{"guid": "ussr:3294fba2-a917-47d8-8bff-c1eaf3e31bf7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.409.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/2018 z 12. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júla 2018, sp. zn. IV. ÚS 409/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.409.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3294fba2-a917-47d8-8bff-c1eaf3e31bf7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.409.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.409.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.409.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 409/2018-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nBENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou\nAdvokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., Martinčekova 13,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37 Ek 52/2017 z 21. augusta 2017\na uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37 Ek 52/2017 zo 7. decembra 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1.\n\nÚstavnému\n\nbola 7. februára 2018\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\ndoručená\n\nrepubliky\n\nsťažnosť\n\n(ďalej\n\nobchodnej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nspoločnosti\n\nsúd“)\n\nBENCONT\n\nCOLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\nspoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o.,\nMartinčekova 13, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Veronika\nKubriková, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“)\n\nuznesením\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBanská\n\nBystrica\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný súd“) sp. zn. 37 Ek 52/2017 z 21. augusta 2017 a uznesením okresného súdu\nsp. zn. 37 Ek 52/2017 zo 7. decembra 2017.\n2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva: «pôvodný veriteľ a právny\npredchodca Sťažovateľky, Poštová banka, a.s. sa návrhom na vykonanie exekúcie\ndoručeným súdu dňa 12.7.2017 domáhala od povinnej\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „Povinný“ alebo „Povinná“)\nvymoženia sumy 6.873,89 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského\nrozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, a. s.,\nso sídlom Dunajská 15, Bratislava 811 08, sp. zn. IA-A/1214/0442 zo dňa 07.03.2016...\nVyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením zo dňa 21. augusta\n2017, sp. zn. 37Ek/52/2017 prvou výrokovou vetou rozhodol, že súd návrh Poštovej banky,\na. s. ako (pôvodného veriteľa a oprávneného) na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3\n\n2\n\npísm. f) bod 1 EP zamieta. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že súd oprávnenému trovy\nexekučného konania nepriznáva.\nV Prvostupňovom rozhodnutí vyšší súdny úradník poukázal na § 2 ods. 1 zákona\nč. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky Zákonník v znení účinnom ku\ndňu uzavretia Zmluvy o úvere a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n21. 03. 2013, sp. zn. 6 Cdo 217/2012. Prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že\nrozhodcovská doložka nebola uzavretá vo forme osobitne vyjednanej samostatnej listiny,\nbola poňatá do textu všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili súčasť Zmluvy\no úvere, čoho následkom bolo, že Povinná nemohla ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky\na mohla ju odmietnuť len tak, že by spolu s ňou odmietla aj samotnú Zmluvu o úvere. Vyšší\nsúdny úradník ďalej nepovažoval za splnenú podmienku povinnosti Poštovej banky, a.s.\njasne a zrozumiteľne informovať Povinnú, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom\nkonaní. Na základe uvedeného vyšší súdny úradník dospel k záveru, že ak Poštová\nbanka, a.s. podá žalobu na (vybranom) rozhodcovskom súde, takéto znenie je neprijateľnou\na neplatnou zmluvnou podmienkou, ktoré v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú\nnerovnováhu v jeho právach a povinnostiach, lebo od Povinnej fakticky vyžaduje, aby sa\npodriadila výlučne rozhodcovskému konaniu.\nProti Prvostupňovému rozhodnutiu pôvodný veriteľ a oprávnený Poštová banka, a.s.\nprostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť ako\nriadny opravný prostriedok a žiadala, aby Porušovateľ napadnuté Prvostupňové\nrozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že návrhu na vykonanie exekúcie vyhovie a poverí\nsúdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Svoju sťažnosť odôvodnila tým, že exekučný súd\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že oprávnenému sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\nO sťažnosti Poštovej banky, a.s. ako oprávneného proti Prvostupňovému rozhodnutiu\nvydanému vyšším súdnym úradníkom rozhodol sudca Porušovateľa, ktorý sťažnosť voči\nPrvostupňovému rozhodnutiu zamietol vydaním Uznesenia Okresného súdu Banská\nBystrica zo dňa 7. decembra 2017, sp. zn. 37Ek/52/2017.