj náležite poučení, ale stotožňujúca osoba nie je v tej miestnosti\nako osoba rekognovaná a figuranti, ale pozoruje túto skupinu prostredníctvom\njednosmerného zrkadla. Dôvodom k uskutočneniu skrytej rekognície je najmä obava\nstotožňujúcej osoby z opätovného stretnutia sa s páchateľom (napr. žena má strach\nz páchateľa znásilnenia, resp. sexuálneho zneužívania, poznávajúcou osobou je napr. osoba\n\n26\n\nmladšia ako 15, pričom rekognícia „in natura“ by mala nepriaznivý vplyv na jej psychický\nvývoj),či stotožňujúcou osobou je svedok, ktorý má nárok na ochranu, t. j. na utajenie\ntotožnosti.\nPodľa § 126 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku ak sa má výsluchom zistiť totožnosť\nnejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo\nvec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého\ndruhu, rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických\nprostriedkov.\nZ uvedeného je zrejmé, že primárnou formou realizácie rekognície je jej realizácia\nv podobe „in natura“ a až následne možno v prípade, že sa vyskytnú špecifické okolnosti,\nvykonať tzv. skrytú rekogníciu za neprehľadným sklom.\nV nadväznosti na vyššie uvedené je preto zrejmé, že o spôsobe vykonania rekognície\nrozhodne vyšetrovateľ a to v závislosti od okolností konkrétneho prípadu.\nSamotné\n\nkonštatovanie\n\nsťažovateľa,\n\nže\n\nlen\n\nurčitým\n\nspôsobom\n\nvykonania\n\nvyšetrovacieho úkonu, bez bližšej špecifikácie konkrétnych skutočností, došlo k zmareniu\nobjasnenia skutku, možno považovať za irelevantné.\nVzhľadom na vyšetrovateľom zvolený spôsob vykonania rekognície, je namieste\nuviesť, že poznávajúce osoby pred samotným úkonom rekognície nemali žiadne výhrady\nk spôsobu jej vykonania. Po vstupe do miestnosti a prezretí, kde boli zoradené\nopoznávajúce osoby, poškodené osoby, každá samostatne, ako poznávajúce osoby sa\njednoznačne vyjadrili, že opoznávajúce osoby nespoznávajú ako páchateľov, ktorí sa mali\nzúčastniť policajnej akcie v rómskej osade v obci\n\nVyjadrenie poznávajúcich osôb\n\nbolo pritom jednoznačné a bez akýchkoľvek pochybností.»\nK námietke sťažovateľov týkajúcej sa toho, že vzhľadom na spôsob vykonávania\njednotlivých vyšetrovacích úkonov a značný časový odstup medzi ich realizáciou\na okamihom samotného spáchania skutku možno vyšetrovanie považovať za neúčinné,\nprokurátor krajskej prokuratúry uviedol: ,,Čo sa týka samotného pojmu účinného\nvyšetrovania, ktoré realizujú orgány činné v trestnom konaní, aby samotné vyšetrovanie\nspĺňalo kritérium účinnosti, musí podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\n\n27\n\nspĺňať kumulatívne nasledujúce požiadavky: a) nezávislé a nestranné, b) dôkladné\na dostatočné, c) rýchle d) podrobené kontrole verejnosti.\nPožiadavka dôkladnosti a dostatočnosti znamená, že orgány činné v trestnom konaní\nprijali relevantné opatrenia pre zabezpečenie dôkazov ohľadom vyšetrovaného skutku,\nvrátane zabezpečenia očitých svedkov, pri súčasnom využití forenzných metód. Závery\nsamotného vyšetrovania musia byť založené na dôkladnej, nestrannej a objektívnej analýze\nvšetkých relevantných skutočností, ktoré boli objasnené v rámci vykonaného vyšetrovania.\nV kontexte uvedeného, berúc do úvahy jednotlivé dôkazy, ktoré boli zabezpečené\nv rámci prípravného konania, ich vzájomnú analýzu, ich rozsah a kvalitu pri súčasnej\nabsencii akýchkoľvek prieťahov subjektívnej povahy, možno skonštatovať, že v uvedenej\ntrestnej veci boli splnené kritéria účinného vyšetrovania.\nV podanej sťažnosti ohľadom námietky účinného vyšetrovania poukazuje sťažovateľ\naj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne na rozhodnutie\nKummer proti Českej republike. V predmetnom rozhodnutí v nadväznosti na požiadavku\núčinného\n\nvyšetrovania\n\nbol\n\nprijatý\n\nzáver,\n\nže\n\nkritérium\n\núčinného\n\nvyšetrovania\n\nv prejednávanej veci nebolo splnené z dôvodu, že príslušníci PZ, ktorí boli podozriví\nz ponižujúceho zaobchádzania so zadržanou osobou, boli vypočutí prvý krát až po uplynutí\ntroch mesiacov od podania trestného oznámenia.