{"guid": "ussr:db6430be-b34a-439c-b3fc-8e7f1085946c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.487.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 487/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 487/2018 z 13. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 487/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.487.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/db6430be-b34a-439c-b3fc-8e7f1085946c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.487.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.487.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.487.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 487/2018-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom\nJUDr. Jánom Krnáčom, Námestie SNP 70/36, Zvolen, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Tos 10/2018 a jeho uznesením z 15. februára 2018, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2018\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Krnáčom,\n\nNámestie SNP 70/36, Zvolen, ktorou namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v\nBratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 10/2018 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“) a jeho uznesením z 15. februára 2018 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi (ako aj ďalším\nspoluobvineným, pozn.) je vedené trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania obzvlášť\nzávažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), sčasti v štádiu\npokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením Okresného súdu Bratislava II\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 128/2013 z 8. júna 2016 (v štádiu konania po podaní\nobžaloby, pozn.) bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c)\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“). Po svojom vzatí do väzby opakovane žiadal o prepustenie z nej, avšak jeho\njednotlivé žiadosti boli uzneseniami okresného súdu (pod sp. zn. 1 T 128/2013)\nz 31. augusta 2016, zo 7. októbra 2016, z 8. februára 2017 (v spojení s uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 2 Tos 21/2017 zo 16. marca 2017) a z 10. mája 2017 (v spojení s uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 1 Tos 63/2017 zo 7. júna 2017) zamietnuté.\nNa základe žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 15. decembra\n2017 okresný súd uznesením č. k. 1 T 128/2013-2797 zo 16. januára 2018 v spojení\ns opravným uznesením sp. zn. 1 T 128/2013 z 24. januára 2018 rozhodol, že jeho väzbu\npodľa § 71 ods. 1 psím. a) a c) Trestného poriadku nahrádza dohľadom probačného\na mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, prijíma jeho\npísomný sľub podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, prepúšťa ho na slobodu\na ukladá mu (v uznesení špecifikované) primerané povinnosti a obmedzenia podľa § 82\nods. 1 Trestného poriadku. Proti označenému uzneseniu okresného súdu zo 16. januára 2018\nv časti týkajúcej sa nahradenia väzby sťažovateľa a jeho prepustenia na slobodu prokurátor\n\n2\n\nKrajskej prokuratúry Bratislava (ďalej len „prokurátor“) podal sťažnosť, na základe ktorej\nkrajský súd napadnutým uznesením rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 194 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku zrušil, žiadosť sťažovateľa ako obžalovaného o prepustenie\nz väzby podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol, jeho písomný sľub podľa § 80\nods. 1 písm. b) neprijal a jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka\npodľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nenahradil.\nSťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie v sťažnosti\noznačených základných práv garantovaných ústavou a práv garantovaných dohovorom\nnapadnutým uznesením krajského súdu, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal,\na svoju sťažnosť odôvodňuje okrem iného takto:\n«Sťažovateľ má dôvodne zato, že v sledovanej trestnej veci v súvislosti s konaním\na rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa zo dňa 11. 12. 2017 o prepustenie z väzby\nna slobodu došlo k porušeniu slobôd a práv sťažovateľa zaručených čl. 2 ods. 2, čl. 17\nods. 2, čl. 17 ods. 5 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 , čl. 5 ods. 4\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nKonštatované porušenie vzhľadúvame predovšetkým v nepružnom a prieťahovom\nkonaní o označenej žiadosti obvineného zo dňa 11. 12. 2017 o prepustenie z väzby\nna slobodu, ktoré vyústilo do rozhodnutia druhostupňového súdu, ktorý bez existencie\na zdôvodnenia náležitých a opodstatnených skutočností zotrval na zásahu a obmedzení\ndo základnej ľudskej slobody - osobnej slobody formou väzby, pričom neprihliadol ani\ncelkovú dobu, priebeh a okolnosti doterajšieho trestného konania a dobu trvania doterajšej\nväzby uvalenej na osobu sťažovateľa.\nZ hľadiska formálnych podmienok obmedzenia osobnej slobody sťažovateľa formou\nkrajného procesného prostriedku ultima ratio v podobe väzby sa žiada uviesť, že\n- prebiehajúce trestné stíhanie vedené voči osobe sťažovateľa plynie od 16. 04. 2012,\nto znamená presiahlo dobu 6-tich rokov;\n- obžaloba v konaní redukovala návrh vykonať výsluch svedkov v množstve\nzahrňujúcom 7 osôb;\n- v konaní nebolo nariadené žiadne znalecké dokazovanie, ani iné osobité\ndokazovanie vyznačujúce sa zvýšenou odbornou alebo technickou náročnosťou;\n\n3\n\n- zo žiadnych súdnou praxou ustálených hľadísk sa nejedná o tak zložitú vec, ktorá\nby odôvodňovala aktuálnu dĺžku trestného konania.