{"guid": "ussr:269cc9aa-9f5d-4bb4-8664-b3aefde55d8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.42.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/2018 z 18. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. januára 2018, sp. zn. IV. ÚS 42/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.42.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/269cc9aa-9f5d-4bb4-8664-b3aefde55d8c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.42.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.42.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.42.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 42/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej\nadvokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Trnave č. k. 3 Tos 120/2017-4810 zo 7. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n24. októbra 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave\n\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Tos 120/2017-4810 zo 7. septembra 2017 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Krajská prokuratúra v Trnave (ďalej len\n„krajská prokuratúra“) 14. apríla 2015 podala Okresnému súdu Trnava (ďalej len „okresný\nsúd“) obžalobu sp. zn. Kv 90/2014, na základe ktorej je sťažovateľka obžalovaná z obzvlášť\nzávažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. c) a 4 písm. a) Trestného zákona.\nOkresný súd uznesením sp. zn. Tp 113/2014 z 26. októbra 2014 rozhodol o vzatí\nsťažovateľky do väzby.\nUznesením sp. zn. 7 Tk 3/2015 z 10. novembra 2016 okresný súd nahradil väzbu\nsťažovateľky dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia\nobmedzení a povinností uvedených v predmetnom uznesení.\nSťažovateľka bola následne uznesením okresného súdu sp. zn. 7 Tk 3/2015\nz 19. mája 2017 z dôvodu porušenia uloženého obmedzenia opäť vzatá do väzby.\nDňa 7. augusta 2017 doručila okresnému súdu podanie z 3. augusta 2017, obsahom\nktorého bola jej žiadosť o prepustenie z väzby. O tejto žiadosti okresný súd rozhodol\nuznesením sp. zn. 7 Tk 3/2015 z 23. augusta 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)\ntak, že ju zamietol a zároveň väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného\núradníka. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala sťažnosť, ktorú odôvodnila\npodaniami z 23. augusta 2017, 30. augusta 2017 a z 5. septembra 2017.\nKrajský súd však jej sťažnosť napadnutým uznesením zamietol. Sťažovateľka\nuvádza, že napadnuté uznesenie krajského súdu jej bolo doručené 25. septembra 2017.\nSťažovateľka namieta, že krajský súd vôbec nevyhodnotil nové skutočnosti\nvo vzťahu k jej aktuálnym väzobným dôvodom existujúcim v čase rozhodovania o jej\nžiadosti o prepustenie z väzby, ktorými sú predovšetkým jej tehotenstvo a prieťahy v konaní\n\n2\n\nňou nezavinené. Zároveň namieta, že krajský súd nerozhodol o jej žiadosti o nahradenie\nväzby písomným sľubom, ktorú podala podaním z 30. augusta 2017, a tiež namieta,\nže o väzbe rozhodoval senát okresného súdu v nezákonnom zložení.\nVo vzťahu k otázke jej tehotenstva sťažovateľka zastáva názor, že okresný súd\na krajský súd sa k tejto otázke buď vôbec nevyjadrili (okresný súd, pozn. sťažovateľky)\nalebo len odkazom na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby, v znení neskorších predpisov\n(krajský súd, pozn. sťažovateľky) bez toho, aby tehotenstvo posudzovali vo vzťahu\nk dôvodom väzby a potrebe ďalšieho obmedzenia jej osobnej slobody v tehotenstve.\nPodľa jej názoru ide «v posudzovanom prípade o konflikt práva na život (pretože\nono je jadrom ochrany ústavnej hodnoty „nenarodeného ľudského života“), práva\nna osobitnú starostlivosť o ženy v tehotenstve, práva každého na dosiahnutie najvyššej\ndosažiteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia a práva na osobnú slobodu z pohľadu\ntýchto práv na jednej strane (v súčasnosti absorbované právom na osobnú slobodu\nsťažovateľky), a to vo vzťahu k proporcionalite obmedzenia osobnej slobody sťažovateľky\nštátom na strane druhej.\nKonkrétne ide o to, aby bola zachovaná rozumná a vyvážená väzba medzi intenzitou\nverejného záujmu na ochrane spoločnosti a závažnosťou zásahu do práva na osobnú\nslobodu sťažovateľky, ktorá sa jej tehotenstvom výrazne narušila v prospech osobnej\nslobody sťažovateľky.\nTieto otázky súdy neskúmali, a teda sa podstatou žiadosti sťažovateľky o prepustenie\nz väzby nezaoberali.».\nSťažovateľka tvrdí, že v súčasnosti má obmedzené právo „na slobodný výber lekára,\nna slobodný výber zdravotníckeho zariadenia, má obmedzené možnosti stravovania, ktoré\nje nevyhnutné pre zdravý vývoj dieťaťa, je obmedzená v otázkach hygieny a v ďalších\nprávach na dosiahnutie najvyššej dosažiteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia.“.\nVo svojej sťažnosti uvádza, že «Trestný poriadok napokon význam tehotenstva a práv\nz neho vyplývajúcich v trestnom konaní rešpektuje vo viacerých svojich ustanoveniach.\nPodľa § 412 ods. 1 Tr. por. je obligatórnou povinnosťou súdu vždy prerušiť výkon trestu\n\n3\n\nna tehotnej žene. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti sa v takýchto prípadoch postupuje\npodľa § 454 ods. 3 Tr. por. Analogicky aj pre daný prípad pripadá do úvahy opäť možnosť\nnahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, pretože nastala\nkvalitatívne nová situácia, než bola pri predchádzajúcom obdobnom postupe súdu.