{"guid": "ussr:dc435e59-9f97-47f4-b3a3-120f15aaaafb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.418.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 418/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 418/2018 z 12. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júla 2018, sp. zn. IV. ÚS 418/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.418.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dc435e59-9f97-47f4-b3a3-120f15aaaafb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.418.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.418.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.418.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 418/2018-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov\nMiroslava Duriša a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 68/2016\nz 30. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia\n\njej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\n\nlen „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 2 Cdo 68/2016 z 30. marca 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 5. novembra 2008\nna Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd\nuložil žalovanej obchodnej spoločnosti povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Sťažovateľka\nzároveň podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým mal súd žalovanej\nobchodnej spoločnosti zakázať „nakladať s predmetným bytom“.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 22 C 135/2008 z 11. decembra 2012 žalobu\nsťažovateľky zamietol. Proti označenému rozsudku podala sťažovateľka odvolanie,\no ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\nsp. zn. 11 Co 84/2013 z 31. júla 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak,\nže rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdil a vo výroku o trovách\nkonania zmenil tak, že žalovanej obchodnej spoločnosti náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol.\nSťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že dovolanie podala v čase účinnosti\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Občiansky súdny poriadok“), pričom najvyšší súd o ňom rozhodoval v čase účinnosti\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Civilný sporový poriadok“), a teda prípustnosť ňou podaného dovolania mal s ohľadom\nna § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku posudzovať podľa tohto zákona. K tomuto\nďalej uvádza: „Sťažovateľka je presvedčená o tom, že ak dovolací súd rozhodoval\no jej dovolaní po 1. 7. 2017 tým, že na ňou uplatnenú skutočnosť, zakladajúcu prípustnosť\ndovolania, a to odňatie možnosti konať pred súdom, vydaním rozhodnutia súdu prvej\ninštancie o nepripustení zmeny návrhu, neaplikoval ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ktoré takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie (právoplatné rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ktoré predchádza rozhodnutiu vo veci samej), považuje výslovne\n\n2\n\nza skutočnosť, ktorá zakladá vadu vymenovanú v ust. § 365 ods. 1 CSP. Inak povedané,\nak bol dovolací súd povinný uplatniť ustanovenia Civilného sporového poriadku na konanie\no dovolaní sťažovateľky, bol povinný poskytnúť právam sťažovateľky takú ochranu, ktorú\njej poskytujú ustanovenia Civilného sporového poriadku, vrátane jeho Základných\nprincípov (čl. 3).“\nSťažovateľka ďalej vo svojej sťažnosti namieta, že v jej veci rozhodovala vylúčená\nsudkyňa. Na túto jej námietku však najvyšší súd v napadnutom uznesení nedal dostatočnú\na presvedčivú odpoveď. K tomuto sťažovateľka poukazuje na uznesenie krajského súdu\nv inej veci (uznesenie č. k. 6 NcC 25/2013-81 z 30. septembra 2013), ktorým boli všetci\nsudcovia okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a vec\nbola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie inému súdu.\nSťažovateľka vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Právo sťažovateľky\n- domáhať sa svojho práva na nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\n- domáhať sa svojho práva zákonom ustanoveným postupom na súde podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy SR,\n- na prejednanie jej záležitosti nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd,\n- na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nbolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 68/2016 zo dňa\n30. 3. 2017 porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\npokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Cdo 68/2016 zo dňa 30. 3. 