\nPodstata a povaha predmetu prejednávaného obvinenia a obžaloby vyjadrená\nskutkovým vymedzením v skutkovej vete obžaloby v posudzovanej veci vyvoláva množstvo\npochybností a rozporov, pretože do skutku zahrňuje obchodnoprávne a občianskoprávne\nvzťahy týkajúce sa poistenia a sprostredkovania poistenia, na ktorých vzťahoch\nparticipovali právnické osoby a nadväzne fyzické osoby. Obchodný vzťah medzi\nspoločnosťou\n\n.. a\n\n... prebiehal\n\na fungoval bez vážnejších a zásadnejších problémov po dobu jedného roka vrátane\nriadneho uhrádzania poistného poisťovni (ktoré nehradil ani sťažovateľ, ani spoločnosť\nso sídlom\n\n, ako to mylne tvrdí skutková veta\n\nobžaloby), riešenia poistných udalostí a ostatnej súvisiacej agendy. Následný problémový\nstav vyvolalo jednostranné konanie zo strany poisťovne potom, ako jej bolo\nv septembri 2009 predložených cca 100 poistných zmlúv (cca 2 % zo všetkých zmlúv),\nktorých uzavretie sprostredkovala fyzická osoba... a pri ktorých vznikli pochybnosti\no skutočnom prejave poistníkov (na uzavretí týchto zmlúv sťažovateľ žiadnych spôsobom\nneparticipoval).\n... V rámci doterajšieho dokazovania pred súdom I. stupňa boli vykonané výsluchy\niba 7 (siedmich) svedkov navrhnutých výhradne prokurátorom (v podanej obžalobe\nnavrhoval vypočuť celkom 17 svedkov, avšak v konaní pred súdom tento návrh redukoval\na v súčasnosti nenavrhuje výsluch ďalších osôb v procesnom postavení svedka), pričom ani\njeden z týchto výsluchov, ani výsluch spoluobžalovaného\n\n(na ktorý všeobecne\n\nodkázal druhostupňový súd), nemajú povahu priamych dôkazov usvedčujúcich sťažovateľa\nzo spáchania skutku v intenciách skutkovej vety podanej obžaloby (vypočuté osoby\nnedisponujú poznatkami o tvrdeniach obžaloby vo vzťahu k sťažovateľovi).\n... V nadväznosti na dobu trestného konania v danej veci poukazujeme aj na judikát\nRt 40/2003, v zmysle ktorého orgány musia naviac vo väzobnej veci postupovať\ns „osobitnou starostlivosťou (urýchlením)“.\nPri posudzovaní a rozhodovaní o tom, či vo veci došlo k prieťahom v trestnom\nkonaní a tým aj k porušeniu okrem iného základného práva vyjadreného v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, Ústavný súd vychádzajúc aj z čl. 6 Dohovoru o ochrane\n\n4\n\nľudských práv a základných slobôd a judikatúry štrasburských orgánov, zohľadňuje všetky\nokolnosti prípadu, pričom prihliada predovšetkým na tri základné kritériá, a to právna a\nfaktická zložitosť veci, správanie sa účastníkov konania a spôsob postupu štátneho orgánu v\nkonaní.\n... Z hľadiska materiálnych podmienok väzby sťažovateľa je namieste zvýrazniť,\nže aj v dobe vzatia do väzby bol riadne zamestnaný v spol.\nv\n\nso sídlom\n\n, ako obchodný zástupca pre Poľskú republiku, kde počas týždňa pracoval\n\nv zahraničí. Do Slovenskej republiky chodieval spravidla každý druhý víkend a na pošte mal\nzriadený P. O. Box. Zamestnaný v označenej spoločnosti bol od augusta 2015. Trestnému\nkonaniu sa teda nevyhýbal, a to ani vedome, pričom orgány činné v trestnom konaní mali\nmožnosť zistiť si, že je riadne zamestnaný, odkedy, kde a u akého zamestnávateľa (evidencia\nnapr. v Sociálnej poisťovni) a teda kde a kedy zastihnuteľný.\nSú vážne pochybnosti či vôbec existovala reálna obava, že sťažovateľ ujde alebo sa\nbude skrývať, navyše v aktuálnom štádiu a dĺžke trestného konania je potrebné aj otázku\nútekovej väzby posudzovať so zvýšenou starostlivosťou a aj s ohľadom na kritériá týkajúce\ndĺžky a priebehu trestného konania.\nSťažovateľ si uvedomuje svoje pochybenie týkajúce nedostatočného informovania\norgánov činných v trestnom konaní o svojom pracovnom pobyte v zahraničí, avšak túto\nskutočnosť nemožno absolutizovať a paušalizovať počas celého trestného konania, naopak\ntáto skutočnosť aj s ohľadom na aktuálnu dĺžku a stav trestného konania a aktuálnu dĺžku\nväzby stráca svoj kvalitatívny rozmer.\nOkrem existencie rodinných a pracovnoprávnych vzťahov na strane sťažovateľa sa\nžiada uviesť, že sťažovateľ je osobou, na ktorú sa hľadí ako na netrestanú osobu a vzťahuje\nsa aj na neho princíp prezumpcie neviny.»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva a slobody sťažovateľa\n\npodľa čl. 2 ods. 2, čl. 17\n\nods. 2, čl. 17 ods. 5 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 5 ods. 3, čl. 5\nods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli konaním\n\n5\n\na rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2 Tos/10/2018, zo dňa 15. februára\n2018 porušené.\n2. Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. februára 2018\nsp. zn. 2 Tos/10/2018, a vec sa v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave, aby\no nej znovu konal a rozhodol.“\nSťažovateľ si v sťažnosti tiež uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom\nv celkovej sume 390,50 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nII.1\n\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48\n\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal\nSťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu (okrem iného) namieta, že v jeho\ntrestnej veci došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n7\n\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti v prvom rade poukazuje na skutočnosť,\nže hoci časť sťažnostnej argumentácie sťažovateľa týkajúca sa zbytočných prieťahov zjavne\nsmeruje (aj) proti postupu okresného súdu vo veci samej, sťažovateľ, zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom, v petite svojej sťažnosti namieta porušenie svojich\nv sťažnosti označených práv výlučne napadnutým uznesením krajského súdu (a postupom,\nktorý jeho vydanie predchádzal), ktorým bolo rozhodnuté o väzbe sťažovateľa (v súvislosti\ns jeho žiadosťou o prepustenie z väzby na slobodu, pozn.). Keďže ústavný súd je podľa § 20\nods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania (resp. jeho petitom),\nmohol v danom prípade preskúmať namietané porušenie v sťažnosti označených práv len\nvo vzťahu k sťažovateľom (v petite) označenému napadnutému (väzobnému) uzneseniu\nkrajského\n\nsúdu\n\na jeho\n\npostupu,\n\nktorý\n\nvydaniu\n\ntohto\n\nrozhodnutia\n\npredchádzal\n\n(m. m. napr. