{"guid": "ussr:18ce281e-0419-45ff-be92-4d0da5747fc3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.451.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 451/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 451/2018 z 1. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. augusta 2018, sp. zn. IV. ÚS 451/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.451.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/18ce281e-0419-45ff-be92-4d0da5747fc3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.451.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.451.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.451.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 451/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 130/2017\nz 28. februára 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2018\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 130/2017 z 28. februára 2018. Sťažnosť bola odovzdaná na\npoštovú prepravu 28. mája 2018.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ, zastúpený advokátkou\n(ďalej aj „JUDr. P\n\ná“), podal 1. februára 2012 žalobu Okresnému súdu\n\nGalanta (ďalej len „okresný súd“), v ktorej sa domáhal vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov so\n\n. Listom doručeným 21. apríla 2015\n\nvypovedal splnomocnenie udelené na účel svojho zastupovania v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 8 C 29/2012 a súčasne požiadal o vrátenie spisového materiálu\nv lehote 7 dní od doručenia výpovede. Výpoveď plnej moci JUDr. P\n\ná prevzala\n\nosobne, ktorá zároveň v liste z 21. apríla 2015 adresovanom sťažovateľovi uviedla, že\nukončenie zastupovania v predmetnej veci písomne oznámi okresnému súdu.\nNa základe písomného splnomocnenia sťažovateľ poveril zastupovaním v konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 8 C 29/2012 advokáta Mgr. Martina Paškalu (ďalej\nlen „Mgr. Paškala“), ktorý sťažovateľa zastupuje aj v konaní o sťažnosti podanej ústavnému\nsúdu. Mgr. Paškala prijal splnomocnenie 4. mája 2015. Keďže pojednávanie okresného súdu\nbolo na účel vyhlásenia rozsudku odročené na 12. máj 2015, Mgr. Paškala ako nový právny\nzástupca sťažovateľa si 5. mája 2015 preštudoval spisový materiál.\nAdvokátka JUDr. P\n\ná 8. mája 2015 oznámila sťažovateľovi mailovou správou,\n\nže okresnému súdu oznámila ukončenie jeho zastupovania, ktorý jej ale napriek tomu\ndoručil predvolanie na pojednávanie nariadené na 12. máj 2015 s tým, že trvá na účasti\nsťažovateľa. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku okresného súdu z 12. mája 2015\nvyplýva, že pri verejnom vyhlásení rozsudku bol prítomný iba nový právny zástupca\nsťažovateľa Mgr. Paškala, pričom v zápisnici bol ako právny zástupca sťažovateľa uvedený\naj „JUDr. P\n„JUDr. P\n\n“ s poznámkou „nikto“, teda advokát JUDr. T\n“).\n\n2\n\nP\n\n(ďalej aj\n\nProti rozsudku okresného súdu z 12. mája 2015 podal v zastúpení sťažovateľa\nodvolanie už iba Mgr. Paškala, ktorému bolo doručované aj uznesenie okresného súdu\no povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie spolu s platobným predpisom.\nO odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.\n26 Co 501/2015 zo 14. februára 2017 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného\nsúdu potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu bol sťažovateľovi doručený 5. júna 2017, pričom\nsťažovateľ podal proti nemu dovolanie, a to opätovne iba prostredníctvom Mgr. Paškalu,\nktorého na tento účel splnomocnil.