{"guid": "ussr:8dade8d3-cf87-4533-b0e9-2f5ebc38a2c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.463.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 463/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 463/2018 z 15. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. augusta 2018, sp. zn. IV. ÚS 463/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.463.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8dade8d3-cf87-4533-b0e9-2f5ebc38a2c9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.463.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.463.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.463.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 463/2018-6\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, ktorou namieta porušenie svojho základného\n\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4 Cdo 196/2016, 4 Cdo 204/2016 z 24. mája 2017 a uznesením Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 2 Co 99/2014, 2Co 98/2014 z 29. septembra 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 196/2016,\n4 Cdo 204/2016 z 24. mája 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“)\na uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 99/2014,\n2 Co 98/2014 z 29. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z pripojenej prílohy vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom\npostavení žalobkyne domáhala určenia neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov\na nebytových priestorov zo 14. júna 2013, ktorým bol prijatý dodatok č. 1 k zmluve\no\n\n. Za žalovaného bol\n\nv žalobe označený subjekt\n(ďalej aj „spoločenstvo“).\nO žalobe sťažovateľky rozhodol Okresný súd Poprad (ďalej len „okresný súd“)\nrozsudkom sp. zn. 13 C 74/2013 z 12. marca 2014 tak, že ju zamietol s odôvodnením, že\nžalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, pretože zmluva o spoločenstve je\nprávnym vzťahom medzi všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového\ndomu. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že spoločenstvo na základe tejto\nzmluvy vzniká, ale nie je účastníkom samotného zmluvného vzťahu. Vzhľadom na to, že\nrozhodnutia prijaté na zhromaždeniach vlastníkov bytov zaväzujú všetkých vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v dome, aj žaloba musí smerovať proti všetkým vlastníkom.\nSpor o určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého na zhromaždení vlastníkov je sporom\nmedzi jednotlivými vlastníkmi, a nie sporom medzi členmi spoločenstva a spoločenstvom\nsamotným.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 13 C 74/2013 z 3. apríla 2014 zamietol aj návrh\nžalobkyne na doplnenie rozsudku, ktorým namietala, že okresný súd nerozhodol\no oprávnenosti zastupovania žalovaného jeho predsedom\n\n, resp. ním\n\npoverenými osobami, pretože podľa jej názoru mu skončilo funkčné obdobie predsedu. Súd\nprvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu sťažovateľky odôvodnil tým, že nebol\n\n2\n\ndôvod na vydanie dopĺňacieho rozsudku v zmysle v tom čase platného a účinného § 166\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretože rozhodol o všetkých žalobou\nuplatnených nárokoch. Námietku žalobkyne o neoprávnenosti zastupovania žalovaného jeho\npredsedom vyhodnotil len ako prostriedok obrany uplatnený v konaní, a nie ako uplatnený\nnárok, ktorý by vyplýval zo žaloby a o ktorom by bolo potrebné rozhodnúť.\nProti označenému rozsudku z 12. marca 2014 a uzneseniu okresného súdu z 3. apríla\n2014 sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.\n2 Co 98/2014, 2 Co 99/2014 z 20. apríla 2015 v spojení s jeho opravným uznesením\nz 23. marca 2016 (tieto rozhodnutia krajského súdu nie sú sťažnosťou napádané, pozn.) tak,\nže odvolaním napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne\nsprávne. Aj odvolací súd v označenom rozhodnutí vyslovil právny názor, podľa ktorého\núčastníkmi zmluvy o spoločenstve sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov\nbytového domu, ktorí tvoria zhromaždenie, do ktorého kompetencie patrí okrem iného\nprávo schvaľovať zmeny zmluvy o spoločenstve. Rozhodnutie o zmene zmluvy\no spoločenstve prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov na zhromaždení je prejavom ich\nväčšinovej vôle, a preto je samozrejmé, že účastníkmi konania o neplatnosť dodatku zmluvy\no spoločenstve (o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov)\nmusia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.