{"guid": "ussr:83e56167-9b65-4eb8-bd2b-1d398cb35397", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.459.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2018 z 15. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. augusta 2018, sp. zn. IV. ÚS 459/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.459.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/83e56167-9b65-4eb8-bd2b-1d398cb35397", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.459.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.459.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.459.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 459/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\nobchodnej spoločnosti Promont, spol. s r. o., Pod Táborom 2793/13, Prešov, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou Vašiv & Partners, s. r. o., Vrátna 28, Košice, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Vladislav Vašiv, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n3 CoKr 8/2018 z 28. marca 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Promont, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2018\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Promont, spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 CoKr 8/2018 z 28. marca 2018 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v právnej veci vyhláseného\nkonkurzu na majetok\n\núpadcu\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\n(ďalej len „úpadca“), správcom ktorého je\n\n,\n\nOkresný súd Prešov (ďalej len „okresný\nsúd“), uznesením sp. zn. 4 K 8/2016 z 22. novembra 2016 odmietol návrh schôdze veriteľov\nna výmenu správcu z\n\n,\n\nna nového správcu\n\n,\n\n.\n\nKrajský súd ako odvolací súd na základe odvolania podaného sťažovateľkou proti\nuzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 K 8/2016 z 22. novembra 2016 uznesením\nsp. zn. 3 CoKR l/2017 z 31. januára 2017 odvolaniu sťažovateľky vyhovel a uznesenie\nsp. zn. 4 K 8/2016 z 22. novembra 2016 zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie\nkonanie.\nKrajský súd v uznesení sp. zn. 3 CoKR l/2017 z 31. januára 2017 uložil okresnému\nsúdu doplniť dokazovanie, pokiaľ ide o otázky, či vyzvaní dlžníci úpadcu uhradili finančné\nprostriedky do konkurznej podstaty na základe výzvy správcu a či sa tieto prostriedky stali\nmajetkom konkurznej podstaty. Následne mal okresný súd posúdiť, či možno subsumovať\nvýzvy na úhradu dlhov pod speňaženie majetku úpadcu podľa § 91 ods. 1 zákona\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).\nOkresný\n\nsúd\n\npo\n\ndoplnení\n\ndokazovania\n\nuznesením\n\nsp. zn.\n\n4 K 8/2016\n\nz 26. januára 2018 opätovne odmietol návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu\n\n2\n\nz\n\n, na nového\n\nsprávcu\n\n,\n\n.\n\nKrajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn.\n4 K 8/2016 z 26. januára 2018.\nSťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza: «Sťažovateľ má za to,\nže postupom Krajského súdu boli porušené jeho základné práva, a to najmä tým, že Krajský\nsúd sa absolútne nevysporiadal s preukázanými a zo súdneho spisu vyplývajúcimi\nskutočnosťami, nevyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti a arbitrárnym spôsobom,\nbez podrobnejšieho vysvetlenia v bode 16. Uznesenia 3 CoKr/8/2018 zo dňa 28. 3. 2018\nskonštatoval, že speňažovanie majetku pred prvou schôdzou veriteľov nebolo závažným\nporušením ZKR, pretože do zvolania prvej schôdze veriteľov by mohli byť pohľadávky\npremlčané, čo by malo za následok už nemožnosť získania týchto finančných prostriedkov\ndo konkurznej podstaty.\n13. Krajský súd týmto strohým a nedostatočne odôvodneným rozhodnutím\njednoznačne porušil právo na spravodlivý proces. Absolútne nezobral do úvahy zistený\nskutkový stav, a to listinný dôkaz nachádzajúci sa v súdnom spise Súdu prvej inštancie\nna čl. 516 „Prehľad inkasa pohľadávok od dlžníkov úpadcu\npochádzajúci od správcu\n\n“\n\n, z ktorého vyplýva zoznam ním\n\nvymáhaných a inkasovaných pohľadávok, ako aj ich jednotlivé dátumy splatnosti, pričom\njednoznačne z tohto zoznamu vyplýva, že žiadna z vymáhaných pohľadávok nebola\nohrozená jej premlčaním pred prvou schôdzou veriteľov, pretože najskoršie premlčanie\nby v zmysle § 397 Obchodného zákonníka nastalo dňa 28. 2. 2018 (4 roky od splatnosti\npohľadávky) a najneskoršie dňa 30. 6. 2020 (4 roky od vyhlásenia konkurzu, ktorým nastala\nsplatnosť nesplatných pohľadávok). Krajský súd zároveň opomenul a absolútne\nsa nevysporiadal vo svojom Uznesení 3 CoKr/8/2018 zo dňa 28. 3. 2018 ani s tvrdením\nSťažovateľa ako prostriedku procesného útoku a obrany, ktoré Sťažovateľ v odvolaní zo dňa\n6. 