{"guid": "ussr:6ca93814-e864-466d-a525-c6def17e90e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.334.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 334/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 334/2018 z 23. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 334/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.334.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6ca93814-e864-466d-a525-c6def17e90e9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.334.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.334.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.334.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 334/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu\nLadislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Olosom,\n\nKarola Kašjaka 81/1, Rajecké Teplice, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s princípom právnej istoty\npodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Žilina\nsp. zn. 27 C 14/2014 z 25. novembra 2015 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 10 Co 230/2016 z 26. januára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s princípom právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 ústavy\nrozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 27 C 14/2014\nz 25. novembra 2015 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 10 Co 230/2016 z 26. januára 2017.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresným súdom bolo pod sp. zn.\n27 C 14/2014 vedené konanie o zaplatenie sumy 1 040,97 € s príslušenstvom z titulu\ndlžného nájomného a úhrad za plnenia poskytnuté s užívaním bytu, a to na základe žaloby\npodanej sťažovateľom.\nRozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 27 C 14/2014 z 25. novembra 2015\n(ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“) okresný súd zamietol žalobu\nsťažovateľa v celom rozsahu. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 10 Co 230/2016\nz 26. januára 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) napadnutý rozsudok\nokresného súdu potvrdil.\nSťažovateľ v podanej sťažnosti poukazuje na to, že „Rozhodnutie krajského súdu\nako i okresného súdu je priamo v rozpore so znením zákona. Rozsudky oboch konajúcich\nsúdov vykazujú znaky zjavnej jednostrannosti, zmätočnosti až odmietania preukázaných\nskutočnosti vyplývajúcich z dôkazov zo súdneho spisu. Krajský a okresný súd v podstate\njudikovali prelomové rozhodnutie, podľa ktorého nájomca bytu má mať právo\nna neobmedzenú spotrebu energií v byte, a to za paušálny poplatok – preddavok na služby\na energie. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu ani z judikatúry tento zmätočný\na svojvoľný aplikačný záver krajského a okresného súdu vôbec nevyplýva. Je zrejmé, že ide\no svojvoľné rozhodnutie, ktoré je v rozpore s dlhoročnou konštantnou rozhodovacou praxou\nako i znením zákona. Podľa zákona ako aj konštantnej súdnej praxe je totiž nájomca\npovinný spolu s nájomným platiť preddavky na služby a energie, ktoré je potrebné aspoň\nraz ročne vyúčtovať, pričom nájomcovi vznikne buď nedoplatok alebo preplatok – podľa\nskutočného množstva spotrebovaných energií, čo je plne logické, nakoľko nájomca\n\n2\n\nako i prenajímateľ sa rozhodne nemôžu obohacovať na úkor druhej strany. Konajúce súdy\nvšak uzavreli, že žalovaný ako nájomca bytu nemá povinnosť mi uhradiť vzniknuté\nnedoplatky na energiách a službách spojených s užívaním prenajatého bytu a že mal tak\nprávo na akúkoľvek spotrebu energií. Tento ťažiskový záver je plne iluzórny a absurdný...\nŽalovaný\n\nv\n\nodpore\n\nexistenciu\n\na\n\nvýšku\n\nmnou\n\nvyčíslených\n\nnedoplatkov\n\nani nepoprel. V zmluve bola pritom jasne dohodnutá suma 5.000,- Sk ako mesačná záloha\n(preddavok) na služby a energie. Celkovo mal žalovaný podľa zmluvy platiť 10.000,- Sk\nmesačne (5.000,- Sk nájomné + 5.000,- Sk zálohy na energie). V prípade nedoplatku\nna energiách v predchádzajúcich rokoch nájmu žalovaný pritom tieto vždy uhradil (o čom\nsom poskytol listinné dôkazy), po skončení nájomného pomeru však nedoplatok už nechcel\nuhradiť. V prílohe nájomnej zmluvy je pritom zmluvnými stranami písomne odsúhlasený\npočiatočný stav meračov energií. Ak by šlo o neobmedzenú spotrebu, žiadny stav meračov\nby logicky nebol odsúhlasený.