\nDovolanie sťažovateľa najvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. 5 Cdo 130/2017\nz 28. februára 2018 odmietol ako oneskorene podané. Najvyšší súd vychádzal z toho, že\nsťažovateľ bol v konaní zastúpený viacerými advokátmi, pričom okresný súd doručil\nrozsudok krajského súdu JUDr. P\n\n12. mája 2017. Vychádzajúc z tohto dátumu,\n\nkoniec dvojmesačnej lehoty na podanie odvolania pripadol na 12. júl 2017, pričom\ndovolanie sťažovateľa bolo odovzdané na poštovú prepravu 7. augusta 2017, teda\npo uplynutí zákonom ustanovenej lehoty.\nPodľa názoru sťažovateľa postupom najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, keďže dovolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že jeho dovolanie\nodmietol ako oneskorene podané. Najvyšší súd svoj záver odôvodnil tým, že považoval\ndoručenie rozsudku krajského súdu JUDr. P\n\nako doručenie oprávnenej osobe\n\na od tejto právnej skutočnosti začala podľa neho plynúť sťažovateľovi dvojmesačná lehota\nna podanie dovolania.\nSťažovateľ argumentuje, že nemal vedomosť o tom, že by si na začiatku konania\nvedeného okresným súdom zvolil dvoch právnych zástupcov, keďže všetky relevantné\npodania podpisovala JUDr. P\nJUDr. P\n\ná. Vedel iba o tom, že JUDr. P\n\nako syn\n\npracuje v advokátskej kancelárii. Sťažovateľ tvrdí, že ak sa v apríli 2015\n\nrozhodol vypovedať JUDr. P\n\nej procesné splnomocnenie, určite tým mienil\n\nvypovedanie splnomocnenia advokátskej kancelárii ako takej, a nie len vypovedanie\n\n3\n\nsplnomocnenia JUDr. P\n\nej s tým, že JUDr. P\n\nho bude zastupovať naďalej.\n\nSťažovateľ zdôrazňuje, že nevedel o tom, že by JUDr. P\nsamostatne, popri JUDr. P\n\nzastupoval jeho osobu\n\nej, keďže sídlil na rovnakej adrese ako JUDr. P\n\ná.\n\nĎalej sťažovateľ uvádza, že vypovedaním splnomocnenia považoval spoluprácu\nza definitívne ukončenú vo vzťahu k JUDr. P\n\nej, ako aj k JUDr. P\n\novi, čo\n\npotvrdzuje aj list z 18. mája 2015, ktorým došlo „k deklarovanému odovzdaniu celého\nspisového materiálu, pričom ako kontaktný e-mail je uvedený\n\n“.\n\nZ toho podľa sťažovateľa vyplýva, že v ďalšom období ho už žiadnom prípade nemal\nJUDr. P\n\nzastupovať. V prospech tohto tvrdenia podľa sťažovateľa nasvedčuje aj to,\n\nže JUDr. P\n\nuž nebol v čase vypovedania splnomocnenia advokátom, ako to neskôr\n\npotvrdil najvyššiemu súdu (v apríli 2014 mal byť vyčiarknutý zo zoznamu advokátov).\nJUDr. P\n\nvšak naďalej používala mailovú adresu svojho syna ako kontaktnú adresu,\n\nčo vyplývalo aj z mailovej správy z 8. mája 2015, v ktorom vyjadrila počudovanie nad tým,\nže jej bolo zaslané predvolanie na vyhlásenie rozsudku okresného súdu napriek skutočnosti,\nže sťažovateľa už nezastupovala.\nSťažovateľ ďalej argumentuje, že ak by aj okresný súd zastával názor, že 21. apríla\n2015 ešte nedošlo k skončeniu jeho zastupovania zo strany JUDr. P\nuviedol meno JUDr. P\n\n(okrem toho, že\n\nako právneho zástupcu sťažovateľa v záhlaví v rozsudku\n\nz 12. mája 2015, pozn.), z ďalších úkonov okresného súdu vyplynulo, že musel byť\nuzrozumený s tým, že sťažovateľa zastupuje Mgr. Paškala, ktorý podal odvolanie a ktorému\nbolo zasielané aj uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.\nPodľa sťažovateľa sa „táto kontinuita... prerušila vtedy, keď krajský súd prevzal do\nsvojho rozsudku... ako právneho zástupcu sťažovateľa na prvom mieste JUDr. P\n\n. To\n\nby v zásade mohla byť iba administratívna nepresnosť, súd prvej inštanie (v rozpore\ns dovtedajším postupom) nezačal doručovať rozsudok JUDr. T\nK objasneniu situácie nepomohol ani JUDr. P\nplná moc sa vzťahovala na JUDr. M\n\nP\n\nP\n\novi.