{"guid": "ussr:52bc6b29-ef82-4c40-a871-79f538316126", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.41.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/2018 z 18. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. januára 2018, sp. zn. IV. ÚS 41/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.41.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/52bc6b29-ef82-4c40-a871-79f538316126", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.41.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.41.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.41.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 41/2018-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo\nnámestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline\nč. k. 9 Co 97/2017-87 z 27. apríla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n11. októbra 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline\n\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 97/2017-87 z 27. apríla 2017 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Námestovo (ďalej len „okresný\nsúd“) vydal 9. decembra 2009 platobný rozkaz č. k. 4 Ro 422/2009-26, ktorým uložil\nsťažovateľovi, aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatil navrhovateľovi sumu\n1 551,35 € s úrokom z omeškania a náhradu trov konania alebo v tej istej lehote podal proti\ntomuto platobnému rozkazu odpor. Sťažovateľovi bol označený platobný rozkaz doručený\n4. januára 2010.\nSťažovateľ podal 6. mája 2016 okresnému súdu proti označenému platobnému\nrozkazu odpor, v ktorom tvrdil, že tento mu nebol nikdy doručený.\nOkresný súd uznesením č. k. 4 Ro 422/2009-42 z 21. decembra 2016 (ďalej\nlen „uznesenie okresného súdu“) sťažovateľom podaný odpor odmietol. Proti označenému\nuzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým uznesením tak, že ho potvrdil.\nSťažovateľ pred ústavným súdom tvrdí, že okresný súd mu nedoručil vyjadrenie\nžalobcu z 3. novembra 2016. S touto jeho námietkou sa však krajský súd v napadnutom\nuznesení vôbec nevysporiadal.\nĎalej tvrdí, že bol odňatý zákonnému sudcovi, keďže uznesenie okresného súdu bolo\nvydané vyšším súdnym úradníkom, ktorý na jeho vydanie nebol písomne splnomocnený.\nSťažovateľ tiež namieta, že v napadnutom uznesení „absentuje právne posúdenie\nveci odporcom podľa ustanovení hmotného práva“.\nSťažovateľ ďalej tvrdí, že okresný súd nevykonal znalecké dokazovanie na overenie\npravosti jeho podpisu na doručenke. Z napadnutého uznesenia krajského súdu nie je zrejmé,\n\n2\n\nakým iným spôsobom by bolo z jeho strany možné hodnoverne preukázať, že podpis\nna predmetnej doručenke nie je jeho.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa\n\nčlánku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčlánku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Žiline sp.zn. 9 Co 97/2017-87 zo dňa 27. 4. 2017 porušené bolo.\nUznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 97/2017-87 zo dňa 27. 4. 2017\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi\n\nsa priznávajú trovy tohto konania v sume\n\n312,34 EUR...“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n3\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nZo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že tento vo vzťahu\nk všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou\ninštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav\na aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96,\nII. ÚS 134/09). Ústavný súd už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07),\nže ochrana ústavou prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako\ntakej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri\nrozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7\n\n4\n\nods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní\no sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou\na dohovorom najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,\nresp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských\npráv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\nÚstavný súd na konštatuje, že z hľadiska predmetu sporu ide v prípade sťažovateľa\no vec, ktorú možno kvalifikovať ako tzv. bagateľnú vec. Za daných okolností\nuž samotný predmet sporu zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod\nna odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokúvaní. Ak\n\ntotiž zákon\n\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)\núčinný od 1. júla 2016 v § 422 ods. 1 písm. a) vylučuje u tzv. bagateľných vecí prieskum\nrozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základe uplatnenia mimoriadneho\nopravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky\nposunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia\nzo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne\nposúdenie (IV. ÚS 358/08). V prípade sťažovateľa k takémuto extrémnemu vybočeniu\nnemohlo dôjsť, a to z nasledujúcich dôvodov.