\nČo sa týka policajného zákroku v rómskej osade v obci\n\n, časový odstup, kedy\n\ndošlo k výsluchu jednotlivých príslušníkov PZ, v nadväznosti na podané trestné oznámenie,\npredstavuje lehotu dvoch mesiacov. Aj z uvedeného je evidentné, že takto ustálená lehota\nnepresiahla tri mesiace a preto aj v kontexte uvedeného možno prijať záver, že vyšetrovanie\nv konkrétnom prípade bolo účinné.\nOdhliadnuc od jednotlivých námietok, ktoré sú obsahom podanej sťažnosti, zastávam\nnázor, že v zvrchovanom, demokratickom a právnom štáte, ktorým Slovenská republika\nnepochybne je, nemožno pripustiť, aby prípady neoprávneného použitia donucovacích\nprostriedkov zostali nepotrestané. Na strane druhej je však namieste zdôrazniť,\nže v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje vo vzťahu k fyzickým osobám princíp\nzodpovednosti za zavinenie, t.j. princíp subjektívnej zodpovednosti. Znamená to teda,\nže jednou z podmienok trestnej zodpovednosti páchateľa je jeho zavinenie, a to zavinenie\númyselné alebo nedbanlivostné. Zavinením je zároveň vyjadrená i individuálna trestná\n\n28\n\nzodpovednosť, a teda že každý zodpovedá zásadne iba za to, čo svojím konaním sám zavinil.\nPre trestnú zodpovednosť preto nestačí spôsobenie následku konaním osoby, pokiaľ toto\nkonanie nebolo zavinené.\nZ uvedeného je teda zrejmé, že aj napriek skutočnosti, že v posudzovanom prípade\nbol zistený následok v podobe zranení šestnástich osôb, tento sa nepodarilo na základe\nvykonaného dokazovania pričítať konkrétnej osobe, resp. osobám a preto bolo povinnosťou\nvyšetrovateľa postupovať v zmysle § 228 ods. 1 Trestného poriadku a rozhodnúť o prerušení\ntrestného stíhania práve z dôvodu, že z obsahu zabezpečených dôkazov nevyplýva\ndostatočne odôvodnený záver, ktorý by umožnil vykonať trestné stíhanie proti konkrétnej\nosobe, resp. osobám.\nPreskúmaním sťažnosťou napadnutého uznesenia vyšetrovateľa sp. zn.: SKIS64/OISV-V-2015 zo dňa 28. 11. 2016, ktorým bolo v zmysle § 228 ods. 1 Trestného\nporiadku rozhodnuté o prerušení trestného stíhania, vedeného pre zločin zneužívania\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona,\nza použitia ustanovenia § 138 písm. j) Trestného zákona som nezistil také právne závery,\nktoré by bolo možné označiť za svojvoľné alebo zjavne nedôvodné, pričom z uvedeného\nrozhodnutia nevyplýva ani taká aplikácia jednotlivých ustanovení Trestného poriadku, resp.\nTrestného zákona, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Vyšetrovateľom\nanalyzované dôkazy, ktoré sú obsahom jeho rozhodnutia o prerušení trestného stíhania\npredstavujú logicky zvolené premisy medzi zabezpečenými dôkazmi a dôvodnosťou ním\nzvoleného procesného postupu.\nSamotná skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom obsiahnutým v napadnutom\nrozhodnutí vyšetrovateľa nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o jeho zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97).“\nÚstavný súd v prvom rade poznamenáva, že jeho úlohou v predmetnej veci\naj vzhľadom na sťažovateľmi formulovaný petit sťažnosti nebolo preskúmavať samotné\nkonanie príslušníkov Policajného zboru, ktorí sa zúčastnili pátracej akcie 100 v obci\n, ale postup krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 17/15/7700\na jej rozhodnutie z 10. januára 2017, ktorá podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku\nvykonávala dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania\n\n29\n\na v prípravnom konaní, v rozsahu sťažovateľmi namietaného porušenia ich označených\npráv, teda preskúmať, či skutkové a právne závery krajskej prokuratúry, resp. prokurátora,\nku ktorým dospel v rámci preskúmavania postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa sekcie\nkontroly a inšpekčnej služby, neboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a či jeho postup,\nako aj záver, ku ktorému dospel, je z ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný,\na zároveň či v dôsledku tohto postupu a rozhodnutia nedošlo k porušeniu označených práv\nsťažovateľov. Z citovanej časti napadnutého uznesenia krajskej prokuratúry vyplýva,\nže prokurátor krajskej prokuratúry v napadnutom konaní konal v medziach svojej\nprávomoci a primeraným a v okolnostiach konkrétnej trestnej veci postačujúcim spôsobom\nreagoval na jednotlivé námietky sťažovateľov, ktoré boli obsahom ich sťažnosti\nproti uzneseniu vyšetrovateľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby a následne svoje závery aj\nodôvodnil, vychádzajúc zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.\nÚstavný súd zastáva názor, že v napadnutom uznesení krajskej prokuratúry v spojení\naj s uznesením vyšetrovateľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby o prerušení trestného\nstíhania je dostatočne zrejme a primerane odôvodnené, čo viedlo vyšetrovateľa k prerušeniu\ntrestného stíhania. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že tak vyšetrovateľ sekcie\nkontroly a inšpekčnej služby, ako aj prokurátor vo svojich rozhodnutiach potvrdili,\nže v predmetnej veci síce bolo preukázané, že zo strany príslušníkov Policajného zboru,\nktorí sa zúčastnili pátracej akcie 100 v obci\n\nboli použité donucovacie prostriedky,\n\nktorými boli spôsobené zranenia poškodeným, avšak napriek orgánmi činnými v trestnom\nkonaní vynaloženej snahe zistiť páchateľov tejto trestnej činnosti sa vzhľadom na väčší\npočet príslušníkov Policajného zboru, ktorí sa uvedenej akcie zúčastnili, nepodarilo\nidentifikovať jednotlivé osoby, ktoré sa mali dopustiť protiprávneho konania. Za danej\nsituácie, kedy síce došlo k protiprávnemu konaniu, avšak toto protiprávne konanie nemožno\npričítať konkrétnej osobe, bol postup vyšetrovateľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby,\nktorý prerušil trestné stíhanie podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, v súlade s princípmi\nsubjektívnej zodpovednosti. Aj napriek nesúhlasu sťažovateľov sa ústavný súd stotožňuje\ns názorom uvedeným v napadnutom uznesení krajskej prokuratúry týkajúcim sa uplatnenia\nprincípu zodpovednosti za zavinenie, t. j. princípu subjektívnej zodpovednosti, na ktorom\nje založené trestné konanie. Navyše, rozhodnutie o prerušení trestného stíhania\n\n30\n\nje rozhodnutím predbežnej povahy, ktorým vec nie vybavená konečným spôsobom, a preto\norgány činné v trestnom konaní sú povinné skúmať, či dôvody prerušenia predmetného\ntrestného stíhania naďalej trvajú. Nie je preto vylúčené, aby v budúcnosti nemohlo dôjsť\nk obnoveniu predmetnej trestnej veci, za predpokladu, že sa zistia skutočnosti, ktoré\ndostatočne odôvodnia záver, že trestný čin spáchala určitá osoba.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľov, že vyšetrovanie vykonával vyšetrovateľ sekcie\nkontroly a inšpekčnej služby, ktorú nemožno považovať za nezávislý orgán, pretože\nvyšetrovateľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby a príslušníci polície, ktorí prichádzali\ndo úvahy ako potenciálni páchatelia vyšetrovanej trestnej činnosti, mali v konečnom\ndôsledku toho istého nadriadeného – ministra vnútra Slovenskej republiky, ústavný súd\npoukazuje na už spomínaný § 230 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že úlohou\nprokurátora pri výkone tohto dozoru je dozerať na to, aby orgány činné v trestnom konaní\ndodržiavali všetky ustanovenia Trestného poriadku, aby postupovali v zhode s účelom\ntrestného konania a základnými zásadami trestného konania, a teda zabezpečiť nestranné\na nezávislé vyšetrovanie danej veci. Prokurátor krajskej prokuratúry sa predmetnou\nnámietkou zaoberal v dostatočnom rozsahu poukazujúc pritom aj na judikatúru ESĽP,\nústavný súd preto nevidí dôvod do jeho právnych záverov zasahovať. Navyše, ako z obsahu\nsťažnosti vyplýva, pokiaľ by vyšetrovateľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby trestné\nstíhanie neprerušil, sťažovatelia by pravdepodobne obdobnú námietku ani nevzniesli.