\nVo vzťahu k odvolaním napadnutému uzneseniu okresného súdu krajský súd\ndôvodil, že súd prvej inštancie vykonal úkony smerujúce k zisteniu osoby oprávnenej konať\nv mene žalovaného a ďalej s touto osobou konal. Stotožnil sa tiež so záverom, že táto\nnámietka žalobkyne nie je uplatnením nároku vyplývajúceho zo žaloby, o ktorom by bolo\npotrebné samostatne rozhodnúť. Súd prvej inštancie o všetkých žalobou uplatnených\nnárokoch žalobkyne rozhodol, preto návrh žalobkyne na doplnenie rozsudku zamietol\ndôvodne.\nNásledne krajský súd sťažnosťou sťažovateľky napadnutým uznesením sp. zn.\n2 Co 99/2014, 2 Co 98/2014 z 29. septembra 2014 nevyhovel jej návrhu na opravu\nodôvodnenia rozsudku okresného súdu, ktorý bol podaný okresnému súdu v lehote\n\n3\n\nna podanie odvolania proti rozsudku vo veci. V odôvodnení napadnutého uznesenia\nkrajského súdu sa uvádza:\n„... namietaná časť odôvodnenia je skutkovým a právnym zistením súdu prvej\ninštancie, správnosť a dôvodnosť ktorého bude preskúmavaná v rámci odvolacieho konania\no včas podanom odvolaní zo strany žalobkyne proti tomuto rozsudku.“\nProti rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 2 Co 98/2014, 2 Co 99/2014 z 20. apríla\n2015 v spojení s opravným uznesením z 23. marca 2016 sťažovateľka podala dovolanie,\nktoré odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 241 ods. 2 písm. a) OSP,\nkonanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\n[§ 241 ods. 2 písm. b) OSP] a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci\n[§ 241 ods. 2 písm. c) OSP]. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky\nodmietol ako procesne neprípustné, pretože vo vzťahu k dovolaním napadnutému rozsudku\ntvrdené vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. c) a f) OSP nezistil a vo vzťahu k uzneseniu\no odmietnutí návrhu na doplnenie rozsudku z 29. septembra 2014 preto, že nespĺňa znaky\ntakých uznesení, ktoré možno napadnúť dovolaním podľa § 239 ods. 1 a 2 OSP. Sťažnosťou\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu bolo sťažovateľke doručené 10. júla 2007.\nSťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„Sudca Okresného súdu v Poprade nerozhodol o predbežnej otázke na návrh\nžalobcu, či\n\nje predsedom\n\n, pretože nebol podaný návrh na\n\nzapísanie zmeny v registri spoločenstiev zo strany\n\nna Okresný úrad\n\nv Prešove. Sudca odročil z tohto dôvodu pojednávanie a určil žalovanému, aby predložil, že\nnávrh bol úradu odoslaný. Zo strany Okresného súdu v Poprade neboli splnené podmienky\nkonania, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti počas celého konania.\nnebolo v konaní pred Okresným súdom v Poprade riadne zastúpené, Krajský súd\nv Prešove túto vadu neodstránil a rozhodnutie okresného a krajského súdu je postihnuté\ntouto vadou.\nVýroky okresného a krajského súdu v merite veci sú nesprávne a dôvody\nnezohľadňujú skutkový a právny stav konania.\n\n4\n\nDodatok č. 1 bol prijatý hlasovaním na schôdzi\n\n, nebol prijatý na\n\nschôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Dôkazom sú pozvánka na schôdzu\na zápisnica zo schôdze\n\n. Spoločenská zmluva\n\nbola prijatá členmi\n\npísomne a podpísaná a rovnakú formu mal mať aj Dodatok č. 1.\nNávrh na registráciu Dodatku č. 1 úradu nebol podaný predsedom\n\n,\n\npretože nebol riadne zapísaný v registri spoločenstiev. Návrh na registráciu Dodatku č. 1\nbol podaný Okresnému úradu v Prešove po uplynutí 15 dňovej lehoty od konania schôdze\nŽalobca hlasoval proti Dodatku č. 1 na schôdzi\n\n.\n\nDodatok obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej\nrepubliky, preto nemôže byť voči žalobcovi platný a účinný...\nNa základe uvedeného Okresný súd v Poprade a Krajský súd v Prešove neposúdili\nprávne správne skutkový stav veci, neodstránili vady konania a odôvodnenie rozhodnutí je\nv rozpore so skutkovým stavom veci a vykonaným dokazovaním.\nDňa 24. 05. 2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením rozhodol, že\ndovolania vo veci 13 C/74/2013 odmieta.