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\nV nadväznosti na uvedené v súvislosti s namietaným porušením práv sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd, vychádzajúc z vlastnej\nstabilizovanej judikatúry, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“), konštatuje, že označené články sú v trestných veciach z vecného hľadiska\n(ratione materiae) aplikovateľné len na konanie a rozhodovanie vo veci samej, t. j. na\nrozhodovanie o oprávnenosti trestného obvinenia, nie však na rozhodovanie o väzbe a jej\nďalšom trvaní. Pre rozhodovanie vo väzobných veciach je aplikovaná špeciálna úprava\nobsiahnutá v ustanoveniach čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru, keďže označené články zahŕňajú\nvšetky základné hmotné a tiež procesné atribúty (základného) práva na osobnú slobodu\nvrátane požiadavky, aby v postupe príslušných orgánov v súvislosti s rozhodovaním o väzbe\nnedochádzalo k zbytočným prieťahom (čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru). Na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe sa preto aplikujú špeciálne ustanovenia\no osobnej slobode vyplývajúce z čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru, a nie všeobecné ustanovenia\nčl. 46 ústavy a naň nadväzujúce ďalšie články siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy\n(vrátane čl. 48 ods. 2 ústavy), resp. ustanovenia čl. 6 dohovoru, garantujúce právo na súdnu\nochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. napr. II. ÚS 10/2016,\nI. ÚS 124/08, II. ÚS 60/08, III. ÚS 135/04, IV. ÚS 397/2010, resp. napr. Khudoyorov\nv. Rusko, č. 6847/02, rozsudok ESĽP z 8. 11. 2005, body 124 –125, 172 – 174 a 193,\n\n8\n\nÖcalan v. Turecko, č. 46221/99, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 5. 2005, body 83 – 84\na 103, alebo Khudobin v. Rusko, č. 59696/00, rozsudok ESĽP z 26. 10. 2006, body 103\na 115).\nVychádzajúc z uvedeného, z dôvodu, že na vec sťažovateľa sú ustanovenia čl. 48\nods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ratione materiae neaplikovateľné, ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní jeho sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17\n\nods. 2 a 5 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a jeho práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal\nSťažovateľ v posudzovanej veci tiež namieta, že napadnutým uznesením krajského\nsúdu (ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal) došlo k porušeniu jeho základných\npráv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a jeho práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4\ndohovoru.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody v súlade\ns ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo\n\n9\n\ninú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo, aby jeho vec\nbola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania. Prepustenie\nsa môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,\nmá právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\nNamietané porušenie označených práv garantovaných ústavou a dohovorom\nsťažovateľ odôvodňuje (v podstate) tým, že\n-\n\n(aj) pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu došlo\nv postupe príslušných všeobecných súdov k zbytočným prieťahom,\n\n-\n\nnapadnuté uznesenie krajského súdu nie je vo vzťahu ku konštatovanej existencii\nväzobných dôvodov dostatočne odôvodnené,\n\n-\n\nkrajský súd neprihliadol na konkrétne okolnosti prípadu (podľa sťažovateľa)\numožňujúce nahradenie jeho väzby.\n\nÚstavný súd vo vzťahu k sťažovateľom vzneseným výhradám v súlade so svojou\nkonštantnou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci\nvšeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského\nsúdu (ako aj postup jeho vydaniu predchádzajúci) z hľadiska jeho ústavnej\nakceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov so sťažovateľom označeným právami\npodľa ústavy a dohovoru. V súlade s materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti pritom\nústavný súd vzal pri posudzovaní namietaného porušenia práv sťažovateľa napadnutým\n\n10\n\nuznesením krajského súdu do úvahy aj obsah procesne bezprostredne mu predchádzajúceho\nuznesenia okresného súdu sp. zn. 1 T 128/2013 zo 16. januára 2018, keďže označené\nrozhodnutie prvostupňového súdu a napadnuté rozhodnutie krajského súdu o uplatnenom\nopravnom prostriedku (sťažnosti, pozn.) tvoria z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej\nochrany jeden celok (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\nVo vzťahu k prvej z námietok sťažovateľa, že pri rozhodovaní o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu došlo v postupe príslušných všeobecných súdov\nk zbytočným prieťahom, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou poukazuje\nna skutočnosť, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo\nurýchlenosti rozhodovania o väzbe, resp. o jej ďalšom trvaní posudzujú podľa všetkých\nokolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti rozhodovania o väzbe v zmysle\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto\npožiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom\nstupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (m. m. III. ÚS 255/03,\nIV. ÚS 253/05, III. ÚS 345/06). Zo sťažnosti a z dokumentácie k nej priloženej vyplýva,\nže sťažovateľ podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu okresnému súdu\n15. decembra 2017, ktorý o nej rozhodol uznesením č. k. 1 T 128/2013-2797 zo 16. januára\n2018 (tzn. na tridsiaty druhý deň po jej podaní). Na vec sa vťahujúci spisový materiál bol\nna základe sťažnosti prokurátora podanej proti označenému uzneseniu okresného súdu\npredložený krajskému súdu 25. januára 2018, ktorý vo veci rozhodol (napadnutým)\nuznesením sp. zn. 2 Tos 10/2018 z 15. februára 2018 (tzn. tri týždne po predložení veci\na dva mesiace po podaní žiadosti o prepustenie z väzby).