{"guid": "ussr:678602f5-bc3d-4823-ada2-6d854e24c741", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.44.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/2018 z 18. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. januára 2018, sp. zn. IV. ÚS 44/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.44.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/678602f5-bc3d-4823-ada2-6d854e24c741", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.44.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.44.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.44.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 44/2018-7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 13 S 35/2016-62 z 25. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho práva „na prístup k súdu“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 13 S 35/2016-62 z 25. septembra 2017 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa správnou žalobou na krajskom súde domáhal\nzrušenia rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon\nväzby\n\n(ďalej len „ústav“) z 23. augusta 2016, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť\n\no povolenie notebooku s príslušenstvom „pre potreby výkonu práva na obhajobu atď.“,\na vrátenia veci na ďalšie konanie, prípadne vyhlásenia predmetného zásahu za nezákonný.\nKrajský súd však napadnutým uznesením konanie zastavil „pre nedostatok\nprávomoci s tým, že ÚVTOS a ÚVV\n\nnemal postavenie orgánu verejnej správy“\n\na vec postúpil Krajskej prokuratúre v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“). Sťažovateľ\nuvádza, že krajský súd v bode 25 napadnutého uznesenia uviedol, že „nie je vylúčené,\naby sa sťažovateľ domáhal súdnej ochrany mimo rámec správneho súdnictva,\nna všeobecnom súde“. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo právnemu zástupcovi\nsťažovateľa doručené 5. októbra 2017.\nSťažovateľ po poukázaní na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu\npre ľudské práva týkajúcu sa právneho postavenia osôb vo výkone trestu odňatia slobody\nuvádza: „Právomoc správnych súdov v otázkach väzenstva je zrejmá, a ochrana právnej\nsféry väzňov prostriedkami správneho súdnictva je bežným štandardom v civilizovaných\nštátoch Európskej únie, vyžadovaným aj ESĽP, pričom Slovenská republika je výnimkou.\nNa uvedenom nič nemení ani prax Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, ktorá\npri neoprávnenom ignorovaní právnych námietok sťažovateľov odmieta poskytovať väzňom\npraktickú a efektívnu ochranu ich práv, čím fakticky podporuje zlé zaobchádzanie s nimi.\n... V predmetnej veci nebolo sporné, že rozhodnutie napadnuté správnou žalobou\nsa dotýka sťažovateľových občianskych práv a záväzkov na účely čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n... Pokiaľ Krajský súd dospel k záveru o nedostatku právomoci na prejednanie veci\n(čo je v súlade s arbitrárnou judikatúrou Ústavného súdu, ktorá je v rozpore s právnymi\nnázormi vlády Slovenskej republiky a judikatúrou ESĽP), bol povinný vec postúpiť\ncivilnému súdu, keďže sťažovateľove právo na prístup k súdu je vzhľadom na dotknutie jeho\nprávnej sféry – žalovaným rozhodnutím nespochybniteľné a neodňateľné.\n\n2\n\n... Ak správny súd zistí, že vec nepatrí do správneho súdnictva, postúpi\nju bez uznesenia vecne a miestne príslušnému súdu (§ 43 CSP v spojení s § 25 SSP)\n(Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck 2016, str. 118).\n... V identickej situácii Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.\n2 Sžo 20/2012 zo dňa 16. 1. 2013 uviedol, že rozhodnutie ÚVTOS o zamietnutí žiadosti\nväzňa o používanie notebooku môže byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu – tento\nprávny názor, na rozdiel od väčšiny právnych názorov zastávaných Najvyšším súdom\na Ústavným súdom v súčasnosti korešponduje s judikatúrou ESĽP a právnym štandardom\nochrany väzňov v civilizovaných právnych štátoch EÚ.\n... Aj z uznesenia Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 437/2017-13 zo dňa 31. 8. 2017\nje zrejmé, že správny súd má právomoc prejednať správnu žalobu sťažovateľa – odmietnutie\nústavnej sťažnosti pre neprípustnosť by v opačnom prípade bolo zmätočné, pokiaľ\nby Ústavný súd nepovažoval správnu žalobu za účinný prostriedok nápravy.