\nOkresný ako aj krajský súd ďalej plne opomenuli, že pre vznik pohľadávky z titulu\nnájomného je právne nerozhodné, či nájomca byt reálne užíval, ale dokedy trval nájomný\npomer a nájomca tak mal zmluvné užívacie právo k bytu. Oba súdy pritom ani nevedeli\nv odôvodneniach uviesť, či, kedy, ku akému dátumu a akým spôsobom (dohodou,\nvýpoveďou) sa mal skončiť nájom bytu, t.j. na zásadnú právnu otázku nedali vôbec žiadnu\nodpoveď a napriek tomu meritórne rozhodli na základe skutočnosti, ku ktorej však\nnevyslovili žiaden relevantný právny záver. Žalovaný pritom nepreukázal, že by sa nájomný\npomer mal skončiť dohodou k 30. 04. 2013, nepredložil o tom žiadnu písomnú dohodu\no skončení nájmu, lebo taká dohoda neexistuje. Súdy napokon plne opomenuli\naj to, že písomnú zmluvu možno zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Celé rozhodovanie\nkonajúcich súdov bolo svojvoľné, v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona\na vymykajúce sa ustálenej rozhodovacej praxi v zásadných otázkach.“.\nSťažovateľ ďalej cituje viaceré ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov a uvádza, že okresný súd, ako aj krajský súd\nabsolútne opomenuli aj skutočnosť, že „právo na zníženie nájomného z dôvodu úplnej\nalebo čiastočnej nemožnosti riadne užívať byt“ je potrebné nájomcom vykonať v\nprekluzívnej lehote 6 mesiacov.\n\n3\n\nSťažovateľ v podanej sťažnosti namieta aj rozpor vyslovených skutkových záverov\ns obsahom spisu v napadnutom konaní, ako aj s čiastkovými zisteniami okresného\nsúdu z jednotlivých vykonaných dôkazov. Tieto rozpory následne konkrétne rozoberá\nv bode III.3 svojej sťažnosti.\nSťažovateľ, citujúc nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 36/2010, argumentuje\nporušením práva na spravodlivý proces a uvádza: „Je tak nesporné, že v predmetnej právnej\nveci bolo rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 27 C 14/2014 zo dňa 25. 11. 2015\na rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co 230/2016 zo dňa 26. 01. 2017, ako\nv konaní postupom oboch súdov, porušené moje základné právo na súdnu a inú právnu\nochranu zaručené podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na spravodlivý\nsúdny proces zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V neposlednom rade bol porušený\ni princíp právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n,\n\n, trvale bytom\n\nna súdnu a inú právnu ochranu zaručené podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo\nvyplývajúce z princípu právnej istoty zaručenom podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 27 C 14/2014 zo dňa 25. 11. 2015\na rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co 230/2016 zo dňa 26. 01. 2017 porušené\nbolo.\n2. Rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. 27 C 14/2014 zo dňa 25. 11. 2015\na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co 230/2016 zo dňa 26. 01. 2017 sa zrušuje\na vec sa vracia Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n\n4\n\n3. Okresný súd v Žiline a Krajský súd v Žiline sú povinní uhradiť spoločne\na nerozdielne sťažovateľovi\n\n,\n\n, trvale bytom\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu trovy\nkonania.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho\nprijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred\nústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\ntakto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,\n\n5\n\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\nZároveň je v súvislosti s namietanými rozsudkami okresného súdu aj krajského súdu\npotrebné pripomenúť, že ústavný súd nepredstavuje opravnú inštanciu všeobecných súdov\n(napr. I. ÚS 31/05), a preto nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ\ntieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu\nzakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy. Ingerencia ústavného súdu do výkonu\nprávomoci všeobecného súdu by bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n6\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v spojení s princípom právnej istoty zakotveným v čl. 1 ods. 1 ústavy\nnapadnutým rozsudkom okresného súdu\nZ ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že namietané porušenie niektorého\nzo základných práv alebo slobôd automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu\nna konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby zistí, že ochrany tých základných práv alebo slobôd, porušenie\nktorých namieta, sa mohol sťažovateľ domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných\nprávnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným\nsúdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05,\nIV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\nZmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie\nje a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\n\n7\n\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol\npredmetom súdneho prieskumu realizovaného krajským súdom na základe podaného\nodvolania sťažovateľom. Odvolacie konanie bolo skončené napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného porušenia označených\npráv prvostupňovým rozsudkom okresného súdu je teda podstatné, že existoval „iný súd“,\nna ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy. To vylučuje právomoc ústavného súdu\nna prieskum sťažnosťou prezentovaného porušenia označených práv zaručených ústavou\na dohovorom namietaným rozsudkom okresného súdu, a preto bolo potrebné v tejto časti\nsťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v spojení s princípom právnej istoty zakotveným v čl. 1 ods. 1 ústavy\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu\nZ judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom\npredpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným\na ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom\n(IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\nSúčasťou\n\nprocesných\n\nzáruk\n\nspravodlivého\n\nrozhodnutia\n\nje\n\ntaktiež\n\nprávo\n\nna odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť\nbez ohľadu na to, či sa odvolací súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí\ninštančne nižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam\nvzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi\ninštančne nižších súdov [porovnaj napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko,\nč. 50943/99, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].\n\n8\n\nZ argumentácie sťažovateľa v sťažnosti vyplýva, že namieta porušenie svojho práva\nna spravodlivé súdne konanie z hľadiska nedostatočného odôvodnenia napadnutého\nrozsudku krajského súdu v spojitosti s napadnutým rozsudkom okresného súdu, ktoré\nje podľa názoru sťažovateľa svojvoľné, v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona\na vymykajúce sa ustálenej rozhodovacej praxi v zásadných otázkach. Sťažovateľ\nargumentuje skutočnosťou, že „odôvodnenie prvostupňového rozsudku je arbitrárne,\nnepresvedčivé a najmä znemožňujúce argumentovať proti dôvodom napadnutého\nrozhodnutia v rámci riadneho opravného prostriedku – odvolania a konať tak pred súdom.\nKrajský súd mal pre nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tento\nrozsudok zrušiť a nie ho potvrdiť.“.\nSťažovateľ pred ústavným súdom predovšetkým namieta, že krajský súd\nv napadnutom rozsudku v spojení s rozsudkom okresného súdu „v podstate judikovali\nprelomové rozhodnutie“, podľa ktorého nájomca bytu má mať právo na neobmedzenú\nspotrebu energií v byte, a to za paušálny poplatok – preddavok na služby a energie, pričom\nzo žiadneho ustanovenia právneho predpisu ani z judikatúry tento „zmätočný a aplikačný\nzáver krajského a okresného súdu vôbec nevyplýva“.\nPri hodnotení napadnutého rozsudku ústavný súd vychádzal z ustáleného\nprávneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\nOkresný súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku k uvedenému uviedol: „Súd\ndospel k takému záveru, že v zmluve skutočne v článku IV bod 1 sa uvádza povinnosť\nnájomcu platiť 10.000,- Sk a v článku IV bod 2 je výslovne uvedené, že v uvedenej sume\nsú zahrnuté poplatky za služby spojené s užívaním predmetu nájmu ako sú napr. elektrina,\nvoda, plyn a podobne v sume 5.000,- Sk. V zmluve nikde nie je uvedené ako bude\n\n9\n\npostupované v prípade vzniku nedoplatku alebo preplatku za služby. Na základe takéhoto\njednoznačného ustanovenia zmluvy vyplýva, že všetky platby za elektrinu, vodu, plyn\na ďalšie, spolu za služby ktoré sú spojené s užívaním bytu, sú zahrnuté v sume 5.000,- Sk,\nktorá je súčasťou celkovej sumy 10.000,- Sk, ktorú má platiť nájomca prenajímateľovi\npodľa článku IV zmluvy o nájme zo dňa 1. 