{"guid": "ussr:ef12d282-761a-48ba-8814-66ac01553d72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.504.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 504/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 504/2018 z 13. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 504/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.504.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-5.odsek-2", "nazov": "čl. 5 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 5 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 5 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 5 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ef12d282-761a-48ba-8814-66ac01553d72", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.504.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.504.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.504.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 504/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\nzastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Frištikovou, Štúrova 27, Košice, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 5 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10 Sžo 75/2016 z 25. januára 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2017\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Tatianou Frištikovou, Štúrova 27, Košice, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžo 75/2016\nz 25. januára 2017, ktorým tento súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 12 Scud 1/2015-163 zo 16. júna 2016 tak, že zamietol jeho žalobu\no preskúmanie zákonnosti listu Okresného úradu Prešov.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n«Sťažovateľ bol účastníkom konania pôvodne vedeného pred býv. Krajským úradom\nv Prešove pod č. k. 2006/03819, v ktorom sa na základe žiadosti o dňa 28. 11. 2005 v znení\njej doplnenia zo dňa 21. 12. 2005 domáhal vydania osvedčenia o štátnom občianstve SR.\nTáto jeho žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve bola príslušnými\nsprávnymi orgánmi celkovo päťkrát zamietnutá, a to vždy z iných dôvodov, z ktorých tieto\nsprávne orgány nesprávne vyvodzovali stratu štátneho občianstva sťažovateľa. Správne\nakty, ktorými došlo k zamietnutiu žiadosti sťažovateľa o vydanie osvedčenia o štátnom\nobčianstve, boli predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku na základe správnej žaloby sťažovateľa ako žalobcu s výsledkom, že celkovo\nv štyroch prípadoch bolo zamietavé rozhodnutie príslušného správneho orgánu právoplatne\nsprávnym súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\nPosledným rozhodnutím, ktorým došlo k zamietnutiu žiadosti sťažovateľa o vydanie\nosvedčenia o štátnom občianstve, bol list Okresného úradu Prešov /ďalej len „OÚ Prešov“/\nč. OU-PO-OVVS1-2015/000600/TI zo dňa 27. 2. 2015.\nNa základe žaloby sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti tohto listu a postupu\nOÚ Prešov Krajský súd v Prešove /ďalej tiež len „krajský súd“/ rozsudkom\nč. k. 12 Scud/1/2015-98 zo dňa 11. 3. 2016 v spojení s opravným uznesením\nč. k. 12 Scud/1/2015-163 zo dňa 16. 6. 2016 list OÚ Prešov č. OU-PO-OVVS12015/000600/TI zo dňa 27. 2. 2015 zrušil a vec vrátil OÚ Prešov na ďalšie konanie.\nRozsudkom Najvyššieho súdu SR ďalej tiež len „najvyšší súd“ /sp. zn. 10Sžo/75/2016\nzo dňa 25. 1. 2017 bol na základe odvolania OÚ Prešov rozsudok Krajského súdu v Prešove\n\n2\n\nč. k. 12 Scud/1/2015-98 zo dňa 11. 3. 2016 zmenený tak, že žaloba sťažovateľa ako žalobcu\nsa zamieta. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 27. 2. 2017...\nII.\nSťažovateľ podal žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR po tom,\nčo na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. 219191-2005/02232 zo dňa 12. 7.