\nNajvyšší súd SR sťažovateľke v odôvodnení nevysvetlil a zákonne nezdôvodnil na\npodklade akých právnych úvah a právnych predpisov a ich výkladu dospel k vyššie\nuvedenému výroku rozhodnutia a to najmä:\n1. Najvyšší súd neobjasnil, či\n\nbol riadne zapísaný ako štatutár\n\nv registri spoločenstiev. Nebola preukázaná pred súdmi nižšej inštancie\nskutočnosť, že\n\nbol zákonným štatutárom spoločenstva, preto spoločenstvo\n\nv konaní nebolo riadne zastúpené, čo je dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 241 ods. 2\npísm. a) O. S. P. s odkazom na § 237 písm. c) O. S. P.\n2. Súdy nižšej inštancie dôvodili, že sťažovateľka mala žalovať iné subjekty práva, to\nznamená jednotlivých vlastníkov bytov, no ani Najvyšší súd SR nezdôvodnil, prečo bol\nDodatok č. 1 k spoločenskej zmluve prijatý na schôdzi\n\na nie na schôdzi\n\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu\n\nKeďže Dodatok č. 1\n\nk spoločenskej zmluve prijalo\n\nako právnická osoba, nemohla žalovať\n\njednotlivých vlastníkov bytov. Členov\n\nnie je možne právne žalovať za\n\nhlasovanie na schôdzi spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, len na\n\n5\n\nschôdzi vlastníkov bytov a takáto schôdza sa nikdy nekonala, pretože ako členovia\nspoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie sú právnym subjektom. Tieto\nskutočnosti súdy nižšej inštancie neodôvodnili, čo je podľa § 241 ods. 2 písm. b) O. S. P.\ninou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n3. Súdy nižšej inštancie právne vyhodnotili, že sťažovateľka mala žalovať\njednotlivých vlastníkov bytov bytového domu\n\nvzhľadom na prijatie Dodatku č. 1\n\nk spoločenskej zmluve Spoločenstvom\n\n,\n\nod čoho priamo závisel výrok rozhodnutia Okresného súdu v Poprade, a tento dôvod nebol\nNajvyšším súdom SR považovaný za dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c) O. S. P., preto\nvzhľadom na prijatie Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve Spoločenstvom\n, rozhodnutie nižších súdov spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci a to je dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. c) O. S. P.“\nNa základe citovanej argumentácie sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby\npo prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľky\n\n... právo na súdnu a inú ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ľudské práva a základné slobody podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené Najvyšším\nsúdom SR boli.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n24. 05. 2017 pod 4 Cdo 196/2016 a 4 Cdo 204/2016 a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- EUR, ktoré je Najvyšší súd\nSR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nalternatívne\n1. Základné právo sťažovateľky\n\n... právo na súdnu a inú ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ľudské práva a základné slobody podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené Krajským\nsúdom v Prešove boli.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove zo\ndňa 29. 09. 2014 pod 2 Co/99/2014 a č. 2 Co/98/2014a vec vracia na ďalšie konanie.\n\n6\n\n3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- EUR, ktoré je Krajský súd\nv Prešove povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nPre úplnosť ústavný súd dodáva, že prílohu sťažnosti tvorí napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 196/2016, 4 Cdo 204/2016 z 24. mája 2017. V petite\noznačené uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Co 99/2014, 2Co 98/2014 z 29. septembra\n2014 netvorí prílohu sťažnosti. Rovnopis napadnutého uznesenia krajského súdu si ústavný\nsúd zaobstaral z verejne dostupného registra súdnych rozhodnutí na webovom sídle\nkrajského súdu. Prílohou sťažnosti nie je ani splnomocnenie udelené sťažovateľkou\nadvokátovi na účely zastupovania v konaní pred ústavným súdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n\n7\n\nSťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu a napadnutým\nuznesením krajského súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie, či ju\nnemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z citovaného § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom\nalebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\n\n8\n\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m.