6. 2006. Na základe tohto navrhovateľovi\nnevzniklo právo na zaplatenie nedoplatkov, tak ako žiadal v návrhu na začatie konania, a\ntak aj v tejto časti boli splnené podmienky aby bol návrh zamietnutý.“\nKrajský súd vo vzťahu k uvedenej námietke sťažovateľa v relevantnej časti svojho\nrozsudku uviedol:\n„Krajský\n\nsúd\n\nsa\n\nplne\n\nstotožnil\n\nso\n\nzávermi\n\nokresného\n\nsúdu\n\nohľadom\n\nneopodstatnenosti nároku žalobcu na zaplatenie vzniknutých nedoplatkov za energie\na služby a v podrobnostiach na ne odkazuje. Preto len stručne konštatuje, že nakoľko medzi\nsporovými stranami bola uzavretá zmluva, bolo namieste riadiť sa jej ustanoveniami, resp.\nvôľou zmluvných strán. Táto požiadavka v prípade uvedeného čiastkového nároku\nznamenala zahrnutie nákladov za energie a služby v paušálnej hodnote 5.000 Sk v rámci\nmesačných platieb žalovaného za byt vo výške 10.000 Sk. Z dôvodu absencie akejkoľvek\nzmluvnej úpravy usporiadania preplatkov alebo nedoplatkov za energie a služby nebol\nžalobca oprávnený uplatňovať si nárok z titulu nedoplatku za energie a služby spojené\ns užívaním bytu voči žalovanému. Z hľadiska výsledku pre žalobcu (nedoplatok, ktorý musí\nznášať sám) sa jedná o obsahový nedostatok zmluvy o nájme bytu, za ktorý však nemôže\nfinančne zodpovedať žalovaný. Taktiež hypotetická úvaha o možnosti žalovaného\nvyprodukovať akékoľvek vysoké nedoplatky ide na ťarchu nedôslednosti žalobcu pri\nkontraktácii predmetného zmluvného vzťahu.“\nÚstavný súd považuje za dôležité zdôrazniť, že nájom bytu ako obligačný právny\nvzťah pojmovo predpokladá vytvorenie priestoru pre uplatnenie autonómie vôle a zmluvnej\nvoľnosti strán, ktorému zodpovedá a korešponduje požiadavka rešpektovania prejavenej\nslobodnej vôle zmluvných strán výslovne z textu listiny o právnom úkone vyplývajúcej,\nako aj všeobecne uznávaný princíp záväzkového práva pacta sunt servanda.\n\n10\n\nÚstavný súd konštatuje, že právny záver krajského súdu prezentovaný v napadnutom\nrozsudku v kontexte napadnutého rozsudku okresného súdu, podľa ktorého sa v danej veci\nkonajúce súdy nestotožnili s námietkou sťažovateľa, nemožno považovať za arbitrárny,\npričom právny názor krajského súdu v napadnutom rozsudku možno z pohľadu ústavného\nsúdu hodnotiť ako presvedčivý a ústavne udržateľný.\nPokiaľ sťažovateľ v sťažnosti argumentuje judikatúrou Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 26 Cdo 4836/2007, 28 Cdo 2124/2001 a sp. zn. 26 Cdo 2121/2006,\nk uvedenému ústavný súd uvádza, že v predmetných rozhodnutiach sa riešila otázka\nabsolútnej neplatnosti zmluvy o nájme bytu pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť konkrétneho\núdaju o výške nájomného a výške platieb za služby spojené s užívaním bytu,\nresp. neplatnosť zmluvy o nájme pre nerozlíšenie toho, aká časť pripadá na nájomné\na aká časť pripadá na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu. Vzhľadom na už uvedené\nnemožno\n\npredmetné\n\nrozhodnutia\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nČeskej\n\nrepubliky\n\naplikovať\n\nna sťažovateľom predkladané námietky.\nV sťažnosti sťažovateľ namieta opomenutie konajúcich súdov vysporiadať\nsa s podstatnou námietkou týkajúcou sa prekludovania práva na „zníženie alebo odpustenie\nnájomného z dôvodu úplnej alebo čiastočnej nemožnosti riadne užívať byt“.\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľ dostal odpoveď na túto svoju námietku\nv bode 21 napadnutého rozsudku krajského súdu, kde sa uvádza: „Vychádzajúc\nzo skutkového záveru, že predmetný byt od mája 2013 užíval už svedok\nso žalobcom uzavretú ústnu nájomnú zmluvu (svedok\n\n, ktorý mal\n\nplatil žalobcovi 160 eur\n\nmesačne), je zrejmé, že tento byt už nemohol užívať žalovaný, a to bez svojho zavinenia.