{"guid": "ussr:874c2a97-df6f-42fb-bd9d-f4da9324c5aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.307.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 307/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 307/2018 z 16. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 307/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.307.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/874c2a97-df6f-42fb-bd9d-f4da9324c5aa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.307.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.307.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.307.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 307/2018-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu\nLadislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpenej advokátkou\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia\n- základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé prerokovanie záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n5 Co 288/2016 z 28. septembra 2016;\n- základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nTrenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 101/2003 a\n- základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7 C 101/2003 z 2. decembra 2013 a rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co 220/2014 z 30. júla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n18. januára 2017 doručená sťažnosť\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie\n- základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé prerokovanie záležitosti podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 288/2016\nz 28. septembra 2016 (ďalej len „napadnutý uznesenie krajského súdu“);\n- základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 C 101/2003 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“) a\n- základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy rozsudkom okresného\nsúdu sp. zn. 7 C 101/2003 z 2. decembra 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného\nsúdu“) a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 220/2014 z 30. júla 2014 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresným súdom bolo pod sp. zn.\n7 C 101/2003 vedené konanie o určenie vlastníckeho práva, kde sťažovateľka vystupovala\nako žalovaná v 1. rade.\nOkresný súd rozsudkom z 2. decembra 2013 rozhodol tak, že „Súd určuje,\nže navrhovateľka v rade 1/\nr. č.\nv rade 2/\n\n, rodená\n\n,\n\n, bytom\n\na navrhovateľka\n, rodená\n\n, r. č.\n\nv\n\n, bytom\n\nsú podielovými spoluvlastníčkami\n\nnehnuteľnosti – novovytvorenej parc. reg.\n\no výmere\n\n2\n\nktorá vznikla odčlenením z parc. reg.\nna\n\n, zapísanej\n\npre k. ú.\n\nna základe overeného geometrického plánu\n\n, znalca z odboru geodézie a kartografie č.\n\nzo dňa\n\n24. 03. 2012, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, a to každá v 1/2-ici.\nO trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“.\nUvedený rozsudok v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n5 Co 220/2014 z 30. júla 2014 nadobudol právoplatnosť 12. augusta 2014.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 7 C 101/2003 zo 7. mája 2015 vo veci náhrady trov\nkonania rozhodol:\n„I. Odporkyni v rade 3/ sa náhrada trov konania nepriznáva.\nII. Navrhovateľky v rade 1 a 2 sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi\nv rade 5 trovy konania vo výške 57,- €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia\nIII. Navrhovateľky v rade 1 a 2 sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť\nodporkyni v rade 1 trovy konania vo výške 194,74 € a trovy právneho zastúpenia vo výške\n2.878,05 €, a to na účet právnej zástupkyne odporkyne v rade 1 do 3 dní od právoplatnosti\ntohto uznesenia.\nIV. Navrhovateľky v rade 1 a 2 sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť právnej\npredchodkyni odporcu v rade 4 trovy konania vo výške 35,82 € a trovy právneho zastúpenia\nvo výške 916,22 € na účet\n\ndo 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.\n\nV. Navrhovateľky v rade 1 a 2 sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy\nkonania štátu vo výške 126,08 € Slovenskej republike na účet Okresného súdu Trenčín,\ndo 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“\nKrajský súd napadnutým uznesením rozhodol: „Odvolací súd uznesenie súdu prvej\ninštancie vo výrokoch I., II., IV. potvrdzuje;\nOdvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. mení tak, že žalobkyne 1/,\n2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ v rozsahu 100 %.\n\n3\n\nOdvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku V. mení tak, že žalovaní 1/, 3/,\n4/, 5/ sú povinní zaplatiť trovy konania štátu vo výške 126,08 eur Slovenskej republike na\núčet OS Trenčín, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.\nŽiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi\nžalobkyňami 1/, 2/ a žalovaným 3/, 4/, 5/.“\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „je toho názoru, že napadnutým Uznesením KS\nv Trenčíne sp. zn. 5 Co/288/2016-510 zo dňa 28. 9. 2016, ktorý bol jej právnej zástupkyni\ndoručený dňa 14. 11. 