{"guid": "ussr:e9cdc972-3e38-47df-80fe-2e1ce4c84d29", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.384.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 384/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 384/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 384/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.384.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e9cdc972-3e38-47df-80fe-2e1ce4c84d29", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.384.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.384.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.384.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 384/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLadislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom\n\nBartošom, Kollárovo námestie 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V\nv konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cr 8/2016 a jeho uznesením z 1. júna 2016, postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoR 3/2016 a jeho uznesením\nz 21. decembra 2016 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Cdo 100/2017 a jeho uznesením z 24. augusta 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n16. októbra 2017\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\ndoručená\n\nsťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nobchodnej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nspoločnosti\n\nsúd“)\n\nbola\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 29 Cr 8/2016 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“) a jeho\nuznesením z 1. júna 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“), postupom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 CoR 3/2016 (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“) a jeho uznesením\nz 21. decembra 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Cdo 100/2017 (ďalej len „napadnuté konanie najvyššieho súdu“) a jeho\nuznesením z 24. augusta 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ vystupoval ako\nžalobca v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD 7/2016 proti žalovanému – obchodnej\nspoločnosti\n\n(ďalej aj „žalovaný“). Sťažovateľ poukazuje na to,\n\nže žalovaný v žalobnej odpovedi vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského\nsúdu. Rozhodcovský súd o námietke rozhodol uznesením z 12. februára 2016 tak, že má\nprávomoc rozhodnúť v predmetnej veci. Rozhodcovské konanie bolo ukončené vydaním\nrozhodcovského rozsudku sp. zn. RD 7/2016 z 1. marca 2016, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť a vykonateľnosť 10. marca 2016.\nŽalovaný podal 16. marca 2016 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku\nOkresnému súdu Nitra a 22. marca 2016 návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského\nrozsudku. Okresný súd Nitra postúpil obe podania 13. mája 2016 na kauzálne príslušný\nokresný súd.\nOkresný súd následne napadnutým uznesením z 1. júna 2016 odložil vykonateľnosť\nrozhodcovského rozsudku z 1. marca 2016.\n\n2\n\nProti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým uznesením z 21. decembra 2016 tak, že uznesenie\nokresného súdu potvrdil.\nProti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením z 24. augusta 2017 tak, že dovolanie odmietol.\nPodľa sťažovateľa sú napadnuté uznesenia arbitrárne a zjavne neodôvodnené, keďže\nkonajúce súdy sa nevysporiadali so základnými procesnými podmienkami konania,\nresp. tieto posúdili zjavne nesprávne. Konajúce súdy neskúmali otázku existencie\nrozhodcovskej zmluvy medzi sťažovateľom a žalovaným a taktiež, či žaloba o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej 60-dňovej lehote na kauzálne príslušný\nsúd. Rovnako tak okresný súd a krajský súd neuviedli také relevantné skutočnosti,\nna základe ktorých dospeli k záveru o potrebe odložiť vykonateľnosť rozhodcovského\nrozsudku.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n„Súd prvej inštancie, odvolací ako aj dovolací súd, nesprávne vyhodnotili skutkový\nstav pri povolení odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, nevysporiadali\nsa s existenciou rozhodcovskej zmluvy medzi stranami konania, nesprávne právne posúdili\nskutočnosť, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas\na neodôvodnili, na základe akých vážnych dôvodov bol povolený odklad vykonateľnosti\nrozhodcovského rozsudku...\nSúd prvej inštancie, odvolací ako aj dovolací súd, pri rozhodovaní o návrhu žalobcu\nna odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, sa dostatočne,\nústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom nevysporiadali s otázkou, aká hrozba\nzávažnej ujmy v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodcovského rozhodnutia\nskutočne žalobcovi hrozí a či týmto návrhom žalobca nesleduje postihnutie majetkovej sféry\nžalovaného výrazným spôsobom.\nŽalobca vo svojom návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku\nneuviedol žiadne také významné skutočnosti, ktorými by preukázal vážny a neodvratný\n\n3\n\nzásah do jeho práv s následkami do jeho majetkovej sféry. Vzhľadom na to má sťažovateľ\nza to, že dôvody žalobcu neodôvodňujú vydanie rozhodnutia, ktorým by bolo potrebné\nodložiť vykonateľnosť právoplatného rozhodcovského rozsudku.\n... Žalobca...\n\nzmeškal\n\nhmotnoprávnu\n\nlehotu\n\npodania\n\nžaloby\n\nna\n\nkauzálne\n\npríslušný súd... V lehote 60 dní od prevzatia rozhodcovského rozsudku (§ 41 Zákona\nč. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovský rozsudok si prevzal dňa 07. 03. 2016, žaloba bola\ndoručená na Okresný súd Bratislava V dňa 13. 05. 