\nV zmysle bodu IV ods. 4 zmluvy o nájme bytu preto žalovanému nevznikla povinnosť platiť\nnájomné a ostatné platby spojené s užívaním predmetného bytu. Pokiaľ si žalobca uplatnil\nvoči žalovanému taký nárok, urobil tak neopodstatnene. Preto okresný súd jeho žalobu\n(ohľadom tohto čiastkového nároku) správne zamietol. Je namieste dodať, že v danom\nprípade nebolo povinnosťou žalovaného uplatňovať si nejaký nárok na zľavu alebo\nodpustenie nájomného, ale šlo o následok priamo vyplývajúci zo zmluvy o nájme bytu,\n\n11\n\nbod IV ods. 4, preto je bezpredmetnou argumentácia odvolateľa týkajúca sa preklúzie\nnároku žalovaného.“\nÚstavný súd konštatuje, že aj pokiaľ ide o námietky sťažovateľa podrobne rozpísané\nv bode III.3 týkajúce sa rozporu vyslovených skutkových záverov a obsahom spisu,\nako aj s čiastkovými zisteniami okresného súdu z jednotlivých vykonaných dôkazov,\nkonkrétne pri výsluchu svedka\n\na skutkových zistení týkajúcich\n\nsa ukončenia nájomného vzťahu, krajský súd sa neobmedzil len na citovanie alebo\nparafrázovanie záverov okresného súdu, ale sám učinil závery vo veci sťažovateľa.\nSťažovateľovi sa tak dostalo odpovede na ťažiskové otázky rámcujúce vec sťažovateľa,\nkonkrétne krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol: «Vyhodnotením vykonaného\ndokazovania okresný súd dospel ku správnemu skutkovému záveru, a to že v období\nmesiacov máj a jún 2013 už obývala predmetný byt iná osoba – svedok\n\n, ktorý\n\nuviedol, že od mája 2013 už býval v byte sám a platil platby za užívanie bytu priamo\nžalobcovi.\n19. Neobstojí tvrdenie odvolateľa, že svedok\n\nnevedel uviesť konkrétne časové\n\nsúvislosti a miestne okolnosti. Menovaný uviedol, že v predmetnom byte býval\nod marca 2013, pričom počas možno dvoch mesiacov/8 týždňov do mája platil pánovi, ktorý\nho tam ubytoval po tom, čo sa s ním svedok stretol na inzerát o ubytovaní vo Večerníku.\nPotom „prišiel navrhovateľ“ a svedok začal platiť 160 eur mesačne jemu. Predmetné\nvyjadrenie možno na účel preukázania spôsobu užívania predmetného bytu v danom období\npovažovať za dostačujúce. Krajský súd len dodáva, že výsluch svedka\n\nnavrhol\n\npráve odvolateľ – žalobca.\n20. Aj keď je pravdou, že svedok\n\nnevedel uviesť úplne presný dátum, odkedy\n\nbýval v byte sám, uvedené je pochopiteľné vzhľadom na časový odstup od skutočností, ktoré\nboli predmetom výsluchu (užívanie nájomného bytu v období cca polovice roka 2013),\ndo času výpovede (pojednávanie dňa 7. 5. 2015), osobitne, keď svedok\n\nnemal\n\nuzavretú ani písomnú nájomnú zmluvu. To však nič nemení na závere konštatovanom v bode\n19 tohto odôvodnenia...\n... Bezpredmetnou je argumentácia odvolateľa, že výpoveď žalovaného bola\nviacvariantná a klamlivá, keď žalovaný v priebehu konania menil výpoveď ohľadom dôvodu\n\n12\n\nzániku nájomného vzťahu. Okresný súd totiž uzavrel, že k zániku nájomného vzťahu nedošlo\nspôsobom, ktorý uvádzal žalovaný (ani spôsobom, ktorý uvádzal žalobca), keďže\nto žalovaný nepreukázal. V odvolaní je potrebné namietať skutkové a právne závery\nnapadnutého rozhodnutia, a nie tvrdenia protistrany, ktoré v zmysle napadnutého\nrozhodnutia ani neboli preukázané.\n24. Žalobca si musí byť vedomý toho, že on je tým, kto preukazuje trvanie nájomného\nvzťahu so žalovaným, a je povinný, pokiaľ chce byť v spore úspešný, toto preukázať.\nDôkazom preukazujúcim existenciu nájomného vzťahu pritom bez ďalšieho nemôže\nbyť jednostranná sms-komunikácia žalobcu voči žalovanému bez akejkoľvek odozvy\nžalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové závery (bod 21) je irelevantným tvrdenie\nžalobcu o zániku nájomného vzťahu v dôsledku zaslania listu zo dňa 25. 6. 2013 písomne\nformou e-mailu na adresu\n\n.\n\n25. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec krajský súd poznamenáva, že uzavretie\nústnej nájomnej zmluvy medzi žalobcom ako prenajímateľom a svedkom\nako nájomcom, eventuálne samotné platenie za užívanie bytu svedkom\n\nžalobcovi\n\npo 160 eur mesačne od mája 2013, by mohli nasvedčovať aj záveru, že medzi žalobcom\na žalovaným došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy ku koncu apríla 2013, ako to uvádzal\nžalovaný. Záver o ukončení zmluvného vzťahu k 30. 4. 2013 by následne rovnako viedol\nk zamietnutiu žaloby žalobcu ohľadom čiastkového nároku o zaplatenie nájomného\na ostatných platieb spojených s užívaním bytu za obdobie máj a jún 2013.