\n2005 bola jeho predchádzajúca žiadosť o udelenie štátneho občianstva posúdená ako\nnadbytočná, nakoľko Ministerstvo vnútra SR dospelo k záveru, že sťažovateľ, ktorý\nnadobudol československé štátne občianstvo narodením, je občanom SR, nakoľko „\n, naturalizáciou v USA v roku 1953 nestratil československé\nštátne občianstvo,“... keďže „v dobe, keď jedna zo zmluvných strán viedla vojnu, tento\ndohovor neplatil“, a preto mu po podaní žiadosti malo byť obratom vydané osvedčenie\no štátnom občianstve SR.\nTento záver Ministerstva vnútra SR bol potvrdený aj vo všeobecne záväznom\nstanovisku č. 219191-2005/02232 zo dňa 23. 11. 2005, podľa ktorého „\n\nv roku\n\n1953 nadobudol štátne občianstvo USA na základe Dohovoru o naturalizácii medzi ČSR\na USA z roku 1928, nakoľko v dobe, keď jedna zo zmluvných strán viedla vojnu, tento\ndohovor neplatil,\n\nnestratil československé občianstvo a podľa zákona\n\nč. 40/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov je štátnym občanom Slovenskej republiky.“\nBýv. Krajský úrad v Prešove rozhodol o žiadosti sťažovateľa o vydanie osvedčenia\no štátnom občianstve prvýkrát listom č. 2006/03819 zo dňa 31. 10. 2006 tak, že osvedčenie\no štátnom občianstve sťažovateľovi odmietol vydať. Toto rozhodnutie bolo na základe\nžaloby sťažovateľa ako žalobcu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove č. k. 3 Scud/1/2007-91 zo dňa 9. 12. 2008 zrušené a vec bola\nObvodnému úradu v Prešove vrátená na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti tohto\nrozhodnutia.\nV poradí druhým rozhodnutím býv. Obvodný úrad Prešov listom č. 2009/00125\nzo dňa 1. 6. 2009 zamietol žiadosť sťažovateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve\ns odôvodnením, že sťažovateľ stratil československé štátne občianstvo v zmysle § 1 ods. 2\nÚstavného dekrétu prezidenta republiky č. 33/1945 Sb., nakoľko pri sčítaní ľudu on aj jeho\nrodičia mali uvedenú maďarskú národnosť. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nč. k. 3 Scud/10/2009-83 zo dňa 23. 3. 2010 bol list býv. Obvodného úradu Prešov\n\n3\n\nč. 2009/00125 zo dňa 1. 6. 2009 na základe žaloby sťažovateľa o preskúmanie jeho\nzákonnosti zrušený a vec bola býv. Obvodnému úradu Prešov ako žalovanému vrátená\nna ďalšie konanie opätovne z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatočné\nodôvodnenie záverov žalovaného.\nPo vrátení veci býv. Obvodný úrad Prešov znovu listom č. 2010/00006 zo dňa\n7. 10. 2010 žiadosť sťažovateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve z rovnakých\ndôvodov zamietol. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 6 Scud/2/2000 zo dňa\n20. 5. 2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo/42/2011 zo dňa\n21. 3. 2012 bol list č. 210/00006 zo dňa 7. 10. 2010 zrušený a vec bola býv. Obvodnému\núradu v Prešove vrátená na ďalšie konanie s odôvodnením, že tento list bol založený\nna nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne aplikácii ust. § 2 ods. 2 Dekrétu\nprezidenta republiky č. 33/1945 Sb., ktoré bolo založené na právnej domnienke zachovania\nčeskoslovenského občianstva u tých osôb, ktoré podali žiadosť o zachovanie štátneho\nobčianstva, a to až do času vybavenia tejto ich žiadosti, čo bol aj prípad sťažovateľa.\nListom býv. Obvodného úradu Prešov č. ObU-PO-OVVS4-2012/00346/TI zo dňa\n4. 9. 2012 bola žiadosť sťažovateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve štvrtýkrát\nopätovne zamietnutá, tentokrát z dôvodu, že s ohľadom na naturalizáciu sťažovateľa\nv Spojených štátoch amerických dňa 2. 10. 1953, sťažovateľ mal týmto dňom stratiť\nčeskoslovenské štátne občianstvo na základe čl. I. Dohovoru o naturalizácii\nzo dňa 16. 7. 1928 č. 169/1929 Sb., uzatvoreného medzi Československom a Spojenými\nštátmi americkými /ďalej len „Dohovor o naturalizácii“/, keďže výnimka neuplatňovania\nDohovoru o naturalizácii podľa čl. I. ods. 3 počas vojnového stavu s ohľadom\nna záver, vyplývajúci zo všeobecne záväzného stanoviska Ministerstva vnútra SR č. SVSOVVS2-2012/031834 zo dňa 16. 