2016, t. j. až po uplynutí 60-dňovej\nlehoty. Zmeškanie hmotnoprávnej lehoty nie je možné odpustiť. O to skôr, že spoločnosť\nbola počas celého konania zastúpená advokátom. Žaloba o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku musí byť doručená na kauzálne príslušný súd najneskôr\nv posledný deň lehoty. Nestačí ak je žaloba podaná na poštovú prepravu, alebo je podaná\nna nepríslušný súd. Takýto právny názor je jednoznačne uvedený v iných súdnych\nrozhodnutiach, ktoré sťažovateľ predkladá.\nŽalobca... vo svojej žalobe uvádza ako jediný dôvod pre zrušenie rozhodcovského\nrozsudku neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Tento argument je ale irelevantný, nakoľko\nžalobca nepodal námietku na príslušný súd voči pozitívnemu uzneseniu rozhodcovského\nsúdu o právomoci podľa § 21 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z., ktoré si prevzal dňa\n17. 02. 2016. Nepodanie takejto námietky potom spôsobuje nemožnosť sa z rovnakého\ndôvodu domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 Zákona č. 244/2002 Z. z.\no žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak rozhodcovský súd svoju právomoc\nuznesením podľa § 21 Zákona č. 244/2002 Z. z. potvrdil a žalobca ako žalovaný\nv rozhodcovskom konaní nedal proti tomuto uzneseniu návrh na súd, nemôže sa\nneexistencie rozhodcovskej zmluvy dovolávať po vydaní rozhodcovského rozsudku... Takýto\nprávny názor je jednoznačne uvedený v iných súdnych rozhodnutiach.\nŽaloba žalobcu je nevykonateľná. Žalobca vo svojej žalobe neuvádza žiaden návrh,\nako má súd pokračovať v konaní potom, ako by zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 43\nods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. Preto mal Okresný súd Bratislava V vyzvať žalobcu\nna späťvzatie takejto zjavne nedôvodnej žaloby podľa § 138 CSP.“\n\n4\n\nSťažovateľ tiež namieta, že pred rozhodnutím o odklade vykonateľnosti\nrozhodcovského rozsudku si okresný súd nevyžiadal jeho stanovisko a ani mu nedoručil\nžalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.\nSťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol tak, že vysloví porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho\nuznesením z 1. júna 2016, postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením\nz 21. decembra 2016 a postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením\nz 24. augusta 2017, napadnuté uznesenia zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Sťažovateľ si zároveň uplatnil úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n5\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\na jeho uznesením z 1. júna 2016\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na\njej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom\nprípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť jeho sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\n\n6\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní\na jeho uznesením z 21. decembra 2016\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu\ntotiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\n\n7\n\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nKrajský súd napadnutým uznesením z 21. decembra 2016 potvrdil napadnuté\nuznesenie okresného súdu z 1. júna 2016 o odklade vykonateľnosti rozhodcovského\nrozsudku. Poukázal na odôvodnenie tohto uznesenia, na argumentáciu strán v ich podaniach\na následne uviedol tieto právne závery:\n„22. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie\npochybil, ak iba skonštatoval, že zo znenia § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní\nmožno vyvodiť iba to, že musí byť splnená základná podmienka žaloby na zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, a to je podanie v zákonnej lehote.\n23. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím\nuplatnil zákonom daný priestor odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku na základe\nnávrhu žalobcu. Dospel k správnemu záveru, že v tomto štádiu konania je možné iba\nskúmať, či samotný návrh na odklad vykonateľnosti spĺňa formálne náležitosti, či žaloba\nna zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas, ako základný predpoklad\nna konanie vo veci samej a či samotná žaloba vo veci samej spĺňa zákonom stanovené\nnáležitosti. Pri posudzovaní návrhu na odklad vykonateľnosti nie je možné dospieť k záveru,\nči samotná žaloba je po obsahovej stránke dôvodná, keďže tvrdenia žalobcu ako\naj žalovaného a navrhnuté dôkazy budú predmetom dokazovania súdu prvej inštancie\nvo veci samej. Postačuje osvedčenie žalobcom takých tvrdených rozhodujúcich skutočností,\nktoré umožňujú nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Žalobca sa domáha zrušenia\nrozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre\nktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, čo je zákonný dôvod na podanie žaloby\no zrušenie rozhodcovského rozsudku.\n\n8\n\n24. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal\nso skutočnosťou, či bola žaloba podaná včas. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne\nvyplýva, že súd prvej inštancie považoval podanie žaloby v zákonnej lehote za základný\npredpoklad na vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti a mal za to, že táto podmienka\nbola splnená.\n25. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobca\nnepodal žalobu v zákonnej lehote. Predovšetkým je potrebné uviesť, že judikatúra, na ktorú\npoukazuje žalovaný, sa týka skutkovo a právne odlišných prípadov. Uvedené prípady\nneriešia situáciu, keď žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej\n60-dňovej lehote na súde, ktorý nebol príslušný na prejednanie veci.