2016 došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko je arbitrárne,\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, nesprávne právne vec posúdil a vydal nesprávne rozhodnutie, v ktorom\nnezdôvodnil, z akého dôvodu sa nezaoberal odvolaním sťažovateľky ani za základe akej\nskutočnosti dospel k záveru, že žalobkyniam 1, 2 patrí náhrada trov konania vo výške 100 %\nlen voči sťažovateľke, ktorá aj s poukazom na obsah spisu nedala svojím správaním podnet\nna súdny spor.“.\nSťažovateľka svoju sťažnosť prípisom doručeným ústavnému súdu 1. februára 2017\ndoplnila a uviedla: „Ako vyplýva z priloženého znaleckého posudku\n25. 4. 2012 v porovnaní so znaleckým posudkom\n\nzo dňa\n\nz r. 1995 žalobkyniam bol\n\ndo vlastníctva určený iný pozemok ako sa od r. 2003 domáhali v pôvodnej žalobe a ktorý\nkorešponduje s dôkazmi, ktoré do konania predložila sťažovateľka (najmä Poľný náčrt\nč.\n\nhon\n\nz r. 1949-50 v prílohe 5). Sťažovateľka právo žalobkýň na vymedzený\n\npozemok znaleckým posudkom z r. 2012 nikdy v minulosti nerozporovala.\nSkutočnosť, že z tohto dôvodu podávala odvolania a namietala aj naliehavý právny\nzáujem žalobkýň na takomto určení, keď vždy súhlasila s dohodou k tak vymedzenému\npozemku, ako v r. 2012 určil súdny znalec, nemôže byť z hľadiska spravodlivosti na ťarchu\nsťažovateľky vo forme určenia povinnosti zaplatiť súdne trovy žalobkyniam vo výške 100 %!\nNaopak je v rozpore so zásadou spravodlivosti súdneho konania (vzhľadom predchádzajúcu\nale aj súčasnú právnu úpravu s poukazom na základné zásady konania) ak je na náhradu\n\n4\n\ntrov konania zaviazaná sporová strana, ktorá nedala podnet na súdne a v ktorom výsledok\nkonania zodpovedal forme procesnej obrany, ktorú sťažovateľka do konania uplatnila.\nOkrem sťažovateľky uplatňovali do sťažnosťou napadnutého konania prostriedky\nprocesnej obrany aj ďalšie sporové strany, v ktorých s tvrdeniami žalobkýň nesúhlasili, ako\nvyplýva zo zápisníc z pojednávaní, a tiež z podaných odvolaní žalovaných v I. II. a IV. rade\nvoči rozsudku OS Trenčín 7 C 101/2003-142 zo dňa 26. 5. 2006, ktorým súd určil\nvlastníctvo žalobkyniam k parc. č.\n\nk. ú.\n\nvo výmere\n\n. KS Trenčín\n\nv konaní 5 Co 4/2007 na odvolanie odporkýň 1/, 2/, 4/ proti rozsudku Okresného súdu\nv Trenčíne č. k. 7 C/101/2003-142 zo dňa 26. mája 2006, poukázal na nesprávnosť rozsudku\na uznesením zo dňa 15. 5. 2007 tento zrušil. Okrem iného odvolací súd uviedol, že sa súd\nprvého stupňa žiadnym spôsobom nezaoberal protinávrhmi zo strany odporkyne v 1. rade\na v 5. rade, kedy odporkyňa v 5. rade podaním zo dňa 8. marca 2005 vzniesla protinávrh,\nv rámci ktorého žiadala rovnako geometrickým plánom znalca vyčleniť aj jej reálnu časť\nnehnuteľnosti, ktorá jej patrí, na základe reálnej deľby a rovnako odporkyňa v 1. rade\n(sťažovateľka) podaním zo dňa 6. 6. 2005 požiadala o vyčlenenie svojej časti pôvodnej\npozemno-knižnej parcely titulom reálnej deľby z roku 1952. OS Trenčín ani KS v Trenčíne\nsa až do záverečného rozhodnutia týmito protinávrhmi nevysporiadal.\nS poukazom na vyššie uvedené iniciátorkou predmetného súdneho sporu nikdy\nnebola a nemohla byť sťažovateľka ako to nesprávne vyhodnotil KS Trenčín v napadnutom\nuznesení 5 Co/288/2016-510 zo dňa 28. 9. 2016, ktorého zrušenia sa touto sťažnosťou\nsťažovateľka domáha. Sťažovateľka nikdy nenamietala vlastníctvo žalobkýň k tak\nvyčlenenému pozemku, ako nakoniec pod ťarchou dôkazov predložených súdu\na zadovážených súdom na podnet sťažovateľky žiadali žalobkyne určiť v r. 2013 zmenou\nžaloby z r. 2003.“\nSťažovateľka ďalej v podanej sťažnosti uvádza: «Spor, ktorý sa vo svojej podstate\ntýkal len toho, či navrhovateľkám patrí pozemok o šírke 16 m (ako tvrdili žalobkyne 1/, 2/)\n(geometrický plán\n\nzo dňa, o ktorý opreli svoju žalobu žalobkyne 1, 2) alebo\n\npozemok o šírke 8 m (ako tvrdila sťažovateľka a aj ostatní žalovaní a ako to potvrdilo\nznalecké dokazovanie\n\nv znaleckom posudku\n\nzo dňa). Výmera\n\npozemku nebola sporná, išlo o 1/8 z parcely Sťažovateľka i ostatní žalovaní boli ochotní\n\n5\n\nkedykoľvek, ak by vyčlenená parcela mala šírku 8 m, ako nakoniec určil súdny znalec,\nuzavrieť so žalobkyňami mimosúdnu dohodu. Spor, alebo lepšie povedané „nespor“\ntrval neprimerane dlho, do vydania právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci viac\nako 11 rokov a spolu s rozhodovaním o trovách konania Uznesením OS Trenčín č. k.\n7 C/101/2003-479 zo dňa 7. 4. 2015 a Uznesením KS Trenčín č. k. 5 Co/288/2016-510\nzo dňa 28. 9. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 11. 2016 celková dĺžka sporu\npresiahla viac 12 a pol roka.\nSťažovateľka po dobu viac ako 12 a pol roka nemohla s jej patriacou časťou\nnehnuteľnosti nakladať, nakoľko jej v tom bránil prebiehajúci súdny spor.\nVzhľadom na skutočnosť, že napriek vykonanému dokazovaniu a vyčleneniu\nparc. č.\n\n– orná pôda o výmere\n\nregistra\n\n, ktorá vznikla odčlenením z parcely\n\n– orná pôda o výmere\n\nzapísanej na\n\nsú aj naďalej ako spoluvlastníčky parc. č.\n\npre k. ú.\nevidované žalobkyne\n\n1, 2, nemôže užívať svoj majetok v takom rozsahu ako jej zo zákona patrí a ako ho\nnadobudla jej právna predchodkyňa. Napriek rozhodnutiu OS Trenčín o vyčlenení\nparc. č. pre žalobkyne 1, 2, podľa výsledku znaleckého dokazovania a založenia nového\nk. ú.