\n\n, ktorý namiesto toho, aby oznámil, že\novú a táto zanikla odvolaním, oznámil, že\n\nbol už v apríli 2014 vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Nakoniec absurdnosť celej situácie\n\n4\n\niba podčiarkol názor Najvyššieho súdu SR, ktorý nereflektoval skutočnosť, že jediným\nprávnym zástupcom sťažovateľa je Mgr. Martin Paškala. Namiesto toho začal hľadať\nargumenty, aby vykreslil postup súdu prvej inštancie pri doručovaní rozsudku krajského\nsúdu ako správny.“.\nV nadväznosti na uvedené skutočnosti sťažovateľ tvrdí, že „nemožno považovať\nP\n\na za osobu oprávnenú pre doručovanie rozsudku odvolacieho súdu\n\na jedinou oprávnenou osobou pre jeho doručenie bol Mgr. Martin Paškala. Z uvedeného\ndôvodu sa plynutie dvojmesačnej zákonnej lehoty (na podanie dovolania. pozn.) môže\nodvíjať len od doručenia (rozsudku krajského súdu, pozn.) Mgr. Martinovi Paškalovi,“\nktorému bolo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 130/2017 z 28. februára 2018\ndoručené 27. marca 2018.\nSťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 130/2017 zo dňa\n28. 02. 2018 porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 130/2017 zo dňa\n28. 02. 2018 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie v sume 5.000 € (slovom\npäťtisíc eur), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu\n4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 325,42 €\n(slovom tristodvadsaťpäť eur štyridsaťdva centov), ktorú je Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\n\n5\n\nII.\nPri príprave predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil nasledujúce\nskutočnosti:\n1. Z fotokópie splnomocnenia, ktoré si ústavný súd vyžiadal zo spisu okresného súdu\nsp. zn. 8 C 29/2012, vyplýva, že ním sťažovateľ 31. januára 2012 splnomocnil\nJUDr. P\n\novú, ako aj JUDr. P\n\na na zastupovanie pred okresným súdom vo veci\n\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, aby písomnosti boli\ndoručované do rúk JUDr. P\n\novej, pričom JUDr. P\n\nová a JUDr. P\n\nsvojimi\n\npodpismi a pečiatkami prijatie splnomocnenia v celom rozsahu potvrdili.\n2. Z podania sťažovateľa z 21. apríla 2015 označeného ako „Výpoveď plnej moci“\nadresovaného JUDr. P\n\novej vyplýva, že ním odvoláva splnomocnenie udelené na účel\n\nzastupovania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 8 C 29/2012 len JUDr. P\nv tomto podaní žiada JUDr. P\n\novej. Zároveň sťažovateľ\n\novú o odovzdanie spisového materiálu v lehote 7 dní\n\nod doručenia výpovede a o potvrdenie, že odmena za právne služby bola priebežne\nuhradená. Prevzatie listu potvrdila JUDr. P\n3. Z listu JUDr. P\n\nová podpisom 21. apríla 2015.\n\novej z 21. apríla 2015 označeného ako „Ukončenie\n\nzastupovania č. k. 8 C 29/2012“ adresovaného sťažovateľovi vyplýva, že vo veci\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenej okresným súdom\npod sp. zn. 8 C 29/2012 v prílohe odovzdáva sťažovateľovi „celý spis týkajúci sa\npredmetnej veci“ a zároveň informuje sťažovateľa o tom, že „Písomne oznámim súdu, že\ndnešným dňom som ukončila Vaše zastupovanie v tejto veci.“. Prevzatie tohto listu\nsťažovateľ potvrdil svojím podpisom 21. apríla 2015.\n4. Zo splnomocnenia z 15. apríla 2015 podpísaného sťažovateľom vyplýva, že ním\nsplnomocňuje Mgr. Paškalu zastupovaním v konaní o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov vedenom okresným súdom pod sp. zn. 8 C 29/2012.