\nZ doterajšej judikatúry k druhej vete čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ktorá sa vytvárala postupne, vyplýva, že prepustenie na základe záruk\nje len možnosťou, a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody. Pri posudzovaní\njej opodstatnenosti má však záruka prednosť pred pokračovaním väzby. (Caballero\nc. Spojené kráľovstvo z 8. februára 2000. S. B. C. c. Spojené kráľovstvo z 19. júna 2001,\nI. ÚS 100/2004).».\nVo vzťahu k prieťahom v konaní (sťažovateľka namieta prieťahy v konaní\npred súdom, v ktorom je obžalovaná, pozn.) uvádza, že okresný súd aj krajský súd\nv odôvodneniach svojich rozhodnutí tvrdia, že plynutie času nemá priamy súvis\ns existenciou dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, s čím nesúhlasí,\npretože podľa jej názoru „z právneho hľadiska, pre posúdenie okolností trvania väzby je\ndôležité aj len samotné plynutie času. ktoré má priamy dopad aj na dôvod väzby podľa § 71\nods. 1 písm. c/ Tr. por. (ide o citáciu záverov z rozhodnutí ústavného súdu).\nKonkrétne skutočnosti zakladajúce dôvodnosť väzby v začiatočnej fáze trestného\nkonania stratili v danej veci vzhľadom na čas, ktorý odvtedy uplynul, na význame\na presvedčivosti a nepostačujú už na dôvodnosť ďalšieho trvania väzby v neskoršom štádiu\ntrestného konania (v danom prípade nedošlo ešte ani k otvoreniu hlavného pojednávania,\npretože je ho potrebné, nie z viny sťažovateľky, vykonať odznova).\nV súvislosti s týmto je potrebné podľa rozhodnutí ústavného súdu (a ESĽP)\nprihliadnuť aj na to, či orgány činné v trestnom konaní postupujú vo väzobnej veci\nso zvýšenou starostlivosťou.\nV danej veci sťažovateľka žiadnym spôsobom nezavinila prieťahy v konaní, ktoré\nvznikli síce primáme v dôsledku konania iných obžalovaných, ale vo vzťahu k sťažovateľke\nnesie za tieto prieťahy zodpovednosť súd ako reprezentant štátnej moci, ktorá je neefektívna\na nevie si s obštrukciami obžalovaných poradiť, čo má priamy dopad na trvanie väzby\nsťažovateľky...\n\n4\n\nPožiadavka, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu trvanie väzby neprekročilo\nnevyhnutnú dobu, vyžaduje preveriť nielen existenciu a relevantnosť dôvodov väzby,\nale aj doterajší postup orgánov činných v trestnom konaní. Právo na osobnú slobodu\nzaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky môže byť totiž porušené aj tým,\nže orgány činné v trestnom konaní nepostupujú v trestnom konaní v čase, keď je obvinený\nvo väzbe, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením (Nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. októbra 2001).\nČiže súdy vyhodnotili skutočnosť, že odo dňa 14. 4. 2015 nedošlo k otvoreniu\nhlavného pojednávania tak, že to nemá žiadny vplyv na väzbu sťažovateľky, s čím\nsťažovateľka nesúhlasí a ďalšie obmedzovanie osobnej slobody za takéhoto stavu považuje\nza neprimerané.“. Uvedené zdôrazňuje najmä s poukazom na to, že spoluobžalovaná\nje v rovnakej situácii stíhaná na slobode a u nej väzobný dôvod neexistuje.\nVo vzťahu k námietke zákonného sudcu uvádza, že prípisom okresného súdu\nz 31. júla 2017 jej, ako aj obhajcovi bolo oznámené, že z dôvodu zmeny v zložení senátu\nokresného súdu sa hlavné pojednávanie vykoná od začiatku. Z uvedeného vyplýva,\nže najneskôr 31. júla 2017, keď bol prípis vyhotovený, došlo k zmene zákonného zloženia\nsenátu, teda zákonného sudcu. Napriek tomu o jej žiadosti o prepustenie z väzby rozhodoval\nsenát okresného súdu v pôvodnom zložení, pričom na hlavnom pojednávaní\n4. septembra 2017 už okresný súd rozhodoval v novom zložení. Zastáva preto názor,\nže na základe oznámenia okresného súdu došlo k zmene v zložení senátu ešte pred\nrozhodovaním o jej žiadosti o prepustenie z väzby, a teda o jej žiadosti o prepustenie\nz väzby rozhodoval senát v nezákonnom zložení.\nNamieta, že „odôvodnenie Krajského súdu v Trnave, ktorý vo svojom rozhodnutí\ntvrdí, že funkcia prísediacej zaniká až uplynutím 3 mesiacov od vzdania sa funkcie, nie je\nmožné, podľa názoru sťažovateľky, akceptovať“.\nVo vzťahu k námietke týkajúcej sa nerozhodnutia krajského súdu o nahradení väzby\npísomným sľubom uvádza: «O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai“,\n„speedily“).\n\n5\n\nLehota začína podaním návrhu alebo žiadosti a končí vydaním konečného\nrozhodnutia súdu, príp. doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti\nobvineného. Neexistuje nijaká pevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť.\nČi sa rozhodlo urýchlene, posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu.\nSpravidla však lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke\nrýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru (Bezicheri c. Taliansko, Sanchez – Reisse\nc. Švajčiarsko).\nZo skutkového hľadiska sa javí ako podstatné, že písomný sľub sťažovateľky bol\ndoručený Krajskému súdu v Trnave dňa 31. 8. 2017 a doteraz o ňom nebolo rozhodnuté.\nTento časový moment, viac ako 46 dní v čase písania tejto sťažnosti, treba považovať\nza relevantný z hľadiska posudzovania rýchlosti konania.»\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal takéto\nrozhodnutie:\n„Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 3 Tos/120/2017-4810 zo dňa 7. 