2. 2012 o tom, že vojnový stav v Československu trval odo\ndňa 23. 9. 1938 do 31. 12. 1945, sa na sťažovateľa nevzťahovala.\nRozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Scud/1/2012-77 zo dňa 8. 11. 2013 bol\nlist č. ObU-PO-OVVS4-2012/00346/TI zo dňa 4. 9. 2012 zrušený a vec bola vrátená\nprávnemu nástupcovi býv. Obvodného úradu Prešov na ďalšie konania s poukazom na to,\nže s ohľadom na výnimku neplatnosti Dohovoru o naturalizácii podľa čl. I. ods. 3 „v\nďalšom konaní bolo rozhodujúcou otázkou posúdenie, či k udeleniu štátneho občianstva\nSpojených štátov v dôsledku naturalizácie žalobcu na území Spojných štátov došlo v čase,\n\n4\n\nkedy Československo viedlo vojnu,“ pričom však otázku výkladu pojmu „kdy země vede\nválku“ žalovaný správny orgán nesprávne posúdil, keď vojnový stav stotožnil so stavom\nbrannej pohotovosti, avšak správne mal vychádzať v zmysle definície agresie Spoločenstva\nnárodov tak, že vojnový stav v Československu trval od 17. 9. 1938 do 7. 5. 1957 (ukončenie\nvojnového stavu s Japonskom). Krajský súd v odôvodnení ďalej poukázal na nezrovnalosti\nmedzi všeobecne záväznými stanoviskami Ministerstva vnútra SR č. 219191-2005/02232\nzo dňa 23. 11. 2005 a č. SVS-OVVS2-2012/031834 zo dňa 16. 2. 2012, spočívajúce\nv rozdielnom\n\nzávere\n\ntoho\n\nistého\n\norgánu\n\no\n\nčasovom\n\nurčení\n\nvojnového\n\nstavu\n\nv Československu. S ohľadom na to krajský súd uzavrel, že „úlohou žalovaného v ďalšom\nobdobí bude opätovne vo veci rozhodnúť tak, ako naznačil krajský súd v tomto rozsudku.“\nRozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžo/15/2014 zo dňa 4. 11. 2014 bol rozsudok\nKrajského súdu v Prešove č. k. 5Scud/1/2012-77 zo dňa 8. 11. 2013 po preskúmaní\nodvolania žalovaného ako vecne správny potvrdený s tým, že Najvyšší súd SR sa stotožnil\ns právnym názorom krajského súdu o tom, že „v konaní bolo rozhodujúcou otázkou\nposúdenie, či k udeleniu štátneho občianstva Spojených štátov amerických u žalobcu došlo\nv dôsledku jeho naturalizácie na území Spojených štátov v čase, kedy Československo viedlo\nvojnu“ ako aj s výkladom pojmu „když země vede válku“ krajským súdom. Najvyšší súd\ndospel k záveru, že „v ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov rešpektovať\nzáväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v intenciách tohto rozsudku\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove o žiadosti žalobcu opätovne rozhodnúť.“\nPo vrátení veci OÚ Prešov požiadal Ministerstvo vnútra SR o zmenu výkladu\nčl. I ods. 3 Dohovoru o naturalizácii, na čo Ministerstvo vnútra SR reagovalo vydaním\nzáväzného stanoviska č. SVS-OSOM2-2015/005352 zo dňa 26. 1. 2015, ktoré obsahovalo\njednak záver o tom, že „Československo bolo v stave brannej pohotovosti štátu\nod 23. septembra 1938 do 31. decembra 1945, teda mimo tohto obdobia neviedlo vojnu,\nani nebolo vo vojnovom stave“ a jednak záver o tom, že „československí občania, ktorí\nnadobudli naturalizáciou štátne občianstvo v USA v období od 17. septembra 1938\ndo 7. mája 1957, stratili československé štátne občianstvo po zániku okolností vylučujúcich\nuplatnenie zásad inkorporovaných do článku 1 ods. 1 a 2 Dohovoru, teda dňom 8. mája\n1957.“\n\n5\n\nNásledne OÚ Prešov listom č. OU-PO-OVVS1-2015/000600/TI zo dňa 27. 2. 2015\nopakovane zamietol žiadosť sťažovateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR.\nV odôvodnení tohto listu OÚ Prešov po odcitovaní len druhého vyššie citovaného záveru\nvšeobecne záväzného stanoviska Ministerstva vnútra SR č. SVS-OSOM2-2015/005352\nzo dňa 26. 1. 2015 dospel k zisteniu, že „\n\nnie je štátnym občanom Slovenskej\n\nrepubliky, a to z dôvodu zániku jeho československého štátneho občianstva nadobudnutím\nštátneho občianstva Spojených štátov naturalizáciou v súlade s čl. 1 ods. 1 a 2 Dohovoru\no naturalizácii“ s tým, že podľa názoru OÚ Prešov sťažovateľ „stratil bez akýchkoľvek\npochybností československé štátne občianstvo dňa 8. mája 1957.