{"guid": "ussr:6b8f2e14-da85-453e-8c53-6e8eb10bd2a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 5/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 5/2018 z 17. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. januára 2018, sp. zn. IV. ÚS 5/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.5.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-149", "nazov": "čl. 149 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-149", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 149", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-149", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6b8f2e14-da85-453e-8c53-6e8eb10bd2a5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.5.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.5.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.5.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 5/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Prachová\n\n& Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka\nJUDr. RNDr. Silvia Prachová, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 v spojení s porušením čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. IV Gv 4/11 a postupom\nPrezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej\njednotky, expozitúry Bratislava vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-528/NKA-PK-BA-2013,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o.,\nMiletičova 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. RNDr. Silvia Prachová,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. IV Gv 4/11\na postupom Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej\nprotikorupčnej jednotky, expozitúry Bratislava (ďalej aj „národná protikorupčná jednotka“)\nvo veci vedenej pod ČVS: PPZ-528/NKA-PK-BA-2013.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné konanie\npre podozrenie zo spáchania pokračujúceho trestného činu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v súbehu\ns trestným činom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona. Prokurátor generálnej prokuratúry podal 8. februára 2016 na sťažovateľa\nobžalobu Okresnému súdu Trenčín, ktorý uznesením sp. zn. 2 T/11/2016 z 25. októbra 2016\npostúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava III ako súdu vecne\na miestne príslušnému.\nSťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho\nzákladného práva garantovaného prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy (v spojení s čl. 149\nústavy) a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry\na postupom národnej protikorupčnej jednotky v jeho trestnej veci v štádiu prípravného\nkonania. Svoju sťažnosť odôvodňuje okrem iného takto:\n„Sťažovateľ si dovoľuje uviesť, že namieta porušenie svojich práv a slobôd\nv prípravnom konaní, a to v súvislosti so zbavením mlčanlivosti sťažovateľa zo strany\nvtedajšieho ministra obrany Slovenskej republiky,\na dňa 15. 1. 2014.\n\n2\n\n, zo dňa 13. 12. 2012\n\nSťažovateľ v rámci celého prípravného konania namietal porušovanie svojich práv\nvo svojich výpovediach, avšak, jeho návrhy a sťažnosti boli v trestnom konaní bezdôvodne\nodmietnuté.\nVzhľadom na uvedené má sťažovateľ za to, že vyčerpal právne prostriedky, ktoré mu\nzákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, a na ktorých použitie je\nsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n... Sťažovateľ vykonával funkciu riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva od\n1. 10. 2010 do 2. 12. 2011.\nListom zo dňa 13. 12. 2012 č. p.: VS150-167/2012, minister obrany... v zmysle ust.\n§ 20 ods. 2 Zákona o vojenskom spravodajstve zbavil mlčanlivosti a v zmysle ust. § 40\nods. 1 Zákona o ochrane utajovaných skutočností oslobodil od povinnosti mlčanlivosti\no utajovaných skutočnostiach v súvislosti so žiadosťou predloženou Generálnou\nprokuratúrou Slovenskej republiky sp. zn. IV Gv 4/11 zo dňa 12. 12. 2012 v trestnom konaní\nza pokračujúci zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1\npísm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračujúcim prečinom\npoškodzovania cudzích práv podľa ust. § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona, sťažovateľa o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti\ns činnosťou Vojenského spravodajstva pri realizácii akcií vedených na Vojenskom\nobrannom spravodajstve pod sp. zn..., pri ktorých boli použité informačno-technické\nprostriedky v zmysle zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným\npoužitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajované pred\nnepovolanou osobou, a to za účelom ich výsluchu v rámci trestného konania.\nNásledne, listom zo dňa 15. 1. 2014 č. p.: VSA22-8/2014, minister obrany... v zmysle\nust. § 20 ods. 2 Zákona o vojenskom spravodajstve (sťažovateľa, pozn.) zbavil mlčanlivosti\na v zmysle ust. § 40 ods. 1 Zákona o ochrane utajovaných skutočností oslobodil od\npovinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach v súvislosti so žiadosťou predloženou\nvyšetrovateľom Národnej protikorupčnej jednotky expozitúra Bratislava, Národnej\nkriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru pod ČVS: PPZ-528/NKA-PK-BA-2013 zo\ndňa 10. 1. 2014 v trestnom konaní vedenom vo veci sťažovateľa, ako obvineného... Platnosť\nzbavenia bola stanovená na celú dobu trestného konania...