\n26. Pokiaľ ide o čiastkový nárok na zaplatenie 100 eur ako nedoplatku za december\n2011, okresný súd vychádzal zo záveru, že bola preukázaná jednorazová úhrada 299 eur\nformou hotovostného vkladu žalovaného, keď v poznámke „potvrdenia“ je výslovne\nuvedené, že ide o platbu za december 2011. Okresný súd vôbec neuvádzal v napadnutom\nrozhodnutí – ako to uvádza odvolateľ – že v prípade platby zo dňa 15. 12. 2011 šlo o\núhradu nedoplatku za december 2011. Odvolateľ teda namieta záver, ktorý okresný súd ani\nnevyslovil, z ktorého dôvodu nemohlo byť odvolanie žalobcu ohľadom tohto čiastkového\nnároku spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n27. Bezpredmetnou bola aj argumentácia odvolateľa ohľadom údajnej jednostrannej\nzmeny výšky nájomného a ostatných platieb spojených s užívaním bytu žalovaným,\n\n13\n\nkeďže samotný žalobca pri uplatňovaní nárokov v aktuálnom konaní vychádzal z tejto\npozmenenej – nižšej výšky...»\nZ už citovaného teda vyplýva, že krajský súd dal sťažovateľovi odpoveď aj na ďalšie\njeho námietky. Čo sa týka skutkových aj právnych záverov uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, nemôže podľa názoru ústavného súdu skutočnosť,\nže sa sťažovateľ nestotožňuje s právnymi a skutkovými závermi krajského súdu, viesť\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a neznamená\nani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným.\nO svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok\nkrajského súdu takéto prvky nevykazuje.\nÚstavný súd tak po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého rozsudku\nkrajského súdu dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu\nspĺňa všetky požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, pretože dáva odpoveď\nna všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Jeho odôvodnenie je zrozumiteľné\na vnútorne konzistentné a v dôsledku toho ústavný súd nenachádza dôvod doň zasahovať.\nV zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu postup súdu v súlade s platným\na účinným zákonom nemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv\n(napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\nPretože v danom prípade krajský súd ako súd odvolací pri svojom rozhodovaní\nnevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a preskúmal\nnapadnuté prvostupňové rozhodnutie po právnej i skutkovej stránke a dostatočným\nspôsobom svoje závery odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľom uplatnená\nnámietka kvalitatívne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku je zjavne\nneopodstatnená, takže nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti\ns namietaným porušením jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\n\n14\n\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nPokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, ústavný súd dáva\ndo pozornosti svoju stabilizovanú judikatúru, v ktorej zdôrazňuje, že čl. 1 ods. 1 ústavy\nmá charakter ústavného princípu, ktorý sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci\npri výklade a uplatňovaní ústavy. Toto ustanovenie ústavy je vždy implicitnou súčasťou\nrozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv\na slobôd garantovaných ústavou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto ak ústavný súd\nnedospeje k záveru, že boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, neexistuje\nani dôvod na vyslovenie porušenia označeného ustanovenia ústavy (m. m. IV. ÚS 119/07).\nÚstavný súd preto aj túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec uvedeného ústavný súd taktiež uvádza, že v prerokúvanej veci nemohol\nopomenúť ani ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že sťažnosť smeruje proti výroku\nnapadnutého rozhodnutia, ktorým krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu,\nktorým okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1 040,97 € spolu s príslušenstvom.