“\nKrajský súd v Prešove zrušenie listu OÚ Prešov č. OU-PO-OVVS1-2015/000600/TI\nzo dňa 27. 2. 2015 v rozsudku č. k. 12Scud/1/2015-98 zo dňa 11. 3. 2016 odôvodnil tým,\nže OÚ Prešov napriek predchádzajúcim viacerým zrušujúcim súdnym rozhodnutiam,\nz ktorých vyplynulo, že žalobcovi do dnešného dňa zostalo štátne občianstvo SR zachované,\n„sa ani v predmetnom liste neriadil právnym názorom vysloveným krajským súdom\nv poslednom rozhodnutí 5Scud/1/2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR\n4Sžo/15/2014 zo dňa 4. 11. 2014,“a opätovne nesprávne rozhodol na základe zmeneného\nstanoviska Ministerstva vnútra SR zo dňa 26. 1. 2015, ktoré krajský súd považoval\nza alibistické stanovisko, ktoré vydal ten istý správny orgán, tá istá osoba, ktorá vydávala\nzáväzné stanovisko tak v roku 2005, ako aj v roku 2012, pričom záver uvedeného stanoviska\nje viac ako nelogický a je v rozpore s aplikáciou, na ktorú poukazovali tak krajský súd,\nako aj Najvyšší súd v predchádzajúcich rozhodnutiach, pričom jednoznačne nereaguje\nna výklad pojmu „kdy země vede válku,“ ale zaoberá sa pojmom mobilizácie, ktorý stav\nnemá s ukončením vojny nič spoločné.“ Krajský súd zdôraznil, že pri posudzovaní aplikácie\nčl. I ods. 3 dohovoru o naturalizácii bolo potrebné pri interpretácii pojmu „kdy země vede\nválku“ stav brannej pohotovosti nie je totožný s vojnovým stavom, ktorý v Československu\ntrval 17. 9. 1938 do 7. 5. 1957, na základe čoho krajský súd dospel k jednoznačnému\nzáveru, že „pokiaľ žalobcovi dňom 2. 10. 1953 podľa naturalizačnej listiny č. No. 7057863\nbolo udelené štátne občianstvo Spojených štátov amerických, v tomto čase viedlo\nČeskoslovensko vojnu a v dôsledku čl. I tretieho ods. 3 Dohovoru neplatil predchádzajúci\nodsek uvedeného článku, tzn. žalobca československé štátne občianstvo nestratil.“...\n\n6\n\nZ odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/75/2016 zo dňa\n25. 1. 2017 vyplýva, že Najvyšší súd SR na základe aplikácie ust. § 19c ods. 1, § 9a ods. 1,\n2, 5 a 8 a § 17 zákona o štátnom občianstve v spojení s čl. I Dohovoru o naturalizácii\ndospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nO. s. p. s § 220 O. s. p. zmeniť a žalobu zamietnuť...\nNajvyšší súd dospel k nasledovnému záveru:\n„Vzhľadom na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno ust. čl. I\nods. 3 Dohovoru aplikovať tak, že každý československý občan, ktorý nadobudol občianstvo\nUSA v období od 17. 09. 1938 do 07. 05. 1957 nikdy nestratil štátne občianstvo\nČeskoslovenska. Je preto správny názor žalovaného, že zo znenia čl. I ods. 3 Dohovoru\njednoznačne vyplýva, že sa jedná o odkladaciu podmienku a v momente, keď krajina vojnu\nskončí, nastávajú účinky predchádzajúceho odseku (t. j. strata štátnej príslušnosti\n(občianstva) Československa. Účastnícke štáty Dohovoru jeho uzatvorením sledovali\nmožnosť upravenia statusu bývalých príslušníkov účastníckych štátov, ktoré nadobudli,\nalebo v budúcnosti mohli nadobudnúť na ich území štátnu príslušnosť. Pritom však\nzákladným zámerom Dohovoru bolo zamedziť vzniku dvojitého občianstva účastníckych\nštátov. Dohovor o naturalizácii vylučoval dôsledky – stratu československého občianstva –\nlen pre celkom mimoriadny prípad, kedy štát pôvodu viedol vojnu. Po zániku tejto okolnosti,\nt. j. po ukončení vojnového stavu Československa, nastala Dohovorom o naturalizácii\npredpokladaná strata československého štátneho občianstva navrhovateľa...