\nSťažovateľ pred ústavným súdom tvrdí, že krajský súd sa s jeho námietkou týkajúcou\nsa toho, že okresný súd mu nedoručil vyjadrenie žalobcu z 3. novembra 2016,\nv napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal. Ďalej tvrdí, že bol odňatý zákonnému\nsudcovi, keď uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorý\nna jeho vydanie nebol písomne splnomocnený. Ani na túto jeho námietku krajský súd nedal\nžiadnu odpoveď.\nPri hodnotení napadnutého uznesenia ústavný súd vychádzal z ustáleného právneho\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nrozhodnutie\n\nsúdu\n\nprvého\n\nstupňa\n\na\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nnemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\n\n5\n\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd k námietkam sťažovateľa v prvom rade konštatuje, že okresný súd,\nako aj krajský súd sa v rámci posúdenia veci sťažovateľa museli v prvom rade vysporiadať\ns procesnými podmienkami možného súdneho prieskumu sťažovateľom podaného\nodporu, a to so skutočnosťou, či ním podaný odpor bol podaný v rámci zákonom\nustanovenej 15-dňovej lehoty (§ 265 ods. 1 CSP). Ak je totiž odpor na príslušnom\nvšeobecnom súde podaný po zákonom ustanovenej lehote, ten ho musí v zmysle § 267\nods. 2 písm. a) CSP odmietnuť. Keďže sťažovateľom podaný odpor bol podľa názoru\nvšeobecných súdov podaný oneskorene (po viac ako šiestich rokoch namiesto do 15 dní\nod jeho doručenia), uvedená skutočnosť z pohľadu všeobecných súdov sama osebe\npredstavovala dôvod na odmietnutie sťažovateľom podaného odporu bez skúmania ďalších\njeho (hmotnoprávnych) námietok.\nÚstavný súd preto sústredil svoju pozornosť na preskúmanie odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia vo vzťahu k (ne)doručeniu platobného rozkazu, keďže v prípade\njeho doručenia v zákonom ustanovenej lehote by sa všeobecným súdom vytvoril priestor\nna preskúmanie (všetkých) ďalších sťažovateľom uplatnených námietok. Podstata\nsťažovateľovej argumentácie v tejto súvislosti spočíva v tom, že okresný súd nenariadil\nvykonanie znaleckého dokazovania na overenie pravosti jeho podpisu na príslušnej súdnej\ndoručenke, na čo krajský súd v napadnutom uznesení nedal dostatočnú odpoveď.\nOkresný súd vo svojom uznesení uviedol: «7. Ako už bolo uvedené z obsahu spisu\nsúd zistil, že žalovanému bol platobný rozkaz doručený poštovou zásielkou určenou\ndo vlastných\n\nrúk\n\ndňa\n\n04. 01. 2010.\n\nDoručenie\n\nzásielky\n\nmá\n\nsúd\n\npreukázané\n\ndátumom prevzatia a podpisom preberajúcej osoby na vrátenej poštovej doručenke,\nzaloženej na čl. 26 rub spisu. Žalovaný písomným podaním zo dňa 6. 5. 2016, osobne\n\n6\n\nprostredníctvom právneho zástupcu doručeným súdu toho istého dňa 6. 5. 2016, podal proti\nplatobnému rozkazu odpor...\n11. V danom prípade začala žalovanému plynúť 15 dňová lehota na podanie odporu\nproti platobnému rozkazu nasledujúci deň po jeho prevzatí t. j. dňa 5. 1. 2010 a uplynula\ndňom 19.1.2010, ktorý tak bol posledným dňom 15 dňovej lehoty v ktorej mohol žalovaný\núčastník účinne podať odpor. Ak teda žalovaný odpor podal osobne na súde dňa 6. 5. 2016,\nje možno vyvodiť nepochybný záver o tom, že žalovaným podaný odpor bol podaný\npo uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie...\n15. Súd nepovažoval v tejto veci za potrebné vykonať žalovaným navrhnuté\ndokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Platobný rozkaz súd\ndoručil žalovanému do vlastných rúk poštou v súlade v súlade s § 173 ods. 1, § 45 ods. 1\nprvej vety, § 47 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016. Doklad o doručení\npísomnosti súdu tzv. doručenka do vlastných rúk, má povahu verejnej listiny (§ 134\nO. s. p.). Súd vychádzal z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a\nkým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Preskúmaním\ndoručenky, ktorou súd preukazuje, že sa doručenie písomnosti vykonalo, súd zistil, že táto\nobsahuje všetky potrebne náležitosti ako odosielateľa, číslo konania, označenie\ndoručovanej písomnosti vrátane čísla listu, označenie adresáta, náležitosti doručenky sú\nupravené v § 144 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005\nZ. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,\nŠpecializovaný trestný súd a vojenské súdy. Doručenka zároveň obsahuje aj všetky\nrelevantné údaje pre posúdenie účinnosti doručenia, t. j. vyznačený dátum prevzatia\npísomnosti 4. 1. 