\nKrajský súd vo vzťahu k postupu okresného súdu pri rozhodovaní o predmetnej\nžiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby (v kontexte požiadavky na prednostné\na urýchlené rozhodnutie) v napadnutom uznesení uviedol:\n„Sťažnostný súd posudzoval vec aj z pohľadu, či je konanie vykonávané v súlade\nso zásadou prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí (§ 2 ods. 6 Tr. por.),\npričom nezistil také subjektívne prieťahy v činnosti súdu, ktoré by boli v rozpore s touto\nzásadou a ktoré by mali za následok nutnosť prepustiť obžalovaného z väzby na slobodu.\n\n11\n\nObžalovaný je vo väzbe od 9. 6. 2016 a dokazovanie je priebežné vykonávané na hlavnom\npojednávaní konanom v dňoch 3. 8. 2016, 31. 8. 2016, 7. 10. 2016, 9. 11. 2016, 8. 2. 2017\n(rozhodovanie o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu), 22. 3. 2017,\n10. 5. 2017, 28. 6. 2017, 22. 8. 2017, 4. 10. 2017, 23. 11. 2017 a 24 .1. 2018, kedy bolo\nhlavné pojednávanie odročené na 14. 3. 2018 a 4. 4. 2018. Treba pritom uviesť,\nže prejednávaná vec nie je bežnou vecou, ale ide o skutkovo náročnejšiu vec, pričom\nspisový materiál je rozsiahly, skladajúci sa z viacerých zväzkov a trestne stíhané sú viaceré\nosoby.\nK samotnému konaniu o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu\ntreba uviesť, že od podania žiadosti do rozhodnutia sťažnostného súdu o podanej sťažnosti\nuplynula lehota 2 mesiacov, čo je podľa ustálenej súdnej praxe lehota hraničná a skôr\nuž neprimeraná. V tejto súvislosti však treba poukázať, že termín neverejného zasadnutia\nprvostupňového súdu na rozhodnutie o žiadosti pôvodne určený na 11. 1. 2018 bol takto\nneskôr určený dôvodu, že predsedníčka senátu prvostupňového súdu dala dňa 19. 12. 2017\npokyn probačnému a mediačnému úradníkovi na vykonanie predbežného šetrenia\nv súvislosti s kontrolou výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami ohľadom\nobžalovaného (č. l. 2772-2773). ktorý sa mal po prepustení zdržiavať v okrese\n\n, takže\n\nbola nevyhnutná súčinnosť probačných a mediačných úradníkov rôznych súdov, pričom\npríslušná správa probačného a mediačného úradníka je zo dňa 4. 1. 2018 (č. l. 2774-2780).\nĎalej treba poukázať, že obžalovaný\n\npísomnú žiadosť o prepustenie z väzby\n\nna slobodu doplnil svojim písomným sľubom, ktorý predložil až na neverejnom zasadnutí\ndňa 16. 1. 2018. Zdržanie rozhodovania o podanej sťažnosti bolo spôsobené tým,\nže po doručení spisu na tunajší súd na rozhodnutie o sťažnosti prokurátora bola táto\nv zmysle ustálenej súdnej praxe doručená na vyjadrenie druhej procesnej strane,\na to obžalovanému, obhajcovi a náhradnému obhajcovi, pričom vyjadrenie od posledného\nz nich bolo doručené na tunajší sud dna 7. 2. 2018. Sťažnostný súd navyše pripomína,\nže pokiaľ vznikli prieťahy pri rozhodovaní o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby\nna slobodu, tieto nikdy nemôžu mať podľa ustálenej súdnej praxe za následok prepustenie\nobžalovaného z väzby na slobodu (na rozdiel od prieťahov vzniknutých pri prejednaní veci\nsamej), ale sú dôvodom pre prípadné finančné odškodnenie.“\n\n12\n\nÚstavný súd v kontexte posudzovanej námietky sťažovateľa opätovne poukazuje\nna § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je viazaný návrhom na začatie\nkonania (predovšetkým jeho petitom). Sťažovateľ v danom prípade v sťažnosti doručenej\nústavnému súdu namieta len postup (a napadnuté uznesenie) krajského súdu, nie však\nuž postup okresného súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu,\nktorý tak ústavný súd nemohol samostatne preskúmať. V nadväznosti na uvedené ústavný\nsúd konštatuje, že postup krajského súdu, ktorý rozhodol vo väzobnej veci sťažovateľa\nna dvadsiaty prvý deň po predložení spisu prvostupňovým súdom, možno považovať\nza ústavne konformný. Z ústavného hľadiska za akceptovateľný ústavný súd považuje\naj právny záver krajského súdu vyvoditeľný z jeho napadnutého uznesenia, že postup\nprvostupňového súdu vo veci sťažovateľa bol v medziach (hoci na hranici) reálneho\nnaplnenia jeho práva na prednostné a urýchlené rozhodnutie o väzbe. V tejto súvislosti\npoukazuje aj na skutočnosť, že rozhodovanie všeobecných súdov o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu trvalo celkovo (na oboch stupňoch) dva mesiace,\nčo je doba, ktorú (aj pri aplikácii relevantnej judikatúry ústavného súdu) možno považovať\nz ústavného hľadiska za udržateľnú.\nSťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu tiež namieta, že krajský súd\nv napadnutom uznesení nedostatočným spôsobom odôvodnil naplnenie v rozhodnutí\nkonštatovaných väzobných dôvodov. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné\npoukázať na skutočnosť, že k záveru o tom, že dôvody väzby u sťažovateľa trvajú, dospel\nnielen\n\nkrajský\n\nsúd\n\nv napadnutom\n\nuznesení,\n\nale\n\naj\n\nokresný\n\nsúd\n\nv uznesení\n\nsp. zn. 1 T 128/2013 zo 16. januára 2018. Uvedené vyplýva jednak z odôvodnenia\noznačeného rozhodnutia súdu prvého stupňa, a tiež zo skutočnosti, že nahradiť väzbu\nobvineného (obžalovaného) niektorým z na to určených inštitútov možno len v prípade,\nkeď je daný niektorý zo zákonom ustanovených dôvodov väzby.