\nSťažovateľ má za to, že vyššie označeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR... došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1, 2 Ústavy\nSR, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd», tým, že postup najvyššieho súdu je neprípustným porušením zákazu\nretroaktivity a právnej istoty, čo je nezlučiteľné so zásadami právneho štátu, že jeho právne\nzávery sú arbitrárne, svojvoľné, neudržateľné a nerešpektujúce základné princípy,\nuplatňujúce sa pri interpretácii medzinárodných zmlúv, odlišujúce sa od zásad výkladu\nnoriem vnútroštátneho práva (pričom argumentuje gramatickým výkladom ustanovení\ndohovoru a názorom, že základným zámerom dohovoru nebolo zamedziť vzniku dvojitého\nobčianstva).\n\n7\n\nSťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie\nkonanie a nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu a inú právnu ochranu\n\nzaručené v čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR, právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces\nzaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\nsťažovateľa na štátne občianstvo podľa čl. 5 ods. 2 Ústavy SR rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10 Sžo/75/2016 zo dňa 25. 1. 2017, porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžo/75/2016 zo dňa\n25. 1. 2017 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy\nkonania vo výške 312,34 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám\njeho právnej zástupkyne.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\n\n8\n\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ odôvodňuje porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv spojení s čl. 5 ods. 2 ústavy tým, že najvyšší súd v napadnutom rozsudku\n- porušil zákaz retroaktivity a právnej istoty, čo je nezlučiteľné so zásadami právneho\nštátu,\n- aplikoval nesprávne hmotnoprávne právne normy pri posudzovaní existencie\nštátneho občianstva,\n- v odôvodnení nesprávne interpretoval rozsah pojmu obsiahnutého v Dohovore\no naturalizácii uzatvorený medzi Československom a Spojenými štátmi americkými\nč. 169/1929 Zb. (ďalej len „Dohovor o naturalizácii“) , ktorý sa týka obdobia, „keď štát\nvedie vojnu“,\n- rozhodol arbitrárne, svojvoľne, neudržateľne a nerešpektujúc základné princípy,\nuplatňujúce sa pri interpretácii medzinárodných zmlúv, odlišujúc sa od zásad výkladu\nnoriem vnútroštátneho práva (pričom argumentuje gramatickým výkladom ustanovení\nDohovoru o naturalizácii a názorom, že základným zámerom Dohovoru o naturalizácii\nnebolo zamedziť vzniku dvojitého občianstva),\na preto považuje aj napadnutý rozsudok najvyššieho súdu za nesprávny\na nepresvedčivý, za taký, ktorý porušuje jeho základné právo na súdnu ochranu, resp. právo\nna spravodlivé súdne konanie.\nPodľa čl. 5 ods. 2 ústavy nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej\nrepubliky proti jeho vôli.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n9\n\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nV obsahu práv podľa čl. 46 ústavy a čl. 6 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97).\nK namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 5 ods. 2 ústavy\nK sťažovateľom namietanej arbitrárnosti a neodôvodnenosti napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu ústavný súd poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu (IV. ÚS 115/03).\nV súvislosti s námietkou sťažovateľa ústavný súd považuje za potrebné poukázať\nna svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadné oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\n\n10\n\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 176/03).\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať\nzáver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,\nresp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nV podstatnej časti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžo 75/2016\nz 25. januára 2017, ktorým tento súd na základe odvolania žalovaného (okresného úradu)\nzmenil rozsudok krajského súdu č. k. 12 Scud 1/2015-98 z 11. marca 2016 v spojení\ns opravným uznesením krajského súdu č. k. 12 Scud 1/2015-163 zo 16. júna 2016 tak,\nže žalobu sťažovateľa zamietol, sa uvádza:\n\n11\n\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací... preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne... dospel\nk záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť...\nPodľa § 19c ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve (účinnom\ndo 19. 07. 2015), žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, žiadosti\no prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a žiadosti o vydanie osvedčenia\no štátnom občianstve Slovenskej republiky, o ktorých sa právoplatne nerozhodlo\ndo 31. 09. 2007 sa posudzujú podľa predpisov účinných od 01. 10. 2007 s výnimkou\nuvedenou v ods. 2...\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nodvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal odvolacie dôvody žalovaného najmä z toho\npohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.\nZ obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že rozsudkom Krajského súdu\nPrešov pod sp. zn. 5 Scud/1/2012 zo dňa 8. novembra 2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo/15/2014 zo dňa 04. 11. 2014 bol\nzrušený list bývalého Obvodného úradu Prešov sp. zn. ObÚ-PO-OVVS4-2012/00346/TI\na vec mu bola vrátená na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť s tým, aby sa žalovaný\nzaoberal výkladom pojmu „kdy země vede válku“, a vysporiadal sa s protichodnými\nstanoviskami Ministerstva vnútra SR zo dňa 23. 11. 2005 a stanoviskom zo dňa\n16. 02. 2012.\nŽalovaný v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npožiadal Ministerstvo vnútra SR o zmenu záväzného výkladu Dohovoru a zároveň požiadal\no súhlas na vydanie osvedčenia o štátnom občianstve žalobcovi. Následne Ministerstvo\nvnútra SR zo dňa 26. 01. 2015 vydalo nové stanovisko záväzné pre celú Slovenskú republiku\na pre všetky zastupiteľské úrady Slovenskej republiky a zároveň listom z 12. februára 2015\nodmietlo vydať súhlas s vydaním osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky\nžalobcovi s tým, že v uvedenej veci je potrebné aplikovať stanovisko – výklad k Dohovoru\nMinisterstva vnútra SR z 26. januára 2015, v ktorom sa Ministerstvo vnútra SR stotožnilo\ns výkladom pojmu „kdy země vede válku“, na ktorý sa odvoláva rozsudok Krajského súdu\n\n12\n\nv Prešove sp. zn. 5 Scud/1/2012-77, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Sžo/15/2014...\nV súvislosti s uvedeným odvolací súd poznamenáva, že právnu úpravu vydávania\nosvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky upravuje § 9a zákona o štátnom\nobčianstve. Osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky je verejná listina, ktorou\nsa preukazuje skutočnosť, že určitá fyzická osoba je štátnym občanom Slovenskej republiky.\nSprávny orgán konajúci o vydaní tohto osvedčenia (okresný úrad v sídle kraja) na základe\nposúdenia relevantných právnych predpisov a vydaných listín osvedčí, že konkrétna osoba\nje štátnym občanom Slovenskej republiky, ak to preukazujú uvedené dokumenty. Z § 9a\nods. 5 vyplýva, že ak sa žiadateľ nenachádza v Ústrednej evidencii nadobudnutia a straty\nštátneho občianstva Slovenskej republiky alebo ak sú pochybnosti o jeho štátnom\nobčianstve, obvodný úrad v sídle kraja požiada ministerstvo o súhlas s vydaním osvedčenia\no štátnom občianstve Slovenskej republiky...\nVzhľadom na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno ust. čl. I ods. 3\nDohovoru aplikovať tak, že každý československý občan, ktorý nadobudol občianstvo USA\nv období od 17. 09. 1938 do 07. 05. 1957 nikdy nestratil štátne občianstvo Československa.\nJe preto správny názor žalovaného, že zo znenia čl. I ods. 3 Dohovoru vyplýva, že sa jedná\no odkladaciu podmienku a v momente, kedy krajina vojnu skončí, nastávajú účinky\npredchádzajúceho odseku t. j. strata štátnej príslušnosti (občianstva) Československa.