3. 2018 uviedol, a ktoré je v rozpore s predmetným záverom Krajského súdu, pričom išlo\no tvrdenie, že speňažovaním peňažných pohľadávok úpadcu by bezprostredné\nznehodnotenie mohlo nastať v prípade, ak by pohľadávky úpadcu do konania prvej schôdze\n\n3\n\nveriteľov zanikli alebo stali sa nevymáhateľnými. Existenciu okolnosti odôvodňujúcich\naplikáciu uvedenej výnimky ale Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení nezmieňuje.\nPreto zostáva jeho tvrdenie nie len logicky nesprávne, ale taktiež ničím nepodložené.»\nSťažovateľka je toho názoru, že krajský súd sa v napadnutom uznesení stotožnil\ns uznesením okresného súdu sp. zn. 4 K 8/2016 z 26. januára 2018 a v bodoch 15 až 17\ndopĺňa argumentáciu okresného súdu, avšak bez toho, aby jasne a zrozumiteľne\ndal odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky, a bez toho, aby sa vyjadril\nku všetkým vykonaným dôkazom.\nV nadväznosti na to sťažovateľka namieta, že „... záver Krajského súdu o tom,\nže správca\n\nneporušil závažným spôsobom povinnosti vyplývajúce\n\nmu zo ZKR zasielaním výziev na úhradu pohľadávok úpadcu a následným inkasom týchto\npohľadávok, je nesprávny. Sťažovateľovi nie je zrejmé, aké myšlienkové pochody Krajský\nsúd k nemu doviedli. Ak totiž vezmeme do úvahy, že samotný súd prvej inštancie uviedol,\nže zasielanie výziev dlžníkom úpadcu na úhradu ich záväzkov, je speňažovaním majetku\npodľa § 91 ods. 1 ZKR a prihliadajúc na implicitný zákaz speňažovania majetku úpadcu\npred konaním prvej schôdze veriteľov, ktorý je obsiahnutý v ust. § 91 ods. 3 ZKR,\nje objektívne nemožné dospieť k inému záveru, než tomu, že Správca svoje povinnosti\nporušoval, a to opakovane, o čom svedčí pluralita subjektov, ktorým Správca výzvy zasielal.\nVýchodiskovým predpokladom správneho právneho posúdenia je zachovanie logickej väzby\nmedzi výsledkami vykonaného dokazovania a ich vyhodnotením.“.\nSťažovateľka argumentuje tým, že uznáva, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii\npripúšťa výnimku a umožňuje speňažiť majetok úpadcu aj pred konaním prvej schôdze\nveriteľov,\n\navšak\n\nlen\n\nv\n\nsituáciách\n\nbezprostredného\n\nohrozenia\n\nmajetku\n\núpadcu,\n\nt. j. pri speňažovaní peňažných pohľadávok úpadcu by bezprostredné znehodnotenie mohlo\nnastať v prípade, ak by pohľadávky úpadcu do konania prvej schôdze veriteľov zanikli\nalebo sa stali nevymáhateľnými.\n\n4\n\nSťažovateľka uvádza, že poukázala na uvedené nedostatky argumentácie súdu,\nexistenciu okolností odôvodňujúcich aplikáciu uvedenej výnimky, ale súd ich vo svojom\nodôvodnení nezmieňuje. Preto podľa jej názoru zostáva odôvodnenie napadnutého\nuznesenia krajského súdu nielen logicky nesprávne, ale taktiež ničím nepodložené,\na teda aj arbitrárne.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález:\n„I. Základné právo Sťažovateľa na(a) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, (b) právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, Uznesením Krajského súdu v Košiciach\nzo dňa 28. 3. 2018, č. k. 3 CoKr/8/201, porušené boli.\nII. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 3. 2018, č. k. 3 CoKr/8/2018\nzrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\n\n5\n\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nSťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n\n6\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nZ judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom\npredpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným\na ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom\n(IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\nZ argumentácie sťažovateľky v sťažnosti vyplýva, že namieta porušenie svojho práva\nna spravodlivé súdne konanie predovšetkým z hľadiska nevyhodnotenia jej skutkových\ntvrdení a zjavne „iracionálnych myšlienkových konštrukcií“ uvedených v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia krajského súdu pri vyvodení právneho záveru, že správca\nkonkurznej podstaty konal s odbornou starostlivosťou.\nÚstavný súd k uvedeným námietkam sťažovateľky v prvom rade považoval\nza potrebné definovať/uviesť právny rámec vzťahujúci sa na danú vec.\n\n7\n\nPodľa § 7 zákona o konkurze a reštrukturalizácii konaním s odbornou starostlivosťou\nsa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo\npostaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú\nalebo môžu mať vplyv na jej konanie.