\nPokiaľ sťažovatelia zastávajú názor, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní\nnedošlo k účinnému úradnému vyšetreniu predmetnej trestnej veci z dôvodu, že orgány\nčinné v trestnom konaní nevykonali počiatočné úkony a nezačali trestné stíhanie\nbezprostredne po oznámení skutku, resp. že medzi jednotlivými úkonmi boli väčšie časové\nodstupy, ústavný súd sa s touto námietkou sťažovateľov nemohol stotožniť a v tejto\nsúvislosti poukazuje aj na sťažovateľmi napádané rozhodnutia, z ktorých jednoznačne\nvyplýva, že ku skutku došlo 2. apríla 2015, pričom už 3. apríla 2015 vyšetrovateľ začal\ns prvotnými úkonmi po tom, ako zistil, že výsluchy poškodených nemožno vykonať, začal\nzabezpečovať dôkazy týkajúce sa zranení jednotlivých poškodených a už 7. apríla 2015\nzačal trestné stíhanie vo veci. Keďže aj touto námietkou sa prokurátor krajskej prokuratúry\n\n31\n\nzaoberal a sťažovateľom poskytol vyčerpávajúcu odpoveď, ktorou ozrejmil následnosť\njednotlivých úkonov, ako aj časové rozpätie medzi nimi, ústavný súd odkazuje\nna predmetné uznesenie. Podľa názoru ústavného súdu rozsah vykonaných procesných\núkonov (výsluchy svedkov – poškodených, príslušníkov Policajného zboru, vykonané\nprehliadky tiel poškodených, obhliadky mieste činu, zabezpečené lekárske správy, znalecké\nposudky, odborné vyjadrenia, vykonané rekognície atď.) nasvedčuje tomu, že orgány činné\nv trestnom konaní pristupovali k objasneniu okolností prípadu zvlášť precízne, pričom\njednotlivé úkony boli vykonávané s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Obdobne\nsa podľa názoru ústavného súdu prokurátor krajskej prokuratúry dostatočným spôsobom\nvysporiadal aj s námietkou týkajúcou sa spôsobu vykonania rekognície.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľov týkajúcej sa rasového motívu konania\npríslušníkov Policajného zboru, za ktorý považujú skutočnosť, že predmetná akcia sa mala\nuskutočniť len „v segregovanej časti obce\n\nobývanej takmer výlučne osobami\n\nrómskej etnickej príslušnosti“, ústavný súd poukazuje na napadnuté uznesenie\nvyšetrovateľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby z 28. novembra 2016, z ktorého vyplýva,\nže pátracia akcia 100 bola zameraná na pátranie po osobách, po ktorých bolo vyhlásené\npátranie, pričom táto akcia sa mala pôvodne uskutočniť v obciach\n. V priebehu vykonávanej akcie v obci\n\na\n\nvšak bolo zistené, že jedna z osôb\n\ns trvalým pobytom v tejto obci, po ktorej bolo vyhlásené pátranie z dôvodu, že sa vyhýbala\nnástupu do výkonu trestu odňatia slobody, by sa mala nachádzať práve v rómskej osade v\nobci\n\n, preto sa časť príslušníkov Policajného zboru presunula práve do tejto časti\n\nobce. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že nebyť tejto informácie, príslušníci\nPolicajného zboru by sa do tejto časti obce\n\npravdepodobne nepresunuli.\n\nSťažovatelia za porušenie práva na účinné úradné vyšetrovanie považujú aj samotnú\ndĺžku jeho trvania. V tejto súvislosti je potrebné vyzdvihnúť, že v napadnutej trestnej veci\nvystupoval\n\nväčší\n\npočet\n\nnielen\n\npoškodených,\n\nale\n\naj\n\npotenciálnych\n\npáchateľov\n\na na to nadväzujúci rozsah úkonov, ktoré bolo potrebné vykonať, preto za týchto okolností\nsa doba trvania trestného stíhania rok a deväť mesiacov javí byť primeraná.