9. 2017\nporušil ústavné právo sťažovateľky na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nUznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 3 Tos/120/2017-4810 zo dňa 7. 9. 2017\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\n\n6\n\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nJednou z možností, pre ktoré môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť sťažovateľa\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, je jej zjavná neopodstatnenosť.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nSťažovateľka v sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu bolo\nporušené jej základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj právo\npodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru z dôvodu, že krajský súd pri rozhodovaní o jej sťažnosti proti\nuzneseniu okresného súdu z 23. augusta 2017 vôbec nevyhodnotil nové skutočnosti\nvo vzťahu k jej aktuálnym väzobným dôvodom existujúcim v čase rozhodovania\no jej žiadosti o prepustenie z väzby, ktorými sú predovšetkým jej tehotenstvo a prieťahy\n\n7\n\nv konaní ňou nezavinené, nerozhodol o jej žiadosti o nahradenie väzby písomným sľubom\na zároveň, že senát okresného súdu rozhodoval v nezákonnom zložení.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nÚstavný súd v prípadoch namietaného porušenia základného práva na osobnú\nslobodu uvádza, že síce musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám\nhodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie\npred iným. Úlohou ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti\n(čl. 124 ústavy), ktorý stojí mimo sústavy všeobecných súdov, je preskúmať zlučiteľnosť\nopatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo príslušnou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať ako\nvšeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením obmedzenia,\nktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02). Do obsahu právomoci ústavného\nsúdu preto v zásade nepatrí preskúmavať postup (hodnotenie) všeobecných súdov, ktorý ich\nviedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup môže\npreskúmať len opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je uspôsobený\nna preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne\naj ďalších dôkazov (IV. ÚS 83/03).\n\n8\n\nZákladné právo zaručené v čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,\na preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí ústavný súd brať\ndo úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom. Obdobne aj z čl. 17 ods. 5\nústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom.\nPríslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou\nsúčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98).\nVo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná\nprávomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej\nslobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené\nobvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe\nrozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú\nobavu vyjadrenú v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku alebo okolnosti uvedené\nv odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený\nzákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby (II. ÚS 76/02).\nÚlohou ústavného súdu je tiež sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach\nsprávne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti\nvyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07,\nII. ÚS 465/2011). Ústavný súd preto v zásade nemôže zasahovať do skutkových a právnych\nzáverov všeobecných súdov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné.\nČlánok 5 ods. 4 dohovoru zaručuje osobám pozbaveným slobody právo iniciovať\nkonanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, ako aj právo na to,\naby po začatí takéhoto konania súd urýchlene rozhodol o zákonnosti pozbavenia slobody\na ak sa ukáže ako nezákonné, nariadiť jeho ukončenie. Okrem toho čl. 5 ods. 4 dohovoru\noprávňuje osoby pozbavené slobody na skúmanie procedurálnych a hmotných podmienok,\nktoré sú podstatné na to, aby v zmysle dohovoru bolo ich pozbavenie slobody „zákonné“\n(Musial v. Poland rozsudok z 25. 3. 1999, bod 43; Rehbock c. Slovinsko, rozsudok\nz 28. 11. 2000, body 84; Vodeničarov c. Slovenská republika, rozsudok z 21. 12. 2000,\nbody 33). Príslušný súd musí preskúmať oprávnenosť podozrenia, na ktorom sa pozbavenie\nslobody zakladá, a legitimitu cieľa sledovaného zadržaním a následnou väzbou\n\n9\n\n(napr. Butkevičius c. Litva, rozsudok z 26. 6. 2002, bod 43; Winterwerp v. the Netherlands\nrozsudok z 24. 10. 1979, bod 57; Trzaska v. Poland, rozsudok z 11. 7. 2000, bod 74;\nJecius v. Lithuania, rozsudok z 31. 7. 2000, bod 100).\nNapadnutým uznesením krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietol sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 23. augusta 2017\nako nedôvodnú. Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu\na konania, ktoré mu predchádzalo, konštatoval, že „okresný súd po obdržaní žiadosti\nobžalovanej o prepustenie z väzby na slobodu postupoval striktne, podľa príslušných\nustanovení Trestného poriadku, keď vo veci určil termín neverejného zasadnutia, na ktorom\nvypočul obžalovanú, posúdil argumenty obhajcu, ako aj prokuratúry a dospel k správnym\nzáverom o tom, že dôvody väzby obžalovanej... podľa § 71 ods. 1, písm. c/ Tr. por.