{"guid": "ussr:e73e3a00-7046-4384-b733-3355eb211a1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.372.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 372/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.372.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e73e3a00-7046-4384-b733-3355eb211a1d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.372.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.372.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.372.2018.1/text", "citacie_n": 20, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 372/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nRAVAK SLOVAKIA spol. s r. o., Einsteinova 11, Bratislava, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou MAPLE & FISH s. r. o., Dunajská 15/A, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ JUDr. Viliam Karas, PhD., ktorou namieta porušenie svojich základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBratislava II č. k. 58 Csr 1/2015-34 z 28. augusta 2015, uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 10 CoSr 1/2015-58 z 21. januára 2016 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 172/2016 z 31. januára 2018, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti RAVAK SLOVAKIA spol. s r. o. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n25. apríla 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti RAVAK SLOVAKIA spol. s r. o.\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s. r. o.,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Viliam Karas, PhD., ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný\nsúd“) č. k. 58 Csr 1/2015-34 z 28. augusta 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného\nsúdu“),\n\nuznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nč. k. 10 CoSr 1/2015-58 z 21. januára 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 1 Cdo 172/2016 z 31. januára 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\n2.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou\nokresnému súdu 22. mája 2015 ako žalobca domáhal vyslovenia, že rozhodca\nje vylúčený z prejednania a rozhodovania o žalobe\nspoločnosti\n\nv likvidácii, o zaplatenie sumy 727 915,39 €\n\ns príslušenstvom, ktorá je vedená Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, z. z. p. o. (ďalej\nlen „rozhodcovský súd“), pod sp. zn. 69/2015-RS8.\n2.2 Uznesením okresného súdu č. k. 58 Csr 1/2015-34 z 28. augusta 2015 súd\nzastavil konanie podľa § 104 ods. 1 prvej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“),\nžiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a rozhodol o vrátení\nsúdneho poplatku sťažovateľovi. Okresný súd uznesením konanie zastavil z dôvodu, že\nsťažovateľom označený žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Proti\nuzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd,\nktorý uznesením č. k. 10 CoSr 1/2015-58 z 21. januára 2016 potvrdil uznesenie okresného\nsúdu a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Sťažovateľ sa\nnestotožňoval a nestotožňuje s uznesením krajského súdu ani s uznesením okresného súdu,\n\n2\n\nobe považuje za arbitrárne, formalistické, reštriktívne a nedôvodné a namieta, že postupom\noboch súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a že sa oba súdy odklonili od\ndoterajšej súdnej praxe. Sťažovateľ preto podal proti uzneseniu krajského súdu v spojení\ns uznesením okresného súdu dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.\n1 Cdo 172/2016 z 31. januára 2018 tak, že ho odmietol pre neprípustnosť. Uznesenie\nnajvyššieho súdu bolo doručené sťažovateľovi 12. marca 2018.\n3. Sťažovateľ namieta, že súdy sa dopustili vážneho pochybenia, keď:\n„i. nezohľadnili skutočnosť, že v danom prípade išlo o chybu v písaní, ktorú\nSťažovateľ odstránil podaním zo dňa 27.08.2015, ktorým spresnil označenie žalovaného\na následne podaním zo dňa 08.09.2015 Sťažovateľ požiadal súd, aby pripustil vstup\nďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, a to spoločnosť\nv likvidácii, so sídlom\n\n,\n\n, zapísanej\n\nv OR OS Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 15033/B, v mene ktorej koná\n\n,\n\nkonateľka;\nii. okresný súd si bez ďalšieho osvojil skutkové tvrdenia Rozhodcovského súdu;\niii. okresný súd nezaslal vyjadrenie Rozhodcovského súdu Sťažovateľovi ani\nnevyzval Sťažovateľa, aby sa k vzneseným námietkam vyjadril, neskúmal, či Sťažovateľ\nskutočne chcel uplatniť svoj nárok voči Rozhodcovskému súdu (resp. ide len o chybu\nv písaní) a ani ho nevyzval postupom podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok, aby svoj návrh doplnil alebo opravil.“\n4. Sťažovateľ\n\npoukazuje aj na skutočnosť,\n\nže rozhodcovský\n\nsúd koná\n\nv rozhodcovskom konaní sp. zn. 69/2015-RS8 o údajnom nároku spoločnosti\nv likvidácii, proti sťažovateľovi (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný)\nna zaplatenie sumy 727 915,39 € s príslušenstvom. Sťažovateľ v konaní namietal\npredpojatosť rozhodcu konať a rozhodnúť v danej právnej veci, pričom rozhodcovský súd\njeho\n\nnámietku\n\nzamietol\n\nv rozhodcovskom\n\nrozhodnutí\n\nč.\n\nk.\n\n69/2015-RS8-143\n\nz 28. apríla 2015. Proti predmetnému rozhodnutiu rozhodcovského súdu nebol prípustný\nopravný prostriedok, sťažovateľ sa preto mohol domáhať ochrany svojich práv jedine\nnávrhom na všeobecnom súde.