\nIV. ÚS 62/08).\nII.1\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľky napadnutým uznesením krajského\nsúdu\nPodľa § 165 ods. 1 OSP v znení účinnom v rozhodnom období (do 31. decembra\n2014, pozn.) pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže\núčastník pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie\nbolo opravené.\nPodľa § 165 ods. 2 OSP súd prvého stupňa rozhodne o návrhu na opravu do 30 dní\nod jeho podania. Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec do 30 dní od\npodania návrhu odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne do 60 dní od predloženia veci.\nNávrhom na opravu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu sa sťažovateľka\ndomáhala vykonania opravy tak, aby na jeho tretej strane v predposlednom odseku\nkonštatoval, že „ide o spor medzi vlastníkmi bytu a orgánom spoločenstva vlastníkov bytov\na nebytových priestorov“.\nNapadnutým uznesením krajský súd tomuto návrhu nevyhovel s odôvodnením, že\nnamietaná časť odôvodnenia je skutkovým a právnym zistením súdu prvého stupňa a jej\nsprávnosť a dôvodnosť bude preskúmaná v rámci odvolacieho konania proti tomuto\nrozsudku.\nÚstavný súd nemá dôvod spochybňovať uvedený záver krajského súdu, pretože\nnavrhovaná zmena odôvodnenia rozsudku sa prieči celkovému právnemu posúdeniu veci\nokresným súdom, ktoré vyústilo v meritórne rozhodnutie o zamietnutí žaloby pre nedostatok\npasívnej vecnej legitimácie. Ide teda o posúdenie kľúčovej právnej otázky, ktorá bola aj\npredmetom odvolania a v rámci odvolacieho konania ako súčasť odvolacej právnej\n\n9\n\nargumentácie sťažovateľky preskúmaná. Inštitút doplnenia odôvodnenia rozsudku neslúži\núčelu sledovanému sťažovateľkou – zmene právneho posúdenia rozhodujúcich skutočností.\nNapadnutým procesným uznesením a postupom, ktorý je v súlade s citovanou procesnou\nprávnou úpravou, preto nemohlo podľa názoru ústavného súdu dôjsť k ústavne\nrelevantnému zásahu do základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sťažovateľky. Ústavný súd preto túto časť jej sťažnosti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec uvedeného záveru ústavný súd podotýka, že vo vzťahuje k napadnutému\nuzneseniu krajského súdu v sťažnosti absentuje špecifická sťažnostná argumentácia.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľky napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu\nV súvislosti s predbežným prerokovaním tejto časti sťažnosti ústavný súd považoval\nza vhodné pripomenúť základné východiská svojej doterajšej judikatúry k základnému\nprávu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy) a práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému\nprístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi\na hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,\nvo veci konať a rozhodnúť (m. m. II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so\nskutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom\npredpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným\na ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom\n(m. m. IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\nSúčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií\nprocesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\n\n10\n\na zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany (porov. právnu vetu nálezu III. ÚS 260/07; ďalej\nnapr. aj II. ÚS 439/2016).\nÚstavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje za potrebné\npoukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do\nprávomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať\nzákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá\npríčinu doň zasahovať (m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\nÚstavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie\nsúdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy, v zásade nemožno\nhodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nSťažovateľka tvrdí, že k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že najvyšší súd sa v posudzovanej veci\n\n11\n\nnedostatočne zaoberal dôvodnosťou jej dovolacích námietok, ktoré podľa jej názoru\nzakladali prípustnosť jej dovolania.