\n3\n\nPorušovateľ Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že\nexekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok a rozhodcovská doložka, ktorá založila\nprávomoc rozhodcovského súdu sa nachádzala v Zmluve o úvere v článku 3.6, ako i v\nobchodných podmienkach pre úver v článku 11.2., Porušovateľ nemal preukázané, že\nrozhodcovská zmluva bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy. Táto rozhodcovská doložka\nmala spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech Povinnej tým, že znemožnila Povinnej zvoliť iný spôsob rozhodovania\nprípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, aj keď žiadne dôkazy pre tento záver\nvykonané neboli.\nRovnaké dôvody, pre ktoré v tejto sťažnosti Sťažovateľka napáda Napadnuté\nrozhodnutie, sa v plnej miere týkajú aj Prvostupňového rozhodnutia...»\n3. Podľa názoru sťažovateľky uznesením okresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017\nz 21. augusta\n\n2017\n\nvydaným\n\nsúdnym\n\núradníkom\n\na uznesením\n\nokresného\n\nsúdu\n\nsp. zn. 37 Ek 52/2017 zo 7. decembra 2017 bolo porušené jej základné právo vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že\n„napadnuté rozhodnutie, ako aj Prvostupňové rozhodnutie napĺňa niektoré z vyššie\nuvedených základných znakov arbitrárnosti rozhodnutia súdu, a to najmä, no nie výlučne,\nvo vzťahu k bodu I. nesúlad právnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi\nzisteniami, a vo vzťahu k bodu IV. hodnotenia dôkazov vykonaných bez akceptovateľného\nracionálneho základu tak, že z nich pri interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery.\nTieto znaky arbitrárnosti sa týkajú tak Prvostupňového rozhodnutia, ako aj Napadnutého\nrozhodnutia vydaného Porušovateľom, ktorý neodstránil svojvoľný postup a výklad súdu\nv Prvostupňovom rozhodnutí.“.\n4. Sťažovateľka v petite podanej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n\n4\n\n„I. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, základné právo sťažovateľky vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom a právo na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné\nprávo sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\nbolo porušené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 7. decembra 2017, sp. zn.\n37Ek/52/2017, v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. augusta\n2017, sp. zn. 37Ek/52/2017.\nII. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 7. decembra 2017, sp. zn.\n37Ek/52/2017 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\nIII. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred\nÚstavným súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Okresný súd Banská\nBystrica povinný uhradiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n5\n\n8. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n9. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za\nprimeranú náhradu.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\n6\n\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n14. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením okresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 z 21. augusta 2017 vydaným súdnym\núradníkom a uznesením okresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 zo 7. decembra 2017.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 a 4 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nokresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 z 21. augusta 2017 vydaným súdnym úradníkom\n15. Pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 z 21. augusta 2017\nvydané súdnym úradníkom, preskúmaniu ústavnosti tohto rozhodnutia ústavným súdom\nbráni princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd\nrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd (III. ÚS 5/05).\n16. Takýmto súdom bol okresný súd, ktorý napadnuté uznesenie okresného súdu sp.\nzn. 37 Ek 52/2017 z 21. augusta 2017 vydané súdnym úradníkom preskúmal na základe\nsťažnosti podanej právnym predchodcom sťažovateľky. Okresný súd rozhodol uznesením\nsp. zn. 37 Ek 52/2017 zo 7. decembra 2017, ktorým sťažnosť zamietol.\n\n7\n\n17. V časti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie jej základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením okresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 z 21. augusta 2017 vydaným súdnym\núradníkom,\n\nústavný\n\nsúd\n\nsťažnosť\n\nodmietol\n\npre\n\nnedostatok\n\nsvojej\n\nprávomoci\n\nna jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 a 4 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nokresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 zo 7. decembra 2017\n18. Sťažovateľka v tejto časti sťažnosti predovšetkým namieta, že okresný súd podľa\njej názoru rozhodol arbitrárne, napadnuté uznesenie neodôvodnil dostatočným spôsobom\na nezaoberal sa všetkými námietkami právneho predchodcu sťažovateľky uvedenými\nv sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 z 21. augusta 2017\nvydanému súdnym úradníkom. Taktiež nebola daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. V dôsledku toho malo dôjsť podľa sťažovateľky k porušeniu jej\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017\nzo 7. decembra 2017.\n19. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane\nuvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na\nuplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzických osôb\na právnických osôb. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody\n8\n\npotrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva\nv zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek\ndiskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní\nmusí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich\nimanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto\nkonaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv\na slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým\nsa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých\nzákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.\nÚstavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu\nverejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom\nprocese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci.\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých\ndostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto\nrozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych\npostupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\n20. Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu\nalebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy\numožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\núčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej\nefektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými\noprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.\n21. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie\nsvojich občianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na\nsúd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko\nv súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci [rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36]. Právo na\n9\n\nspravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti\nkonania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia\na iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\n22. Z judikatúry ESĽP, ktorú si osvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“,\nktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať\nrôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca\nk súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej\npodstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý\ngarantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď\nexistuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin\nc. Francúzsko, 1998).\n23. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\n24. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\n10\n\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n25. Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy\nodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť\npodľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie\nvyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý\nje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;\nHiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n26. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n27. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietanej veci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať\nzáver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\n\n11\n\n28. Sťažovateľka v sťažnosti predovšetkým namieta, že okresný súd rozhodol\narbitrárne, keď uznesením sp. zn. 37 Ek 52/2017 zo 7. decembra 2017 zamietol sťažnosť\nproti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 z 21. augusta 2017 vydanému\nsúdnym úradníkom. Podľa názoru sťažovateľky napadnuté rozhodnutie je arbitrárne.\nZo strany okresného súdu nebola daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, najmä ku skutočnosti, že rozsudok rozhodcovského súdu bol vyhodnotený ako\nničotný akt. V dôsledku toho došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, porušeniu práva\nna súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie a k porušeniu princípu rovnosti zbraní.\n29. V relevantnej časti odôvodnenia uznesenia sp. zn. 37 Ek 52/2017\nzo 7. decembra 2017 okresný súd uviedol:\n«... Vyššie citované ustanovenie § 53 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom\nod 01. 04. 2017 súdu ukladá povinnosť ex offo preskúmavať návrh na vykonanie exekúcie\na jeho prílohy, a to vrátane exekučného titulu a spotrebiteľskej zmluvy a všetkých ďalších\nzmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ je exekučným\ntitulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, prirodzenou súčasťou tohto\npreskúmavania je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá\nrozhodcovská zmluva. V opačnom prípade by zákonodarca nezveril súdu oprávnenie\nzamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ktorá sa má vykonať na podklade rozhodcovského\nrozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, z dôvodu, že spotrebiteľská rozhodcovská\nzmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov (§ 53 ods. 3 písm. f)\nbod 1. Exekučného poriadku). V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej\nzmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi\nspor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal predstavovať exekučný titul.\nSúd dáva za pravdu oprávnenému, keď tvrdí, že doručený rozhodcovský rozsudok,\nktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z., má pre účastníkov\nrozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, a teda že súd je\npovinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu.\nNa druhej strane však aj z konštantnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky /napr. uznesenie sp. zn. 5 Cdo 16/2013 zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn.\n12\n\n2 ECdo 106/2013 zo dňa 30. 01.2014 a sp. zn. 8 ECdo 3/2013 zo dňa 27. 11.2013/ vyplýva,\nže súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných\npredpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd\nokrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie\nbolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených\nv príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke\nformálnej ako aj materiálnej. V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na\nustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. 01. 1997\nsp. zn. 3 Cdo 164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997\nuviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný\npo stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky\nnespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez\nnávrhu zastavená.“ Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný\ntitul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť\notázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej)\nrozhodcovskej zmluvy /viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3 Cdo 122/2011 z 09. 02. 2012/. Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež v uznesení\nsp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 /publikovanom pod R 46/2012/ vyslovil právny\nnázor, že pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd\ns právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku\nvyriešil rozhodcovský súd /viď napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8 ECdo 3/2013 zo dňa 27. 11. 2013/. Len platná rozhodcovská doložka môže totiž\nzaložiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ\nv určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok /porovnaj\nR 46/2012/. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého\nnebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia\nvydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu\n„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Podľa názoru súdu sú uvedené\n\n13\n\nzávery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzhľadom na príbuznosť právnej úpravy plne\npoužiteľné aj po novele Exekučného poriadku účinnej od 01.04. 2017.\nNa základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že aj v danej veci bol postup vyššieho\nsúdneho úradníka, ktorý skúmal, či bola rozhodcovská zmluva uzavretá v súlade\ns osobitnými predpismi, opodstatnený a súladný so zákonom, a to bez ohľadu na skutočnosť,\nže došiel k inému záveru, ako rozhodcovský súd. Keďže tento jeho postup nebol\npreskúmavaním vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku a nesmeroval k „zrušeniu“\ntohto rozhodnutia, vyšší súdny úradník si ani „neuzurpoval právomoc v rámci exekučného\nkonania vstupovať do už ukončeného nachádzacieho konania“ tak, ako to tvrdí oprávnený.\nOprávnený ďalej v sťažnosti namieta konštruovanie nového skutkového stavu bez\núčasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému\nstavu, na základe ktorého vyšší súdny úradník dospel k odlišným právnym záverom ako\nrozhodcovský súd v základnom konaní. Na tomto mieste súd opakovane poukazuje\nna právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn.\n3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 /publikovanom pod R 46/2012/, že pri riešení otázky, či\nrozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je\nexekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Pokiaľ teda Exekučný\nporiadok uložil súdu zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že sa má exekúcia\nvykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore\na spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov (§ 53\nods. 3 písm. i) bod I. Exekučného poriadku), vyšší súdny úradník bol povinný na základe\noprávneným predložených dôkazov skúmať rozhodcovskú zmluvu bez ohľadu na jej\nposúdenie a z toho vyplývajúce posúdenie otázky právomoci rozhodcovským súdom. Vyšší\nsúdny úradník nevykonával iné dôkazy než tie, ktoré mu predložil samotný oprávnený\nv zmysle § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, pričom oprávnený na základe vyššie\nuvedenej výslovnej právnej úpravy mohol očakávať opätovné posúdenie tejto otázky.\nOprávnený mal možnosť vyjadriť sa k platnosti rozhodcovskej zmluvy a taktiež vyjadriť\nsvoje námietky k skutkovým zisteniam vyššieho súdneho úradníka vyvodeným z listinného\ndôkazu predloženého oprávneným a k právnym záverom z toho vyplývajúcim aj v podanej\nsťažnosti, pričom v danej veci oprávnený možnosť podať sťažnosť proti uzneseniu vyššieho\n14\n\nsúdneho úradníka o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie aj využil a v podanej\nsťažnosti okrem iného vyjadril aj svoj nesúhlas s právnymi závermi vyššieho súdneho\núradníka o neplatnosti rozhodcovskej doložky /porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 7/2013 zo dňa 22. 01. 