\n\nby sa predpokladalo, že žalobkyne 1, 2 nebudú\n\nv ďalšom spoluvlastníčkami parc.\n\nk. ú.\n\n, keďže inú časť z tejto parcely\n\npo svojom právnom predchodcovi nenadobudli. Opak je však pravdou a v súčasnosti\nna\n\nk. ú.\n\naj naďalej figurujú ako spoluvlastníčky\n\nžalované 1, 2, teda vlastnia viac ako im zo zákona patrí a to na úkor sťažovateľky. Podľa\nvyjadrenia Katastrálneho odboru\n\nnie je možné urobiť nápravu ich vymazaní, dôvodom\n\nje Rozsudok OS Trenčín 7 C 101/2003-381 zo dňa 2. 12. 2013, ktorý otázku ostatných\nspoluvlastníkov k parc. č.\n\npo vyčlenení parcely pre žalobkyne 1, 2 žiadnym spôsobom\n\nneriešil. Z uvedeného dôvodu je sťažovateľka poškodená na svojom práve vlastniť majetok,\nktorý je z uvedeného dôvodu v menšej výmere ako jej po jej právnej predchodkyni patrí.»\nV podaní z 1. februára 2017 sťažovateľka uvádza, že nevyporiadanie vlastníckych\nvzťahov k zvyšku parcely č.\n\nkatastrálne územie\n\n, zapísanej na\n\n, a nevysporiadanie sa s protinávrhom sťažovateľky zo 6. júna 2005\nv rozhodnutí okresného súdu sp. zn. 7 C 101/2003 z 2. decembra 2013 a v rozhodnutí\n\n6\n\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 220/2014 z 30. júla 2014 je porušením jej práva na spravodlivý\nsúdny proces a práva vlastniť majetok.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie vydal tento nález:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu a spravodlivé súdne\n\nkonanie, priznané jej článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n5 Co/288/2016-510 zo dňa 28. 9. 2016 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5 Co/288/2016-510 zo dňa 28. 9. 2016\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Základné právo\n\nna spravodlivé prerokovanie veci\n\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\npostupom Okresného súdu Trenčín v konaní č. k. 7 C/101/2003 porušené bolo.\n4. Základné právo\n\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR\n\nrozsudkom OS Trenčín č. k. 7 C 101/2003-381 zo dňa 2. 12. 2013 a rozsudkom KS\nv Trenčíne 5 Co 220/2014-439 zo dňa 30. 7. 2014 porušené bolo.\n5.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €, ktoré\n\nje Okresný súd Trenčín povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.\n6. Krajský a okresný súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho\nzastúpenia v sume 374,80,- € na účet jej právnej zástupkyne do 2 mesiacov od doručenia\nnálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho\nprijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred\nústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov.\nPri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n\n8\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a rozhodol o nej\nv rozsahu ňou navrhnutého petitu.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu\nÚstavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o sťažnosti sťažovateľky\nv rámci jej predbežného prerokovania zistil, že Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) podala 14. januára 2017 prostredníctvom okresného súdu\ndovolanie smerujúce proti napadnutému uzneseniu krajského súdu. Následne ústavný súd\nzistil, že vec je vedená na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 86/2018 a o podanom dovolaní\nnebolo do dňa predbežného prerokovania sťažnosti rozhodnuté.\nPri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity, na ktorom\nje založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Zmysel\na účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd\nspočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne\núlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio\n\n9\n\ninštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\nOpačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu\npodľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).\nÚstavný súd odkazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. IV. ÚS 177/05), podľa\nktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon\nsťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých\npoužitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, nemožno rozumieť\nuž samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom\npríslušným orgánom.\nV okolnostiach prípadu sťažovateľka podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy vedome vytvorila stav, keď by o jej veci mali súbežne\nrozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie\nje v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty prijateľné.\nVzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľky\npredchádza\n\nuplatneniu\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu,\n\nmožno\n\npovažovať\n\npodanie\n\nsťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu ako predčasné\n(m. m. IV. ÚS 142/2010, IV. ÚS 467/2013), čo zakladá dôvod na jej odmietnutie ako\nneprípustnej.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd pripomína, že aj pod vplyvom judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr.\nI. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného\nprostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je takáto\nsťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Zároveň ústavný súd v tejto\nsúvislosti vo svojej judikatúre uvádza (napr. m. m. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09,\nI. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 453/2010), že lehota na prípadné podanie sťažnosti\npo rozhodnutí o dovolaní sa považuje v zásade za zachovanú aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne\n\n10\n\nokolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľ v prípade podania\ndovolania podal zároveň aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože aj za predpokladu,\nže by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu\ndovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu aj rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti Českej republike,\nsťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002\nvo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľky v tejto časti uplatnením zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa\n§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé prejednanie záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom sp. zn.\n7 C 101/2003 z 2. decembra 2013\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto\nje právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\n\n11\n\nSúčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať\npostupnosť tejto ochrany a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať\no ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného\nsúdu (IV. ÚS 128/04).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nsvojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti rozsudku okresného súdu sp. zn. 7 C 101/2003 z 2. decembra 2013, ktorým\nbolo v merite veci rozhodnuté, bolo prípustné odvolanie, ktoré sťažovateľka aj podala\na o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom z 30. júla 2014. Právomoc krajského súdu ako\nodvolacieho súdu, ktorú tento uplatnil na základe odvolania podaného sťažovateľkou,\nvylučuje, aby rozhodoval ústavný súd, preto sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci.\nII.3 K namietanému porušeniu práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nZjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho,\nže porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom\nuž v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne\nrozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu\ntýchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m.\nII. ÚS 387/06).\n\n12\n\nJednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,\nže musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\npráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať\n(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému\nsúdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd\nsťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),\npretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel\nochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,\nrozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\nZ príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že konanie vedené pred okresným súdom\npod sp. zn. 7 C 101/2003 bolo v merite veci právoplatne skončené 12. augusta 2014. V časti\nkonania o náhrade trov konania bolo konanie skončené napadnutým uznesením krajského\nsúdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. novembra 2016.\nSťažovateľka namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu\n18. januára 2017, t. j. v čase, keď konanie bolo v merite veci i v časti rozhodovania\no náhrade trov konania právoplatne skončené, a teda v čase, keď okresný súd už nemohol\nžiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh konania, prípadne prieťahy\nv ňom. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že k namietanému porušovaniu\n\n13\n\nv sťažnosti označeného práva na uvedenom skutkovom základe v čase podania sťažnosti\npostupom okresného súdu už nemohlo dochádzať, a preto sťažnosť v tejto časti v súlade\ns § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nII.4 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu\nJednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej\nlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri\nnapr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).\nZ príloh pripojených k sťažnosti je zrejmé, že napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu nadobudli právoplatnosť 12. augusta 2014.\nSťažovateľka doručila svoju sťažnosť ústavnému súdu 18. januára 2017. Z uvedeného\nvyplýva, že sťažnosť bola v tejto časti podaná zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53\nods. 3 zákona o ústavnom súde.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti z dôvodu, že bola\npodaná oneskorene.\n\n14\n\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a85aa928-f27d-427c-8ee0-067cf9da210b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2013 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a85aa928-f27d-427c-8ee0-067cf9da210b"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "0f8ec936-94d2-4991-9c73-e83bbaeb55b2:669b97d6-bba4-4140-8e88-d7502bf27f77", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4113221047.1", "spisova_znacka": "5Co/288/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/288/2016 z 27. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4113221047.1"}], "citovane_v": []}