\n\n32\n\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci\nboli rešpektované všetky požiadavky kladené na účinné úradné vyšetrenie prípadu\npodľa čl. 3 dohovoru [resp. čl. 16 ods. 2 ústavy, ale aj čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10\nmedzinárodného paktu, čl. 12 a čl. 13 dohovoru proti mučeniu a čl. 5 písm. b)\nmedzinárodného dohovoru], ktoré vyústilo do hodnoverného objasnenia všetkých jeho\nokolností. Navyše, napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry je aj dostatočne odôvodnené\na možno ho považovať aj za ústavne udržateľné a akceptovateľné. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na to, že nesúhlas sťažovateľov s právnym názorom krajskej\nprokuratúry nemôže sám osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\njej názorov a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jej právny názor svojím\nvlastným.\nPorušenie práva sťažovateľov na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru\nsťažovatelia odôvodňujú tým, že prostriedky nápravy, ktoré sťažovatelia mali a využili\nv rámci prípravného konania (sťažnosť proti uzneseniu o prerušení trestného konania,\npozn.), im nepriniesli nápravu, a teda ich nemožno pokladať za účinné prostriedky nápravy\nv zmysle čl. 13 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti odkazuje na judikatúru ESĽP,\npodľa ktorej uplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať\nna aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného\ndohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu\nz 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých\nsa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia\npráv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok\nz 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného súdu III. ÚS 24/2010,\nIV. ÚS 325/2011, IV. ÚS 90/2013). Z citovanej judikatúry ESĽP vyplýva zrejmá súvislosť\npráva zaručeného čl. 13 dohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje.\nKeďže ústavný súd nedospel k záveru, že postupom krajskej prokuratúry v napadnutom\nkonaní a jej uznesením mohlo dôjsť k porušeniu niektorého iného práva sťažovateľov\nzaručeného ustanoveniami dohovoru, nemohol dospieť ani k záveru, že by krajská\nprokuratúra svojím postupom a rozhodnutím porušila ich právo zaručené čl. 13 dohovoru.\nNad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na to, ako už bolo uvedené, že krajská\n\n33\n\nprokuratúra v dostatočnom rozsahu preskúmala postup vyšetrovateľa sekcie kontroly\na inšpekčnej služby a jeho rozhodnutie a vo svojom rozhodnutí sťažovateľom poskytla\nvyčerpávajúcu odpoveď na ich jednotlivé námietky, z čoho možno usudzovať, že právne\nprostriedky, ktoré sťažovatelia využili, možno považovať za účinné prostriedky nápravy\nv zmysle čl. 13 dohovoru.\nK namietanému porušeniu práva na ochranu pred diskrimináciou „(článok 12 ods. 2\nÚstavy SR, článok 14 v spojitosti s článkami 3 a 13 Dohovoru, článok 5 písm. b/ a čl. 6\nDohovoru o rasovej diskriminácii)“ sťažovatelia uvádzajú, že všetci sú rómskeho etnického\npôvodu, bývali a bývajú v segregovanej časti obce\nosobami\n\nrómskej\n\netnickej\n\npríslušnosti,\n\npreto\n\nobývanej takmer výlučne\nsa\n\noprávnene\n\ndomnievajú,\n\nže\n\nna neprimeranosť, nedôvodnosť a nezákonnosť násilného zásahu príslušníkov Policajného\nzboru počas „pátracej akcie 100“ voči ním mala významný vplyv práve ich rómska\netnická príslušnosť. Ústavný súd v nadväznosti na uvedenú námietku opätovne\npoukazuje na skutočnosť, že predmetom predbežného prejednania bolo preskúmanie\npostupu a rozhodnutí orgánov prípravného konania v dotknutej trestnej veci (ČVS: SKIS64/OISV-V-2015 a sp. zn. Kv 17/15/7700, pozn.), pričom uvedené orgány činné v trestnom\nkonaní (vyšetrovateľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby a prokurátor krajskej prokuratúry,\npozn.) nemali žiaden dosah na sťažovateľmi tvrdené okolnosti, ktoré mali predstavovať\nzásah do ich práva na zákaz diskriminácie, preto sa takého zásahu v tejto súvislosti\nani nemohli dopustiť. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že podľa jeho\nkonštantnej judikatúry označené ustanovenia majú charakter ústavných princípov, ktoré\nsú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy.\nTieto ustanovenia ústavy (dohovoru, medzinárodného dohovoru) sú vždy implicitnou\nsúčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných\npráv a slobôd garantovaných ústavou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto ak ústavný súd\nnedospel k záveru, že boli porušené základné práva a slobody sťažovateľov, neexistuje\nani dôvod\n\nna\n\nvyslovenie\n\nporušenia\n\ntýchto\n\nustanovení\n\na medzinárodného dohovoru (m. m. IV. ÚS 119/07).\n\n34\n\nústavy,\n\nresp.\n\ndohovoru\n\nJednou z možností, pre ktoré môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť sťažovateľa\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, je jej zjavná neopodstatnenosť.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nVzhľadom na všetky dosiaľ uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru,\nže medzi sťažovateľmi namietaným poruším základných práv podľa čl. 16 ods. 2 v spojení\ns čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj sťažovateľmi v 1. a 2. rade namietaným porušením práv\npodľa čl. 3, čl. 13 a čl. 14 v spojení s čl. 3 a čl. 13 dohovoru, práv podľa čl. 2 ods. 3 a čl. 7\nmedzinárodného paktu, práv podľa čl. 12 a čl. 13 dohovoru proti mučeniu a práv podľa čl. 5\npísm. b) a čl. 6 dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie a postupom krajskej\nprokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 17/15/7700 a jej uznesením z 10. januára\n2017 neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu možnosť vysloviť\nich porušenie po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nSťažovatelia v 1. a 2. rade, zastúpení kvalifikovanou právnou zástupkyňou, v petite\nsťažnosti namietajú aj porušenie čl. 10 medzinárodného paktu, no v obsahu sťažnosti\nneuvádzajú\n\nžiadne\n\ndôvody,\n\npre\n\nktoré\n\nnamietajú\n\nporušenie\n\noznačeného\n\nčlánku\n\nmedzinárodného paktu tak, ako to ustanovuje aj § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý\nupravuje všeobecné náležitosti každého návrhu, o ktorom má ústavný súd konať. Navyše,\nz obsahu sťažnosti vyplýva, že medzi namietaným porušením označeného článku\n\n35\n\nmedzinárodného paktu a postupom krajskej prokuratúry v napadnutom konaní\na jej uznesením z 10. januára 2017 nie je žiadna príčinná súvislosť, ktorá by mala\nza následok porušenie sťažovateľmi označeného čl. 10 medzinárodného paktu, a preto\nústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol už pri predbežnom prerokovaní\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti,\nako aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v petite ich sťažnosti.\nNad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažovatelia venovali\npomerne veľký priestor organizačnému zaradeniu inšpekčnej služby do schémy\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a jej podriadeniu\nministrovi vnútra, a nie do organizačnej schémy Policajného zboru upravenej zákonom\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení\nneskorších predpisov, tvrdiac, že toto organizačné zaradenie inšpekčnej služby vo svojich\ndôsledkoch nezaručuje plnú nezávislosť inšpekčnej služby v praxi. Svoje tvrdenie\nodôvodnili takto: „... uvedené mohlo mať vo významnej miere vplyv nielen na priebeh\nvykonaného vyšetrovania, ale mohlo sa odraziť aj v záveroch vykonaného vyšetrovania o\nprerušení trestného stíhania. Podľa názoru sťažovateľov, mohla tento záver ovplyvniť práve\nnedostatočná samostatnosť a nezávislosť SKIS.\nNezávislosť SKIS ako orgánu prešetrujúceho trestné činy príslušníkov polície je\nostatne spochybňovaná aj viacerými medzinárodnými inštitúciami, vrátane Výborov OSN,\nktoré dohliadajú na dodržiavanie záväzkov Slovenskej republiky ako zmluvného štátu\nviacerých medzinárodných dohovorov (pozri napr. Záverečné odporúčania Výboru\npre ľudské práva Slovenskej republike zo dňa 22. 