2017 a vec vracia Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“\n\n3\n\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\n\n4\n\njeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nÚstavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva,\nže úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\n\n5\n\nlen vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\nÚstavný súd ďalej považuje za potrebné zopakovať svoj ustálený právny názor,\nv zmysle ktorého otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,\nt. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd\nnie je alternatívou\n\nani\n\nmimoriadnou\n\nopravnou\n\ninštanciou\n\nvo\n\nveciach\n\npatriacich\n\ndo právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej riešenie\nsamo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 324/2010).\nSťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že najvyšší súd v napadnutom uznesení\nnesprávne interpretoval a aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku\nvzťahujúce sa na posudzovanie prípustnosti ňou podaného dovolania. Sťažovateľka tvrdí,\nže prípustnosť jej dovolania podaného v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku mal\nnajvyšší súd posudzovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Ďalej namieta,\nže najvyšší súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s ňou tvrdenou zaujatosťou\nsudkyne okresného súdu.\nK prvej námietke sťažovateľky týkajúcej sa posudzovania prípustnosti dovolania\nnajvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia stručne uviedol:\n«6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona\nč. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 a zrušil O. s. p.,\nak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré\nv konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.\n\n6\n\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (žalobkyňa), v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1\nCSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).\n8. Vzhľadom k tomu. že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016\n(09. októbra 2013), t. j. za účinnosti O.s.p., dovolací súd postupoval v zmysle vyššie\nuvedeného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237\nods. 1 a § 238 O. s. p.»\nÚstavný súd vo vzťahu k prvej námietke sťažovateľky konštatuje, že citované\ninterpretačné závery najvyššieho súdu o aplikácii Občianskeho súdneho poriadku namiesto\nnového procesného kódexu (Civilného sporového poriadku) nevykazujú v okolnostiach\ndanej veci žiadne znaky arbitrárnosti alebo svojvoľného výkladu. Naopak, práve\nsťažovateľkou prezentovaná úvaha, podľa ktorej mal najvyšší súd jej dovolanie podané\nza účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) posudzovať\npodľa novej právnej úpravy (Civilný sporový poriadok), je už na prvý pohľad nesprávna.\nÚstavný súd vo vzťahu k aplikácii § 470 ods. 2 prvej vety Civilného sporového\nporiadku poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú mu známe z vlastnej\nrozhodovacej činnosti (napr. I. ÚS 671/2016, II. ÚS 322/2017, III. ÚS 515/2017,\nI. ÚS 551/2017) a v ktorých najvyšší súd pri aplikácii predmetného ustanovenia na obdobné\nprípady postupoval jednotne. Z pohľadu aplikácie prechodných ustanovení Civilného\nsporového poriadku ide o pomerne jasné a zrozumiteľné ustanovenie, ktorého aplikáciu\nnajvyšší súd nepovažoval za potrebné bližšie zdôvodňovať, resp. vysvetľovať.\nÚstavný súd k tomuto ďalej uvádza, že predmetné ustanovenie Civilného sporového\nporiadku\n\nvychádza\n\npredovšetkým\n\nz\n\nprincípu\n\nlegitímnych\n\nočakávaní,\n\nochrany\n\nnadobudnutých práv a dôvery subjektov práva v právo v situácii, ak účastník konania\nuplatní procesný inštitút za účinnosti skoršej právnej úpravy, a teda dožaduje sa právnych\n\n7\n\núčinkov (následkov), ktoré skoršia právna úprava spája s takýmto procesným inštitútom.\nAk medzitým dôjde k zmene právneho predpisu, tieto účinky ostávajú zachované,\nčo vyplýva práve z § 470 ods. 2 prvej vety Civilného sporového poriadku. Nie je možné\ndožadovať sa právnych účinkov podľa právneho predpisu, ktorý ešte v čase uplatnenia\nprocesného inštitútu nie je platným a účinným právnym predpisom (napr. I. ÚS 551/2017).\nNajvyšší súd aplikoval vo veci sťažovateľky platný a účinný právny predpis v čase podania\ndovolania, podľa ktorého sa mali posudzovať aj právne účinky tohto dovolania.\nPokiaľ ide o druhú námietku sťažovateľky, a síce, že najvyšší súd sa v napadnutom\nuznesení nevysporiadal s jej tvrdením, že v jej veci mala rozhodovať vylúčená sudkyňa,\nnajvyšší súd k tomuto uviedol: „18. S poukazom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti\ndovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti jej tvrdenia,\nže konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p., keď v prejednávanom\nspore (sp. zn. 22 C 135/2008) mala byť vylúčená sudkyňa\n\n.