\n5. Z mailového oznámenia Slovenskej advokátskej komory z 10. júla 2018\nadresovaného ústavnému súdu vyplýva, že (bývalý) advokát JUDr. P\n\nbol na vlastnú\n\nžiadosť 11. marca 2014 vyčiarknutý zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej\nkomory.\n\n6\n\n6. Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 130/2017 z 28. februára\n2018 vyplýva, že ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu\nsp. zn. 26 Co 501/2015 zo 14. februára 2017.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd poukazuje na § 110 ods. 2\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), v ktorom sa uvádza, že ak má strana\nviacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí strana na doručovanie\npísomností. Ak strana výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek\nz nich. Najvyšší súd v napadnutom uznesení ďalej uvádza, že Civilný sporový poriadok\nvýslovne neupravuje zánik splnomocnenia, ako ani spôsoby, ako k nemu môže dôjsť.\nDovolací súd zároveň argumentuje poukazom na § 92 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolanie\nsplnomocnenia alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď\nich strana alebo zástupca súdu oznámili, čo zodpovedá aj úprave obsiahnutej v § 33b ods. 1\npísm. b) a c) Občianskeho zákonníka. „Aj pre procesnoprávne vzťahy v zásade platí, že\nstrana ako splnomocniteľ sa nemôže vzdať svojho práva kedykoľvek splnomocnenie\nodvolať... Tým nie sú dotknuté prípadné hmotnoprávne následky odvolania splnomocnenia,\nktoré vyplývajú z dohody o zastúpení medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Pre\nadvokáta a jeho oprávnenie jednostranne vypovedať splnomocnenie vyplývajú osobitné\nobmedzenia zo zákona o advokácii a z interných predpisov Slovenskej advokátskej komory.\nAk je obsahom zmluvy o poskytovaní právnych služieb záväzok advokáta zastupovať klienta\nv spore na základe procesného splnomocnenia, má advokát z povahy veci právo vypovedať\nsplnomocnenie iba v prípade, ak sú splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy\no poskytovaní právnych služieb v zmysle § 22 zákona o advokácii. Odvolanie alebo výpoveď\nsplnomocnenia sú jednostrannými právnymi úkonmi, ktoré sú adresované druhému\núčastníkovi dohody o zastúpení. V dôsledku právnych účinkov niektorých týchto úkonov\nsplnomocnenie zaniká. Súd a iné subjekty v rámci prebiehajúceho sporového konania, ktoré\nsa nachádzajú mimo zaniknutého vzťahu zastúpenia, nemajú o reálnom zániku pôvodne\npredloženého splnomocnenia vedomosť a sú oprávnené legitímne konať s dôverou\nv platnosť a záväznosť pôvodne predloženého splnomocnenia. Zákon z toho ustanovuje, že\nodvolanie alebo výpoveď splnomocnenia sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo\nzástupca súdu oznámili. Pre súd nie je teda relevantné, kedy zaniklo splnomocnenie\n\n7\n\nodvolaním alebo výpoveďou, ale kedy došlo k oznámeniu tejto skutočnosti do konania.\nAnalogicky uvedené platí i pri zániku výkonu advokácie právneho zástupcu žalobcu\n(sťažovateľa) vo vzťahu k oznamovacej povinnosti voči súdu.“\nAplikujúc uvedené právne východiská na vec sťažovateľa, najvyšší súd\nv napadnutom uznesení uvádza, že „V preskúmavanej veci bol rozsudok Krajského súdu\nv Trnave zo 14. februára 2017 sp. zn. 26 Co 501/2015 doručovaný stranám sporu\nprostredníctvom pošty. Žalobca (sťažovateľ) bol v konaní zastúpený viacerými advokátmi.\nOd podania žaloby ho zastupovali JUDr. T\n\nP\n\na JUDr. M\n\nP\n\nová.