2010, čitateľný podpis osoby podpisujúcej prevzatie písomnosti „\n\n“,\n\núradnú pečiatku písomnosť doručujúceho poštového úradu Zákamenné, vyplnený odtlačok\npodacej pečiatky súdu dátumom 7. 1. 2010, kedy sa podpísanú doručenka vrátila súdu späť.\n16. Ustanovenie § 45 ods. 2 O. s. p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku\no pravdivosti doručenky. Ak žalovaný spochybňuje správnosť údajov uvedených\nna doručenke (namieta, že podpis na doručenke zo dňa 4. 1. 2010 nie je jeho), má možnosť\no tom sudu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie alebo aspoň\nvyvolať pochybnosti o tom, že podpis na doručenke nie je jeho. Žalovaný však na podporu\nsvojich tvrdení v podanom odpore nepredložil žiadne písomné dôkazy, nijakým spôsobom\n\n7\n\nnepreukazoval ani svoj pobyt v zahraničí v čase, keď došlo k prevzatiu platobného rozkazu,\na ani skutočnosť, že už medzičasom zaplatil žalobcovi sumu 389,56 Eur, čo však žalobca\nvo svojom vyjadrení neverifikoval.\n17. Zo žiadnych skutočností súvisiacich s doručením danej písomnosti súdu, nevznikli\npochybnosti o tom, že by podpis žalovaného na doručenke nemal byť jeho vlastným\npodpisom, a ani na základe laického vizuálneho porovnania podpisov na doručenke\na podpisu žalovaného na plnomocenstve zo dňa 21. 4. 2016 (čl. 27 rub súdneho spisu),\nktorým splnomocnil advokáta JUDr. Jána Vajdu jeho zastupovaním v prejednávanej veci,\nsúd nedospel k opačnému záveru. Porovnávané podpisy na týchto písomnostiach, vykonané\ns viac ako šesťročným odstupom, majú spoločné charakteristické znaky a súdu sa vôbec\nnejavia tak, že by ich mali podpísať dve rôzne osoby, ale tá istá osoba.\n18. Z rozhodovacej praxe na tunajšom súde má súd vedomosť o tom, že právny\nzástupca ako prostriedok procesnej obrany svojich klientov opakovane používa nepodložené\ntvrdenie, že doručované písomnosti súdu neboli doručené do ich vlastných rúk. Posledným\npríkladom takéhoto konania právneho zástupcu je napr. právna vec vedená na tunajšom\nsúde sp. zn. 7 C/55/2009, v ktorej bolo znaleckým dokazovaním (písmoznalecký posudkom\nz 12. 12. 2016) preukázané, že klient právneho zástupcu, potvrdiac to vlastným podpisom,\nprevzal meritórne rozhodnutie v tejto veci už dňa 1. 3. 2010, pričom tento tvrdil,\nže ho za neho podpísala iná osoba.\n19. V zmysle vyššie uvedeného súd považoval návrh žalovaného na vykonanie\ndokazovania znalcom za nedôvodný, ktorý má za účel len oddialiť výkon samotnej exekúcie.\nSám žalovaný prispel k vytvoreniu názoru súdu o nedôvodnosti jeho návrhu na vykonanie\nznaleckého dokazovania, keď v odpore proti platobného rozkazu tvrdil, že voči žalobcovi\nnemá žiadny dlh a zároveň o riadok nižšie v rozpore so svojím predchádzajúcim tvrdením,\nvyhlásil, že medzičasom už zaplatil žalobcovi sumu 389,56 Eur, tzn. sumu, ktorej uhradenie\nžiadal žalobca vo svojom návrhu zo dňa 24. 9. 2009 na vydanie platobného rozkazu.\n20. Súd má za to, že doručenie platobného rozkazu žalovanému bolo vykonané\nv súlade s v tom čase platnými a účinnými právnymi predpismi. V opísanom procese\ndoručenia platobného rozkazu súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti\no tom, že platobný rozkaz nebol riadne doručený žalovanému do vlastných rúk. Návrh\nžalovaného na znalecké dokazovanie javí podľa názoru súdu známky zneužitia práva vedúce\n\n8\n\nk nedôvodným prieťahom v konaní. Súd preto z dôvodu predísť zbytočným prieťahom,\nzbytočnému a neprimeranému zaťažovaniu strán sporu ako aj iných osôb, žalovaným\nnavrhnutý dôkaz nevykonal.»\nKrajský súd v napadnutom uznesení uviedol: „6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia,\nvyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací\nsúd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade\nnie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v\npriebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd\nprvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.\n7) Odpor žalovaného bol odmietnutý z dôvodu, že bol podaný po lehote. Vzhľadom\nna túto skutočnosť všetky hmotnoprávne námietky a celá táto argumentácia uvedená\nv odvolaní je predbežná, pokiaľ je zrejmé, že žalovaný nedodržal zákonnom stanovenú\nlehotu na podanie odporu. Z tohto dôvodu sa odvolací súd hmotnoprávnymi námietkami\nvôbec nezaoberal.\n8) Žalovaný namietal, že platobný rozkaz mu nebol doručený, a preto je jeho odpor\npodaný včas. V spise sa nachádza doručenka, ktorá preukazuje, že žalovaný zásielku\ns platobným rozkazom prevzal. Údaj na doručenke sa považuje za správny, pokiaľ\nsa nepreukáže opak.\n9) Žalovaný tvrdí, že podpis na doručenke nie je jeho, no tieto tvrdenia nijakým\nspôsobom nepreukázal. Doručenka má povahu verejnej listiny. Súd vychádza z údajov\nna doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd\npovažuje údaje na doručenke za pravdivé. Ak strana v konaní spochybňuje správnosť\núdajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je\npovinná o tom súdu predložiť dôkaz a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.