\n... Krajský súd nebol oprávnený fakticky odňať sťažovateľovi právo na prístup k\nsúdu, k čomu zastavením konania a postúpením veci na Krajskú prokuratúru však došlo –\nzastavením konania o správnej žalobe tak došlo k stavu denegatio iustitiae.“\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne vydal tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.\nzn. 13 S 35/2016-62 zo dňa 25.9.2017, porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 13 S 35/2016-62 zo dňa 25. 9. 2017,\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné\nzadosťučinenie peňažnú sumu 3 000 EUR, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd\nv Trenčíne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nSumu primeraného finančného zadosťučinenie sťažovateľ odôvodňuje tým,\nže porušenie označených práv bolo osobitne svojvoľné, hrubé, nepredvídateľné a z postupu\nkrajského súdu je zrejmý dešpekt k jeho osobnosti. Porušenie označených práv\n\n3\n\nna sťažovateľa dolieha „osobitne nepriaznivo, trpí pocitom poníženia, bezmocnosti,\nmenejcennosti a bola u neho v podstate negovaná dôvera v možnosť poskytnutia\nspravodlivosti v štáte...“. Je presvedčený, že toto porušenie nie je možné navrátiť späť\na zhojiť inak ako priznaním finančného zadosťučinenia.\nSťažovateľ zároveň žiada ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu na konanie\npred ústavným súdom, pričom ako právneho zástupcu navrhuje ustanoviť\n,\n\n, s ktorým spolupracuje vo viacerých konaniach. Svoju\n\nžiadosť odôvodňuje tým, že je nemajetný, zadlžený a od 27. novembra 2012 obmedzený\nna osobnej slobode vo výkone trestu odňatia slobody bez zamestnania a možnosti\nsi zaobstarať finančné prostriedky. Zároveň je aj Centrom právnej pomoci považovaný\nza osobu v materiálnej núdzi.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\n\n4\n\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPredmetom predbežného prerokovania sťažnosti bolo sťažovateľom namietané\nporušenie jeho práva „na prístup k súdu“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu z dôvodu, že krajský súd v rozpore so zákonom konanie o jeho\nsprávnej žalobe zastavil a vec postúpil na ďalšie konanie krajskej prokuratúre.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\nObsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nje poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené\nprocesné podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto práva je umožniť každému reálny\nprístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho porušeniu\nby mohlo dôjsť v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať\nsa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať\na rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (IV. ÚS 103/2014).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre už viackrát zdôraznil, že vo veciach, ktoré\npatria do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Ústavný súd je oprávnený\npreskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd\nnie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych predpisov v konkrétnom\nprípade viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\n\n5\n\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010).\nÚstavný súd pri uplatňovaní právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 13/01, II. ÚS 193/2010). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli pri výklade alebo\naplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo možné zase uvažovať vtedy,\nak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení tohto právneho\npredpisu, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03,\nIV. ÚS 792/2013).\nKrajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia ústavu z 23. augusta 2016 a vec postúpil krajskej prokuratúre. Svoje\nrozhodnutie krajský súd odôvodnil s poukazom na § 2 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 4 písm. a), b),\nc), d) a e) a § 18 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, § 96 zákona č. 475/2005 Z. z.\no výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“), ako aj § 18 ods. 1 písm. a),\nods. 3 písm. c) a ods. 6 a § 47 ods. 1 a 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“) takto: «Žalobca žiadal,\naby správny súd preskúmal rozhodnutie – list bez spisovej značky zo dňa 23. 8.2016, ktorým\nnebolo vyhovené jeho žiadosti o povolenie notebooku.\n20. Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva môžu byť len\nrozhodnutia vydané orgánmi verejnej správy. Právomoc správneho súdu v zmysle ust. § 2\nzák. č. 162/2015 Z. z. (ďalej len SSP) v spojení s ust. § 4 a 6 tohto zákona je priamo viazaná\n\n6\n\nna rozhodovanie (či už vo forme formálneho rozhodnutia, resp. opatrenia) orgánu verejnej\nsprávy. V § 2 SSP je stanovené, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti\nverejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Z uvedeného\nje zrejmé, že základným predpokladom súdneho prieskumu a poskytnutie ochrany súdom\nv správnom súdnictve je existencia rozhodnutia, opatrenia, resp. zásahu orgánu verejnej\nsprávy, ktoré sa dotýka práv a právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy.\nVzhľadom na uvedené sa správny súd musel zaoberať otázkou, či rozhodnutie, ktoré\nžalobca žiadal preskúmať je rozhodnutím vydaným pri výkone svojej právomoci orgánom\nverejnej správy.\n21. SSP v ust. § 4 uvádza, kto je orgánom verejnej správy a súčasne právne\npostavenie žalovaného upravuje zákon č. 4/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.\nV zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) až s) tohto zákona zbor v rámci svojej pôsobnosti\npredovšetkým zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, ochranu objektov\nzboru a objektov detenčného ústavu, stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených\nvo výkone trestu odňatia slobody, zabezpečuje penitenciárnu starostlivosť o odsúdených\nvo výkone trestu odňatia slobody, taktiež činnosti zamerané na zamestnávanie obvinených\na odsúdených, vybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto zákona a sťažnosti\npodané podľa osobitného zákona. Ide teda o činnosti, ktoré súvisia s plnením funkcii\nna úseku výkonu trestu odňatia slobody a väzby v zmysle § 1 tohto zákona. Napokon\nv ust. § 4 ods. 1 až pod písmenom t) zákon ustanovuje, že žalovaný plní aj úlohy orgánu\nštátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Správny\nsúd je toho názoru, že samotný zákon č. 4/2001 Z. z. neobsahuje ustanovenie, ktoré\nby stanovovalo pre zbor takéto úlohy na úseku štátnej správy. Pokiaľ ide o osobitné\npredpisy, tak zákon príkladmo uvádza, že ide o zákon č. 308/1991 Zb. o slobode\nnáboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších\npredpisov, zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov,\nzákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon\nč. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z. z. v znení neskorších\npredpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona\n\n7\n\nč. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z. z. v znení neskorších\npredpisov. Z uvedeného je možné dovodiť, že zbor, ktorého je žalovaný súčasťou vystupuje\nv postavení orgánu štátnej správy, napr. v prípade, ak vykonáva úkony ako správca majetku\nštátu, resp. pri výkone povinností na úseku sociálneho zabezpečenia svojich príslušníkov.\nZ príkladmého výpočtu zákonov v poznámke 5a je zrejmé, že ide o zákony, ktoré upravujú\niné oblasti správy rozdielnej od výkonu na úseku pri výkone trestu odňatia slobody a väzby,\nktoré tvoria primárnu pôsobnosť zboru, resp. žalovaného. Skutočnosť, že zbor a teda aj\nžalovaný nie sú primáme orgánom štátnej správy, je možné dovodiť aj zo samostatného\nuvedenia tejto pôsobnosti, ako aj jej začlenenia až na koniec ust. § 4, a pričom nie je možné\nuzavrieť priamu súvislosť s pôsobnosťami uvedenými pod písmenami a) až s), ktoré\nsú vyjadrením jeho primárnych úloh pri výkone trestu odňatia slobody. Z uvedeného\nje možné vyvodiť právny záver, že žalovaný, ktorý je v zmysle ust. § 2 zákona č. 4/2001 Z. z.\nsúčasťou organizácie zboru, pri zabezpečení úloh pri výkone trestu odňatia slobody nemá\npostavenie orgánu štátnej správy. Správny súd je toho názoru, že žalovaný pri rozhodovaní\no tom, či žalobca ako osoba vykonávajúca trest odňatia slobody môže na svojej cele\npoužívať notebook, nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto\núkone svoju právomoc v oblasti verejnej správy. Nešlo teda o rozhodnutie, ktoré by mohlo\nbyť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.