\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre opakovane zdôrazňuje (m. m. napr.\nIV. ÚS 35/02, II. ÚS 159/08, IV. ÚS 596/2012, III. ÚS 365/2017), že posúdenie prípustnosti\ndovolania vychádza zo zákona, pričom posúdenie splnenia zákonných predpokladov\n(podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru\no porušení ústavou garantovaných práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné pravidlá\ndovolanie nepripúšťajú. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína svoj ustálený právny\nnázor, v zmysle ktorého otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do v zásade výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07,\nIV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017). Ako už bolo uvedené, otázka\nposúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže\nviesť k záveru o porušení práva sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016).\nVychádzajúc z citovanej judikatúry, v zmysle ktorej posudzovanie splnenia\npodmienok dovolacieho konania je v zásade výlučne v právomoci najvyššieho súdu,\na zohľadňujúc sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky sa teda úloha ústavného súdu pri\npreskúmavaní rokovaní tejto časti sťažnosti obmedzuje na posúdenie, či najvyšší súd\nv napadnutom uznesení dostatočným spôsobom odôvodnil svoj záver o neprípustnosti\ndovolania. V opačnom prípade by totiž ústavný súd nahrádzal právomoc najvyššieho súdu,\nčo s odkazom na už uvedené zjavne nie je jeho úlohou.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania tejto časti sťažnosti preskúmal\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu a v tejto súvislosti poukazuje na relevantnú časť jeho\nodôvodnenia, v ktorej dovolací súd predovšetkým uvádza:\n„Dovolanie v časti, ktorou je napadnuté rozhodnutie vo veci samej, nesmeruje proti\nrozsudku, ktorý by mal znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné...\nVady konania uvedené pod písmenami a/, b/, d/, e/ a g/ ustanovenia § 237 ods. 1\nO. s. p. dovolateľka výslovne netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní\n\n12\n\nnajavo. Zostáva teda (podľa obsahu dovolania) posúdiť, či konanie pred odvolacím súdom\nnebolo postihnuté vadami v zmysle § 237 ods. 1 písm. c/ a f/ O. s. p.\nDovolateľka namietala, že odvolací súd jej odňal možnosť konať pred súdom tým, že\nsvoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nereagoval na jej odvolacie námietky\na nevychádzal zo skutkového a právneho stavu vykonaného dokazovaním na pojednávaní,\nz ktorého dôvodu ho treba považovať za nepreskúmateľné (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).\nDovolateľka nedôvodné argumentuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\nnepreskúmateľné; pričom za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v žiadnom\nprípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv žalobkyne; ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o taký\nprípad tu ale nešlo). Dovolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že súd prvej inštancie žalobu\nžalobkyne zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, keďže\nvychádzajúc z predmetu žaloby, účastníkmi konania podľa jeho názoru museli byť všetci\nvlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu a to buď na strane\nžalujúcej, alebo na strane žalovanej. S týmto názorom sa plne stotožnil aj odvolací súd\na v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré považoval\nrozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Krajský súd jasne a zrozumiteľne\nvysvetlil, prečo v danom prípade žalovaný nie je pasívne legitimovaným v konaní o určenie\nneplatnosti prijatého uznesenia ktorým bol schválený dodatok č. 1 k zmluve o spoločenstve.\nOdôvodnenie namietaného rozsudku krajského súdu nevykazuje nedostatky; je jasné,\nzrozumiteľné. Žalobkyňa vo svojom dovolaní nenamieta nesprávnosť vysloveného právneho\nnázoru súdmi nižších inštancií vo vzťahu k účastníctvu v konaní. Výslovne namieta iba\nnesprávne právne posúdenie otázky týkajúcej sa neplatnosti uznesenia prijatého na\nzhromaždení vlastníkov bytov, ktorým bol schválený dodatok č. 1 k zmluve o spoločenstve\na to napriek tomu, že vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby sa súdy touto otázkou vôbec\nnezaoberali.