\nOkresný súd v uznesení sp. zn. 1 T 128/2013 zo 16. januára 2018 konštatoval\nexistenciu dôvodov väzby na strane sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného\nporiadku, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil najmä takto:\n„Senát okresného súdu... zistil, že na jednej strane treba uviesť, že stále sú naplnené\n\n13\n\n- jednak tzv. skutkové okolnosti väzby (doteraz zistené skutočnosti predbežne\nnasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky\ntrestného činu, pričom existuje dôvodnosť podozrenia, že obžalovaný konal tak, ako je\nuvedené v uznesení o vznesení obvinenia), čo vyplýva z výpovedí spoluobvinených\na z vykonaných svedeckých výpovedí, ale aj z listinných dôkazov, hoci obžalovaný popiera\nspáchanie skutku a bude úlohou ďalšieho dokazovania posúdiť konanie obžalovaného\nz pohľadu, či napĺňa alebo nenapĺňa znaky trestného činu, pre ktorý bolo vznesené\nobvinenie resp. iného trestného činu,\n- jednak existencia dôvodu útekovej väzby vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný\nnapriek tomu, že mal vedomosť o trestnom stíhaní na dlhší čas vycestoval do zahraničia,\npričom sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí - vo Veľkej Británii, kde býval asi rok a pol\na následne rok a pol v Poľskej republike v Krakowe, pričom neprítomnosť obžalovaného\nbola riešená aj prostredníctvom európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Českou\nrepublikou, kde je zo spáchania činu rovnakej povahy stíhaný, ale aj vzhľadom na\ncharakter a rozsah spáchanej trestnej činnosti, výšku spôsobnej škody a hrozbou vysokého\ntrestu (od 10 do 15 rokov) a tiež existencia dôvodu preventívnej väzby (obavy z\npokračovania v trestnej činnosti v prípade prepustenia na slobodu), a to vzhľadom na\ncharakter a rozsah vyšetrovanej trestnej činnosti a ako aj vzhľadom na to, že obžalovaný\nbol už v minulosti dva krát súdne trestaný aj za rovnakú trestnú činnosť (hľadí sa na neho\nakoby nebol odsúdený) a podľa priloženého uznesenia KS v BB je v Českej republike okrem\niného stíhaný pre obdobný skutok, ktorého sa mal dopustiť v rokoch 2012 až 2013.“\nKrajský súd, rozhodujúc o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu okresného súdu\nzo 16. januára 2018, ktorým (okrem iného) bola väzba sťažovateľa nahradená jeho\npísomným sľubom a probačným dohľadom, v napadnutom uznesení k dôvodnosti\npodozrenia, že sťažovateľ spáchal skutok, pre ktorý bola proti nemu podaná obžaloba,\nuviedol najmä nasledujúce:\n„Sťažnostný súd... z pohľadu zisťovania formálnych a materiálnych podmienok väzby\nmusí uviesť, že z obsahu doteraz vykonaných dôkazov zistil, že trestné stíhanie\nobžalovaného je vedené dôvodne a doteraz zistené skutočnosti predbežne nasvedčujú tomu,\nže skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a pre ktorý bola podaná obžaloba, bol\n\n14\n\nspáchaný, má znaky trestnej činnosti a existuje aj dôvodnosť podozrenia, že obžalovaný\nkonal tak, ako je uvedené v podanej obžalobe a v tejto súvislosti poukazuje na už vykonané\ndôkazy na hlavnom pojednávaní, a to výpoveď spoluobžalovaného\n\n, vykonané\n\nsvedecké výpovede a listinné dôkazy. Obžalovaný popiera spáchanie trestnej činnosti s tým,\nže jeho konanie bolo štandardným výkonom podnikateľskej činnosti a vec by nemala byť\nriešená v trestnom v občianskom súdnom konaní. K tomu sťažnostný súd uvádza, že je práve\núlohou dokazovania na hlavnom pojednávaní vykonať všetky dostupné relevantné dôkazy,\ntieto posúdiť a vyhodnotiť v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a v súlade so zákonom a spravodlivo\no obžalobe rozhodnúť. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní nie je ukončené a z doteraz\nvykonaných dôkazov nie je v tomto štádiu súdneho konania možné urobiť záver, že by bolo\ntrestné stíhanie vedené voči obžalovanému nedôvodné, resp. zjavnú neopodstatnenosť\nvzneseného obvinenia a podanej obžaloby. Samotná skutočnosť, že je obžalovaný stíhaný\nväzobne, neznamená, že musí byť uznaný vinným zo žalovanej trestnej činnosti a že nemôže\nbyť spod obžaloby oslobodený, resp. že musí byť uznaný vinným zo žalovanej trestnej\nčinnosti v rozsahu, v akej sa mu kladie v obžalobe za vinu, keďže väzba má v prejednávanej\nveci iba zaisťovaciu funkciu a má obžalovanému zabrániť jednak v prípadnom vyhýbaní\nsa prebiehajúcemu trestnému stíhaniu, resp. hroziacemu trestu, ak bude uznaný vinným,\njednak v prípadnom páchaní druhovo rovnakej trestnej činnosti na slobode,\nčím sa nezasahuje do prezumpcie neviny, ako to uvádzal obžalovaný. V tomto štádiu\nkonania, v ktorom sa nachádza vyšetrovaná trestná vec, nemusí byť preukázaná vina\nbez dôvodných pochybností, ale postačuje, aby bolo možné z doteraz vykonaných dôkazov\nkonštatovať existenciu dôvodného podozrenia (zákonná formulácia predvetia § 71 ods. 1\nTr. por.) z pohľadu, či skutok bol spáchaný, má znaky trestného činu a či ho obžalovaný\nmohol spáchať, a to vo význame zistenia informácii, ktoré objektívnemu pozorovateľovi\numožnia urobiť záver, že obžalovaný mohol trestný čin spáchať.“\nNaplnenie väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku krajský\nsúd v napadnutom uznesení vo vzťahu k sťažovateľovi odôvodnil najmä takto:\n„Zo spisu je zrejmé, že obžalovaný po podaní obžaloby nepreberal súdom\ndoručované zásielky, nedostavoval sa na hlavné pojednávanie a jeho účasť na úkonoch\nsúdu bola zabezpečená až na základe toho, že bol vzatý do predbežnej väzby a vydávacej\n\n15\n\nväzby ohľadom jeho trestného stíhania pre majetkovú trestnú činnosť v Českej republike a\nna tom základe bol prvostupňovým súdom aj vydaný príkaz na zatknutie dňa 6. 