\n26. Je nesporné, že lehota uvedená v citovanom ustanovení § 41 zákona\no rozhodcovskom konaní je lehotou hmotnoprávnou. Na to, aby bola dodržaná lehota\nustanovená hmotným právom, je potrebné, aby ku skutočnosti, ktorej sa plynutie lehoty\ntýka, došlo najneskoršie posledný deň lehoty. V tomto prípade teda bolo potrebné, aby\nnajneskoršie posledný deň zákonom stanovenej 60-dňovej lehoty bola súdu doručená\nžaloba. Iná skutočnosť z § 41 zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva.\n27. Podľa odvolacieho súdu konanie na súde bolo začaté dňom podania žaloby na\nOkresný súd Nitra t. j. dňa 16. 3. 2016, aj keď tento súd podľa vtedy platne právnej úpravy\n§ 88 ods. 2 O. s. p. nebol súdom miestne príslušným, keďže príslušnosť vyplývala z § 14e\nzákona o sídlach a obvodoch súdov, podľa ktorého bol príslušný Okresný súd Bratislava\nV ako súd s agendou rozhodcovského konania aj pre obvod Krajského súdu v Nitre.\n28. Pre konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku platia Spoločné ustanovenia\no príslušnosti súdu upravené v Piatom dieli Civilného sporového poriadku. Z ustanovenia\n§ 36 ods. 1 CSP vyplýva, že konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je na prejednanie\npríslušný. Súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú\npríslušnosť počas celého konania (§ 40 CSP).\n29. Podľa § 43 ods. 3 CSP právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného\npodania zostávajú pri postúpení sporu zachované.\n30. Odvolací súd teda dospel k záveru, že podaním žaloby na Okresný súd Nitra bola\ndodržaná hmotnoprávna podmienka podať žalobu v 60-dňovej lehote od doručenia\n\n9\n\nrozhodcovského rozsudku, keďže postúpením sporu na kauzálne príslušný súd zostávajú\nzachované právne účinky spojené s podaním žaloby.\n31. K ďalším výhradám žalovaného odvolací súd uvádza, že zákon nedefinuje\npodrobne, aké kritériá je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti\nrozhodcovského rozsudku. Ako už bolo uvedené, súdna judikatúra za základný predpoklad\npovažuje včas podanú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zákonom stanovené\nnáležitosti žaloby. Keďže inštitút odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku\npredstavuje zásah do zásady záväznosti právoplatného rozhodnutia, má preventívny\ncharakter, ale plní aj ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu\nvykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy,\nktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu (exekúcie) napadnutého\nrozhodnutia. Táto môže mať podobu aj v nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu\nv rámci exekúcie a s tým súvisiacich procesov reparácie a satisfakcie.\n32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387\nods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.“\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia krajského súdu ako\nodvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak\nprvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho\nkonania (IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj napadnuté uznesenie okresného súdu z 1. júna 2016,\nktorým tento odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Okresný súd v podstatnom\nuviedol:\n„V konaní vedenom na podpísanom sude pod sp. zn. 29 Cr/8/2016 bude súd\nrozhodovať o zrušení rozhodcovského rozsudku. Výsledok tohto konania môže mať teda\nvplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, preto\n\n10\n\nje dôvodné vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do skončenia konania sp. zn.\n29 Cr/8/2016 odložiť vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie o návrhu na zrušenie\nrozhodcovského rozsudku a citované zákonné ustanovenia, keďže výkonom napadnutého\nrozhodnutia, o odklad vykonateľnosti a zrušenie ktorého navrhovateľ v tomto konaní žiada,\nby mohla byť navrhovateľovi spôsobená ujma na jeho právach. Zo Zmluvy o dielo\nč. ZSS2015012-01\n\nčl. VII vyplýva, že zmluvné podmienky pre uzavretie tejto\n\nZmluvy o dielo, vrátane všetkých práv a povinností oboch zmluvných strán sú okrem tejto\nzmluvy stanovené vo Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti\nPodľa čl. X. bod 10.7 v prípade sporu je príslušný súd Slovenskej republiky a nie je\nv nich žiadna rozhodcovská doložka.\nZákon o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu odložiť na návrh účastníka konania\nvykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takáto možnosť je daná z dôvodu, lebo podaním\nžaloby právoplatnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku zostáva zachovaná. Odklad\nvykonateľnosti je dočasným a predbežným procesným úkonom súdu, ktorým na určitú\ndobu suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia. Dočasnosť spočíva v tom,\nže vykonateľnosť sa len odkladá (v prejednávanej veci do právoplatnosti rozhodnutia\nvo veci samej). Preventívnosť spočíva v snahe predísť vzniku škôd a nemajetkovej ujmy\npovinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu (exekúcie)\nnapadnutého rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku). Takto plní\nvýznamnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti,\nnapomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy. Táto môže mať\npodobu aj nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu a s tým súvisiace procesy reparácie\na satisfakcie.\nZákon nestanovuje žiadne konkrétne podmienky, za splnenia ktorých môže súd\nnávrhu účastníka na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vyhovieť, neuvádza\nnapríklad, že by bol odklad vykonateľnosti možný, len ak hrozí značná ujma alebo ak je\ntu predpoklad, že sa žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie. Zo znenia § 40\nods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. možno vyvodiť iba to, že musí byť splnená základná\npodmienka žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to jej podanie v zákonnej lehote.