\na v terajšom štádiu trestného konania, teda po podaní obžaloby trvajú tak, ako boli pôvodne\nustálené a naposledy skonštatované uznesením Okresného súdu v Trnave zo dňa\n19. 05. 2017 č. k. 7 Tk/3/2015-4141 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa\n8. 6. 2017 sp. zn. 5 Tos/87/2017.\n... okresný súd vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie,\nči dôvody väzby obžalovanej pretrvávajú, alebo nie. Zhodnotením súdu I. stupňa, ako je toto\nuvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia sa v plnej miere stotožnil.\nV odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2\nTr. por. dostatočne presvedčivo zdôvodnil na základe, akých právnych úvah tieto dôvody\nväzby obžalovanej pretrvávajú a na základe, akých právnych úvah nie je možné tieto\ndôvody väzby nahradiť tak dohľadom probačného a mediačného úradníka a rovnako tak\ndostatočne odôvodnil, prečo nie je možné vyhovieť jej žiadosti o prepustenie na slobodu.\nAj sťažnostný súd je toho názoru, že pri povahe skutku, pre ktorý je obžalovaná\nstíhaná niet pochýb o tom, že je u nej daný dôvod väzby a že v prípade prepustenia\nna slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, ako to vyplýva z ustanovenia § 71\nods. 1 písm. c/ Tr. por. Sťažnostný súd sa podrobným spôsobom k dôvodom väzby vyjadril\nv uznesení zo dňa 08. 06. 2017 sp. zn. 5 Tos/ 87/201, pričom od tejto doby k žiadnym\nzmenám neprišlo, preto na toto rozhodnutie poukazuje.“.\n\n10\n\nKrajský súd ďalej uviedol: «Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu, ktorým\nnenahradil väzbu obžalovanej dohľadom probačného a mediačného úradníka, aj v tejto\nčasti okresný súd rozhodol správne, v súlade so zákonom.\nNa pozitívne rozhodnutie o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného\núradníka musia byť splnené podmienky uvedené v § 80 ods. 1 písm. c/, odsek 2 Trestného\nporiadku.\nPodľa § 80 odsek 1) Trestného poriadku...\nPodľa § 80 odsek 2) Trestného poriadku...\nAni z pohľadu sťažnostného súdu táto alternatívna neprichádza do úvahy,\na to vzhľadom na osobu obžalovanej, u ktorej už bola väzba nahradená dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka s uložením primeraných povinností, ktoré obžalovaná\nnedodržala, ako aj vzhľadom povahu prejednávaného prípadu (obzvlášť závažný zločin).\nTak isto u obžalovanej nezistil také výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali nahradeniu\núčelu väzby alternatívnymi prostriedkami. Za výnimočnú okolnosť v zmysle vyššie\ncitovaného ustanovenia § 80 odsek 2 Trestného poriadku sťažnostný súd nepovažoval\ntehotenstvo obžalovanej, nakoľko je jej aj počas väzby venovaná riadna lekárska\nstarostlivosť.\nK námietkam obžalovanej uvedeným v sťažnosti proti rozhodnutiu okresného súdu:\nSťažnostný súd v súvislosti s tehotenstvom obžalovanej poukazuje na Vyhlášku\nMinisterstva spravodlivosti, poriadok výkonu väzby č. 437/2006 Zb. zák., v ktorej je v § 52\nv osobitných ustanoveniach upravená starostlivosť o tehotné obžalované. Tak isto\nje obžalovaným počas výkonu väzby venovaná náležitá zdravotná starostlivosť vyplývajúca\nz ustanovenia § 19 až 22. V prípade zdravotných problémov obžalovanej je možné\nzabezpečiť starostlivosť v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.\nPokiaľ ide o posudzovanie otázky či došlo k neopodstatneným prieťahom v trestnom\nkonaní (vo väzobných veciach obzvlášť), sťažnostný súd vychádzal z ustálenej judikatúry\nÚstavného súdu SR, ktorá sa stotožňuje s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\nv tom smere, že primeranosť lehoty určitého konania (z pohľadu či došlo alebo nedošlo\nk neopodstateľným prieťahom) sa posudzuje podľa okolnosti prípadu s prihliadnutím\nna zložitosť veci ako aj konanie obžalovaného (resp. jeho obhajcu) a orgánov\nprejednávajúci prípad.\n\n11\n\nPrehľad určených termínov hlavného pojednávania:\n• 17. 05. 2015, 7. 11. 2016, 22. 11. 2016, 30. 11. 2016, 20. 11. 2016, 30. 01. 2017,\n8. 3. 2017,\n\n29. 03. 2017,\n\n03. 05. 2017,\n\n17. 05. 2017,\n\n16. 06. 2017,\n\n31. 07. 2017,\n\n04. 09. 2017,\nRozhodnutia okresného súdu vydané v roku 2017:\n• 30. 01. 2017, 20. 02. 2017, 24. 02. 2017, 29. 03. 2017, 15. 05. 2017, 19. 05. 2017,\n16. 6. 2017\nSpis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie v roku 2017;\n• 07. 03. 2017, 6. 4. 2017, 16. 04. 2017, 08. 06. 2017, 22. 06. 2017.\nSpis bol predložený Najvyššiemu súdu SR na rozhodovanie o odňatí a prikázaní veci\nv roku 2017:\n• 15. 8. 2017\nPokiaľ ide o prieťahy v predmetnej trestnej veci je potrebné konštatovať,\nže po podaní obžaloby prišlo k 3 krát k zmene zákonného sudcu, k zmene prísediacej,\nk odročeniu hlavných pojednávaní z dôvodu ospravedlnenia obhajcov, zdravotných\ndôvodov obžalovaných a predkladania spisu krajskému súdu a Najvyššiemu súdu SR.\nPo opätovnom vzatí obžalovanej do väzby boli vo veci určené 3 termíny hlavného\npojednávania, ktoré boli odročené z dôvodu ospravedlnenia obhajcov (aj obhajcu\nobžalovanej) a predloženia spisu na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaných proti\nrozhodnutiu okresného súdu (obžalovaného\n\na\n\n).