2014/. Oprávnený v podanej\nsťažnosti však nenavrhol žiadne dôkazy na vyvrátenie skutkových zistení, ktoré vykonal\nvyšší súdny úradník. Pokiaľ oprávnený tvrdí, že postupom vyššieho súdneho úradníka došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, súd konštatuje, že do práva na spravodlivý\nproces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov /IV. ÚS 252/04/ a rovnako\nneznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo\nrozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi /I. ÚS 50/04/. Súd ďalej\nkonštatuje, že z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by vyšší súdny úradník preskúmaval\nsúlad obsahu rozhodcovského rozsudku s hmotnoprávnou úpravou tak, ako to tvrdí\noprávnený. V danej veci taktiež súd nezistil namietaný rozpor postupu vyššieho súdneho\núradníka s ustanovením § 215 C. s. p. (bez konkretizácie, v čom má rozpor spočívať). Na\nzáklade uvedeného má teda súd za to, že sťažnosť oprávneného v tomto smere nie dôvodná.\nSudca tiež považuje za správne právne hodnotenie vyššieho súdneho úradníka, že\nvzťah, ktorý vznikol medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským.\nZ predložených dôkazov nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by bol pri\nuzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej\npodnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej\nobchodnej činnosti a poskytol povinnému úver v rámci vykonávania svojej obchodnej\nčinnosti, túto finančnú službu prijal povinný ako spotrebiteľ, ktorý bol pri uzatváraní\nzmluvy o úvere jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemal možnosť osobitne\nvyjednať zmluvné podmienky vzhľadom na vopred predtlačený text formulára. V danom\nprípade neboli teda pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere.\nNásledne po vyhodnotení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako\nspotrebiteľského, vyšší súdny úradník postupoval správne, keď pristúpil k posudzovaniu\nrozhodcovskej doložky z hľadiska, či bola individuálne dojednaná. Vyšší súdny úradník\nsvoje závery v tomto smere oprel o skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola poňatá do\n15\n\ntextu vopred pripravených všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili súčasť zmluvy\no úvere, a nebola včlenená do formy osobitne vyjednanej samostatnej listiny...»\n30. Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom\nuznesení sp. zn. 37 Ek 52/2017 zo 7. decembra 2017 zaoberal a ústavne akceptovateľným\nspôsobom aj vysporiadal s relevantnými námietkami právneho predchodcu sťažovateľky\ntýkajúcimi sa skutočnosti, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za\nexekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň\npovinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej)\nrozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský\nsúd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku\nvyriešil rozhodcovský súd.\n31. Okresný súd sa s námietkami právneho predchodcu sťažovateľky uvedenými\nv sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 z 21. augusta 2017\nvydanému súdnym úradníkom nestotožnil, a preto sťažnosť proti tomuto uzneseniu\nzamietol. Napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 zo 7. decembra 2017\nnemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za\narbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu\nv zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných\nustanovení právnych predpisov.\n32. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením\nokresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 zo 7. decembra 2017 a základným právom vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, základným právom vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol\ndospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol\n16\n\nsťažnosť sťažovateľky v časti, v ktorej namieta porušenie svojho základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením okresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 zo 7. decembra 2017, podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n33. K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými\nv sťažnosti právneho predchodcu sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.\n37 Ek 52/2017 z 21. augusta 2017 ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou\nuvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie\n(m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\n34. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať\no ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie uznesenia\nokresného súdu sp. zn. 37 Ek 52/2017 zo 7. decembra 2017, vrátenie veci na ďalšie konanie\na priznanie náhrady trov konania).\n35. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júla 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský súd", "exekúcia-exekučný titul"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:660e3604-feb9-4419-b9dc-6a57a7fcdf81", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 5/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:660e3604-feb9-4419-b9dc-6a57a7fcdf81"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "aad59f7e-949e-49a1-9412-0224753d62b5:6ef2d054-99ab-40c7-a6a1-9421a254f2f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Ek/52/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/52/2017 z 21. 8. 2017", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-08-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aad59f7e-949e-49a1-9412-0224753d62b5:6ef2d054-99ab-40c7-a6a1-9421a254f2f2"}], "citovane_v": []}