\n\n3\n\nV súvislosti s uvedeným si sťažovateľ dovoľuje poukázať na vyššie citované ust. § 40\nods. 1 Zákona o ochrane utajovaných skutočností, v zmysle ktorého, ak má osoba vypovedať\nv konaní pred štátnym orgánom, môže ju oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o\nutajovaných skutočnostiach vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého\npôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, pričom v zmysle vyššie citovaného ust. § 81 ods. 3\npostavenie ústredného orgánu štátnej správy Zákon o ochrane utajovaných skutočností\npriznáva aj Vojenskému spravodajstvu.\n... Sťažovateľ má za to, že zánikom výkonu funkcie, ako bývalý riaditeľ Vojenského\nobranného spravodajstva, prešiel do stavu radových občanov a stal sa osobou, ktorá sa\nv zmysle ust. § 39 Zákona o ochrane utajovaných skutočnosti nesmie oboznamovať\ns utajovanými skutočnosťami a má v zmysle ust. § 39 ods. 2 Zákona o ochrane utajovaných\nskutočností ustanovenú povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach.\nBývalý riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva je osobou, ktorej právne postavenie\nnie je zhodné s právnym postavením riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva\nv aktívnej službe, to znamená, že ak po zániku výkonu funkcie treba vo verejnom záujme\nzasiahnuť do jeho právneho postavenia, môže ísť iba o zásah, ktorý je výslovne dovolený\nzákonom. ...\n... Ak zákon určuje, že pre účely daného zákona má Vojenské spravodajstvo\npostavenie ústredného orgánu štátnej správy, potom z toho bez pochybností možno vyvodiť,\nže pre účely interpretácie a aplikácie ustanovení dotknutého zákona riaditeľ Vojenského\nspravodajstva má postavenie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy. Uvedené\nkonštatuje aj prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na strane 19\nuznesenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV Gv 4/11/1000-246\nzo dňa 6. 8. 2015 (ktorým bolo trestné stíhanie proti sťažovateľovi vo vzťahu k niektorým\nčiastkovým útokom stíhaných pokračujúcich trestných činov zastavené, pozn.) a na strane\n31 uznesenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV Gv 4/11/1000-297 zo\ndňa 29. 1. 2016 (z príloh sťažnosti vyplýva, že ide o obžalobu podanú na sťažovateľa,\npozn.).\nVo vzťahu k povinnej mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach zákon ukladá\npovinnosť mlčanlivosti a určuje, kto, kedy a akým postupom môže od povinnosti\nmlčanlivosti oslobodiť.\n\n4\n\nSťažovateľ si opätovne dovoľuje poukázať na ust. § 40 ods. 1 Zákona o ochrane\nutajovaných skutočností, v zmysle ktorého, ak má osoba vypovedať v konaní pred štátnym\norgánom, môže ju oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach\nvedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť\npatrí...\nVzhľadom na uvedené, na zbavenie mlčanlivosti o týchto skutočnostiach v súvislosti\ns bývalými príslušníkmi Vojenského spravodajstva nie je minister obrany Slovenskej\nrepubliky oprávnený. Zákon mu nepriznal ani všeobecnú ani osobitnú právomoc na žiadosť\norgánov činných v trestnom konaní zbaviť mlčanlivosti bývalého riaditeľa Vojenského\nspravodajstva...\nNa základe uvedeného má sťažovateľ za to, že v prípade zbavenia mlčanlivosti\na oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti pod č. p.: VS150-167/2012 zo dňa 13. 12. 2012\na pod č. p.: VSA22-8/2014 zo dňa 15. 1. 2014 išlo o rozhodnutie ministra obrany Slovenskej\nrepubliky bez základu v zákone a v rozpore so zákonom. Minister obrany Slovenskej\nrepubliky neuplatnil voči sťažovateľovi iba právomoc, ktorá mu bola v zmysle zákona daná,\nale konal nad jej rámec. Zbavovanie mlčanlivosti bývalých príslušníkov Vojenského\nspravodajstva je v zmysle zákona výlučne v kompetencii vedúceho (riaditeľa) Vojenského\nspravodajstva...\nNa základe zbavenia povinnosti mlčanlivosti sťažovateľ v uvedenej trestnej veci pred\norgánmi činnými v trestnom konaní vypovedal dňa 2. 9. 2014, dňa 3. 9. 2014 a dňa 29. 9.\n2014, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces sťažovateľa.“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Konaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod\nsp. zn. IV Gv 4/11 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu\nochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Konaním vyšetrovateľa Národnej protikorupčnej jednotky expozitúra Bratislava,\nNárodnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru v konaní vedenom pod\n\n5\n\nČVS: PPZ- 528/NKA-PK-BA-2013 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu\na inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nspravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n3. Konaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky neboli ochránené práva\na zákonom chránené záujmy sťažovateľa v zmysle článku 149 Ústavy Slovenskej republiky.\n4. Výsluch sťažovateľa zo dňa 2. 9. 2014, dňa 3. 9. 2014 a dňa 29. 9. 2014 v konaní\nvedenom pod sp. zn. IV Gv 4/11 sa ako dôkaz považuje za neprípustný.