\n22. Naopak správny súd je toho názoru, že rozhodovací proces, ktorého výsledkom\nje vydanie vyššie uvedeného rozhodnutia (resp. vyššie uvedený postup) patrí do právnej\núpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie\npovažovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Správny\nsúd poukazuje na to, že ide o rozhodovaciu právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona\nč. 475/2005 Z. z. a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený\nv zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku a dozor nad\nzachovávaním zákonnosti je zákonom zverený prokuratúre.\n23. Vyššie uvedené skutočnosti, vrátane zákonom zvereného prieskumu takéhoto\nrozhodnutia prokuratúre, podmieňujú záver o tom, že nejde o rozhodnutie žalovaného\nv rámci výkonu verejnej správy, ale naopak záver o trestnoprávnom charaktere takéhoto\nrozhodnutia, keď vo veciach tohto druhu príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody\n\n8\n\npostupuje podľa zákona č. 475/2005 Z. z. (v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia\nslobody). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v tzv. vykonávacom konaní, ktoré\nje posledným štádiom trestného konania, rámcovo upraveného v štvrtej časti Trestného\nporiadku a zákon č. 475/2005 Z. z. je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému\nporiadku.\n24. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody Zbor väzenskej a justičnej\nstráže nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje\nv oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní.\nRozhodovacia činnosť jednotlivých Ústavov na výkon trestu odňatia slobody, týkajúca\nsa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, v zmysle úpravy zákona\nč. 475/2005 Z.z. patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho\ncharakteru a nie je možné ju považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy. Správny\nsúd poukazuje na to, že takéto rozhodnutia a postupy, prijaté v rámci výlučnej právomoci\ntýkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody majú normatívny základ v trestnej\noblasti a sú len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných\nčinov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním\npred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu\nodňatia slobody vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach.\nPodradenie takéhoto rozhodovania pod správne právo a jeho následné preskúmavanie\nsprávnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch\ndichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským\núčelom.\n25. Na správnosť vyššie uvedených právnych záverov nemá vplyv ani právna\nargumentácia žalobcu, keď ním citované ustanovenia predpisov tzv. soft law nehovoria nič\no súdnom prieskume rozhodnutí vydaných ústavmi na výkon trestu odňatia slobody, resp.\no tom, že rozhodnutie žalovaného je rozhodnutie vydané orgánom verejnej správy. Samotnú\nskutočnosť, že so žalobcom musia ústavy zaobchádzať tak, aby neboli porušené jeho ľudské\npráva, správny súd nespochybňuje. Avšak ani z čl. 46 ods. 2 ústavy nevyplýva povinnosť\npreskúmavať žalobou napadnuté rozhodnutie v rámci správneho súdnictva, keď aj ústava\nstanovuje ako základný predpoklad poskytnutia takejto súdnej ochrany existenciu\n\n9\n\nrozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy, ktorá v prejednávanej veci (ako bolo\nuvedené vyššie) absentuje. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax českých správnych súdov,\nsprávny súd poukazuje na to, že táto vychádza z inej zákonnej úpravy postavenia ústavov\nna výkon trestu odňatia slobody v českom právnom poriadku, keď vnútroštátna právna\núprava v Českej republike (na rozdiel od slovenskej) výslovne stanovuje postavenie ústavu\nako správneho orgánu, keď zákon č. 555/1992 Sb. v platnom znení hneď v ust. § 1 ods. 3\nstanovuje, že väzenský zbor je správnym orgánom. Rozhodovacia činnosť správnych súdov\nteda vychádza priamo z dikcie zákona, že ide o správny orgán a teda je v zásade daná\naj preskúmateľnosť rozhodnutí vydaných týmto subjektom v rámci správneho súdnictva.\nRovnako správny súd uvádza, že z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva\nnevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana\nvýlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva. V rozhodnutí\nGanci proti Taliansku na ktoré sa žalobca odvoláva pritom súdny prieskum rozhodnutia\nv rámci správneho súdnictva vyplynul priamo z vnútroštátnej úpravy a teda nejde o taký\nprípad ako je v prejednávanej veci. Súčasne správny súd uvádza, že nie je vylúčené, aby\nsa žalobca domáhal súdnej ochrany mimo rámec správneho súdnictva, na všeobecnom\nsúde. Závery vyslovené v tomto rozhodnutí vychádzajú z rozhodovacej činnosti Ústavného\nsúdu SR, ktorý opakovane vyslovil záver ohľadne charaktere rozhodovania a statuse\nústavov na výkon trestu odňatia slobody.