{"guid": "ussr:f62f8d2d-b543-4a5c-8ad8-4ed56797414e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.482.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 482/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 482/2018 z 13. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 482/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.482.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f62f8d2d-b543-4a5c-8ad8-4ed56797414e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.482.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.482.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.482.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 482/2018-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Avalon SK, s. r. o., Bagarova 1178/2, Bratislava, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou PETKOV & Co s. r. o., Na vŕšku 12, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nMgr. Ivan Petkov, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Bratislava III sp. zn. 23 Cb 265/2015 z 21. apríla 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Avalon SK, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2017\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Avalon SK, s. r. o., Bagarova 1178/2, Bratislava\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou PETKOV & Co s. r. o.,\nNa vŕšku 12, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Ivan Petkov, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nOkresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 23 Cb 265/2015 z 21. apríla\n2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa ako žalobkyňa\nv konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 23 Cb 265/2015 domáhala návrhom\n(z 13. novembra 2014, pozn.) na vydanie platobného rozkazu zaplatenia sumy 9 418,50 €\nz titulu neuhradenej odmeny za poskytnuté čiastkové plnenie (právnym predchodcom\nsťažovateľky, pozn.) na základe zmluvy o poskytovaní služieb žalovanému.\nSťažovateľka podala návrh na pripustenie zmeny žaloby z 15. februára 2017, ktorým\nsi uplatnila aj druhý nárok – na náhradu škody vo forme ušlého zisku v sume 246 226,50 €\ns odôvodnením, že z dôvodov na strane žalovaného došlo k odstúpeniu od zmluvy\ns účinnosťou od 10. decembra 2014, a od okamihu účinnosti odstúpenia od zmluvy\nprekvalifikovala titul skôr uplatneného nároku (v rovnakom rozsahu, pozn.) na bezdôvodné\nobohatenie na strane žalovaného.\nO návrhu sťažovateľky rozhodol okresný súd napadnutým uznesením na pojednávaní\n21. apríla 2017 tak, že nepripustil zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení. Ako dôkaz\nv konaní pred ústavným súdom sťažovateľka pripojila rovnopis zápisnice z pojednávania\nokresného súdu z 21. apríla 2017.\nSťažovateľka namieta najmä vecnú nedôvodnosť nepripustenia zmeny jej žaloby,\nkeďže je toho názoru, že všetky zákonné predpoklady pre pripustenie zmeny žaloby boli\nnaplnené, čo zároveň považuje za odmietnutie spravodlivosti zo strany okresného súdu\na napadnutému\n\nuzneseniu\n\nvytýka\n\nnedostatok\n\ndôvodov,\n\nSťažovateľka v tejto súvislosti v sťažnosti okrem iného uvádza:\n\n2\n\narbitrárnosť\n\na\n\nsvojvôľu.\n\n«Podstata žalobných tvrdení právneho predchodcu sťažovateľa obsiahnutých\nv žalobe spočívala v tom, že medzi právnym predchodcom sťažovateľa ako objednávateľom\na žalovaným ako zhotoviteľom bola v súvislosti z ich podnikateľskou činnosťou uzatvorená\nústna zmluva o poskytovaní služieb...\nPrávny predchodca sťažovateľa sa zaviazal dodať žalovanému Plnenie formou\nčiastkových plnení podľa dohodnutého vecného a časového harmonogramu, pričom celé\nPlnenie sa malo plniť priebežne s predpokladaným ukončením 31. 05. 2014. Žalovaný sa\nzaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi sťažovateľa za dodané Plnenie dohodnutú\nodmenu vo výške určenej ako násobok jednotkovej ceny podľa pracovných pozícii vo výške\n29,90 € za hodinu poskytnutej služby a to priebežne podľa dohodnutého času plnenia\njednotlivých čiastkových plnení a v rozsahu skutočne vykázaného času pri poskytovanom\nčiastkovom plnení. V súlade s dohodnutým časovým harmonogramom, dodal právny\npredchodca sťažovateľa žalovanému dňa 30. 09. 2013 druhé čiastkové plnenie... vo forme\nelektronického dokumentu a to podľa pokynu žalovaného v stave rozpracovanosti k 3. 9.\n2014, keďže došlo k dočasnému pozastaveniu prác... Právny predchodca sťažovateľa za\ndodané Druhé čiastkové plnenie riadne fakturoval dohodnutú odmenu určenú ako súčin\njednotkovej ceny a času (počtu hodín) podľa pracovných výkazov v rozsahu 315 hodín,\na teda vo výške 9.418,50 EUR s dátumom splatnosti ku dňu 08. 02. 2014.\nŽalovaný fakturovanú dlžnú sumu vo výške 9.418,50 EUR splatnú dňom 08. 02. 2014\nani len z časti neuhradil a to ani napriek tomu, že bol na splnenie svojho záväzku právnym\npredchodcom sťažovateľa riadne vyzvaný a počnúc dňom 09. 02. 2014 je so splnením\nsvojho peňažného záväzku v omeškaní.\nSťažovateľ odôvodnil svoj Návrh (na pripustenie zmeny žaloby, pozn.) v podstate\ntým, že jeho právny predchodca žalobcu prípisom zo dňa 04. 12. 2014 nazvaným ako\n„Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní služieb ´Vybudovanie centra pre autorské práva´“...\nod Zmluvy odstúpil. Odstúpenie od Zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 10. 12. 2014.\n... Okamihom účinnosti odstúpenia od Zmluvy ku dňu 10. 12. 2014, prináležala\nžalovaná suma 9.418,50 EUR právnemu predchodcovi sťažovateľa a v súčasnosti\nSťažovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 351 ods. 2 druhá veta zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „OBZ“)\nv spojení s § 1 ods. 2 OBZ a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n\n3\n\nMomentom odstúpenia od Zmluvy vznikla právnemu predchodcovi sťažovateľa aj\nškoda vo forme ušlého zisku, ktorý predstavuje rozdiel medzi stranami v Zmluve\ndohodnutou celkovou cenou za poskytnutie služieb, vyplývajúcou z časového a vecného\nharmonogramu (nachádzajúcimi sa od počiatku v súdnom spise), t. j. medzi sumou\n263.120,00 EUR a sumou, ktorú žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu už zaplatil v\nčase pred odstúpením od Zmluvy, t. j. sumou 7.475,00 EUR a sumou bezdôvodného\nobohatenia vo výške 9.418,50 EUR. Ušlý zisk predstavuje teda sumu 246.226,50 EUR.\nPorušovateľ na pojednávaní, konanom dňa 21. 04. 2017 uznesení rozhodol tak, že\nsťažovateľom navrhnutú zmenu žaloby nepripustil a toto svoje rozhodnutie v nadväznosti na\nzákonné predpoklady (nepripustenia) zmeny žaloby podľa § 143 CSP žiadnym spôsobom\nneodôvodnil.\nPorušovateľ tak učinil napriek tomu, že právny predchodca sťažovateľa i samotný\nsťažovateľ uplatňovali a uplatňujú svoj pôvodný i týmto Návrhom zmenený žalobný nárok\nna základe tej istej Zmluvy, ktorej predmetom plnenia bolo „Vybudovanie centra pre\nautorské práva“ a na základe absolútne identických dôkazných prostriedkov, teda aj na\nzáklade tej istej listiny - vecného a časového harmonogramu s údajom o cene - výške ušlého\nzisku, ktorý sa od počiatku nachádza v súdnom spise Porušovateľa. Dôkaz výsluchom\nsvedkov, ktorý sťažovateľ na výzvu Porušovateľa navrhol dňa 14. 2. 2017 (teda pred\npodaním Návrhu) je navyše potrebný rovnako pre pôvodne žalovaný nárok, ako aj pre\nzmenený žalobný nárok, keďže sa týka preukazovania existencie Zmluvy, ako aj jej\npredmetu, či ďalších zmluvných podmienok (dohodnutá cena, platobné podmienky, či inak\nškoda, výška ušlého zisku a pod.)\nPodľa názoru sťažovateľa preto boli splnené všetky procesné podmienky na\npripustenie zmeny žaloby, keďže výsledky doterajšieho konania môžu a mohli byť\npodkladom na konanie o zmenenej žalobe bez ďalšieho, tak ako to a contrario vyplýva z ust.\n§ 143 ods. 1 CSP a zároveň nebol daný dôvod na nepripustenie zmeny žaloby podľa § 143\nods. 2 CSP...\n... pred doručením podania - zmena žaloby už boli vykonané listinné dôkazy (časový\na vecný harmonogram obsahujúci dohodnutú odmenu za poskytnuté služby za jednotlivé\nčiastkové plnenia i za plnenie ako celok), ktorými sťažovateľ preukazuje výšku žalovanej\n\n4\n\nsumy po pripustení zmeny žaloby a k tejto skutkovej otázke ani nenavrhoval žiadne ďalšie\n(nové) dokazovanie ktorého potreba by mala byť vyvolaná práve zmenou žaloby.\n... dôkazy (výsluchy svedkov), ktorých vykonanie sťažovateľ navrhol prípisom zo dňa\n14. 02. 2017, sú navrhované výlučne za účelom preukazovania pravdivosti skutkového\ntvrdenia sťažovateľa o existencii ústnej zmluvy, čo bolo a je z pohľadu sťažovateľa\nrelevantné pre preukázanie dôvodnosti pôvodnej žaloby bez ohľadu na to, či došlo alebo\nnedošlo k zmene žaloby a súd by tieto dôkazy vykonať mal a musel aj v prípade, ak by\nk zmene žaloby nedošlo (dôkazom je aj samotný postup porušovateľa po nepripustení zmeny\nžaloby, kedy súhlasil s výsluchom nateraz prvých dvoch osôb zo zoznamu svedkov zo dňa\n14. 