4. 2016,\nktorý bol realizovaný dňa 8. 6. 2016. Z výsluchu obžalovaného pritom vyplýva, že sa mal\nzdržiavať vo Veľkej Británii a v Poľsku, hoci musel vedieť o tom, že je trestne stíhaný na\núzemí Slovenskej republiky a že svojou neúčasťou môže mariť úkony trestného konania a k\ntejto skutočnosti mal teda ľahostajný prístup, čo vyplýva aj z jeho vyjadrenia pri\nrozhodovaní o jeho vzatí do väzby, keď sa vyjadril, že sa spoliehal na matku, že mu dá\nvedieť, keď mu príde predvolanie na súd. Dôvod útekovej väzby u obžalovaného je\nzosilnený tou skutočnosťou, že v prípade preukázania viny hrozí obžalovanému uloženie\ntrestu odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby 10 rokov a v tejto súvislosti sú\nnepodstatné vyjadrenia obžalovaného, že je nevinný a preto mu uloženie žiadneho trestu ani\nnehrozí, keďže doposiaľ vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní nezoslabilo\nskutkové okolnosti vzatia do väzby u obžalovaného na takú relevantnú mieru, ktorá by mala\nza následok možnosť konštatovania nedôvodnosti trestného stíhania obžalovaného.“\nK dôvodu pretrvávania väzby sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku krajský súd v napadnutom uznesení uviedol:\n„Dôvod preventívnej väzby vyplýva z tých ďalších skutočností, že obžalovaný\nje stíhaný pre majetkovú trestnú činnosť nielen v prejednávanej veci, v ktorej mal byť\npodľa obžaloby skutok spáchaný v období september 2008 - september 2009, ale aj v inom\nštáte - v Českej republike a rovnako pre závažnú trestnú činnosť (pre pokračovací obzvlášť\nzávažný zločin podvodu a pokračovací zločin úverového podvodu formou účastníctva\nso spôsobením škody vyše 22,3 mil. Kč resp. vyše 1 mil. Kč, pričom skutky mali byť\nspáchané v období máj 2012 - máj 2013 a september až október 2013). Navyše treba\npoukázať, že obžalovaný už bol v minulosti (v roku 2010) pre majetkovú trestnú činnosť\n(zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.) aj odsúdený a hoci sa na neho\nhľadí v tejto súvislosti akoby nebol odsúdený, súd má pri posudzovaní dôvodu väzby\npodľa ustálenej súdnej praxe pri hodnotení osoby obvineného prizerať na skutočnosť,\nže v minulosti spáchal trestný čin a z tejto skutočnosti vyvodiť príslušné závery, pokiaľ ide\no sklony k páchaniu určitej trestnej činnosti (primerane k tomu R 6/1975). Z uvedeného\nmožno odvodiť dôvodný predpoklad, že obžalovaný si pravdepodobne trestnou činnosťou\n\n16\n\nmajetkového charakteru zabezpečuje prostriedky na živobytie, resp. že mu legálne príjmy\nnepostačujú na uhrádzanie životných nákladov. V tomto smere je teda nepodstatným\nvyjadrenie obžalovaného, že bol pred vzatím do väzby zamestnaný, resp. že mal príjem\nz výkonu podnikateľskej činnosti a že má do budúcnosti prisľúbené zamestnanie.“\nPoukazujúc na obsah rozhodnutí všeobecných súdov vo veci sťažovateľa [ktorých\npodstatné časti (v kontexte posudzovanej námietky sťažovateľa) už boli citované], ústavný\nsúd uvádza, že podľa jeho názoru napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s procesne\npredchádzajúcim uznesením okresného súdu, s ktorým z hľadiska predmetu požadovanej\nústavnej ochrany tvoria jeden celok, v okolnostiach posudzovanej veci jasným,\nzrozumiteľným a presvedčivým spôsobom objasňujú všetky relevantné skutočnosti\nodôvodňujúce ich právny záver o naplnení formálnych i materiálnych podmienok\ntzv. útekovej väzby sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ako aj jeho\ntzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku. Všeobecné súdy\npritom svoje závery odôvodnili konkrétnymi skutočnosťami, týkajúcimi sa tak dôvodného\npodozrenia, že sťažovateľ spáchal trestný čin (resp. sčasti sa pokúsil o spáchanie trestného\nčinu), z ktorého je obžalovaný [ide o výsledky dokazovania vykonaného (dosiaľ) najmä\nvýsluchmi spoluobvinených a svedkov, ako aj listinnými dôkazmi], ako aj existencie\ndôvodnej obavy, že sťažovateľ by po prepustení z väzby ušiel (dlhodobý pobyt sťažovateľa\nv zahraničí\n\nv predchádzajúcom\n\npriebehu\n\ntrestného\n\nkonania,\n\nnepreberanie\n\nsúdom\n\ndoručovaných zásielok, nedostavovanie sa na hlavné pojednávanie, vydanie európskeho\nzatýkacieho rozkazu na sťažovateľa v zahraničí a jeho vzatie do predbežnej a vydávacej\nväzby, charakter a rozsah spáchanej trestnej činnosti, výška spôsobenej škody, hrozba\nvysokého trestu), resp. že by pokračoval v trestnej činnosti (ide najmä o predchádzajúce\nodsúdenia sťažovateľa za druhovo rovnakú trestnú činnosť, prebiehajúce trestné stíhanie\nv zahraničí za obdobnú trestnú činnosť, rozsah spáchanej trestnej činnosti, pri ktorej\nje podozrenie, že si ňou sťažovateľ zaobstarával prostriedky na živobytie).\nVo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, prostredníctvom ktorej popiera spáchanie\nstíhanej trestnej činnosti, ústavný súd uvádza, že považuje za ústavne konformný právny\nnázor krajského súdu obsiahnutý v jeho napadnutom uznesení, že v danom štádiu trestného\n\n17\n\nkonania (vo vzťahu k rozhodovaniu o väzbe sťažovateľa) nemusí byť vina sťažovateľa\nako obžalovaného preukázaná bez dôvodných pochybností (čo je nevyhnutná podmienka\nna prípadný odsudzujúci rozsudok), ale postačuje, ak na základe dosiaľ zistených\nskutočností možno mať dôvodné podozrenie, že trestný čin, pre ktorý je stíhaný, spáchal.