\nPodľa § 42 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd aj bez návrhu odvolá\nsprávcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo\nosobitným predpisom alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou\nprekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu. Pred odvolaním\nsprávcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň troch\nzabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich\nzistených zabezpečených pohľadávok.\nPodľa § 91 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii speňažovaním sa rozumie\nprevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách\nna účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej\nhotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod\núpadcovho podniku alebo jeho časti.\nPodľa § 91 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účelom speňažovania\nmajetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase,\ns vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu\nsprávca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie\nsplnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.\nPodľa § 91 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii správca ustanovený\npri vyhlásení konkurzu bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený\nskazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu\nani rozhodnutie súdu sa nevyžaduje. Iný majetok môže správca začať speňažovať až po\nkonaní prvej schôdze veriteľov.\n\n8\n\nPodľa § 91 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii výťažok zo speňaženia\nmajetku podliehajúceho konkurzu správca uloží na účet v banke alebo v pobočke\nzahraničnej banky; úroky vyplatené bankou alebo pobočkou zahraničnej banky za zostatok\nna účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.\nÚstavný súd uvádza, že správca konkurznej podstaty je osobitným subjektom\nkonkurzného konania (osobou na konaní zúčastnenou). Do funkcie ho ustanovuje súd, ktorý\nho v zákonom ustanovených prípadoch môže funkcie aj zbaviť. Súd je oprávnený\nvykonávať nad činnosťou správcu konkurznej podstaty dohľad (vyžiadať si od správcu\nsprávu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné zisťovania). Správcovi\nmôže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor veriteľského výboru, alebo správcovi\nmôže dať pokyny sám. Základnou úlohou správcu je zistenie a zabezpečenie majetku a jeho\nnásledné speňaženie. Pri plnení týchto úloh je povinný postupovať s odbornou\nstarostlivosťou a má samostatné postavenie tak voči úpadcovi, ako aj voči veriteľom.\nZákonná úprava konkurzného konania mu zveruje realizáciu takých úkonov, ktorých výkon\nsamotným konkurzným súdom neprichádza vzhľadom na ich povahu a rozsah do úvahy.\nZákon o konkurze a reštrukturalizácii obsahuje v § 7 legálnu definíciu konania\nsprávcu konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou. Dôvodová správa k zákonu\no konkurze a reštrukturalizácii uvádza: „Definuje sa pojem odborná starostlivosť, keďže\nnávrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť\nzákladné pravidlo, ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona\nvykladať.“\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť\ns odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.\nAk správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na riadne vykonanie\nniektorého úkonu správcovskej činnosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka;\nak vzhľadom na obťažnosť prípadu by pomoc odborníka nebola účelná alebo hospodárna,\n\n9\n\nje povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti alebo požiadať súd o odvolanie z\nfunkcie v príslušnom konaní podľa osobitného predpisu.\nPodstata sťažovateľkinej námietky spočíva v neexistencii okolností odôvodňujúcich\naplikáciu výnimky ustanovenej v § 91 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii\na nevysporiadaní sa so skutkovými okolnosťami, ktoré vyšli v konkurznom konaní najavo.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že výrok o potvrdení\nuznesenia okresného súdu sp. zn. 4 K 8/2016 z 26. januára 2018 založil na týchto\nskutočnostiach: „14. Súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, vec správne právne\nposúdil a odôvodnil v súlade so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa\n31. 1. 2017. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\na na doplnenie rozhodnutia uvádza:\n15. Základom interpretácie zákona podľa judikatúry Ústavného súdu je prioritne\nzabezpečiť splnenie účelu zákona a tým je v danom prípade uspokojenie veriteľov\nv čo najväčšom rozsahu. Preto nie je prípustné, zákon interpretovať podľa pravidiel\ndoslovného výkladu (viď. Nález Ústavného súdu IV. ÚS 294/2012).