\nPreto za účelom ochrany záujmov navrhovateľa, ktorého majetková sféra môže byt\ndotknutá\n\nprípadným\n\nvýkonom\n\nrozhodcovského\n\n11\n\nrozsudku,\n\nje\n\npotrebné\n\ndo\n\ndoby\n\nprávoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku odložiť jeho\nvykonateľnosť.“\nZ argumentácie krajského súdu v napadnutom uznesení v spojení s uznesením\nokresného súdu dostatočne vyplýva záver, z akých dôvodov konajúce súdy rozhodli\no odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Krajský súd sa v napadnutom\nuznesení vysporiadal s otázkou včasnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku a svoje úvahy v tomto smere dostatočne objasnil. Ústavný súd považuje toto\nprávne posúdenie za ústavne akceptovateľné. Konajúce súdy v napadnutých uzneseniach\nuviedli aj relevantné a ústavne akceptovateľné dôvody, ktoré viedli k odkladu\nvykonateľnosti.\nOdôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení s napadnutým\nuznesením okresného súdu je takto dostatočné a vyčerpávajúce – sťažovateľ dostal\nodpovede na ťažiskové právne otázky rámcujúce konanie o návrhu na odklad\nvykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Tieto právne závery konajúcich súdov –\nokresného súdu a krajského súdu ‒ nie je potrebné zo strany ústavného súdu dopĺňať alebo\nrevidovať, naopak, ústavný súd môže na ne s ohľadom na sťažnostné námietky sťažovateľa\nv plnom rozsahu odkázať, keďže podľa ústavného súdu sú ústavne udržateľné a obsahujú\nrelevantné a zrozumiteľne formulované právne argumenty.\nPokiaľ ide o ďalšie námietky sťažovateľa – týkajúce sa napr. právomoci\nrozhodcovského súdu, náležitostí žaloby – tieto otázky budú predmetom rozhodovania\nvšeobecných súdov v konaní vo veci samej, t. j. v konaní o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že mu nebola doručená žaloba o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, ústavný súd konštatuje, že nápravu tohto procesného stavu môže\nsťažovateľ dosiahnuť v konaní vo veci samej, preto ústavný súd túto námietku\nneakceptoval.\n\n12\n\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní\na jeho uznesením z 24. augusta 2017\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania\nsústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal\ns dovolacími námietkami sťažovateľa, ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania,\nsledujúc pritom skutočnosť, či nemožno sťažnosť v tejto časti považovať za zjavne\nneopodstatnenú.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 324/2010).\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení preskúmal procesnú prípustnosť dovolania\na uviedol:\n„6. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej\nz procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP.\n6.1. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti\nktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci\nsamej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.\n\n13\n\n6.2. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je\nrozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska\nprípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom\nnamietanej vade skutočne nedošlo.\n7. Žalovaný dovolaním napadol uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie\nsúdu prvej inštancie, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku,\nktorého zrušenia sa žalobca v tomto konaní domáha. Keďže v danom prípade nejde\no rozhodnutie vo veci samej a ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nie je dovolanie\npodľa § 420 CSP prípustné. Dovolací súd procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa\n§ 447 písm. c/ CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej procesnej\nnesprávnosti.“\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd\nsa v napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal otázkou prípustnosti\ndovolania sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, a právne závery, ktoré\nzaujal, sú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych\nnoriem, ktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu je preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním\na sťažovateľom označenými právami, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť\nich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je povinnosť súdu\nakceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku\nčoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie\noznačeného základného práva podľa ústavy alebo práva podľa dohovoru. V inom prípade\nby totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti\npodaného dovolania boli vôbec naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu\nzákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov výslovne\n\n14\n\numožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie\nprístupu sťažovateľa k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.\nÚstavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "arbitrárnosť", "lehota-zachovanie lehoty", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "lehota-na podanie žaloby", "vykonateľnosť-odklad", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský súd", "lehota-hmotnoprávna", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "92695c86-4b6c-4fe9-bdaa-705575432ad9:5650160d-b44f-453a-9a53-dee342482e08", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1219202189.5", "spisova_znacka": "4CoKR/80/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/80/2024 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1219202189.5"}]}