\n\n19. Dovolací súd poznamenáva, že k vade konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/\nO. s. p., môže dôjsť za predpokladu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený. Keďže dovolací súd vzhľadom na ustálenú súdnu prax v zmysle ktorej\nexistencia žiadneho alebo právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca\nje alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, je oprávnený otázku\nprípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p. posúdiť samostatne, pripadne\ni inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval (porovnaj\nR 59/97) skúmal, či vo veci (ne)rozhodoval vylúčený sudca.\n20. Najvyšší súd pri posudzovaní uvedenej námietky mal na zreteli § 14 ods. 1\nO. s. p., v zmysle ktorého mohli byť sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,\nak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať\npochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia bolo prispieť k objektívnemu\na nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo\nk ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Tomuto účelu\nzodpovedala aj právna úprava skutočnosti, ktorá bola z hľadiska vylúčenia sudcu\npovažovaná za právne relevantnú. Bola ňou existencia určitého právne významného vzťahu\nsudcu k veci alebo jeho osobného vzťahu k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom,\n\n8\n\nktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec. a preto vyvolával pochybnosti\no jeho nezaujatosti. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny\nzáujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci. Môže ísť o prípady,\nak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom konania),\nprípadne má na tomto výsledku nepriamy záujem (napr. ako vedľajší účastník) alebo získal\ninformácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t. j. inak ako dokazovaním a vnímaním\nvšetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle § 132 O. s. p. O kvalifikovaný pomer sudcu\nk účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak by bol založený na príbuzenskom\nalebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim.\n21. Žalobkyňa tvrdila, že v spore vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.\n42 C 160/2010 o ochranu osobnosti, ktorá sa týka tých istých účastníkov, teda\njej a žalovanej, boli uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 NcC 25/2013\nz 30. septembra 2013 vylúčení z konania a rozhodovania veci sudcovia uvedeného súdu\nprvej inštancie vrátane\n\na vec bola prikázaná na prejednanie\n\na rozhodnutie Okresnému súdu Košice I. Uviedla, že ak sa\ncítila byť zaujatá v inej jej právnej veci vedenej proti rovnakej žalovanej, mala byť vylúčená\naj vo veci sp. zn. 22 C 135/2008.\n22. Zo spisu vyplýva, že Krajský súd v Košiciach ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1\ntretia veta pred bodkočiarkou O. s. p.) Okresnému súdu Košice II rozhodoval o námietke\nžalobkyne a uznesením zo dňa 22. augusta 2011 sp. zn. 5 NcC 27/2011 nevylúčil vo výroku\nuvedených sudcov spomínaného súdu prvej inštancie (vrátane sudkyne\n, ktorá sa vyjadrila k námietke zaujatosti na č. l. 127 tak, že sa necítila byť\nzaujatá) z prejednania a rozhodovania veci sp. zn. 22 C/135/2008. V odôvodnení poukázal\nna aplikáciu čl. 48 ods. 1 veta prvá ústavy, čl. 38 ods. 1 veta prvá Listiny základných práv\na slobôd, § 3 ods. 3 prvá veta, § 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov a na judikatúru ESĽP (vo veci Saraivo D Carvallo proti Portugalsku,\n1994, Gautrin a spol. proti Francúzsku. 1998; Dclcourt c/a Belgicko). Konštatoval,\nže z obsahu spisu nevyplývajú také relevantné skutočnosti, pre ktoré by vznikli pochybnosti,\na to legitímne, že by vyššie spomenutí sudcovia mali určitý, nie však nezaujatý vzťah,\na to so zreteľom na ich pomer k veci a k účastníkom konania, resp. k ich zástupcom.\nZáverom uviedol, že žalobkyňa už nepracuje na okresnom súde a sama skutočnosť,\n\n9\n\nže žalobkyňa iba pracovala na Okresnom súde Košice II, nie je spôsobilá vyvolať\npochybnosti o ich nezaujatosti.\n23. Dovolací súde po preskúmaní veci nezistil žiaden taký kvalifikovaný vzťah sudcu\nk veci, resp. účastníkom konania (žalobkyni), ktorý by zakladal dôvod pre jeho vylúčenie\nz prejednávania a rozhodovania veci.