\n\nOkresný súd vo veci koná a subjektívne prieťahy vo veci z jeho strany zistené neboli.\nIde o skutkovo a právne zložitú vec (obzvlášť závažný zločin), kde sú 4 obžalovaní,\nväčší počet poškodených a svedkov. K predlžovaniu konania prichádza z dôvodu rôznych\nobštrukcií zo strany obžalovaných najmä\n\na\n\n, podávaním námietok zaujatosti\n\na pod. a taktiež z dôvodu ospravedlňovania sa obhajcov z neúčasti na hlavnom\npojednávaní.\nDĺžka konania v predmetnej trestnej veci nie je dôvodom na prepustenie obžalovanej\nz väzby na slobodu.\nK zákonnému zloženiu senátu sťažnostný súd uvádza, že o žiadosti obžalovanej\nrozhodoval senát v zákonnom zložení.\n\n12\n\nPredsedovi okresného súdu bolo dňa 3. 5. 2017 doručené oznámenie prísediacej\n, že sa zo zdravotných dôvodov vzdáva funkcie prísediacej.\nPodľa § 144 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov: Prísediaci sa môže vzdať svojej funkcie. Funkcia prísediaceho zaniká\nuplynutím troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie\no vzdaní sa funkcie doručené predsedovi súdu.\nV zmysle vyššie citovaného ustanovenia prísediaca vykonávala svoju funkciu\ndo 1. 9. 2017, preto vo veci konal zákonný senát.“\nVzhľadom na ustálený právny názor ústavného súdu, podľa ktorého odôvodnenia\nrozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho, resp. sťažnostného súdu nemožno\nposudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 8/2014),\npretože prvostupňové a odvolacie (resp. sťažnostné) konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok, ústavný súd vychádzal aj z obsahu uznesenia okresného súdu, ktorým\nokresný súd zamietol žiadosť sťažovateľky o prepustenie z väzby a s ktorého odôvodnením\nsa stotožnil aj krajský súd rozhodujúci o sťažnosti proti tomuto uzneseniu.\nOkresný súd uznesením na neverejnom zasadnutí 23. augusta 2017 za prítomnosti\nsťažovateľky a jej obhajcu zamietol jej žiadosť o prepustenie z väzby. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia okresný súd po zhrnutí obsahu žiadosti sťažovateľky o prepustenie z väzby,\njej vyjadrenia,\n\nako\n\naj\n\nvyjadrenia\n\nprokurátora\n\na obhajcu\n\na poukázaní\n\nna\n\nvec sa\n\nvzťahujúce ustanovenia Trestného poriadku uviedol: «Za súčasného štádia trestného\nkonania a po preskúmaní obsahu spisového materiálu v predmetnej trestnej veci dospel\nsenát okresného súdu k záveru, že dôvodné podozrenie, že sa stíhaný skutok mal stať\na že tento vykazuje aj naďalej všetky zákonné znaky stíhaného trestného činu –\npokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/,\nods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/, písm. j/ Tr. zák., nepominulo, pričom\nz jeho spáchania je na základe doteraz nazhromaždených dôkazov stále dôvodne podozrivá\naj obžalovaná\n\n(ako člen organizovanej skupiny). Ani v súčasnom štádiu\n\ntrestného konania nebola vierohodnosť všetkých doposiaľ získaných dôkazov ničím\npodstatne znížená. Dôvodné podozrenie zo spáchania stíhaného trestného činu naďalej\n\n13\n\nvyplýva z doposiaľ zabezpečených dôkazov, ktorými sú výpoveď obžalovaných\na\n\nna\n\nže na nahováranie\n\nhlavnom\n\npojednávaní,\n\nktoré\n\nuviedli,\n\ns ním spolu s obžalovaným\n\nzačali\n\nspolupracovať a požičiavať peniaze od rôznych osôb, pričom\n\nvšetko riadil\n\na dával pokyny. Všetky peniaze boli odovzdávané práve\n\n. Na jeho podnet\n\nsa dali zatvoriť do psychiatrickej liečebne ako údajné gamblerky, mali sa tak vyhnúť\ntrestnému stíhaniu, takýto scenár vymyslel\nže ony a\n\n. Skupina mala úlohy podelené tak,\n\nboli pomocníci a\n\nvšetko riadil a preberal od nich peniaze.\n\nPeniaze získavali od poškodených predstieraním nákupu pozemkov a prísľubom vysokých\nziskov. Na požičanie peňazí oslovovali zväčša svojich známych alebo osoby, o ktorých\nvedeli, že by mohli mať peniaze. Ďalej ide o výpovede z prípravného konania, a to výpovede\nobžalovaného\n\n(prečítaná na hlavnom pojednávaní dňa 30. 01. 2017 z dôvodu,\n\nže obžalovaný\n\nvyužil svoje právo a odmietol vypovedať), ktorý rovnako potvrdil\n\npožičiavanie si peňazí od poškodených osôb pod zámienkou kúpy pozemkov, poškodených...,\npodľa ktorých si obžalovaní pod rôznymi vymyslenými zámienkami požičali od nich rôzne\nsumy peňazí. Keďže uvádzané dôvody a argumentácia obžalovaných pôsobili veľmi\npresvedčivo a navyše mali prisľúbené vysoké úroky, s požičaním peňazí súhlasili.\nPodľa poškodených obžalovaní sľúbili peniaze vrátiť v krátkych lehotách, ktoré\nvšak nedodržali\n\na neskôr\n\npod\n\nrôznymi\n\na ani doposiaľ ich nevrátili.\n\nzámienkami\n\npeniaze\n\n26.200,00,\n\n15.000,00 €,\n\n22.500,00 €,\n\n8.300,00 €,\n\n2.000,00 €,\na\n\na\n\n13.500,00 €,\n\n2.000,00 €,\n\n2.000,00 € a\n\n21.200,00 €. Taktiež ide o výpovede svedkov\n,\n,\n\nvrátiť\n\ntak vznikla škoda 9.700,00 €,\n\n32.400,00 €,\n\n,\n\nodmietali\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\na\n\n, ktorí buď boli priamo pri požičiavaní peňazí alebo o tom vedeli a sú im známe\nskutočnosti súvisiace s uvedenou trestnou činnosťou. Napokon ide o listinné dôkazy, najmä\nzmluvy o pôžičkách, čestné prehlásenia, výpisy z účtov, výpisy z SMS správ, informácie\nzo Správy katastra, obchodného registra, živnostenského registra a ďalšie dôkazy.