\n16. Vzhľadom na uvedené má preto odvolací súd za to, že získaním finančných\nprostriedkov do konkurznej podstaty na základe výziev správcu došlo k naplneniu účelu\nZákona o konkurze a reštrukturalizácii a to k zabezpečeniu finančných prostriedkov\npre veriteľov. Ak by bol výklad taký, ako to upravuje ust. § 91 ods. 1 ZKR mohlo\nby v budúcnosti dôjsť k tomu, že by boli do zvolania prvej schôdze veriteľov pohľadávky\npremlčané, čo by malo za následok už nemožnosť získania týchto finančných prostriedkov\ndo konkurznej podstaty.\n17. Podľa názoru odvolacieho súdu správca zaslaním výziev konal s odbornou\nstarostlivosťou. Svojím konaním (zasielaním výziev a získaním finančných prostriedkov\ndo konkurznej podstaty v sume 94.321,17 eur) zabezpečil pre veriteľov finančné\nprostriedky, preto nie je možné považovať takýto postup správcu za porušenie\nzodpovednosti a konanie v rozpore so zákonom.“\n\n10\n\nVzhľadom na skutočnosť, že krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn.\n4 K 8/2016 z 26. januára 2018, považoval ústavný súd za potrebné citovať aj relevantnú\nčasť odôvodnenia predmetného uznesenia okresného súdu:\n„5. Okresný súd opätovne preskúmal návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu\nkonkurznej podstaty, obsah spisu ako aj samotný postup správcu, doplnil dokazovanie\na na základe zistených skutočnosti dospel k nasledovným záverom:\n6. Súd z vyjadrenia správcu zo dňa 12. 06. 2017 ako aj z priloženého výpisu histórie\ntransakcií výpisu z účtu úpadcu a prehľadu v tabuľke o úhrade uvedených finančných\nprostriedkov zistil, že dlžníci úpadcu správcovi uhradili finančné prostriedky na základe\nvýzvy správcu v celkovej výške ku dňu vyjadrenia správcu 94 321,17 Eur. Zároveň je tieto\núhrady možné subsumovať pod speňažovanie majetku.\n7. Podľa § 91 ods. 1 ZKR speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku,\nktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov.\nZa speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení\nz úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho\nčasti.\n8. Podľa § 46 ods. 1 ZKR nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu. ktoré vznikli pred\nvyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia\nkonkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak;\nto platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.\nPohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu, ktoré\nvznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu,\nsa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho\npodniku správcom po vyhlásení konkurzu.\n9. Súd má za to, že prijímanie plnenia z pohľadávok, ktoré sa v zmysle ustanovení\nZKR stali splatnými, nemožno považovať za závažné porušovanie povinností ustanovených\nZKR práve naopak, výzvu na úhradu splatných pohľadávok súd považuje za postup správcu\ns odbornou starostlivosťou a zabezpečovanie prostriedkov na ďalšiu správu konkurznej\npodstaty a ochranu pohľadávok pred ich znehodnotením v zmysle ustanovení ZKR. Zároveň\nide o konanie, ktoré nijakým spôsobom nepoškodzuje veriteľov.\n\n11\n\n10. Zákonnou povinnosťou správcu je podľa § 86 ods. 1 prvej vety ZKR vykonávať\nsprávu majetku podliehajúceho konkurzu s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol\ndostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby\nvýdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení\nich účelnosti a hospodárnosti.\n11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol o odmietnutí návrhu\nschôdze veriteľov na výmenu správcu. Súd opätovne preskúmal konštatovanie veriteľov\no opakovanom a závažnom porušení povinností správcom a dospel k záveru, že správca\nsvoje povinnosti závažne neporušil, naopak, pri správe majetku dlžníka postupoval v súlade\nso zákonom a s odbornou starostlivosť.“\nÚstavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu neobsahuje\nskutočnosti a právnu argumentáciu odôvodňujúcu aplikáciu výnimky ustanovenej v § 91\nods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podstatnou v preskúmavanej veci je však\nskutočnosť vyhodnotenia konania správcu konkurznej podstaty ako konania s odbornou\nstarostlivosťou v nadväznosti na účel a samotnú podstatu konkurzného konania, pričom\nkrajský súd v napadnutom uznesení viedol svoju právnu argumentáciu práve týmto smerom.\nÚstavný súd poukazuje na to, že účelom konkurzného konania je uspokojenie\npohľadávok veriteľov s čo najvyššou mierou ich uspokojenia. Správca konkurznej podstaty\nmá svojou činnosťou smerovať k naplneniu uvedeného účelu konkurzného konania.\nK tvrdeniu sťažovateľky, že v prípade, ak okresný súd dospel k záveru (a krajský súd\nsa s uvedeným názorom stotožnil, pozn.), že zasielanie výziev dlžníkom úpadcu na úhradu\nich záväzkov je speňažovaním majetku úpadcu podľa § 91 ods. 