\nV danom prípade ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 358/08,\nIV. ÚS 33/2010, IV. ÚS 431/2012, IV. ÚS 72/2013) vyhodnotil predmet súdneho konania\ntak, že ide o vec nižšej významnosti (o tzv. bagateľnú vec). Vychádzal z toho, že ak Civilný\nsúdny\n\nporiadok\n\nvylučuje\n\nu\n\nbagateľných\n\nvecí\n\nprieskum\n\nrozhodnutí\n\nvydaných\n\ndruhostupňovými súdmi v mimoriadnom opravnom konaní (podanie dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku v prípade bagateľných vecí je v zmysle § 422 ods. 1\nCSP neprípustné), bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky\nposunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia\nzo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne\n\n15\n\nposúdenie esenciálne. Táto skutočnosť totiž už sama osebe zakladá dôvod na odmietnutie\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenej.\nII.3 K namietanému porušeniu práva na prerokovanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým\nrozsudkom okresného súdu\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom\nv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím\norgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,\na to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné\nprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú\n(III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).\nZjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho,\nže porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom\nuž v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne\nrozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto\npráv nečinnosťou\n\ntohto\n\nsúdu\n\nv\n\nčase\n\ndoručenia\n\nsťažnosti\n\nnemohlo\n\ndochádzať\n\n(m. m. II. ÚS 387/06).\nJednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,\nže musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\npráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\n\n16\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať\n(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému\nsúdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd\nsťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),\npretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel\nochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,\nrozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\nÚstavný súd konštatuje, že predmetom predbežného prerokovania sťažnosti je v tejto\nčasti preskúmanie opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého napadnutým\nrozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu malo dôjsť\nk porušeniu jeho práva na prejedanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZ pripojených príloh k sťažnosti považoval ústavný súd za preukázané, že konanie\nsa v uvedenej veci v merite skončilo napadnutým rozsudkom okresného súdu, ktoré\nbolo potvrdené napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že k namietanému porušovaniu\nv sťažnosti označených práv na uvedenom skutkovom základe v čase podania sťažnosti\nnapadnutým rozsudkom okresného súdu ani napadnutým rozsudkom krajského súdu\nuž nemohlo dochádzať, a preto sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nv tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec uvedeného považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že vo vzťahu\nk porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote v sťažnosti sťažovateľa,\n\n17\n\nzastúpeného kvalifikovaným právnym zástupcom, absentuje (v rozpore s požiadavkou § 20\nods. 1 zákona o ústavnom súde) akékoľvek ústavnoprávne relevantné odôvodnenie, pričom\nuvedené by preto taktiež bolo dôvodom na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie\nzákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "nájom a podnájom-úhrada nájomného", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25843204-6b92-43cc-a700-21429fc018e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 72/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 72/2013 z 26. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-26", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25843204-6b92-43cc-a700-21429fc018e8"}, {"guid": "ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:999bd42f-1bd9-4e3b-ae0a-69789fa214af", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 33/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 33/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:999bd42f-1bd9-4e3b-ae0a-69789fa214af"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}], "citovane_v": []}