\n\n14\n\nSúd na tomto mieste len dodáva, že konštatovanie o dôvodnom podozrení zo spáchania\nstíhaného skutku obžalovanou nie je porušením zásady prezumpcie neviny, nakoľko\ndôvodné podozrenie sa nerovná vysloveniu viny.\nJednou zo základných podmienok väzobného stíhania obžalovanej je existencia\nniektorého z dôvodov väzby uvedeného v § 71 Tr. por., ak z konania obžalovanej, alebo\nz ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že sa obžalovaná bude správať\nspôsobom predpokladaným, v danom prípade v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.\nPri tom výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových\nokolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či väzobné stíhanie\nobžalovanej je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento\núčel nemožno dosiahnuť inak.\nNa základe vyššie uvedeného dospel senát okresného súdu k záveru, že v tomto štádiu\ntrestného konania dôvod tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,\npre ktorý bola obžalovaná\n\nvzatá do väzby, trvá. Obžalovaná\n\nna hlavnom pojednávaní vyjadrila kritický postoj ku konaniu, ktoré jej je kladené za vinu\na v obžalobe prokurátora kvalifikované ako trestný čin podvodu, poukázala na tú\nskutočnosť, že spočiatku do prezentovaných aktivít vložila vlastné finančné prostriedky\na až po ich vyčerpaní si ďalšie finančné prostriedky zadovažovala od svojich známych.\nRozsiahlym spôsobom popísala spôsob získavania finančných prostriedkov a ako s nimi\nbolo z jej strany naložené. Potvrdila, že finančné prostriedky si požičiavala od poškodených\nosôb v takom rozsahu, ako prokurátor uvádza v obžalobe, avšak odmietla, že by v čase\nposkytnutia uvedených pôžičiek mala úmysel finančné prostriedky nevrátiť v dohodnutej\nvýške. Pri rozhodovaní o opätovnom vzatí obžalovanej do väzby však mal senát okresného\nsúdu za preukázané, že obžalovaná porušila podmienky inštitútu nahradzujúceho väzbu –\npodmienky uloženého dohľadu probačného a mediačného úradníka, keď nedodržala\nuložené obmedzenie, a to zákaz kontaktu so spoluobžalovanými prípadne ďalšími osobami\npodieľajúcimi sa na páchaní danej trestnej činnosti v akejkoľvek forme, vrátane\nkontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými\nprostriedkami mimo úkonov trestného konania, na ktoré sú predvolaní. Účelom\npredmetného obmedzenia uloženého obžalovanej bolo zabrániť jej kontaktu s osobami,\nv súčinnosti s ktorými sa mala dopustiť stíhanej trestnej činnosti, a tým jej zabrániť\n\n15\n\nvo vytvorení si podmienok spôsobilých umožniť jej pokračovanie v trestnej činnosti.\nS poukazom na kontakt obžalovanej so spoluobžalovanou\n\nsenát\n\nokresného súdu dospel k záveru o existencii dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku u obžalovanej v takej intenzite, že naďalej zakladá jej väzobné stíhanie.\nPlynutie času nemá priamy súvis s existenciou dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Zmyslom preventívnej väzby je zaistiť osobu obžalovanej,\nu ktorej existuje dôvodná obava vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude opakovať\ntrestný čin, pre ktorý je stíhaná, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila, alebo vykoná\ntrestný čin, ktorý pripravovala alebo ktorým hrozila. Uvedený väzobný dôvod sa v určitej\nmiere odlišuje od zvyšných dvoch väzobných dôvodov a je založený na predpoklade,\nže účelom trestného stíhania je aj predchádzanie trestnej činnosti.\nNaďalej teda existujú formálne (doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,\nže skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu\na tiež sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchala práve obžalovaná),\nako i materiálne (z konania obžalovanej a ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná\nobava, že bude pokračovať v trestnej činnosti) dôvody väzby vo vyššie uvedenom rozsahu.\nK tvrdeniam obžalovanej, ktorými odôvodňuje, prepustenie z väzby na slobodu senát\nOkresného súdu uvádza, že aj obžalovaná sa v počiatočných fázach konania pred súdom\npodieľala na predlžovaní súdneho konania, a preto nie je možné akceptovať jej tvrdenie,\nže od podania obžaloby do jej opätovného vzatia do väzby, boli zo strany súdu spôsobované\nzbytočné prieťahy, ktoré by mali mať za následok je prepustenie z väzby na slobodu. Po jej\nopätovnom vzatí do väzby bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 16. 06. 2017 a ďalší\ntermín hlavného pojednávania bol vytýčený na deň 31. 07. 2017. Je pravdou, že predmetné\nhlavné pojednávanie sa nekonalo, avšak je potrené uviesť, že jedným z dôvodov na jeho\nzrušenie bola aj ospravedlnená neúčasť obhajcov obžalovanej na hlavnom pojednávaní\nv prípade jej povinnej obhajoby. Nie je teda možné pričítať zmarenie hlavného\npojednávania dňa 31. 07. 2017 výlučne procesnej aktivite obžalovaných\na\n\n, prípadne procesnému postupu súdu. Najbližšie hlavné pojednávanie\n\nsa bude konať dňa 04. 09. 2017. Rovnako nemožno tvrdiť, že začatie hlavného pojednávania\nod začiatku z dôvodu zmeny senátu by malo mať za následok neprimerané predĺženie\n\n16\n\ntrestného konania. Je potrebné konštatovať, že aj z dôvodu začatia hlavného pojednávania\nod začiatku, bude potrebné opakovať výlučne výsluchy obžalovanej... a obžalovanej...