\nÚčastnícke štáty Dohovoru jeho uzatvorením sledovali možnosť upravenia statusu bývalých\npríslušníkov účastníckych štátov, ktorí nadobudli, alebo v budúcnosti mohli nadobudnúť\nna ich území štátnu príslušnosť. Pritom však základným zámerom Dohovoru bolo zamedziť\nvzniku dvojitého občianstva účastníckych štátov. Dohovor o naturalizácii vylučoval\ndôsledky – stratu československého občianstva – len pre celkom mimoriadny prípad, kedy\nštát pôvodu viedol vojnu. Po zániku tejto okolnosti, t. j. po ukončení vojnového stavu\nČeskoslovenska,\n\nnastala\n\nDohovorom\n\no\n\nnaturalizácii\n\npredpokladaná\n\nstrata\n\nčeskoslovenského štátneho občianstva navrhovateľa.\nNavyše právny záver, ktorý krajský súd v tejto veci zaujal je diskriminačný, pretože\nvytvára nerovnosť medzi tými občanmi Československa, ktorí stratili svoje občianstvo\nnaturalizáciou v USA kedykoľvek mimo obdobia „kdy jejich země vede válku“ a tými, ktorí\nnadobudli občianstvo v tomto období.\n\n13\n\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd sa s právnou\nargumentáciou žalovaného, ktorý poukazoval na ustálenú judikatúru súdov, neoboznámil.\nOdvolací súd považuje interpretáciu príslušných ustanovení Dohovoru žalovaným\naj s poukazom na citované rozhodnutia za správny. Zároveň súd poukazuje na to,\nže v Náleze Ústavného súdu Českej republiky č. II ÚS 307/1997 zo dňa 18. 05. 1999, na\nktorý krajský súd poukázal, sa Ústavný súd Českej republiky venuje výkladu pojmu\n„když země vede válku“ v zmysle definície agresie Spoločenstva národov, ktorá bola\nprevzatá do Londýnskej dohody o agresii uzatvorenej dňa 04. 07. 1933 s Československom,\nteda tak, ako ho vykladal v rozhodnutí aj žalovaný. K čl. I ods. 3 Dohovoru len uviedol:\n„z citované úmluvy plyne, že československý občan nepozbýval své dosavadní občanství,\npokud byl v USA naturalizován v době, kdy jeho země vede válku“. Viac sa výkladu\nDohovoru nevenoval, pričom tento nález Ústavného súdu Českej republiky je z roku 1999\na je ojedinelý, vzhľadom na vyššie citované rozhodnutia súdov.\nĎalej odvolací súd poznamenáva, že nález Ústavného súdu SR sp. zn.\nIII. ÚS 346/09-50 zo dňa 27. 04. 2010, na ktorý krajský súd taktiež v napadnutom\nrozhodnutí poukázal, nemožno posudzovať ako obdobný prípad len z dôvodu, že „osoba,\nktorá nestratila štátne občianstvo SR sa domáhala prostredníctvom súdov jeho potvrdenia,\ntak ako tomu bolo v prípade týkajúceho sa, žalobcu...“ s poukazom na to, že predmetný\nnález sa nezaoberá výkladom Dohovoru ani interpretáciou pojmu „kdy země vede válku.“\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že výklad\nDohovoru žalovaným v napadnutom rozhodnutí je správny, žalovaný postupoval v súlade\ns názorom súdu vyššieho stupňa, pojem „kdy země vede válku“ správne interpretoval\nv zmysle definície agresie Spoločenstva národov, a preto odvolací súd v zmysle § 250ja\nods. 3 veta druhá O. s. p. a § 220 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzmenil tak, že žalobu zamietol...\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok postupoval odvolací sú v konaní podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016\n(zákona č. 99/1963 b. Občiansky súdny poriadok).»\nÚstavný súd pri preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\n14\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 250/09).\nKrajský súd rozsudkom č. k. 12 Scud 1/2015-98 z 11. marca 2016 zrušil\n„list“ Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-PO-OVVF12015/000600/TI z 27. februára 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tejto súvislosti\nústavný súd pre úplnosť uvádza a pripomína stanovisko sťažovateľa v sťažnosti, že „jeho\nžiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve bola od r. 2004 celkovo zamietnutá\npäťkrát a to vždy z iných... dôvodov“, v dôsledku meniacich sa záväzných stanovísk\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky v rokoch 2005, 2012 a 2015. So zreteľom\nna námietky sťažovateľa v sťažnosti a na uvedenú požiadavku komplexného posudzovania\nústavný súd poukazuje na podstatnú časť odôvodnenia označeného rozsudku krajského\nsúdu, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n«Krajský súd preskúmal napadnutý list vydaný žalovaným zo dňa 27. 