\nZa neopodstatnenú ústavný súd považuje aj námietku sťažovateľa, že vzhľadom na celkovú\n(doterajšiu) dĺžku trestného konania, ako aj vzhľadom na dobu, ktorú už strávil vo väzbe,\nnie je jeho ďalšie väzobné stíhanie nevyhnutné. Krajský súd v napadnutom uznesení v tejto\nsúvislosti podľa názoru ústavného súdu správne poukázal na skutočnosť, že celková\n(maximálna) lehota väzby je osobitne upravená v Trestnom poriadku [pri obzvlášť\nzávažnom zločine predstavuje podľa § 76 ods. 6 písm. c) Trestného poriadku dobu\n48 mesiacov a táto v prípade sťažovateľa nebola prekročená, pozn.], pričom dĺžka trvania\nväzby obvineného v konkrétnom prípade nie je závislá od dĺžky trestného konania\n(tú možno zohľadniť pri rozhodovaní vo veci samej), ale závisí od (preukázanej) existencie\nči neexistencie konkrétnych (zákonom ustanovených) väzobných dôvodov.\nSťažovateľ napokon namieta, že krajský súd (na rozdiel od okresného súdu)\nnenahradil jeho väzbu niektorým z na to určených inštitútov, hoci (podľa neho) na to boli\nsplnené podmienky. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti v prvom rade uvádza,\nže nahradenie väzby niektorým zo zákonom ustanovených inštitútov má fakultatívny\ncharakter, t. j. súd môže, avšak nemusí väzbu nahradiť (m. m. II. ÚS 390/2015). Ústavný\nsúd pritom v rámci svojej rozhodovacej činnosti nespochybňuje zákonné obmedzenie\nvyplývajúce z § 80 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého je možné väzbu osoby\nobvinenej z obzvlášť závažného zločinu nahradiť ponúknutou zárukou, sľubom alebo\ndohľadom, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu (napr. I. ÚS 113/08,\nIII. ÚS 387/2010, II. ÚS 466/2012, IV. ÚS 559/2012, I. ÚS 132/2013, II. ÚS 149/2014).\nKrajský súd napadnuté uznesenie v časti, v ktorej konštatoval, že väzbu sťažovateľa\nnemožno nahradiť, odôvodnil najmä takto:\n„Sťažnostný súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je možné väzbu\nnahradiť ani písomným sľubom obžalovaného ani dohľadom probačného a mediačného\núradníka, a to ani pri prípadnom uložení súvisiacich obmedzení alebo povinností, keďže\n\n18\n\ntaké nahradenie by bolo nedôvodné a nedostatočné predovšetkým z materiálneho hľadiska,\na to s ohľadom na závažnosť stíhanej trestnej činnosti s poukazom na osobu obžalovaného,\nktorý bol v minulosti pre rovnaký druh trestnej činnosti už odsúdený a je trestne stíhaný\npre rovnakú, závažnú majetkovú trestnú činnosť aj v Českej republike. Inštitút dohľadu\nprobačného a mediačného úradníka nie je spôsobilý objektívne minimalizovať prípadné\nkonanie obžalovaného zakladajúce zistené väzobné dôvody na takú únosnú mieru, aby bolo\nmožné túto formu nahradenia väzby považovať za dostatočnú aj s poukazom na skutočnosť,\nže taký dohľad nie je vykonávaný nepretržite a reálne nemôže dostatočným spôsobom\nminimalizovať možnosť prípadného páchania trestnej činnosti obdobného charakteru,\npre ktorú je obžalovaný stíhaný, resp. že obžalovaný sa pred prebiehajúcim trestným\nstíhaním nebude vyhýbať. Písomný sľub obžalovaného nemohol byť sťažnostným súdom\nzhodnotený pozitívne takým spôsobom, že aj bude dodržaný, keďže tento už bol v minulosti\nodsúdený pre rovnaký druh majetkovej trestnej činnosti, pre ktorú je teraz stíhaný.\nNahradenie väzby z týchto dôvodov nie je možné ani za uloženia primeraných povinností\na obmedzení, resp. ich kontroly technickými prostriedkami. Pritom pri uložení ich kontroly\ntechnickými prostriedkami ide len o technickú stránku spôsobu výkonu primeraných\nobmedzení alebo povinností, čo môže byť posudzované až v prípade, že budú zistené dôvody\nna nahradenie väzby, čo v prejednávanej veci sťažnostný súd v tomto štádiu konania\nnezistil.\nNavyše a predovšetkým obžalovaný je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, v prípade\nktorého ustanovenie § 80 ods. 2 Tr. por. umožňuje nahradiť väzbu inštitútom nespojeným\ns obmedzením osobnej slobody len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.\nPodľa ustálenej súdnej praxe sa výnimočné okolnosti prípadu posudzujú s ohľadom\nna pomery obvineného a okolnosti prípadu. Za pomery obvineného sa považujú okolnosti\ntýkajúce sa osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia s vyšetrovanou trestnou\nčinnosťou a musia existovať v čase rozhodovania. Za okolnosti prípadu sa v zmysle\nvýnimočných okolností rozumejú také mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú\nbežným a všeobecným okolnostiam, napr. spáchanie trestného činu v afekte alebo zo\nstrachu a pod. Výnimočné okolnosti prípadu sú teda také okolnosti, ktoré sú svojim\nvýznamom resp. charakterom obdobnými k okolnostiam prípadu a k pomerom páchateľa\nustanoveným v prípade mimoriadneho zníženia trestu v § 39 ods. 1 Tr. zák. Sťažnostný súd v\n\n19\n\nprípade obžalovaného nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by v zmysle § 80\nods. 2 Tr. por. umožňovali nahradiť väzbu.\nTýmto podmienkam nevyhovujú v napadnutom uznesení prvostupňového súdu\nuvádzané skutočnosti, že sa na obžalovaného v súčasnosti hľadí, akoby nebol odsúdený,\ncelková dĺžka vykonanej väzby a konštatovanie, že mala byť vykonaná rozhodujúca časť\nusvedčujúcich dôkazov, keďže ide o bežné okolnosti, vyskytujúce sa obvykle aj v prípade\niných väzobne stíhaných osôb. Uvedené skutočnosti teda nespĺňajú vyššie uvedené\npodmienky výnimočných okolností prípadu podľa § 80 ods. 2 Tr. por.\nNa základe uvedených skutočností sťažnostný súd musí skonštatovať, že v prípade\nprepustenia obžalovaného z väzby na slobodu by hrozila reálna obava, že by sa obžalovaný\njednak vyhýbal prebiehajúcemu trestnému stíhaniu a jednak by mohol páchať trestnú\nčinnosť rovnakého druhu, pre ktorú je stíhaný.