\n26. Správny súd zdôrazňuje, že uvedené závery nespôsobujú stav denegatio iustitiae,\naj z dôvodu, že právny poriadok poskytuje žalobcovi ochranu iným štátnym orgánom,\na to prokuratúrou v súlade so zákonom 153/2001 Z. z. Ako bolo uvedené vyššie, v zmysle\nvyššie uvedenej právnej úpravy je orgánom prokuratúry zverená okrem iného aj dozorná\nfunkcia nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia\nslobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné\nliečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného\nzaistenia a aby sa v nich dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.\nNavyše siedma časť zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov okrem dozoru prokuratúry\nupravuje aj kontrolu výkonu trestu v ústave; v rámci nej sa však nepripúšťa preskúmavanie\nrozhodnutí súvisiacich s výkonom trestu na základe prístupu k správnemu súdnictvu.\n\n10\n\n27. Správny súd poukazuje na to, že jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými\nprokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú zo zákona č. 153/2001 Z. z.\nProkuratúra má právomoc preskúmať a prípadne aj zrušiť uvedené rozhodnutie, resp.\nopatrenia žalovaného z dôvodu ich nezákonnosti. Nástroje, ktorými prokurátor disponuje\npri výkone dozoru, sú stanovené v § 18 ods. 3 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z. z. a patrí\nmedzi ne aj povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie\nrozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru, alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú\nv rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.\n28. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že nie je daná jeho\nprávomoc na konanie o veci a preto mu nezostávalo nič iné ako konanie zastaviť\na vec postúpiť orgánu, v ktorého kompetencii je vec riešiť. V danom prípade však správny\nsúd poukazuje na skutočnosť, že uvedené rozhodnutie, ktoré malo byť predmetom súdneho\nprieskumu už priamo a bezprostredne nezasahuje do postavenia žalobcu, nakoľko\nuž na jeho osobu nie je žalovaným uplatňované. Žalobca bol po začatí súdneho konania\npremiestnený do iného ústavu pre výkon trestu odňatia slobody, v ktorom neplatí\nrozhodnutie riaditeľa žalovaného a o jeho prípadnom zaradení do takéhoto oddielu muselo\nbyť nanovo rozhodnuté príslušným ústavom.»\nAko z citovanej časti napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, krajský\nsúd v napadnutom konaní postupoval v medziach svojej právomoci a v súlade\ns príslušnými právnymi predpismi (Správny súdny poriadok, zákon č. 475/2005 Z. z.\na zákon č. 153/2001 Z. z., pozn.) a tieto interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom.\nJeho úvahy a z nich plynúce právne závery sú logické, legitímne a právne akceptovateľné.\nÚstavný súd preto nemá ústavne relevantný dôvod a ani oprávnenie na to, aby\nprehodnocoval tieto závery krajského súdu. Krajský súd svoje rozhodnutie podľa názoru\nústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil reagujúc primeraným\nspôsobom aj na jednotlivé námietky sťažovateľa. Ústavný súd v súlade aj s názorom\nkrajského súdu konštatuje, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu\nodňatia slobody vykonáva prokurátor [§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z., § 4 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 153/2001 Z. z.], ktorému zákon č. 153/2011 Z. z. na ten účel priznáva dostatok\noprávnení na výkon tohto dozoru, a v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju judikatúru\n\n11\n\n(napr. II. ÚS 225/09), podľa ktorej v súlade s § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.\nprokurátor dozerá inter alia na to, aby sa v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody,\ndodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom podľa § 18 ods. 3\npísm. c) prichádza do úvahy povinnosť prokurátora svojím príkazom zrušiť také\nrozhodnutie alebo opatrenie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne\nzáväzným právnym predpisom. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ má možnosť domáhať\nsa preskúmania zákonnosti rozhodnutia ústavu z 23. augusta 2016 práve podaním podnetu\nprokurátorovi, a preto postup krajského súdu v časti, v ktorej krajský súd rozhodol,\nže po právoplatnosti jeho uznesenia vec postúpi krajskej prokuratúre, považuje za zákonný.\nPokiaľ sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 437/2017 z 31. augusta 2017, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že správny\nsúd má právomoc prerokovať správnu žalobu sťažovateľa, ústavný súd uvádza,\nže sťažovateľ si predmetné rozhodnutie pravdepodobne zle vysvetlil. Ústavný súd\noznačeným rozhodnutím odmietol sťažnosť sťažovateľa ako neprípustnú z dôvodu,\nže sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu a zároveň aj správnu žalobu na všeobecný\nsúd, t. j. vedome vytvoril stav, keď by o jeho veci mali súbežne rozhodovať dva orgány\nsúdneho typu (ústavný súd a všeobecný súd, pozn.), čo nie je v podmienkach právneho štátu\nrešpektujúceho princíp právnej istoty prijateľné. Preto za danej situácie ak sťažovateľ v tej\nistej veci podá správnu žalobu na všeobecný súd a súbežne aj sťažnosť ústavnému súdu,\nústavný súd takúto sťažnosť odmietne ako neprípustnú, pretože bola podaná predčasne\n(napr. IV. ÚS 171/04, IV. ÚS 135/05, IV. ÚS 177/05, I. ÚS 169/09). Jednoducho povedané,\nsťažovateľ musí vyčkať, kým všeobecný súd rozhodne o jeho správnej žalobe (nie je však\nvylúčené, že takýmto rozhodnutím bude aj zastavenie konania, pozn.), a až následne,\nak sa prípadne domnieva, že všeobecný súd svojím postupom alebo rozhodnutím porušil\njeho základné práva a slobody, sa môže domáhať ich ochrany podaním sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy na ústavnom súde.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená vtedy,\n\n12\n\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným\nporušením práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením\nkrajského súdu nie je príčinná súvislosť, ktorá by mala za následok porušenie sťažovateľom\noznačeného práva, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.\nNad rámec odôvodnenia ústavný súd vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie\nprávneho zástupcu uvádza, že z dôvodu hospodárnosti konania sa už otázkou\nodstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku kvalifikovaného\nprávneho zastúpenia sťažovateľa nezaoberal, pretože dôvody, pre ktoré ústavný súd\nrozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právneho\nzástupcu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-zastavenie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:624f0c25-1b2a-43b5-82b7-b0f04ccc46ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.437.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 437/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 437/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.437.2017.1"}, {"guid": "ussr:33e886dc-730b-4977-9106-6969bd2b90c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33e886dc-730b-4977-9106-6969bd2b90c0"}, {"guid": "ussr:e17d9ef0-e54f-47b1-80b2-109e1ff42dee", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 792/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 792/2013 z 18. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e17d9ef0-e54f-47b1-80b2-109e1ff42dee"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:c000b507-a664-4cd7-9d4e-a8195701dc39", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 225/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c000b507-a664-4cd7-9d4e-a8195701dc39"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:9c04c685-c84d-40e6-95ef-88fb8ea27133", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c04c685-c84d-40e6-95ef-88fb8ea27133"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6fb681dd-7c75-4b5d-b58f-48f2709afafa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.197.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.197.2020.1"}, {"guid": "ussr:01d75634-3ff2-44ae-876d-6c10cd95b18e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.70.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.70.2019.1"}, {"guid": "ussr:1f472c79-207d-4095-b16d-1f41e655e135", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.330.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 330/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 330/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.330.2018.1"}]}