{"guid": "ussr:267316d7-e2cf-4142-8ae1-59e29a787a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.476.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2018 z 15. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. augusta 2018, sp. zn. IV. ÚS 476/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.476.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/267316d7-e2cf-4142-8ae1-59e29a787a9e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.476.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.476.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.476.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 476/2018-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša\n(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Stapring, a. s., Piaristická 2, Nitra, zastúpenej spoločnosťou GHS Legal, s. r. o.,\nLazaretská 3/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Horňák,\nLL.M., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 S 48/2017 z 28. februára 2018\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Stapring, a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2018\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Stapring, a. s. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\n\nlen „ústava“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n11 S 48/2017 z 28. februára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že cenné papiere (akcie; ISIN\nCS0009005657) sťažovateľa ako emitenta boli 19. novembra 1993 prijaté na obchodovanie\nna regulovanom voľnom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave, a. s. (ďalej len „burza“).\n3.1 Dňa 5. júna 2015 bol sťažovateľovi doručený list z 2. júna 2015, ktorým mu\nburza oznámila, že rozhodnutím predstavenstva burzy z 28. mája 2015 v súlade s čl. 10\nods. 10.1 písm. a) Pravidiel regulovaného voľného trhu pozastavila s účinnosťou od 2. júna\n2015 obchodovanie s cennými papiermi (ISIN CS0009005657), a to z dôvodu nesplnenia\ninformačnej povinnosti zo strany sťažovateľa voči burze spočívajúcej v doručení ročnej\nfinančnej správy k 31. decembru 2014 spolu s dokladom o jej uverejnení.\n3.2 Dňa 9. septembra 2015 bol sťažovateľovi doručený list z 3. septembra 2015,\nktorým burza sťažovateľovi oznámila, že v súlade s čl. 10 ods. 10.1 písm. a) Pravidiel\nregulovaného voľného trhu a rozhodnutím predstavenstva burzy z 28. mája 2015 vylúčila\ns účinnosťou od 3. septembra 2015 cenné papiere (ISIN CS0009005657) sťažovateľa ako\nemitenta z obchodovania na regulovanom voľnom trhu burzy, a to z dôvodu nesplnenia si\nzákonnej informačnej povinnosti voči burze.\n4. Žalobou doručenou krajskému súdu 21. decembra 2015 sa sťažovateľ domáhal\npreskúmania zákonnosti listu burzy z 2. júna 2015 označeného ako „Pozastavenie\nobchodovania s cennými papiermi a výzva na odstránenie nedostatkov“ a listu\nz 3. septembra 2015 označeného ako „Vylúčenie cenných papierov z obchodovania na\nregulovanom voľnom trhu BCPB“ a žiadal ich zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. e) zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.\n5. Krajský súd napadnutým uznesením v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nsúdny poriadok“) žalobu sťažovateľa odmietol. Podľa názoru krajského súdu burza nemala\npri rozhodovaní o vylúčení cenných papierov z obchodovania na regulovanom voľnom trhu\n\n2\n\npostavenie orgánu verejnej správy, preto preskúmanie zákonnosti predmetných oznámení\npodľa čl. 46 ods. 2 ústavy nebolo prípustné.\n6.1 Sťažovateľ s názorom vysloveným v napadnutom uznesení krajského súdu,\nv zmysle ktorého burza nemala pri rozhodovaní o vylúčení cenných papierov\nz obchodovania na regulovanom voľnom trhu postavenie orgánu verejnej správy, nesúhlasí,\nnapadnuté uznesenie krajského súdu považuje za nezákonné, arbitrárne a také, ktorým bola\nporušená zásada zákazu denegatio iustitiae (odopretie spravodlivosti).\n6.2 V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že burza ako jediný organizátor\nregulovaného trhu s cennými papiermi na území Slovenskej republiky, ktorý je členený na\ntrh kótovaných cenných papierov a regulovaný voľný trh, je „právnickou osobou a v zmysle\n§ 2 ods. 3 Zákona o burze cenných papierov má Žalovaný (burza, pozn.), v rozsahu\nustanovenom zákonom, právomoc rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, a teda má postavenie správneho\norgánu aj v zmysle § 1 ods. 2 Správneho poriadku, keďže v zmysle tohto ustanovenia je\nsprávnym orgánom aj právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb...\nAj napriek skutočnosti, že Zákon o burze cenných papierov neobsahoval v čase\nvydania napadnutých rozhodnutí v súvislosti s rozhodovaním o vylúčení cenných papierov\nz obchodovania na regulovanom voľnom trhu žiaden výslovný odkaz na Správny poriadok,\ntak povinnosť Žalovaného ako orgánu verejnej správy postupovať podľa Správneho\nporiadku ako všeobecného procesného predpisu o správnom konaní (v rámci rozhodovania\no právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb)\nvyplýva priamo z ustanovenia § 1 ods. 1 Správneho poriadku...“.\n6.3 Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie burzy o vylúčení\ncenných papierov z obchodovania na regulovanom voľnom trhu je rozhodovaním v rámci\nsprávneho konania, o čom podľa sťažovateľa svedčí aj to, že „skutkové okolnosti, ktoré sú\ndôvodom pre vylúčenie cenných papierov Sťažovateľa z obchodovania na regulovanom\nvoľnom trhu sú súčasne verejnoprávnym deliktom, za ktorý je v súčasnosti voči\nSťažovateľovi vedené deliktuálne správne konanie zo strany Národnej banky Slovenska...