02. 2017. Rozsah dokazovania teda nebol žiadnym spôsobom dotknutý a už vôbec nie\nrozšírený z dôvodu zmeny žaloby. Naopak, podkladom pre konanie o zmenenej žalobe mali\nbyť len dôkazy, ktoré už súd skôr pred zmenou žaloby vykonal a tiež tie, ktoré ešte len\nvykoná, pričom by ich vykonal tak či onak aj v konaní o pôvodnej žalobe...\nTým, že Porušovateľ svojim uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 21. 04. 2017\nnepripustil sťažovateľom navrhovanú zmenu žaloby, porušil právo sťažovateľa na súdnu\na inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo sťažovateľa na\nspravodlivý proces vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu, že riadne neodôvodnil,\nprečo (z akých dôvodov vyplývajúcich z CSP) nepripustil zmenu žaloby a len všeobecne\npoukázal na príslušné ustanovenia CSP bez toho, aby ich aplikoval na skutkový stav\nv predmetnej sporovej veci a tiež bez toho, aby aspoň uviedol, v akom rozsahu už bolo\nvykonané dokazovanie a prečo by výsledky doterajšieho dokazovania vykonaného v konaní\nnemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe.\nZ vyššie uvedeného dôvodu je prizmou skôr zmienených práv sťažovateľa nevyhnutné\nnapádané Uznesenie považovať za neodôvodnené a z toho dôvodu svojvoľné.\nPorušovateľ tým, že nepripustil sťažovateľom navrhovanú zmenu žaloby, zároveň\nodoprel sťažovateľovi právo na prístup k súdu a na spravodlivé konanie pred súdom\n(denegatio iustitiae).»\nNa základe argumentácie obsiahnutej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ju\nústavný súd prijal na ďalšie konanie a následne o nej rozhodol nálezom, ktorým vysloví\nporušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\n\n5\n\ndohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, toto uznesenie zruší a vráti vec\nokresnému súdu na ďalšie konanie a prizná jej úhradu trov konania pred ústavným súdom\nv sume 374,81 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde okrem iného vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\n\n6\n\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu. Podľa jej\nargumentácie okresný súd „svoje rozhodnutie v nadväznosti na zákonné predpoklady\n(nepripustenia) zmeny žaloby podľa § 143 CSP žiadnym spôsobom neodôvodnil“. V tejto\nsúvislosti ústavný súd pripomína, že ide o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania,\nnejde teda o meritórne ani konečné rozhodnutie, dôsledkom ktorého by bolo právoplatné\nskončenie veci, prípadne zastavenie súdneho konania.\nZ obsahu a príloh sťažnosti vyplýva, že v čase vydania napadnutého uznesenia bolo\npredmetom konania rozhodovanie o nároku na zaplatenie neuhradenej odmeny\nza poskytnutie\n\nslužby\n\nprávnym\n\npredchodcom\n\nsťažovateľky\n\nna\n\nzáklade\n\nzmluvy\n\ns protistranou, ktorý z hľadiska dokazovania nevykazuje mimoriadnu zložitosť a ktorý bol\nz tohto dôvodu pôvodne uplatnený návrhom na vydanie platobného rozkazu. Podľa názoru\nústavného súdu okresnému súdu nemožno z ústavného hľadiska vytýkať, ak na základe\nsvojich skutkových zistení vyplývajúcich z dovtedy vykonaného dokazovania ustálil, že\ntieto netvoria dostatočný podklad pre rozhodovanie o inom nároku sťažovateľky z titulu\nnáhrady škody (ušlého zisku), pri ktorom je potrebné vykonať v porovnaní s pôvodne\nuplatneným nárokom rozsiahlejšie dokazovanie.\nZároveň ústavný súd upriamuje pozornosť na fakt, že sťažovateľka si uplatnila ďalší\nnárok návrhom z 15. februára 2017 napriek tomu, že jeho vznik odvádza od odstúpenia\nod zmluvy doručeného protistrane 10. decembra 2014 (k nepripusteniu zmeny žaloby došlo\n21. apríla 2017, pozn.). Sťažovateľke nič nebránilo v tom, aby si svoje ďalšie nároky\nsúvisiace s náhradou škody uplatňovala podaním samostatnej žaloby. Pokiaľ ide o plynutie\n\n7\n\npremlčacej doby, je potrebné konštatovať, že účinky prerušenia jej plynutia aj v prípade\npripustenia zmeny žaloby v tomto konaní by nastúpili až pripustením tejto zmeny, a preto\nnemožno badať taký rozdiel v účinkoch podania samostatnej žaloby, ktorý by bol spôsobilý\nzasiahnuť neprípustným spôsobom do sťažovateľkou označeného základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010), že právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nZásada subsidiarity zahŕňa okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného\nsúdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04).\nÚstavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej judikatúry taktiež vyslovil, že\npredpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je také\nporušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred\nzačatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými\nprostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Civilnom sporovom poriadku (pred 1. júlom 2016\nv Občianskom súdnom poriadku) (m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06).\nV nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na to, že v rámci konania o sťažnosti zásadne\npreskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia,\nktorými sa konanie právoplatne skončilo (IV. ÚS 254/2011).\nAk ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky\nzo zásady možnosti preskúmavania len meritórnych právoplatných rozhodnutí, išlo\no prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej bolo v konaní\n\n8\n\no sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá časť konania\nalebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie\ntakejto výnimky je však navyše aj to, že v konkrétnom prípade musí ísť o rozhodnutie\nspôsobilé výrazne a už nezvratným (nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť do ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd\nsťažovateľa, ale zároveň aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na\ndané štádium konania a nemohla by už byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne\nby sa tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by\nho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach\n(IV. ÚS 322/09).\nÚstavný súd nezistil žiadne dôvody na pripustenie výnimky z uvedenej zásady,\npokiaľ ide o sťažnosť smerujúcu proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým\nnepripustil návrh sťažovateľky na zmenu žaloby. Podľa názoru ústavného súdu namietanie\nnesprávnosti (nezákonnosti) a arbitrárnosti napadnutého uznesenia okresného súdu ako\nprvostupňového súdu konajúceho v právnej veci sťažovateľky nemôže byť samo osebe\ndôvodom na vyslovenie porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd v danom prípade neodmietol sťažovateľke\nposkytnutie súdnej ochrany, jej návrhom na zmenu žaloby sa zaoberal a rozhodol o ňom\nv súlade s procesným právom, ktorý mu takýto postup umožňuje (§ 235 ods. 2 Civilný\nsporový poriadok).\nZároveň ústavný súd akcentuje, že nenachádza ústavnoprávne argumenty na to, aby\nzasiahol do rozhodnutia okresného súdu procesnej povahy za situácie, keď sťažovateľka\ndisponuje iným procesným oprávnením na účel dosiahnutia ňou sledovaného výsledku, a to\npodaním samostatnej žaloby. Ústavný súd nie je súdom skutkovým a nie je jeho úlohou\npreskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov procesnej povahy, ktoré nie sú spôsobilé\novplyvniť hmotnoprávnu situáciu sporových strán. Je vecou všeobecných súdov posúdiť, či\ndosiaľ vykonané dokazovanie je alebo nie je dostatočným podkladom pre pripustenie zmeny\nžaloby.\n\n9\n\nÚstavný súd už vyslovil, že nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé\nsúdne konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd svojím\nvstupovaním a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd môže\nurobiť zásah na ochranu ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\ngarantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nemajú\nmožnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m. IV. ÚS 322/09).\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia a náhrada trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "návrh-zmena"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3e3f82a-4591-4ead-9f6c-a406ea60fa85", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 254/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 254/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3e3f82a-4591-4ead-9f6c-a406ea60fa85"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "e7e44836-1837-46c1-8ddd-8007d79f2dc3:d68d0675-4640-42b8-906f-0962d038e3bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/265/2015", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cb/265/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e7e44836-1837-46c1-8ddd-8007d79f2dc3:d68d0675-4640-42b8-906f-0962d038e3bd"}], "citovane_v": []}