“\nVychádzajúc predovšetkým z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu, ústavný súd konštatuje, že označené rozhodnutie všeobecného súdu vo veci\nsťažovateľa ani v tejto časti nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti, svojvôle alebo\narbitrárnosti. Ústavný súd v tejto súvislosti, v súlade so svoju stabilnou judikatúrou\npoukazuje na skutočnosť, že k porušeniu čl. 17 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru rozhodnutím\no nenahradení väzby obvineného by v zásade mohlo dôjsť len v prípade, ak by všeobecný\nsúd opomenul rozhodnúť o žiadosti obvineného o nahradenie jeho väzby, resp. ak by\nex offo nerozhodol o tom, či väzbu nahrádza probačným dohľadom (napr. I. ÚS 100/04,\nI. ÚS 239/04, IV. ÚS 215/2010). V danom prípade však z obsahu napadnutého uznesenia\nvyplýva, že krajský súd sa žiadosťou sťažovateľa o nahradenie jeho väzby prijatím\npísomného sľubu, ako aj prípadným dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa\n§ 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku riadne zaoberal a svoj záver, že väzbu sťažovateľa\nv konkrétnych okolnostiach daného prípadu nemožno nahradiť, aj náležitým spôsobom\nodôvodnil. V nadväznosti na uvedené ústavný súd opätovne pripomína, že jeho prvoradou\núlohou je ochrana ústavnosti, a nie ochrana zákonnosti, čo je prejavom doktríny,\nže všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“). Je v právomoci všeobecného súdu\nvykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený,\nústavný súd nemá dôvod doň zasahovať (m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\n\n20\n\nSumarizujúc už vyslovené čiastkové závery, ústavný súd konštatuje, že napadnuté\nuznesenie krajského súdu, ako ani postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nevykazujú také\nústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie\nmohli reálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľom označených základných práv\ngarantovaných ústavou, resp. jeho práv podľa dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa\naj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2018\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "rozhodnutie-odôvodnenie", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-dĺžka väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:135b605c-86c2-4bee-a6e7-5489b27b8a9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.10.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 10/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/2016 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.10.2016.1"}, {"guid": "ussr:c87474bd-ebfd-48f1-acc2-04f5cae21237", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.390.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 390/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 390/2015 z 23. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.390.2015.1"}, {"guid": "ussr:950d1e61-f326-438b-bede-dc2748a391f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 149/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 149/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:950d1e61-f326-438b-bede-dc2748a391f2"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:453faffb-a659-4c47-a95e-4194d86c8327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/2013 z 13. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:453faffb-a659-4c47-a95e-4194d86c8327"}, {"guid": "ussr:c97f1586-dc1a-46bc-844e-128c09cac4ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 559/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 559/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c97f1586-dc1a-46bc-844e-128c09cac4ec"}, {"guid": "ussr:24ef712d-1cb4-42a1-b8e3-741edc07f0a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2012 z 25. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-25", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24ef712d-1cb4-42a1-b8e3-741edc07f0a9"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955"}, {"guid": "ussr:bf1a7c09-824a-4263-9ee3-7aacbbc3d4f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 215/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 215/2010 z 20. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf1a7c09-824a-4263-9ee3-7aacbbc3d4f5"}, {"guid": "ussr:7b7c971d-038b-4184-8bd2-5c3caa6c4852", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 387/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 387/2010 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7b7c971d-038b-4184-8bd2-5c3caa6c4852"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:69eda8c8-adab-4406-b7eb-6c7bed49081c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 113/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 113/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69eda8c8-adab-4406-b7eb-6c7bed49081c"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/06 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:197a35d0-d29d-4f18-b2c2-abf491c62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 253/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 253/05 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:197a35d0-d29d-4f18-b2c2-abf491c62141"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c1331bc0-f8c0-4027-ae54-5d5bedcbee7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.406.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 406/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 406/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.406.2026.1"}, {"guid": "ussr:0d6d2074-e99f-4fa5-8a46-d285227bf800", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 202/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 202/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1"}, {"guid": "ussr:b12fd2dc-adfb-40b7-b8af-b2eabf201854", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 552/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 552/2020 z 2. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1"}]}