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, a prihliadajúc na implicitný zákaz speňažovania majetku úpadcu pred\nkonaním prvej schôdze veriteľov, ktorý je obsiahnutý v § 91 ods. 3 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, objektívne nemožno dospieť k inému záveru ako tomu, že správca\nkonkurznej podstaty povinnosti porušoval, ústavný súd uvádza, že nie každé porušenie\npovinností správcu konkurznej podstaty je dôvodom na jeho odvolanie konkurzným súdom.\n\n12\n\nZákon o konkurze a reštrukturalizácii bližšie taxatívne nevymedzuje obsah\njednotlivých povinností správcu konkurznej podstaty, ktorých porušenie môže byť dôvodom\nna jeho odvolanie. Je preto vecou všeobecných súdov, aby tieto relevantné zákonné\nustanovenia o dôvodoch odvolania správcu aplikovali na každý konkrétny prípad\nindividuálne s ohľadom na všetky zistené skutočnosti.\nÚstavný súd uvádza, že z napadnutého uznesenia v spojení s uznesením okresného\nsúdu sp. zn. 4 K 8/2016 z 26. januára 2018 je zrejmé, že dlžníci úpadcu uhradili správcovi\nkonkurznej podstaty finančné prostriedky v celkovej sume 94 321,17 €, ktoré boli zahrnuté\ndo konkurznej podstaty a budú použité na uspokojenie veriteľov.\nOkresný súd aj krajský súd na základe uvedeného dospeli k záveru, že prijímanie\nplnenia z pohľadávok, ktoré sa v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii stali\nsplatnými, nemožno považovať za závažné porušenie povinností ustanovených zákonom\no konkurze a reštrukturalizácii. Práve naopak, výzvu na úhradu splatných pohľadávok\npovažujú\n\nza\n\npostup\n\nsprávcu\n\nkonkurznej\n\npodstaty\n\ns\n\nodbornou\n\nstarostlivosťou\n\na zabezpečovanie prostriedkov na ďalšiu správu konkurznej podstaty a zároveň\nkonštatovali, že ide o konanie, ktoré nijakým spôsobom nepoškodzuje veriteľov.\nV kontexte citovaných zákonných ustanovení aj všetkých uvedených skutočností\nje zrejmé, že pokiaľ je krajský súd v napadnutom uznesení toho názoru, že konanie správcu\nkonkurznej podstaty, ktorým získal finančné prostriedky do konkurznej podstaty, nemožno\npovažovať za porušenie zodpovednosti konať s odbornou starostlivosťou, nemožno\nnapadnuté uznesenie krajského súdu považovať za zjavne neodôvodnené a arbitrárne.\nVo vzťahu k citovanej judikatúre najvyššieho súdu, ktorou sťažovateľ argumentuje\nvo svoj prospech (sp. zn. 3 Obdo 51/2014), ústavný súd uvádza, že sa zakladá na inom\nskutkovom a právnom základe, keď konajúce súdy vychádzali z porušenia povinností\nsprávcu konkurznej podstaty ustanovených v § 78 a 84 ods. 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, preto v prípade sťažovateľky nie je namieste ju aplikovať.\n\n13\n\nPretože v danom prípade krajský súd pri svojom rozhodovaní nevybočil\nz existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a dostatočným spôsobom\nsvoje závery odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľkou uplatnená námietka\n„neodôvodnenosti a arbitrárnosti“ odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu\nje zjavne neopodstatnená, takže nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti\ns možným porušením jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť\nv súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. augusta 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:91e3af4f-b594-413a-b030-c6f3bf8edf6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2012 z 7. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-07", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91e3af4f-b594-413a-b030-c6f3bf8edf6f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a436d3ab-dab9-45d4-b045-05c671423865", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.180.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/2022 z 5. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.180.2022.1"}, {"guid": "ussr:9751bee7-d3db-498e-9618-2d12509951b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.311.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.311.2020.1"}, {"guid": "ussr:b65a0f7c-7ca3-4ac8-8b21-603b86075fe4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.609.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 609/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 609/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.609.2018.1"}, {"guid": "42986f18-370c-450e-909f-7c605970ba17:013bd662-c01f-404d-9458-dbdf3d298c5c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6122372884.1", "spisova_znacka": "9Cob/33/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Cob/33/2026 z 27. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6122372884.1"}]}