11. 2016, CCCPR/C/SVK/CO/4, ods. 29;\nZáverečné\n\nodporúčania\n\nVýboru\n\nproti\n\nmučeniu\n\na\n\ninému\n\nkrutému,\n\nneľudskému\n\nči ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu Slovenskej republike zo dňa 08. 09. 2015,\nCAT/C/SVK/CO/3, ods. 11; Záverečné odporúčania Výboru pre odstránenie rasovej\ndiskriminácie Slovenskej republike zo dňa 17.04.2013, CERD/C/SVK/9-10, ods. 9; Správa\npre vládu SR o návšteve Slovenskej republiky Európskeho výboru na zabránenie mučenia\n\n36\n\na neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT, 24. septembra –\n3. októbra 2013, CPT/lnf (2014) 29; Správa Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii\n(ECRI) o Slovensku, prijaté dňa 19. 06. 2014, CRI (2014) 37, ods. 79).\nNa tom, že vec nevyšetroval nezávislý a nestranný orgán, nič nemení ani dohľad\nprokurátora, ako formálne nezávislého štátneho zástupcu nad vyšetrovaním, pretože\nani tento podľa sťažovateľov nie je a v uvedenom prípade ani nebol dostatočnou garanciou\nnezávislosti takéhoto vyšetrovania. O tom svedčí aj činnosť dozorujúcej Krajskej\nprokuratúry v Prešove, ktorá nedostatočne reflektovala nedostatky vo vyšetrovaní\nnamietané sťažovateľmi v podanej sťažnosti zo dňa 12. 12. 2016, tieto bagatelizovala\na nepripisovala im význam, aký by im z miesta dozorujúceho orgánu pripisovať mala.\nSťažovatelia majú za to, že orgány činné v trestnom konaní neboli nezávislé\na nestranné, čím došlo k porušeniu jedného zo základných kritérií na účinné vyšetrovanie.\nMajú za to, že aj bez ohľadu na ďalšie nedostatky, spomenuté nižšie, vyšetrovanie tejto\ntrestnej veci prostredníctvom SKIS, hierarchicky a inštitucionálne podriadenej ministrovi\nvnútra SR, nespĺňa medzinárodné štandardy kladené na vyšetrovanie prípadov\nnezákonného zaobchádzania zo strany príslušníkov polície a nemožno ho tak považovať za\núčinné.\nVzhľadom na uvedené bola, podľa názoru sťažovateľov, porušená požiadavka\nnezávislosti a nestrannosti vo vyšetrovaní.“\nUvedené tvrdenie sťažovateľov vo svojich dôsledkoch znamená namietanie nesúladu\naktuálneho právneho riešenia organizačného začlenenia inšpekčnej služby s ústavou\na ďalšími relevantnými medzinárodnými právnymi dokumentmi, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná.\nÚstavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ústavný súd v konaní o sťažnostiach\nrozhoduje o namietanom porušení základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy a nie je\noprávnený v tomto konaní „ústavnosť“ tejto otázky riešiť. V konaní o sťažnostiach\nvychádza z prezumpcie ústavnosti právnych predpisov, ktoré v tomto konaní uplatňuje.\nPosúdiť ústavnosť aktuálneho právneho riešenia začlenenia inšpekčnej služby je však\nústavný súd oprávnený v inom konaní, a to v konaní o súlade právnych predpisov\n\n37\n\npodľa čl. 125 ústavy, ktoré začína len na návrh ústavou na to oprávnených subjektov.\nPre úplnosť ústavný súd uvádza, že ústavnému súdu bol už takýto návrh doručený a v tomto\nkonaní ústavný súd je/bude oprávnený vyjadriť svoj ústavnoprávny názor na danú otázku.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2018\n\n38", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "konanie-zastavenie", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-zákaz mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania", "poškodený", "práva a slobody – národnostných menšín a etnických skupín-zákaz diskriminácie pre príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine", "orgán činný v trestnom konaní-vyšetrovateľ", "diskriminácia-zákaz", "trestné stíhanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2013 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f61ff96-5ff5-4bba-8839-277dd6016847"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}