\nRozhodnutie Žalovaného o pozastavení, či vylúčení cenných papierov Sťažovateľa\n\n3\n\nz obchodovania na regulovanom voľnom trhu preto nemôže byť súkromnoprávnym\nrozhodnutím, je potrebné tento rozhodovací proces považovať za verejnoprávny proces,\nkeďže toto konanie a vydanie rozhodnutia je následkom porušenia, či nedodržania\nvšeobecne záväzných právnych predpisov zo strany Sťažovateľa...\nOdhliadnuc od vyššie uvedenej argumentácie Sťažovateľa, t. j. aj keby Žalovaný\nnemal pri rozhodovaní o vylúčení cenných papierov z voľného regulovaného trhu\npostavenie orgánu verejnej správy, tak toto jeho rozhodnutie nemôže byť v zmysle vyššie\nuvedeného vylúčené zo súdneho preskúmavania, keďže napadnuté rozhodnutia Žalovaného\nsú spôsobilé zasiahnuť do základných práv a slobôd Sťažovateľa...\nPri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia\norgánu verejnej správy je Porušovateľ povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté\nrozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania,\nktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva\no ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho\npreskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť...\nZákladným právom je aj právo vlastniť majetok (ochrana vlastníctva, obmedzenie\nvlastníckeho práva, dedenie, vyvlastnenie) a je zrejmé, že Žalovaný zasahuje svojimi\nrozhodnutiami do vlastníckeho práva Sťažovateľa, keďže Sťažovateľovi v dôsledku\nrozhodnutí Žalovaného vznikla v zmysle § 118g v spojení s § 170 ods. 3 v zmysle zákona\n566/2001 Z. z. o cenných papieroch povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie všetkých\nakcií Žalovaného a v súčasnosti je Sťažovateľ nútený v súvislosti s touto povinnosťou\nuskutočňovať rôzne úkony, ktorých následky môžu byť nezvrátiteľné a pre samotného\nSťažovateľa likvidačné.“.\n7. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, „aby Ústavný súd\nSlovenskej republiky vyslovil, že Uznesením Krajského súdu v Nitre, č. k. 11 S/48/2017-99\nzo dňa 28.02.2018 bolo porušené Sťažovateľove právo na súdnu a inú právnu ochranu\nv zmysle článku 46 Ústavy SR a na základe tohto zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil\nKrajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.“.\n\n4\n\nII.\n8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na\nochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je\nsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n11.1 Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu.\n11.2 Napriek tomu, že sťažovateľ v sťažnosti výslovne nekonkretizuje, porušenie\nakého základného práva obsiahnutého v čl. 46 ústavy namieta, z obsahu sťažnosti je zrejmé,\nže sťažovateľ má na mysli základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.\n\n5\n\n11.3 Pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovateľ v texte svojej sťažnosti\npoukazuje aj na porušenie práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým uznesením krajského súdu,\navšak vzhľadom na to, že v podanej sťažnosti sa sťažovateľ výslovne domáha toho, aby\nústavný súd vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 46 ústavy, ústavný súd posúdil obsah sťažnosti v časti\npoukazujúcej na porušenie práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu len ako podporný argument sťažovateľa, a teda ako súčasť\nodôvodnenia sťažnosti.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n13. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n14. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n15. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\n\n6\n\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť pre nedostatok svojej\nprávomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n16. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na\nkonkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa\nčl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných\nslobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.\nÚstavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý\nnasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na\nochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde\n(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp\nminimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých\nrozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n17. Podľa § 29 Správneho súdneho poriadku konanie na správnych súdoch je\njednoinštančné, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti rozhodnutiam krajských súdov\nv správnom súdnictve tak v zásade odvolanie ako riadny opravný prostriedok prípustné nie\nje.\n18. Správny súdny poriadok v § 438 umožňuje podať proti právoplatnému\nrozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť je do právneho poriadku\nSlovenskej republiky novozavedený opravný prostriedok proti rozhodnutiam krajských\nsúdov, ktorý v správnom súdnom konaní nahrádza inštitút odvolania.\n19. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu prednáša sťažovateľ proti napadnutému\nuzneseniu krajského súdu v podstate jedinú zásadnú námietku. Jej obsahová stránka spočíva\nv odmietnutí spravodlivosti (denegatio iustitiae), keďže krajský súd procesným rozhodnutím\n\n7\n\npodľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku sťažovateľovu správnu žalobu\nodmietol a jej meritórnymi dôvodmi sa nezaoberal. K samotnému súdnemu prieskumu\nsťažovateľom napadnutých správnych aktov tak nedošlo. Napadnutým uznesením krajského\nsúdu tak malo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, jeho\nzákladného práva na súdny prieskum zákonnosti ním napadnutých správnych aktov a jeho\npráva na spravodlivé súdne konanie.