“\nV ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia sa dovolací súd zaoberal ďalšou\nnámietkou sťažovateľky vychádzajúcou z jej tvrdenia, „že rozhodnutie odvolacieho súdu je\nzmätočné z dôvodu, že žalovaný nebol riadne procesné zastúpený osobou zapísanou\nv registri spoločenstiev bytov a nebytových priestorov“. Najvyšší súd vo vzťahu k tejto\n\n13\n\nnámietke vo svojom rozhodnutí predovšetkým uviedol, že „ako dovolací dôvod majúci\nzáklad v ustanovení § 237 ods. 1 písm. c/ O. s. p. neobstojí“, pričom tento svoj záver\nodôvodnil takto:\n„Podľa § 237 ods. 1 písm. c/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol\nriadne zastúpený. Predpokladom procesnej nespôsobilosti účastníka konania je skutočnosť,\nže nemá vôbec spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva alebo brať na seba\npovinnosti alebo táto jeho spôsobilosť je obmedzená... Dovolací dôvod uvedený v § 237\nods. 1 písm. c/ O. s. p. nemôže preto vzniknúť na strane účastníka konania, ktorým je\nprávnická osoba. Môže sa vzťahovať len na fyzickú osobu ako účastníka konania, pripadne\nna jej zákonného zástupcu. Existencia vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. c/ O. s. p. preto\nv prejednávanej veci neprichádza do úvahy.\nUvedená dovolacia argumentácia vychádza z nesprávnej interpretácie § 237 ods. 1\npísm. c/ O. s. p. Toto ustanovenie totiž dopadá výlučne na situáciu, v ktorej: a/ účastník\nnemal procesnú spôsobilosť a (zároveň) b/ nebol riadne zastúpený. Z uvedeného dôvodu\npreto skutočnosť, či právnická osoba konala alebo nekonala prostredníctvom osoby\noprávnenej v jej mene konať (štatutárnym orgánom alebo ním poverenými osobami), nie je\nz hľadiska posúdenia procesnej spôsobilosti účastníka v zmysle § 237 ods. 1 písm. c/ O. s. p.\nvýznamná. Pokiaľ teda dovolateľka tvrdila existenciu tejto vady - nedostatku riadneho\nzastúpenia žalovaného, ide o námietku zmätočnú, nemajúcu oporu vo vyššie citovanom\nzákonnom ustanovení, pretože žalovaný má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva\na brať na seba povinnosti, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania a pred súdom\nsamostatne konať, t. j. procesnú spôsobilosť.\nK námietke dovolateľky, že súdy nerozhodli o predbežnej otázke na jej návrh, či\nbol oprávnený konať a iné osoby poverovať konaním v mene žalovaného aj po tom,\nako mu uplynulo funkčné obdobie predsedu žalovaného a zo strany žalovaného nebol\npodaný návrh na zapísanie zmeny v registri spoločenstiev, dovolací súd poznamenáva, že\npredbežné (prejudiciálne) otázky sú také otázky, ktorých vyriešenie súdom je predpokladom\nrozhodnutia vo veci samej a ktoré sú spôsobilé byť predmetom samostatného konania; bez\ntoho teda, aby súd dospel k záveru, ako by mala byť predbežná otázka vyriešená, nie je\nmožné konečné rozhodnutie vo veci samej... Posúdenie predbežnej otázky nemôže byť\n\n14\n\nv žiadnom prípade vyjadrené formou výroku, môže sa prejaviť len v spôsobe rozhodnutia\no návrhu vo veci samej a môže byť uvedené len v dôvodoch rozhodnutia (por. R 61/1965\na tiež rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 132/2010).\nPredmetom prejednávanej veci... je iba žalobný návrh o určenie neplatnosti dodatku\nk zmluve o spoločenstve a z tohto dôvodu sa výrok rozhodnutia mohol týkať iba tohto\nnávrhu, pretože iba tento návrh je predmetom konania, ním je súd viazaný... Z uvedeného\nvyplýva, že súdy posúdenie predbežnej otázky nevyjadrujú vo výroku rozhodnutia, pretože\nnie je nárokom uplatneným žalobou, o ktorom je súd povinný rozhodnúť (§ 152 O. s. p.).\nPreto súdy oboch nižších inštancií týmto postupom nemohli zaťažiť konanie vadou podľa\n§ 237 ods. 1 O. s. p., nemohli odňať dovolateľke možnosť konať pred súdom, a teda\ndovolateľka im uvedenú vadu vytýka nedôvodné.“\nNa tomto základe dovolací súd v sumarizujúcej časti napadnutého uznesenia\nformuloval nasledujúce závery:\n„Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobkyňa neopodstatnene\nnamietala, že konanie pred odvolacím súdom trpí vadou uvedenou v § 237 ods. 1 písm. c/, f/\nO. s. p.