\n\nŽalobca (sťažovateľ) si v konaní určil na doručovanie písomností JUDr. M\n\nP\n\novú,\n\nktorá však podaním doručeným okresnému súdu 23. apríla 2015 oznámila ukončenie\nzastupovania žalobcu (sťažovateľa). Žalobca (sťažovateľ) následne splnomocnil na\nzastupovanie v konaní ďalšieho advokáta Mgr. Martina Paškalu. V čase doručovania\nrozhodnutia odvolacieho krajského súdu žalobcovi (sťažovateľovi) tak bol žalobca\nzastúpený viacerými advokátmi, a to JUDr. T\n\nP\n\nom a Mgr. Martinom\n\nPaškalom, pričom žiadneho z nich výslovne na doručovanie písomností neurčil. Zásielku\nurčenú žalobcovi (sťažovateľovi) tak súd prvej inštancie doručoval právnemu zástupcovi\nžalobcu JUDr. T\n\novi P\n\n16. mája 2017 JUDr. T\n\novi, ktorý zásielku prevzal 12. mája 2017. Následne\nP\n\nvrátil súdu prvej inštancie naspäť rovnopis rozsudku\n\nodvolacieho súdu s tým, že na základe jeho vlastnej žiadosti bol v apríli 2014 vyčiarknutý zo\nzoznamu advokátov vedených SAK a z tohto dôvodu mu zaniklo aj plnomocenstvo na\nzastupovanie žalobcu (sťažovateľa) v konaní. Súd prvej inštancie následne doručoval\nrozsudok krajského súdu Mgr. Paškalovi, ktorý zásielku prevzal 5. júna 2017.\nSkutočnosť, že JUDr. T\n\nP\n\nbol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, sa\n\nokresný súd dozvedel až z jeho oznámenia doručeného súdu prvej inštancie 16. mája 2017\n(teda až po doručení rozsudku odvolacieho súdu). Dovolací súdu vychádzajúc analogicky\nz ustanovenia § 92 ods. 3 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo\nžalobcovi (sťažovateľovi) účinne doručené 12. mája 2017, pretože v čase doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu žalobcovi súd nemal vedomosť o vyčiarknutí JUDr. T\nP\n\nzo zoznamu advokátov a o ukončení zastupovania, keď uvedená skutočnosť je voči\n\nsúdu účinná až jej oznámením súdu. Následné doručovanie rozhodnutia odvolacieho súdu\n\n8\n\nďalšiemu právnemu zástupcovi žalobcu (sťažovateľa) bolo preto zo strany súdu prvej\ninštancie nadbytočné. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu bolo žalobcovi (sťažovateľovi)\núčinne doručené 12. mája 2017, koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania\npočítanej od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu pripadol na 12. júla 2017 (stredu),\nktorý bol riadnym pracovným dňom. Dovolanie žalobcu (sťažovateľa) bolo súdu prvej\ninštancie doručené 10. augusta 2017 (na poštovú prepravu dané 7. augusta 2017), teda po\nuplynutí zákonom stanovenej lehoty.“.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene ako aj návrhy zjavne\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\n\n9\n\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. Podľa\nustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnapadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné postavenie\nčl. 124 ústavy), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej ani preskúmavať, resp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atd.). O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho\nnázor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\n\n10\n\nV nadväznosti na argumentáciu sťažovateľa považuje ústavný súd za potrebné\npoukázať aj na svoju ustálený právny názor, v zmysle ktorého rozhodnutie a postup\nvšeobecného súdu, ktorý je v súlade s platným a účinným zákonom (na vec aplikovateľnými\nprocesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi) nemožno kvalifikovať ako porušovanie\nzákladných ľudských práv (m. m. napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\nSťažovateľ v rámci svojej sťažnostnej argumentácie vychádza z presvedčenia, že\npoveril (pôvodne) svojím právnym zastupovaním iba JUDr. P\nJUDr. P\n\novú, pričom o jej synovi\n\novi mal vedieť len to, že spolupracuje so svojou matkou v rámci advokátskej\n\nkancelárie, pričom aj ďalšie skutočnosti, ku ktorým počas zastupovania došlo, ho\nutvrdzovali v tom, že jeho právnou zástupkyňou je len JUDr. P\n\nová. Keď jej potom\n\nsplnomocnenie odvolal a poveril svojím ďalším zastupovaním Mgr. Paškalu, považoval ho\nza svojho jediného právneho zástupcu.\nKonfrontujúc skutkové východiská, z ktorých vychádza argumentácia sťažovateľa\ns reálne zistenými skutočnosťami, ústavný súd zdôrazňuje, že pre objektívne posúdenie\nsťažnosti je podstatné to, že z fotokópie splnomocnenia z 31. januára 2012, ktorú si ústavný\nsúd vyžiadal od okresného súdu, celkom nepochybne vyplýva, že sťažovateľ uvedeného dňa\nsplnomocnil na zastupovanie vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov pred okresným súdom tak JUDr. P\n\novú, ako aj JUDr. P\n\n. Z uvedeného\n\nvyplýva, že sťažovateľ mal a musel vedieť, že jeho právnym zástupcom je (aj)\nJUDr. P\n\n. Zo zistení ústavného súdu zároveň vyplýva, že sťažovateľ splnomocnenie\n\nudelené JUDr. P\nJUDr. P\n\novi nikdy neodvolal (sťažovateľ to ani netvrdí, pozn.), pričom ani\ntoto splnomocnenie udelené mu sťažovateľom nikdy nevypovedal.\n\nZa nespochybniteľne preukázanú možno považovať aj skutočnosť, že JUDr. P\nneupozornil sťažovateľa na to, že bol zo zoznamu advokátov 11. marca 2014 vyčiarknutý,\npričom túto skutočnosť (do rozhodnutia odvolacieho súdu) neoznámil ani okresnému súdu,\nkeďže až v podaní, ktoré bolo okresnému súdu doručené 16. mája 2017 prvostupňovému\nsúdu, oznámil, že „... na základe jeho vlastnej žiadosti bol v apríli 2014 vyčiarknutý zo\nzoznamu advokátov vedených SAK a z tohto dôvodu mu zaniklo aj plnomocenstvo na\nzastupovanie žalobcu (sťažovateľa) v konaní“.\n\n11\n\nSťažovateľom uplatnená argumentácia založená na tvrdení, že nevedel o tom, že\nudelil splnomocnenie JUDr. P\nzástupkyňou je JUDr. P\n\novi, a preto bol presvedčený, že jeho jedinou právnou\n\nová, resp. neskôr Mgr. Paškala, nie je pre posúdenie sťažnosti\n\nústavným súdom právne relevantná. To platí o to viac, že objektívne listinné dôkazy, ktoré\nsi ústavný súd zadovážil pri príprave predbežného prerokovania (sťažovateľom\nvlastnoručne podpísané splnomocnenie z 31. januára 2012 udelené aj JUDr. P\n\novi,\n\nktorý jeho prevzatie potvrdil svojím podpisom a svojou pečiatkou), toto tvrdenie\nsťažovateľa nepotvrdzujú, naopak ho vyvracajú. Na základe argumentácie predloženej\nsťažovateľom sa dá predpokladať, že pri udeľovaní splnomocnenia došlo k vnútorným\nnezrovnalostiam,\nJUDr. P\n\nresp.\n\nnedorozumeniam\n\novou a JUDr. P\n\nmedzi\n\nním\n\nako\n\nklientom\n\na\n\nmedzi\n\nom ako advokátmi. O týchto nedorozumeniach však\n\nvo veci konajúci okresný súd (a tobôž nie dovolací súd) však nemal a ani nemohol mať\nžiadnu vedomosť. Argumentácia sťažovateľa by prípadne mohla nadobudnúť právnu\nrelevanciu v ním iniciovanom súdnom konaní o náhradu škody smerujúcom proti\nJUDr. P\n\novi (resp. prípadne aj proti JUDr. P\n\ncelkom neakceptovateľnú pasivitu JUDr. P\n\novej), a to najmä s prihliadnutím na\n\na, ktorý zanedbal svoju právnu povinnosť\n\nukončiť svoj právny vzťah so sťažovateľom v súvislosti s ukončením výkonu advokácie\na oznámiť túto skutočnosť okresnému súdu.