\n10) Ani z odporu, ani z odvolania nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo\nmožné uvažovať o nariadení znaleckého dokazovania ohľadne pravosti podpisu.\nAko správne uviedol súd prvej inštancie, je nutné, aby aspoň vyvolal pochybnosti o tom,\nže podpis nie je jeho. V odpore k platobnému rozkazu uviedol, že bol v tom čase v zahraničí,\nno ani túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal.“\n\n9\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npo\n\npreskúmaní\n\nodôvodnenia\n\nuznesenia\n\nokresného\n\nsúdu\n\nako i odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu konštatuje, že všeobecné súdy\ndali sťažovateľovi dostatočnú odpoveď na otázku, prečo v jeho veci nepovažovali\nza potrebné nariadiť znalecké dokazovanie vo vzťahu k overeniu pravosti podpisu\nna príslušnej súdnej doručenke. Všeobecné súdy pritom správne poukázali na skutočnosť,\nže sťažovateľ okrem svojho tvrdenia nijakým spôsobom nespochybnil pravosť podpisu\nna doručenke, i keď tak mohol spraviť. Ústavný súd preto konštatuje, že závery krajského\nsúdu vyjadrené v odôvodnení napadnutého uznesenia nie je možné z ústavnoprávneho\nhľadiska hodnotiť ako svojvoľné či arbitrárne.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd časť sťažnosti týkajúcu sa týchto námietok\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nSťažovateľ taktiež namieta, že v napadnutom uznesení „absentuje právne posúdenie\nveci odporcom podľa ustanovení hmotného práva“.\nČasť sťažnosti týkajúcu sa takto formulovanej námietky, ktorej chýba akékoľvek\nbližšie ústavnoprávne relevantné odôvodnenie, je z pohľadu ústavného súdu taktiež\npotrebné odmietnuť, a to najmä v situácii, keď je sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom\nkvalifikovane zastúpený advokátom (II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, II. ÚS 309/2010). Takto\nformulované odôvodnenie sťažnostnej námietky pri absencii dôvodov majúcich ústavný\nrozmer totiž vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení\nzákladných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom) v konaní pred\nústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013,\nIII. ÚS 244/2014, I. ÚS 291/2017).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti z dôvodu z dôvodu\nnesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nKeďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok pri jej predbežnom prerokovaní\nodmietnutá, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal, pretože\n\n10\n\nrozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,\nk čomu v danom prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "platobný rozkaz", "doručenie, doručovanie-doručenka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cb624bac-3fae-42cf-8891-ef2736e30ecb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.291.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 291/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.291.2017.1"}, {"guid": "ussr:8884512f-73a1-4af0-8459-a278d49d5b00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 244/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/2014 z 1. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-01", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8884512f-73a1-4af0-8459-a278d49d5b00"}, {"guid": "ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9c5c149-de5a-47c9-9a33-dbbb530b11d6"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:718a498f-61ae-4a5d-a410-0b483964c1e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2012 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:718a498f-61ae-4a5d-a410-0b483964c1e8"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:5996c44a-3ce1-404c-b894-9d38a65cb795", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5996c44a-3ce1-404c-b894-9d38a65cb795"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "71d25671-f9f0-4be6-aaec-2bd1ff7388dc:64d7ff3f-d8e9-4134-a25f-e1d851b877ee", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8614200615.2", "spisova_znacka": "9Co/97/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/97/2017 z 11. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8614200615.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6ceee7ec-f187-4ac7-ac80-862534b7a369", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.422.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 422/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 422/2023 z 6. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.422.2023.1"}]}