\nDovolaním žalobkyne v časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,\nktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobkyne na doplnenie\nrozsudku, je napadnuté rozhodnutie, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má\nale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď je do neho pojaté (§ 167 ods. 1\nO. s. p. v spojení s § 166 ods. 2 veta tretia O. s. p.)...\nKeďže žalobkyňou podané dovolanie nesmeruje v tejto časti proti uzneseniu, ktoré by\nmalo znaky tých uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., dovolanie podľa tohto\nustanovenia nie je prípustné.“\nÚstavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, pričom nezistil\nžiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala, že postup najvyššieho súdu by nemal oporu\nv zákone alebo v judikatúre najvyššieho súdu.\n\n15\n\nPoukazujúc na citované, ústavný súd konštatuje, že z obsahu odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by\nsignalizovala, že dovolací súd pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľky nerešpektoval\nznenie zákona a interpretoval jeho príslušné ustanovenia v rozpore s doterajšou (v zásade)\nustálenou judikatúrou najvyššieho súdu. Napadnuté uznesenie podľa názoru ústavného súdu\nposkytuje odpoveď na všetky procesné otázky majúce vplyv na prípustnosť dovolania,\npričom sú v ňom zrozumiteľne objasnené kľúčové dôvody odmietnutia dovolania\nsťažovateľky, a to vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu (rozsudku) krajského súdu, ako aj\nvo vzťahu k dovolaním napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu. Odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia nevykazuje znaky arbitrárnosti či svojvôle pri aplikácii procesného\npráva a zároveň zodpovedá rozsahu požiadaviek kladených na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia procesnej povahy o neprípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku.\nZa situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľky.\n\nZ\n\nuvedeného\n\ndôvodu\n\nneobstojí\n\nani\n\nnámietka\n\nsťažovateľky\n\no nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Pritom zároveň ústavný súd\nnespúšťa zo zreteľa, že sťažovateľka meritórny rozsudok krajského súdu v petite svojej\nsťažnosti nenapáda, a preto nemôže byť predmetom prieskumu ústavným súdom.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj túto\nčasť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nNad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že sťažovateľka nepreukázala, že by\nv konaní pred ústavným súdom bola zastúpená advokátom tak, ako to vyžaduje § 20 ods. 2\nzákona o ústavnom súde, keďže k svojej sťažnosti nepripojila splnomocnenie udelené\nzvolenému advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. V dôsledku\n\n16\n\nuvedeného nebola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia v zmysle § 20 ods. 2\nzákona o ústavnom súde. Ústavný súd však napriek tomu nepovažoval za nutné\nsťažovateľku vyzývať na doplnenie sťažnosti o chýbajúcu zákonom predpísanú náležitosť,\npretože vzhľadom na charakter uplatňovaných námietok by jej sťažnosť ani po prípadnom\ndoplnení nemohla byť spôsobilá na jej prijatie na ďalšie konanie.\nV závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že odmietol sťažnosť sťažovateľky\nako celok, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej obsiahnutými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. augusta 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "byt-správa bytu", "právny úkon-spôsobilosť na právne úkony"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6bbe224e-66ad-412d-b2ed-45f5c02614e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0738eb2e-af73-4d18-ab2d-8ae9b2bd8f42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.446.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 446/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 446/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.446.2021.1"}, {"guid": "0e11445e-963e-44bc-869e-19f45bbe7026:ba342aa4-9cea-4741-9e9d-ce9c0f74603d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3823222115.2", "spisova_znacka": "8Co/13/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/13/2026 z 29. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3823222115.2"}]}