\nNemožno súhlasiť ani s domnienkou obžalovanej, že konanie obžalovaného\nvyvoláva u predsedu senátu „strach“ zo sťažností a iných vymyslených obvinení. Senát\nv konaní postupuje v zmysle zákonných ustanovení a pri svojich rozhodnutiach\nnie je ovplyvnený obžalovanou prezentovanými skutočnosťami. Napokon postup súdu\nvo vzťahu k obžalovanej týkajúci sa jej väzobného stíhania bol verifikovaný aj nadriadeným\nsúdom, ktorý jej sťažnosť voči uzneseniu o jej vzatí do väzby zamietol.\nPodľa ustálenej judikatúry opodstatnenosť ďalšieho trvania väzby je treba vždy\nskúmať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam každého jednotlivého prípadu a tiež\nvzhľadom k jednotlivým obvineným, a to aj ak by išlo o páchateľa, ktorý sa mal dopustil\ntoho istého trestného činu ako ďalšie spoločne stíhané osoby. S poukazom na povinnosť\nsúdu individualizovať rozhodnutie o väzbe vo vzťahu ku každému obžalovanému, považuje\nsúd za bezpredmetný argument o neväzobnom stíhaní obžalovanej\npre rozhodovanie o väzbe obžalovanej...\nObžalovanou uvádzané okolnosti týkajúce sa údajnej neadekvátnej zdravotnej\nstarostlivosti poskytovanej jej v Ústave na výkon väzby Leopoldov nemajú priamy vplyv\nna dôvodnosť väzby obžalovanej. Naviac je potrebné uviesť, že jej vyjadrenia v tomto smere\nneboli preukázané. Ak sa obžalovaná domnieva, že sú porušené zákonné ustanovenia\nvo výkone väzby vrátane podmienok výkonu väzby pre tehotné ženy, je oprávnená domáhať\nsa zákonnou cestou odstránenia tohto stavu, ktorým však nie je jej prepustenie z väzby\nv prípade existencie dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 Tr. por.\nSúd zároveň skúmal možnosti nahradenia väzby obžalovanej... inými menej\ninvazívnymi prostriedkami Trestného práva. Súd vychádzal z judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva, podľa ktorej ustanovenie článku 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd žiada, aby národné súdy pri rozhodovaní o väzbe zvážili\na zohľadnili alternatívne opatrenia ustanovené národným právom, a to osobitne pokiaľ\nje väzobným dôvodom (len) riziko úteku. Pritom sú v zásade povinné odôvodniť, prečo\nnepovažujú tieto alternatívy k väzbe za použiteľné. Nedostatok takého odôvodnenia môže\npredstavovať porušenie článku 5 ods. 3, prípadne ods. 4 tohto dohovoru. Nahradenie väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka je takým druhom zabezpečovacieho\n\n17\n\nopatrenia, podstatou ktorého je v zásade to isté, čo je účelom väzby, len miernejším\nspôsobom uložením určitých obmedzení práv obvineného a zabezpečením dohľadu nad ich\ndodržiavaním zo strany štátu. Použitie tohto inštitútu pri rozhodovaní o väzbe nie je viazané\nna výslovný návrh, resp. prejav vôle zo strany obvineného. Súd tak skúma, či účel väzby\nnemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním obžalovanej na slobode za súčasného\ndozoru probačného a mediačného úradníka. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov\n(obsiahnutých i v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 05. 06. 2013 sp. zn. II. ÚS 67/2013) súd\nz úradnej povinnosti skúmal aj možnosť nahradiť väzbu obžalovanej... pri použití\ncitovaného ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. Naviac podľa § 80 ods. 2\nTr. por., pokiaľ je obžalovaná stíhaná za obzvlášť závažný zločin, možno väzbu nahradiť\nvyššie uvedeným inštitútom len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti. Výnimočné\nokolnosti prípadu sa posudzujú komplexne z hľadiska pomerov páchateľa a určitých\nokolností prípadu. Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby\npáchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného\nčinu, a existujú v čase rozhodnutia. Pri posudzovaní osoby páchateľa sa pozornosť venuje\nnajmä celému jeho predchádzajúcemu životu (vek, recidíva, postoj k spáchanému trestnému\nčinu a pod.). Obžalovaná... ako na výnimočnú okolnosť poukázala na neplánované\ntehotenstvo a svoj súčasný zdravotný stav. Súd však dospel k záveru, že u obžalovanej...\nneboli splnené zákonné podmienky na nahradenie väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka ani za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení,\na preto jej väzbu nenahradil touto náhradou. Ponechanie obžalovanej na slobode by zvýšilo\nriziko zmarenia účelu trestného konania a dohľad probačného a mediačného úradníka\nby nebol dostatočnou zárukou, ktorá by eliminovala obavu z konania obžalovanej, pre ktoré\nbola vzatá do väzby, nakoľko obžalovaná podmienky predmetného dohľadu probačného\na mediačného úradníka už úmyselne porušila. V posudzovanom prípade nebolo možné\nkonštatovať celkom zjavnú neprimeranosť väzby v porovnaní s jej nahradením dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností\na obmedzení. Väzba je tak v prípade obžalovanej... naďalej potrebná, pretože pri aplikácii\nzásady primeranosti nie je možné jej účel dosiahnuť iným procesným inštitútom,\nuž aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti\nrozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.»\n\n18\n\nAko z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovateľka nesúhlasí s rozhodnutím krajského\nsúdu z dôvodu, že krajský súd sa podľa jej názoru nevysporiadal s jej viacerými\nnámietkami. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu (v spojení\ns odôvodnením uznesenia okresného súdu, pozn.) však vyplýva, že krajský súd\npri rozhodovaní o jej sťažnosti konal v medziach svojej právomoci a v súlade s príslušnými\nustanoveniami Trestného poriadku. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia\nvenoval aj otázke tehotenstva či sťažovateľkou namietaných prieťahov, tieto posúdil\na dospel jednak k záveru, že tehotenstvo sťažovateľky nie je dôvodom na jej prepustenie\nz väzby, pretože sťažovateľke a obžalovaným vo všeobecnosti je počas výkonu väzby\nvenovaná náležitá zdravotná starostlivosť, a zároveň po preskúmaní doterajšieho postupu\nokresného súdu nezistil v jeho konaní prieťahy. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že krajský súd\nnerozhodol o jej žiadosti o nahradenie väzby písomným sľubom, ústavný súd v tejto\nsúvislosti uvádza, že ani táto jej námietka nie je opodstatnená. Z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia sa na prvý pohľad môže javiť, že krajský súd sa touto jej žiadosťou akoby\nnezaoberal, avšak z časti jeho rozhodnutia, v ktorej krajský súd odôvodnil, prečo v prípade\nsťažovateľky neprichádza do úvahy nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného\núradníka, vyplýva, že krajský súd skúmal, či v prípade sťažovateľky existujú také\nvýnimočné okolnosti, ktoré by umožnili nahradenie jej väzby alternatívnymi prostriedkami,\na teda aj písomným sľubom. Krajský súd však v prípade sťažovateľky takéto výnimočne\nokolnosti nezistil, a preto aj z tohto dôvodu jej sťažnosť zamietol, pričom neprijatie tohto\nnávrhu obsahovo (argumentačne) vyjadril v odôvodnení svojho uznesenia.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľky, že o jej žiadosti o prepustenie z väzby\nrozhodoval senát okresného súdu v nezákonnom zložení, ústavný súd opäť poukazuje\nna odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý sťažovateľke na túto\njej námietku poskytol zrozumiteľnú odpoveď, ktorú zároveň oprel aj o príslušne\nustanovenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje\nna to, že keďže oznámenie prísediacej bolo doručené predsedovi okresného súdu\n\n19\n\n3. mája 2017, lehota troch kalendárnych mesiacov začala plynúť 1. júna 2017 a uplynula\n31. augusta 2017.\nPrihliadajúc na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého\nuznesenia krajského súdu zodpovedá požiadavkám, ktoré vyplývajú z čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy a z čl. 5 ods. 4 dohovoru pre rozhodnutia o väzbe. Napadnuté uznesenie krajského\nsúdu ako celok pôsobí presvedčivo a nevyvoláva žiadne pochybnosti o správnosti prijatých\nzáverov. Ústavný súd preto konštatuje, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ústavne\nakceptovateľným spôsobom a toto nevykazuje znaky arbitrárnosti, a preto nevidí dôvod,\naby zasahoval do skutkových a právnych záverov krajského súdu.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom sťažovateľkou označených\nzákladných práv a slobôd podľa ústavy a práva podľa dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení, a preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v petite jej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2018\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-podmienky väzby", "väzba-v konaní pred súdom", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-nahradenie väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3fe6cd37-1cba-403b-919c-3c908cce3382", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 8/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 8/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fe6cd37-1cba-403b-919c-3c908cce3382"}, {"guid": "ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0"}, {"guid": "ussr:9963cca3-5229-4d62-ae03-09789783136a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9963cca3-5229-4d62-ae03-09789783136a"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "fd301c65-4656-4249-8e1a-7e9d6a9831e3:7f5b400b-6722-4500-812c-f5e039b67b23", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6216010039.1", "spisova_znacka": "3Tos/120/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tos/120/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6216010039.1"}], "citovane_v": [{"guid": "6114182a-5674-4685-b5fd-c19e54137cab:5665c94f-5694-4285-8070-aa158d56b18e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7019200747.1", "spisova_znacka": "7Sa/16/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/16/2019 z 1. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200747.1"}, {"guid": "6114182a-5674-4685-b5fd-c19e54137cab:89d99368-4d7b-4b94-b9a1-da482a65daff", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7019200747.1", "spisova_znacka": "7Sa/16/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/16/2019 z 1. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200747.1"}, {"guid": "6114182a-5674-4685-b5fd-c19e54137cab:c7656305-2069-461a-b025-04907d51b53c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7019200747.1", "spisova_znacka": "7Sa/16/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sa/16/2019 z 1. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-10-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200747.1"}]}