\n\n3\n\n5. Sťažovateľ ďalej namieta: „Tým, že okresný súd zastavil konanie bez toho, aby\nvyzval Sťažovateľa na vyjadrenie k námietkam vzneseným voči označeniu žalovaného\nv žalobe, alebo vyzval na opravu zjavnej chyby v písaní vo svojom návrhu a odvolací súd\njeho závery následne potvrdil, pričom súdy neakceptovali podaný návrh na opravu chýb\nv písaní a návrh na pripustenie vstupu účastníka (ani o nich nerozhodli), došlo postupom\nsúdov k odopretiu spravodlivosti a bolo porušené základné právo Sťažovateľa na súdnu\nochranu v zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\nZ vyššie uvedených skutočnosti je zrejmé, že postupom okresného a krajského súdu,\nktorý nekonali predpísaným postupom a nevyzvali Sťažovateľa k odstráneniu chyby v písaní\nspočívajúcej v nesprávnom označení žalovaného, a dokonca ani neakceptovali podanie\nSťažovateľa odstraňujúce túto chybu, bola Sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom\na v dôsledku tejto vady oba súdy vo veci nesprávne právne rozhodli, pričom sa nijakým\nspôsobom nevysporiadal i s argumentáciou Sťažovateľa a dôkazmi, ktoré Sťažovateľ\npredložil. Postup súdov bol aj v rozpore so súdnou praxou v otázke prekážok v konaní\na v otázke odstránenia nedostatku podania podľa ust. § 43 OSP.\nOkrem vyššie uvedených pochybení Sťažovateľ rovnako namietal nedostatočné\nodôvodnenie Uznesenia krajského súdu a Uznesenia okresného súdu, následkom čoho súdy\nkonali v rozpore s ust. § 157 OSP (ktoré sa v zmysle ust. § 167 ods. 2 OSP použije aj na\nuznesenia) a aj v dôsledku toho porušili jeho právo na súdnu ochranu.\nVo vzťahu k Uzneseniu najvyššieho súdu a postupu najvyššieho súdu Sťažovateľ\nnamieta, že napriek zjavnej nezákonnosti a nesprávnosti v postupe okresného súdu\na krajského súdu. následkom ktorého bola Sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred\nsúdom, najvyšší súd odmietol dovolanie a tým rovnako prispel k odopretiu spravodlivosti\na k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu ochranu...\nNavyše postupom a Uznesením najvyššieho súdu došlo aj k porušeniu základného\nprincípu - princípu právnej istoty, nakoľko rozhodol v rozpore so skoršími rozhodnutiami\nnajvyššieho súdu v obdobnej veci. pričom svoje odklonenie nijakým spôsobom nevysvetlil.“\n\n4\n\n6. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ citoval viaceré judikáty najvyššieho\nsúdu, ústavného súdu, Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej\nrepubliky, ktoré podľa neho potvrdzujú jeho argumentáciu.\n7. Sťažovateľ je toho názoru, že najvyšší súd, krajský súd, ako aj okresný súd\npostupovali v tomto prípade v otázke posúdenia, či ide o odstrániteľný nedostatok konania\npríliš formalisticky, reštriktívne, arbitrárne a v rozpore s ustanoveniami Občianskeho\nsúdneho poriadku, ako aj doterajšou súdnou praxou. Napadnutými uzneseniami preto došlo\nk porušeniu práva na súdnu ochranu, ústavného princípu právnej istoty a práva na rovnosť\nmedzi účastníkmi v konaní.\n8. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že uznesením Okresného súdu\nBratislava II zo dňa 28.08.2015 sp. zn. 58 Csr/1/2015-34, uznesením Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 21.01.2016 sp. zn. 10 CoSr 1/2015-58 a uznesením Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 31.01.2018 sp. zn. 1 Cdo/172/2016, boli porušené základné práva sťažovateľa podľa\nčlánku 46 ods. 1 a článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa\n28.08.2015 sp. zn. 58 Csr/1/2015-34, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n21.01.2016 sp. zn. 10 CoSr 1/2015-58 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2018\nsp. zn. 1 Cdo/172/2016 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na nové konanie.\n3. Porušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy\nkonania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n12. Podľa čl. 6 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n13. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania posúdil sťažnosť sťažovateľa,\nktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy\na práva podľa čl. 6 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, napadnutým\nuznesením krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n\n6\n\nII.A K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\n16. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n17. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na\njej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07, I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,\nII. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\n18. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\n\n7\n\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\n19. Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že uznesenie okresného súdu\nč. k. 58 Csr 1/2015-34 z 28. augusta 2015 vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal,\nboli predmetom súdneho prieskumu realizovaného krajským súdom na základe\nsťažovateľom podaného odvolania. Odvolacie konanie bolo skončené napadnutým\nuznesením krajského súdu. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného porušenia\noznačených práv prvostupňovým rozhodnutím okresného súdu je teda podstatné,\nže existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy. To vylučuje právomoc\nústavného súdu na prieskum sťažnosťou prezentovaného porušenia označených práv\nzaručených ústavou a dohovorom napadnutým uznesením okresného súdu. Na prerokovanie\ntejto časti sťažnosti nemá ústavný súd danú právomoc, preto bolo potrebné v tejto časti\nsťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nII.B K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\n20.1 Z odôvodnenia sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy (rovnosť medzi účastníkmi v konaní) odôvodnil len\nvo vzťahu k okresnému súdu, a to tým, že mu nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa\nk tvrdeniam rozhodcovského súdu v jeho vyjadrení k podanej žalobe. Ústavný súd odmietol\nsťažnosť vo vzťahu k okresnému súdu pre nedostatok právomoci a pri ďalšom posudzovaní\nsťažnosti vo vzťahu ku krajskému súdu musel odmietnuť sťažnosť v časti namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy z dôvodu nedostatku zákonom\npredpísanej náležitosti, pretože sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne argumenty\ntýkajúce sa porušenia predmetného článku ústavy zo strany krajského súdu. Podľa stabilnej\njudikatúry\n\nústavného\n\nsúdu\n\nabsencia\n\nzmysluplného,\n\nústavnoprávne\n\nrelevantného\n\nodôvodnenia ako východiskového rámca sťažnosti spôsobuje nedostatok podstatnej\nzákonom predpísanej náležitosti ustanovenej v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde\n\n8\n\n(m. m. III. ÚS 241/2013, III. ÚS 313/2016). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež pripomína, že\nnedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní\núčastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010\na iné).\n20.2 Na tomto mieste ale ústavný súd zároveň uvádza, že pri posudzovaní, či sú\nsplnené podmienky konania, sa konajúci súd (v tomto prípade okresný súd) nemusí obracať\nna procesné strany, aby sa vyjadrili. Procesné podmienky posudzuje v každom momente\nkonania konajúci súd sám. Ak rozhodcovský súd vo svojom vyjadrení k podanej žalobe\npoukázal na to, že nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, a okresný súd vyhodnotil\nsituáciu tak, že nie sú splnené podmienky konania, za ktorých môže vo veci konať, pred\nrozhodnutím o zastavení konania nemusel vyzývať sťažovateľa na vyjadrenie, pretože\nnerozhodoval vo veci samej.\n21. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou považuje za potrebné\nuviesť, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07, IV. ÚS 284/2018).\n22. Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým namieta, že krajský súd rovnako ako\nokresný súd nevyzval sťažovateľa k odstráneniu chyby v písaní spočívajúcej v nesprávnom\noznačení žalovaného, čo vyústilo do obmedzenia práva na prístup k súdu. Oba súdy sa\npodľa sťažovateľa stotožnili s tvrdeniami žalovaného, no s tvrdeniami sťažovateľa sa\nnevysporiadali. Napadnutému uzneseniu krajského súdu preto sťažovateľ vytýka aj\narbitrárnosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť.\n\n9\n\n23. Krajský súd v napadnutom uznesení vo vzťahu k odvolacím námietkam\nsťažovateľa uviedol:\n„Od nedostatku podmienky konania (za ktorý treba považovať aj nedostatok\nspôsobilosti byť účastníkom konania) treba odlišovať vady podania (vrátane žaloby),\nspočívajúce v nesprávnom označení subjektu, ktorý je inak spôsobilý byť účastníkom\nkonania. Príčinou vád označenia účastníkov v žalobe môžu byť medziiným chyby v písaní,\nalebo iné zrejmé nesprávností, ktoré sa vyskytli pri písomnom vyhotovovaní žaloby.\nAk žaloba neobsahuje označenie účastníkov konania alebo všetky údaje potrebné\nk označeniu účastníkov konania, alebo ak je žaloba v časti označujúcej účastníkov neurčitá\nalebo nezrozumiteľná (neumožňuje ich presnú identifikáciu) alebo ak je zjavný logický\nrozpor medzí označením účastníka konania a inými údajmi o tomto účastníkovi\nobsiahnutými v žalobe, je súd povinný pokúsiť sa odstrániť tieto vady podania postupom\npodľa § 43 O. s. p., v zmysle ktorého súd uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne,\nneúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá\nnemôže byť kratšiu ako desať dní, pričom v uznesení uvedie, ako treba opravu alebo\ndoplnenie vykonať; ak účastník, v ustanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní a\npre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by\nmohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak je ale odporca v žalobe\noznačený úplne, presne, určito a zrozumiteľne tak, ako je tomu v danom prípade, nejde o\nvadu podania. Pokiaľ bol v žalobe úplne, presne, určito a zrozumiteľne označený za\núčastníka konania ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok\npodmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, nemôže v občianskom súdnom konaní vstúpiť do procesného vzťahu. V takto vädne\nzačatom konaní nemôže vzniknúť procesnoprávny vzťah, lebo tu chýba jeden z jeho\nzákladných prvkov - jedna spôsobilá strana občianskoprávneho sporu. Súd je preto povinný\nkedykoľvek v konaní prihliadnuť na tento nedostatok podmienky konania a konanie zastaviť\n(§ 103 O. s. p. v spojení s § 104 O, s. p.). Vzhľadom k tomu, že súd v prípade\nneodstrániteľného nedostatku podmienky konania nemôže v konaní pokračovať a je povinný\nkonanie zastaviť, nemôže do takto (vädne) začatého konania pristúpiť ďalší účastník (§ 92\nods. 1 O. s. p.) a nemôže ani dôjsť k zámene účastníkov (§92 ods. 4 O. s. p.)