\n20. Podľa § 440 ods. 1 písm. j) Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť\nmožno odôvodniť tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým,\nže podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n21. Podľa názoru ústavného súdu citovaný dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440\nods. 1 písm. j) Správneho súdneho poriadku predstavuje procesnú platformu, ktorou sa\nsťažovateľ v správnom súdnictve môže účinne domáhať ochrany svojich základných práv,\nk porušeniu ktorých malo podľa jeho názoru dôjsť procesným rozhodnutím správneho súdu,\nktorým sa konanie o žalobe končí (§ 98 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). Niet totiž\npochýb, že procesné odmietnutie správnej žaloby má priamy dopad na podobu poskytovanej\nsúdnej ochrany, a tým i na základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.\nV dôsledku takéhoto rozhodnutia totiž správny súd nezaujme autoritatívne (rozhodovacie)\nstanovisko k meritórnym výhradám (žalobným bodom), ktoré proti napadnutému postupu\nalebo rozhodnutiu orgánu verejnej správy sťažovateľ predniesol.\n22. S ohľadom na prednesené dôvody je ústavný súd toho názoru, že kasačná\nsťažnosť\n\npredstavuje\n\nv okolnostiach\n\nsťažovateľovej\n\nveci\n\núčinný\n\nprostriedok,\n\nprostredníctvom ktorého následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) ako súd kasačný poskytuje ochranu základným právam, ktorých porušenie sťažovateľ\nnamieta v sťažnosti doručenej ústavnému súdu.\n23. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „vyčerpal v danej veci všetky právne\nprostriedky (najmä všetky riadne opravné prostriedky, ale aj viaceré mimoriadne opravné\nprostriedky), ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne\n\n8\n\nposkytoval, a na ktorých použitie bol Sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov,\na preto už nemôže požiadať o účinnú ochranu svojho základného práva iný orgán verejnej\nmoci, ako Ústavný súd Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je v danej veci\nporušovania základného práva Sťažovateľa oprávnený konať a rozhodovať Ústavný súd\nSlovenskej republiky.“. Z obsahu sťažnosti nevyplýva, kedy a aké opravné prostriedky\nsťažovateľ pre účely ochrany svojich základných práv a slobôd využil.\n24. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ v danom prípade podaním z 8. júna 2018 podal\nproti napadnutému uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorá bola krajskému súdu\ndoručená 12. júna 2018 a o ktorej ku dňu podania ústavnej sťažnosti najvyšší súd ako\nvšeobecný súd právoplatne nerozhodol.\n25.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npoukazuje\n\nna\n\nsvoju\n\ndoterajšiu\n\nustálenú\n\njudikatúru\n\n(m. m. IV. ÚS 177/05), podľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných\nprávnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo\nslobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých sú oprávnení podľa osobitných predpisov,\nnemožno rozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až\nrozhodnutie o ňom príslušným orgánom. Iná interpretácia by v danej veci mala za následok\nnežiaducu situáciu, keď by to isté rozhodnutie súčasne preskúmavali tak všeobecný súd, ako\naj ústavný súd. Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nepredstavuje právny prostriedok\nnápravy, ktorý možno využiť súčasne popri iných prostriedkoch nápravy, ktoré má\nsťažovateľ k dispozícii; sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých\nprípustných prostriedkov nápravy došlo podľa tvrdenia sťažovateľa k porušeniu jeho\nzákladných práv alebo slobôd (m. m. IV. ÚS 21/02).\n26. V okolnostiach posudzovanej veci sťažovateľ podaním kasačnej sťažnosti, ako aj\npodaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vedome vytvoril stav, keď by o jeho veci\nmali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako kasačný súd a ústavný\nsúd), čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty ústavne\naprobovateľné, pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej\nistej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci najvyššieho súdu vo veci\n\n9\n\nsťažovateľa predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie\nsťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím najvyššieho súdu o poslednom procesnom\nprostriedku, ktorý bol sťažovateľom využitý, ako predčasné (m. m. IV. ÚS 142/2010,\nIV. ÚS 109/2012).\n27. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako\nneprípustnú (predčasne podanú) podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. augusta 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne konanie", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ce53286e-ffcb-434f-bdee-7ce1410149d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 109/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 109/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ce53286e-ffcb-434f-bdee-7ce1410149d4"}, {"guid": "ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/02 z 19. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-19", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba"}], "citovane_v": []}