\n5. Ústavný súd zakazuje Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a Národnej\nprotikorupčnej jednotke expozitúra Bratislava, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia\nPolicajného zboru pokračovanie v porušovaní základného práva sťažovateľa na súdnu a inú\nprávnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nspravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 20.000 Eur, ktoré sú Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Národná\nprotikorupčná jednotka expozitúra Bratislava. Národná kriminálna agentúra Prezídia\nPolicajného zboru povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet sťažovateľa do jedného\nmesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.\n7. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ v posudzovanej veci namietané porušenie svojho základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (v spojení s čl. 149 ústavy), resp.\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodňuje (v podstate)\ntým, že v procesnom postavení obvineného bol v štádiu prípravného konania ako bývalý\nriaditeľ Vojenského obranného spravodajstva opakovane vypočúvaný o skutočnostiach,\no ktorých sa dozvedel pri výkone uvedenej funkcie, hoci (podľa jeho názoru) bol povinnosti\nzachovávať mlčanlivosť o týchto skutočnostiach zbavený nezákonným spôsobom (podľa\njeho názoru).\nÚstavný súd vo vzťahu k námietkam sťažovateľa v prvom rade poukazuje\nna skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je\nzaložená na princípe subsidiarity, z ktorého vyplýva, že ústavný súd rozhoduje\no sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie základných práv\na slobôd v prípadoch, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej moci.\nZmysel a podstata princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto\n\n7\n\nsúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj\nm. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\nV súvislosti s uplatňovaním princípu subsidiarity v konaniach o sťažnostiach,\nktorými sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd alebo ľudských\npráv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy v trestnom\nkonaní, ústavný súd už opakovane zdôraznil, že „trestné konanie je od svojho začiatku až\npo koniec procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich\nvšeobecných súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo\nv predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom\nskončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných\norgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli\nvo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy\n(IV. ÚS 166/2010, m. m. tiež II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).\nV posudzovanej veci zo sťažnosti sťažovateľa a z jej príloh vyplýva, že prokurátor\ngenerálnej prokuratúry 8. februára 2016 podal na sťažovateľa obžalobu Okresnému súdu\nTrenčín, ktorý uznesením sp. zn. 2 T/11/2016 z 25. októbra 2016 postúpil vec\nna prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava III ako súdu vecne a miestne\npríslušnému. Trestná vec sťažovateľa sa teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu\n(17. júla 2017) nachádzala v štádiu konania pred súdom.\nVychádzajúc z už uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že orgánom\nverejnej moci oprávneným a povinným posúdiť všetky relevantné skutkové a právne\nokolnosti daného prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného\nkonania, ktorý sťažovateľ namieta v sťažnosti podanej ústavnému súdu, je v danom štádiu\ntrestného konania vedeného proti sťažovateľovi predovšetkým príslušný prvostupňový súd\n\n8\n\na v prípade neskoršieho uplatnenia opravných prostriedkov aj odvolací súd a v zákonom\nustanovenom rozsahu tiež dovolací súd. Inými slovami, sťažovateľ v čase podania sťažnosti\nústavnému súdu mal (a stále má) k dispozícii zákonom (Trestným poriadkom) ustanovené\nprostriedky procesnej obrany, prostredníctvom ktorých sa môže pred príslušným orgánom\nverejnej moci (t. j. pred všeobecným súdom) domáhať ochrany tých svojich práv, ktorých\nporušenie postupom orgánov prípravného konania namieta v sťažnosti adresovanej\nústavnému súdu. Za daných okolností preto nie je dôvod, aby ústavný súd v tomto štádiu\nprebiehajúceho\n\ntrestného\n\nkonania\n\nvedeného\n\nproti\n\nsťažovateľovi\n\ndoň\n\nvstupoval\n\na predchádzal, resp. suploval právomoc príslušných orgánov verejnej moci (všeobecných\nsúdov), ktorá predchádza právomoci ústavného súdu.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa uplatnením\nzásady ratione temporis odmietol podľa § 25 ods. 2 (v spojení s § 53 ods. 1) zákona\no ústavnom súde ako neprípustnú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "subsidiarita", "trestné konanie-prípravné", "návrh-neprípustnosť", "mlčanlivosť-zbavenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:39b33430-9a8e-45d5-9639-ed43812abc75", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39b33430-9a8e-45d5-9639-ed43812abc75"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:5a3a0aae-b075-46f1-bbbc-de31906b2528", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/07 z 19. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-19", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a3a0aae-b075-46f1-bbbc-de31906b2528"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 448, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:b1cf93e6-c070-4e2d-bcff-0e03a7fedb38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/02 z 31. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1cf93e6-c070-4e2d-bcff-0e03a7fedb38"}], "citovane_v": []}