...\n\n10\n\nUstanovenie § 12 zákona o rozhodcovskom konaní nepripúšťa výklad, ktorý by viedol\nk nazeraniu na rozhodcovské súdy ako samostatné právne subjekty. Zákon priamo\nnepomenúva rozhodcovské súdy právnickými osobami, nepriznáva im samostatnosť\nz hľadiska vykonávania právnych úkonov navonok, ale ich obmedzuje len na špecializovanú\nčinnosť v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Organizácia činnosti rozhodcovského\nsúdu je jednoznačne zverená právnickej osobe - zriaďovateľovi, ktorý ako jediný môže\nvystupovať v civilnom procese ako osoba s procesnou subjektivitou.\nVychádzajúc zo zákonnej úpravy podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. a podľa\n§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dospel odvolací súd k závetu, že označený odporca\nv návrhu na začatie konania nie je právnickou osobu a nemá spôsobilosť byť účastníkom\nkonania v zmysle § 19 O. s. p., t. j. nemá procesnú subjektivitu a táto nevyplýva ani z jeho\nštatútu. Spôsobilosť byť účastníkom konania je základnou podmienkou občianskeho\nsúdneho konania, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania znamená taký nedostatok\npodmienky konania, ktorý nemožno odstránil. Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP, ak ide\no taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\nOdvolací súd návrh navrhovateľa na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka na strane\nodporcu podľa § 92 ods. 1 O. s. p. ani neposudzoval, nakoľko ak v návrhu označený\núčastník nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania),\nnemohol by súd pripustiť, aby na jeho strane pristúpi), do už začatého konania subjekt\ns právnou subjektivitou, nakoľko nedostatok spôsobilostí byť účastníkom konania je\nneodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť\n(rozsudok NS SR z 28. 11. 2001, sp. zn. 5Cdo 130/01).\nV posudzovanej veci teda nešlo o vadu návrhu na začatie konania, ktorú navrhovateľ\nsvojím podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 31. 08. 2015 jednoducho odstránil.\nZ obsahu spisu, predložených listinných dokladov preukazujúcich dôvodnosť uplatneného\nnároku nevyplýva, že by sa pri označovaní odporcu vyskytla chyba v písaní alebo iná\nzrejmá nesprávnosť, alebo že by údaj označujúci odporcu bol v logickom rozpore s inými\nčasťami žaloby (petitom) alebo s opísaním rozhodujúcich, skutočností (odôvodnením). Ak je\nodporca v návrhu označený úplne, presne, určite a zrozumiteľne, ako to bolo aj v danej\nveci, nie je vadou podania skutočnosť, že označený odporca nemá spôsobilosť byť\núčastníkom konania, lebo ak bol v návrhu takto (úplne, presne, určite a zrozumiteľne)\n\n11\n\noznačený za účastníka konania ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom, ide o nedostatok\npodmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Uvedený názor odvolacieho súdu potvrdzuje\naj odvolacia námietka navrhovateľa, že aj Rozhodcovský súd v písomnom styku používa\noznačenie: Stály rozhodcovský súd pri IURO, z. z. p. o., Miletičova č. 7, Bratislava,\n, skutočnosť ktorá svedčí o presvedčení navrhovateľa, že vo svojom návrhu na\nzačatie konania odporcu označil správne, a preto nemožno v posudzovanej vecí hovoriť o\nvadách podania, resp. o chybách v písaní z hľadiska neurčitého, neúplného, nepresného či\nnezrozumiteľného označenia odporcu.\nSúd prvého stupňa teda nemal ani možnosť postupovať podľa ustanovenia § 43\nO. s. p., lebo návrh nebol vadným podaním v zmysle uvedeného ustanovenia. Podaním\nnávrhu proti subjektu nespôsobilému byť účastníkom konania nemohol v danom prípade\nvzniknúť procesnoprávny vzťah medzi účastníkmi, lebo tu od samého začiatku chýbal jeden\nz jeho základných prvkov - spôsobilá strana občianskoprávneho sporu.\nV posudzovanej veci navrhovateľ kvalifikovaným spôsobom označil ako odporcu\nnekvalifikovaný subjekt (toho, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania), a preto\nodvolací súd nemal inú možnosť, ako napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa zastavenia\nkonania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdiť.“\n24. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\ntaké rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n\n12\n\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00). O svojvôli pri\nvýklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať\nvtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení tohto\nprávneho predpisu, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n25. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným\ndôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí\naj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.\nnedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná\nv kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n26. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania\nposkytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného\nprostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých\nuplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené\nzákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej\n\n13\n\nochrany v takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však, prirodzene, nemožno\npovažovať za právo na úspech v odvolacom konaní (m. m. II. ÚS 4/94), ak každé také\nrozhodnutie odvolacieho súdu odpovedá na obsah odvolania ústavne konformným\nspôsobom a v rozsahu upravenom zákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy).\n27. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 60/04). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom\nzáujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný\na že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).\n28. Ako už bolo uvedené, ústavný súd je oprávnený a povinný posúdiť ústavnosť\nkonania, resp. rozhodovania všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi došlo\nk porušeniu ústavnoprávnych princípov konania (čl. 46 až čl. 50 ústavy) a či možno ich\nkonania (postupy) a rozhodnutia považovať z ústavného hľadiska za akceptovateľné\na udržateľné. Táto právomoc ústavného súdu však nie je spojená so vznikom oprávnenia\na povinnosti prehodnocovať právne názory všeobecných súdov, ku ktorým tieto dospeli na\nzáklade výkladu a uplatňovania zákonov, ak tento výklad a aplikácia zákonov neporušujú\nuvedené ústavnoprocesné princípy (m. m. II. ÚS 54/02). Reálne uplatnenie a garantovanie\nzákladného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani\nnárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (IV. ÚS 302/07).\n29. Ústavný súd už viackrát vyslovil názor, že do obsahu základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru nepatrí právo účastníka konania\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa\ndožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n\n14\n\n30. Vychádzajúc z citovaného, ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa dostatočným\nspôsobom vysporiadal s odvolacou argumentáciou sťažovateľa. Krajský súd v napadnutom\nuznesení vysvetlil rozdiel medzi nedostatkom podmienky konania a odstrániteľnými vadami\npodania a následne vysvetlil, prečo okresný súd nemohol postupovať podľa § 43 OSP ani\nprečo označenie nesprávneho subjektu na strane žalovaného nebolo možno považovať za\nchybu v písaní. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ nesúhlasí s vysvetlením konajúcich\nsúdov, neznamená, že tieto súdy neodôvodnili dostatočne svoje rozhodnutie alebo že sa\nnevysporiadali s argumentáciou sťažovateľa.\n31. Ústavný súd zároveň podotýka, že podľa príloh sťažnosti podanie sťažovateľa,\nktoré sám nazval „Oprava chýb v písaní“, bolo doručené okresnému súdu 31. augusta 2015,\npričom okresný súd rozhodol o zastavení konania napadnutým uznesením už 28. augusta\n2015. Okresný súd sa preto logicky v napadnutom uznesení nemohol vysporiadať\ns podaním, ktoré mu bolo doručené až po vydaní napadnutého uznesenia. Krajský súd sa\nv odvolacom konaní mohol taktiež vysporiadať iba s argumentmi sťažovateľa, ktoré uviedol\nvo svojom odvolaní, a nie s obsahom procesných podaní adresovaných okresnému súdu\npo tom, čo okresný súd vydal uznesenie preskúmavané krajským súdom v odvolacom\nkonaní (to platí aj pre návrh na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka doručený okresnému\nsúdu 10. septembra 2015).\n32. Za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie, teda podanie spôsobilé na\nodstraňovanie vád podania zo strany konajúceho súdu, možno považovať iba také podanie,\nktoré neobsahuje všeobecné náležitosti návrhu podľa procesného predpisu, resp. náležitosti\nvyžadované osobitnými ustanoveniami procesného predpisu. O takéto podanie pôjde najmä\nvtedy, ak z podania nie je zrejmé, čoho sa účastník domáha, proti komu prípadný návrh\nsmeruje, strana konania nie je riadne označená, podanie nie je datované, nie je podpísané, je\nnezrozumiteľné, neobsahuje potrebné opísanie skutkových okolností, a to do takej miery, že\nz údajov uvedených v podaní nie je možné zistiť predmet konania. Krajský súd\nv napadnutom uznesení dostatočne vysvetlil, že sťažovateľovo podanie neobsahovalo také\nvady, ktoré by mohli byť odstránené postupom podľa § 43 OSP. Odstránenie vád podania\nzo strany súdu nie je inštitút, ktorý by mal slúžiť na odstránenie pochybení žalobcu, ktoré\n\n15\n\nnebránia prejednaniu a rozhodnutiu vo veci, a jeho účelom nemôže byť ani „pomoc“\nzo strany súdu adresovaná strane konania, ako by táto mala vo veci postupovať, aby bola\núspešná. Toto je zodpovednosť samotnej strany konania, resp. jej právneho zástupcu.\nÚstavný súd sa stotožnil aj s názorom krajského súdu, že v danom prípade nemohlo ísť\no chybu v písaní, lebo označenie sťažovateľa nebolo nekompletné a ani v logickom rozpore\ns odôvodnením alebo petitom žaloby. Sťažovateľ poukazuje na to, že samotný\nrozhodcovský súd vo svojich písomných podaniach uvádza zavadzajúce údaje, keď\nneoprávnene používa identifikačné údaje (IČO, DIČ) svojho zriaďovateľa, avšak on\nvo svojej žalobe tieto identifikačné údaje neuviedol, preto v danom prípade nevznikla\npochybnosť o identite žalovaného subjektu. Ak strana v konaní označí ako žalovaného\nnesprávny subjekt, za toto svoje pochybenie musí niesť procesnú zodpovednosť. V prípade,\nak takto označený subjekt nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, následkom je\nzastavenie konania pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.