\n24. Podľa názoru dovolacieho súdu skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach v inej\nveci uznesením zo dňa 30. septembra 2013 sp. zn. 6 NcC/25/2013 vylúčil z prejednávania\na rozhodovania veci vedenej na Okresnom súdu Košice II pod sp. zn. 42 C 160/2010\nvo výroku uvedených sudcov (vrátane sudkyne\n\n) automaticky\n\nneznamená, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v danej veci je nesprávne. Napokon\nvo veci sp. zn. 42 C 160/2010\n\nuviedla, že účastníkov konania\n\nnepozná a necíti sa byť zaujatá. Tiež dovolací súd pripomína, že dôvodom na vylúčenie\nsudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo\nv jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 O. s. p.). Obsah spisu vrátane zápisníc\no jednotlivých pojednávaniach nepotvrdzuje zaujatosť konajúcej sudkyne na súde prvej\ninštancie. Samotný subjektívny názor žalobkyne, že v osobe konajúcej sudkyne boli dané\nokolnosti vylučujúce ju z prejednávania a rozhodovania veci, pretože konajúca sudkyňa\nv inej veci bolo vylúčená z jej prejednania a rozhodovania, nezakladá ešte bez ďalšieho\ndôvod pre legitímne obavy z jej nestranného a nezaujatého rozhodovania. Zhrnúc uvedené,\nkeď z predloženého spisového materiálu nevyplývajú žiadne také okolnosti, ktoré\nby spochybňovali nezaujatosť konajúcej sudkyne na súde prvej inštancie, dovolací súd\nvyhodnotil námietku žalobkyne o existencii vady podľa § 237 ods. 1 písm. g/ O. s. p.\nako neopodstatnenú.“\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nvo vzťahu k druhej námietke sťažovateľky konštatuje, že ani tieto právne závery v ňom\nobsiahnuté nemožno považovať za neodôvodnené či arbitrárne. Najvyšší súd sa podľa\nnázoru ústavného súdu dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkou sťažovateľky\ntýkajúcou sa toho, že v jej veci mala rozhodovať vylúčená sudkyňa, keď poukázal\nna konkrétne okolnosti prípadu, z ktorých vyplýva, že v danej veci neexistovali žiadne\nrelevantné pochybnosti o nezaujatosti tejto sudkyne. Ak sťažovateľka odkazovala na iné\n\n10\n\nrozhodnutie krajského súdu (uznesenie sp. zn. 6 NcC 25/2013 z 30. septembra 2013),\nnajvyšší súd správne poukázal na to, že táto skutočnosť nemôže automaticky znamenať,\nže závery krajského súdu vzťahujúce sa na tento konkrétny prípad (uznesenie\nsp. zn. 5 NcC 27/2011 z 22. augusta 2011) by boli nesprávne. To podľa názoru ústavného\nsúdu platí o to viac v situácii, keď uznesenie krajského súdu vzťahujúce sa na tento prípad\npredchádzalo sťažovateľkou predložené uznesenie sp. zn. 6 NcC 25/2013 z 30. septembra\n2013 vzťahujúce sa na inú právnu vec. Právny záver najvyššieho súdu, že v tejto jej veci\nneexistovali žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nezaujatosť sudkyne,\nsťažovateľka pred ústavným súdom žiadnym ústavnoprávne relevantným spôsobom\nnespochybnila.\nZo všetkých uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť\nako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej\nuvedenými nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júla 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-nestrannosť", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eedf7c5d-3ec5-487d-84af-5946e9d91a59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.551.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 551/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 551/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.551.2017.1"}, {"guid": "ussr:5b5e1001-3803-4cb9-9ef3-80497153ad5c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.515.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 515/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 515/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.515.2017.1"}, {"guid": "ussr:4dee018c-010e-48a7-8795-a4466b64fb6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.322.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 322/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 322/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.322.2017.1"}, {"guid": "ussr:bbfa0a93-70a8-4aa5-8967-73fb508c90a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.671.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 671/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 671/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.671.2016.1"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "3f9afa99-72ed-4829-bc34-fedccacfc958:0aaafe3c-45c0-47b4-8835-607349ba38df", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5712207610.1", "spisova_znacka": "11Co/84/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/84/2013 z 7. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-07-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5712207610.1"}], "citovane_v": []}