\nVo vzťahu k v tomto konaní posudzovanému postupu najvyššieho súdu však uvedené\nskutočnosti nemajú žiadnu právnu relevanciu. Z ústavného hľadiska totiž nemožno mať\nžiadne výhrady proti argumentácii najvyššieho súdu obsiahnutej v napadnutom uznesení,\nktorá vychádza z platného a účinného znenia § 92 ods. 3 CSP, v zmysle ktorej sú odvolanie\nalebo výpoveď splnomocnenia voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu\noznámi a pre súd teda nie je relevantné, kedy reálne zaniklo splnomocnenie odvolaním\nklienta (sťažovateľa) alebo výpoveďou (advokáta), ale to, kedy bola táto skutočnosť\noznámená príslušnému súdu, pričom uvedené platí podľa dovolacieho súdu analogicky aj\npri zániku výkonu advokácie právneho zástupcu sťažovateľa (JUDr. P\n\na) vo vzťahu\n\nk oznamovacej povinnosti, ktorú mal voči súdu. Ústavný súd navyše zdôrazňuje, že tento\nkľúčový právny názor najvyššieho súdu vychádzajúci z aplikácie § 92 ods. 3 CSP\n\n12\n\nsťažovateľ v sťažnosti v podstate nijako nenapáda a formuluje výhrady v zásade len k tomu,\nže dovolací súd sa podľa jeho názoru v napadnutom uznesení usiloval len obhájiť postup\nokresného súdu pri doručovaní rozsudku krajského súdu. K tomu ústavný súd\npoznamenáva, že argumentácia najvyššieho súdu vychádza z objektívne zistených\nskutočností, ako aj platnej a účinnej právnej úpravy, ktorú dovolací súd podľa názoru\nústavného súdu interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zastáva názor, že napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu nie je arbitrárne a je ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnené, čo\nvylučuje, aby ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol\ndospieť k záveru o porušení sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom\nprerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. augusta 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zastúpenie, zastupovanie-zastúpenie advokátom", "plnomocenstvo, splnomocnenie", "doručenie, doručovanie", "lehota-zmeškanie lehoty", "rozhodnutie-odôvodnenie", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "77b97a54-9d90-46f8-a22b-c628fffdaddd:4b41fafd-ebae-4351-8d5d-2e9ee4eebea9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2312202296.1", "spisova_znacka": "5Cdo/130/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/130/2017 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2312202296.1"}, {"guid": "0498eaf0-ebb1-4d5d-9fb6-be8a36484996:ee63297d-11d9-4951-b6e5-6a3258ac9215", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Co/501/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/501/2015 z 14. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0498eaf0-ebb1-4d5d-9fb6-be8a36484996:ee63297d-11d9-4951-b6e5-6a3258ac9215"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d220c7f5-aefa-4465-9a26-f5beab830f70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.48.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 48/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.48.2025.2"}, {"guid": "ussr:369f0929-20a6-4a00-baaf-e33b6a083a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.266.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.266.2023.2"}, {"guid": "c9e0c783-799f-4489-a9bc-65e58003f849:cfc5baa8-3765-4160-8212-201b55c33026", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1011899843.1", "spisova_znacka": "1Obdo/47/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2025 z 11. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1011899843.1"}]}