\n33. Ústavný súd zastáva názor, že krajský súd v napadnutom uznesení zrozumiteľne\na bez zjavných logických protirečení vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia, čím ako súd\nodvolací poskytol právam sťažovateľa dostatočnú ochranu. Napadnuté uznesenie krajského\nsúdu nie je v rozpore s aplikovanou právnou úpravou a nepopiera ani jej zmysel, obsahuje\npresný opis skutkového stavu a zrozumiteľné zdôvodnenie právnych záverov. Ústavný súd\ntiež konštatuje, že početná judikatúra, ktorú citoval sťažovateľ vo svojej sťažnosti,\nnereflektuje skutkový stav v tomto konkrétnom prípade, a preto ju nebolo možné na tento\nprípad aplikovať. Ústavný súd preto považuje napadnuté uznesenie krajského súdu\nz ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné a za takýchto okolností nemá žiaden\ndôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie jeho skutkových a právnych záverov.\n34. Na tomto základe ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že\nmedzi napadnutým uznesením krajského súdu a základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a právom podľa čl. 6 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto v tejto časti\n\n16\n\nsťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.C K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n35. K namietanému porušeniu základného práva na rovnosť medzi účastníkmi\nv konaní (čl. 47 ods. 3 ústavy) zo strany najvyššieho súdu ústavný súd poukazuje na to, že\nrovnako ako vo vzťahu ku krajskému súdu nepodložil sťažovateľ túto časť sťažnosti\nžiadnym relevantným odôvodnením, preto ju aj v tejto časti z rovnakých dôvodov\n(bod 20.1) odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitosti.\n36. Sťažovateľ v sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nnamieta, že najvyšší súd rozhodol v rozpore so svojimi skoršími rozhodnutiami v obdobnej\nveci, a tiež, že odvolanie odmietol ako neprípustné a neskúmal namietanú nezákonnosť\nv postupe a rozhodovaní súdov nižších inštancií, čím prispel k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu.\n37. V súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný\nsúd taktiež poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že\notázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľov (napr.\nII. ÚS 324/2010). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy\n(čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou\nopravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu\nktorých završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n38. Najvyšší súd v napadnutom uznesení najprv preskúmal procesnú prípustnosť\ndovolania proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podľa § 239 ods. 1 OSP, pričom\n\n17\n\ndospel k záveru, že dovolanie z týchto dôvodov nie je procesne prípustné. Následne\npreskúmal dovolanie proti napadnutému uzneseniu krajského súdu s prihliadnutím na § 242\nods. 1 druhú vetu OSP aj z dôvodov uvedených v § 237 OSP, a to predovšetkým z dôvodu\nexistencie prípadnej vady podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorej sa sťažovateľ dovolával.\nNajvyšší súd následne uviedol definíciu a tri pojmové znaky, ktoré sú vlastné dovolaciemu\ndôvodu podľa citovaného ustanovenia [a) odňatie možnosti konať pred súdom, b) k odňatiu\nmožnosti konať pred súdom došlo v dôsledku konania súdu a c) možnosť konať pred súdom\nsa odňala účastníkovi konania], a v konkrétnostiach k námietkam sťažovateľa o tom, že\nnapadnuté uznesenie krajského súdu z 21. januára 2016 je nepreskúmateľné a je založené na\nnesprávnych skutkových zisteniach, uviedol:\n„Dovolateľkou namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia bolo už\ndávnejšou judikatúrou považované nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1\npísm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď\nR 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu, ktoré bolo v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky publikované pod R 2/2016. V danom prípade sú v odôvodnení\ndovolaním napadnutého rozhodnutia primerane vysvetlené podstatné dôvody rozhodnutia.\nJeho odôvodnenie má náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p, a § 167 ods. 1 a 2 O.s.p,,\npreto uplatnenie druhej vety predmetného stanoviska neprichádza do úvahy...\nV preskúmavanej veci súdy nižších inštancií považovali za dôvod pre zastavenie\nkonania nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného, ktorý\nvyvodili z tej skutočnosti, že Stály rozhodcovský súd pri IURO, z. z. p. o., so sídlom\nMiletičova 7, Bratislava nie je spôsobilou stranou sporu. Tento záver konajúcich súdov bol\nsprávny. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že označenie žalovaného bolo\njasné, keď žalobkyňa za žalovaného jednoznačne označila Stály rozhodcovský súd pri IURO\nz. z. p. o., so sídlom Miletičova 7, 821 08 Bratislava a nie IURO, z. z. p. o., so sídlom\nMiletičova 7, Bratislava,\n\n, ktorý je zriaďovateľom Stáleho rozhodcovského\n\nsúdu pri IURO, z. z. p. o., so sídlom Miletičova 7, Bratislava. Dovolací súd považoval\npostup oboch konajúcich súdov za správny aj na základe skutočností, že zo samotného\nNávrhu na rozhodnutie o námietke voči rozhodcovi, jeho obsahu (čl. 1 až 5) je zrejmé, že\nžalobkyňa, právne zastúpená advokátskou kanceláriou chcela žalovať subjekt, ktorý\n\n18\n\noznačila ako Stály rozhodcovský súd pri IURO z. z. p. o., so sídlom Miletičova 7, 821 08\nBratislava. Neuviedla pritom\n\n, z ktorého by sa mohlo dať na zváženie\n\nvnútorný rozpor obsahu žaloby a označenie strán sporu. Z obsahu spisového materiálu\nvyplýva, že konajúci súd nemal pochybnosť o tom koho žalobkyňa ako žalovaného chcela\noznačiť, keď táto skutočnosť nebola sporná ani z hľadiska posúdenia označenia žalovaného\nv spojitosti s obsahom žaloby. V danom prípade tak nemôže obstáť námietka žalobkyne, že\nsa jedná o chybu v písaní.“\n39. Z citovaných častí napadnutého uznesenia možno podľa názoru ústavného súdu\nvyvodiť, že najvyšší súd svoj záver o tom, že dovolanie sťažovateľa vo vzťahu\nk napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné, primeraným spôsobom\nodôvodnil, pričom tento jeho záver nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd pri\npreskúmaní napadnutého rozsudku nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala\nsvojvoľný postup dovolacieho súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania,\npozn.), t. j. taký jeho postup, ktorý by nemal oporu v zákone.\n40. Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru nie je\npovinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňoval, preto\npoužitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľa\nk súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n41. K námietke sťažovateľa, že najvyšší súd v napadnutom uznesení nepostupoval\nrovnako ako v obdobných prípadoch (sťažovateľom pripojené uznesenia najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 44/2016 a sp. zn. 4 Cdo 219/2016), ústavný súd považuje za potrebné\npoznamenať, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov\n\n19\n\na suplovať tak poslanie, ktoré právne predpisy (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) zverujú veľkému senátu\nnajvyššieho súdu a plénu najvyššieho súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), ktorým okrem\niných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01).\n42. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa\nsťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný\nsúd preto aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\n43. Po odmietnutí sťažnosti ako celku už bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "spôsobilosť-procesná", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8244313c-3e14-498d-ae9c-50474797f72e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.284.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 284/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 284/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.284.2018.1"}, {"guid": "ussr:f42c638a-bc20-4806-893d-f89322537c43", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.313.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 313/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 313/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.313.2016.1"}, {"guid": "ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:a8aab482-1974-455f-99a5-d2f5a66fed5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8aab482-1974-455f-99a5-d2f5a66fed5c"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}], "citovane_v": [{"guid": "f00c22eb-3316-4f63-8098-e119ee274f92:6b5aa9d4-0ac0-4d85-8d86-4bfbe161c762", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8318206636.1", "spisova_znacka": "6Cdo/26/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/26/2023 z 14. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8318206636.1"}, {"guid": "ca9153b1-3485-434e-8a1f-19c109a5db7e:93968d62-250f-4630-bd2a-f711725a5982", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0925100367.4", "spisova_znacka": "10S/11/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 10S/11/2025 z 27. 5. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0925100367.4"}, {"guid": "ef2854b9-7e3e-47ca-8452-e960d9a4a4b9:5da4b659-ca7b-4bd6-a755-5d68ab68c3c7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100419.2", "spisova_znacka": "5S/3/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/3/2023 z 14. 8. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100419.2"}, {"guid": "11cef348-9f18-41c2-b101-7f7533813854:3a33c635-b4e8-484a-831f-72092bf9f5f9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100523.2", "spisova_znacka": "5S/40/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/40/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100523.2"}, {"guid": "cb6c101b-5a86-4c04-a5ce-15f1e42b6dac:0c0bca4d-b0e5-4513-83ea-af08a56ac8e4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3124207078.1", "spisova_znacka": "19Co/4/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/4/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3124207078.1"}, {"guid": "41b6e285-e5b9-48c3-b6e2-3d0f0abd8fdb:84c3e271-7de0-485b-84a8-0632b5e17173", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5721202837.3", "spisova_znacka": "11Co/99/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/99/2023 z 11. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5721202837.3"}, {"guid": "bba3903b-41c6-406b-aad7-9f654e4a6dc5:6abfbbc8-3f95-4647-b886-830a6910f9fe", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6820201865.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/12/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/12/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6820201865.1"}, {"guid": "bba3903b-41c6-406b-aad7-9f654e4a6dc5:7d75cb41-6ac3-41bc-b214-9fd999497a77", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6820201865.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/12/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/12/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6820201865.1"}, {"guid": "d958d255-ca5a-41eb-824a-aaa7a1399ca0:8c95ac6e-f659-4420-8232-2a8be361013b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:1017200129.1", "spisova_znacka": "29Sa/15/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sa/15/2020 z 21. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:1017200129.1"}, {"guid": "d958d255-ca5a-41eb-824a-aaa7a1399ca0:bd696f0a-0e0b-4e3b-a11f-099c888b1cd7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:1017200129.1", "spisova_znacka": "29Sa/15/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sa/15/2020 z 21. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-09-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:1017200129.1"}, {"guid": "d958d255-ca5a-41eb-824a-aaa7a1399ca0:08fd1f30-5c9a-478b-9490-d135a8a32f54", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:1017200129.1", "spisova_znacka": "29Sa/15/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sa/15/2020 z 21. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-09-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:1017200129.1"}, {"guid": "04902c67-2dcf-45d3-a3fa-18124d42a1dd:e06479ed-a197-47d2-9c95-b852601f559a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4414206082.2", "spisova_znacka": "9Co/136/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/136/2019 z 24. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4414206082.2"}, {"guid": "229a32f1-fd64-4640-ac81-51308a351545:fd24cec9-4868-492e-8ccd-e34d541730a2", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2026:7126203669.2", "spisova_znacka": "14C/18/2026", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 14C/18/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2026:7126203669.2"}, {"guid": "b5bc700b-c6f5-4611-81dd-09f94c417516:b69257aa-eb3e-4eb9-9005-b74491028e70", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200429.2", "spisova_znacka": "3C/4/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/4/2026 z 13. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2026-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200429.2"}, {"guid": "8aef14cd-5c21-43cd-b4df-7efffaade885:74c58863-38a6-48c7-ace3-9b5e72bff988", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2026:8825202275.2", "spisova_znacka": "5C/73/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/73/2025 z 1. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2026-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8825202275.2"}, {"guid": "a158be66-cdb3-4b5c-8466-ed33f85b24f6:4314b699-1631-440e-8b16-46d330729a9c", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2026:6625205250.2", "spisova_znacka": "26C/48/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 26C/48/2025 z 9. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2026-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2026:6625205250.2"}, {"guid": "090f0619-45db-4497-97fa-46b27a45316c:8cf93235-348d-4840-8b2e-ce9e1b79f6df", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202335.2", "spisova_znacka": "3C/33/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/33/2024 z 1. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2025-08-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202335.2"}, {"guid": "732a5cca-f534-488f-bb0d-01b3da95864e:db5f9e85-484c-4a6d-b897-51af8e58eaca", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2025:6625200626.3", "spisova_znacka": "38C/3/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 38C/3/2025 z 1. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2025-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2025:6625200626.3"}, {"guid": "72c3d140-b00c-4172-9b8b-9492d21c8346:aeb78354-9ada-4f07-ae40-f1472613d8c2", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2024:8824200254.2", "spisova_znacka": "5C/7/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/7/2024 z 15. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2024-10-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2024:8824200254.2"}, {"guid": "48df06cd-2835-4335-bba2-60a9270c2757:6f0c20b5-4fc4-4f77-abf0-ae31352dedf2", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210920.1", "spisova_znacka": "9C/72/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 9C/72/2023 z 6. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2024-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210920.1"}]}