02. 2015,\nako aj postup žalovaného, ktorý predchádzal jeho vydaniu v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv žalobe a dospel k záveru, že preskúmavaný list žalovaného vychádzal z nesprávneho\nprávneho názoru, preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. preskúmavaný list\nžalovaného... zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie...\nPokiaľ žalovaný na takúto interpretáciu pojmu „kdy země vede válku“ neprihliadal\nv predchádzajúcich rozhodnutiach musel súd v predmetnom konaní uvedenú aplikáciu\nskúmať a s poukazom na obsah vydaného listu z 27. 02. 2015 konštatoval, že uvedenú\naplikáciu tohto pojmu si žalovaný vyložil nesprávne práve s dôrazom na Dohovor medzi\nČeskoslovenskom a Spojenými štátmi pod č. 169/1929 z 16. 07.1928. Tento jasne\na nezameniteľne v čl. I. tretí ods. stanovuje, že predchádzajúce ustanovenia tohto článku\nnebudú platiť pre príslušníka jednej z oboch zemí, ktorý dosiahne naturalizáciu v druhej\nzemi v dobe, kedy jeho zem viedla vojnu, tzn., že pokiaľ žalobcovi dňom 02. 10. 1953 podľa\nnaturalizačnej listiny č. No. 7057863 bolo udelené štátne občianstvo Spojených štátov\n\n15\n\namerických, v tomto čase viedlo Československo vojnu a v dôsledku čl. I. tretieho\nods. Dohovoru\n\nneplatil\n\npredchádzajúci\n\nodsek\n\nuvedeného\n\nčlánku,\n\ntzn.\n\nŽalobca\n\nčeskoslovenské štátne občianstvo nestratil.\n... žalovaný bol pri vydaní rozhodnutia viazaný v celom rozsahu právnym názorom\nvysloveným Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 5Scud/1/2012 v spojení s rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR 4Sžo/15/2014 zo dňa 04. 11. 2014, avšak hlavne v súlade s príslušnými\nustanoveniami zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR, ktorý v príslušnom\nustanovení § 17 uvádza, že v prípade, že medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná\nupravuje niektoré otázky vo veci štátneho občianstva odlišne od tohto zákona, platí úprava\nv medzinárodnej zmluve, ktorá je v tomto prípade Dohovor o naturalizácii medzi\nČeskoslovenskom a Spojenými štátmi vydaný ako zákon č. 169/1929 Zb. zo 16. 07. 1928.»\nZohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd zastáva názor,\nže napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, ktorým tento súd zmenil rozsudok krajského súdu\na zamietol žalobu sťažovateľa, nie je arbitrárny a nepresvedčivý, keďže právne závery\nv ňom uvedené nie sú v zjavnom vzájomnom rozpore či urobené v zrejmom omyle\na v nesúlade s platnou právnou úpravou. Najvyšší súd ako súd odvolací podal výklad\nrelevantných ustanovení čl. I až III Dohovoru o naturalizácii týkajúcich sa ako lex specialis\núpravy otázok naturalizácie a straty občianstva, pričom sa oprel o ich teleologický výklad,\nteda o výklad vychádzajúci zo zmyslu a účelu Dohovoru o naturalizácii. V uvedenom\nkontexte vyhodnotil aj štandardnú judikatúru v tejto oblasti (podľa názoru ústavného\nsúdu možno k nej pripojiť napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp. zn. 23 Cdo 628/2000) a uviedol dôvody, prečo nepovažuje nález ústavného súdu vo veci\nč. k. III. ÚS 346/09-50 z 27. apríla 2010 za skutkovo a argumentačne obdobný prípad\n(strata československého štátneho občianstva podľa Ústavného dekrétu prezidenta republiky\nč. 33/1945 Zb.). Ústavný súd v tejto súvislosti považuje vyslovený právny názor, na základe\nktorého „vojnový stav“, resp. obdobie, „keď štát vedie vojnu“, podľa čl. I ods. 3 Dohovoru\no naturalizácii (klauzula o dočasnej neplatnosti ustanovení zmluvy počas doby, v ktorej\njeden zo zmluvných štátov sa nachádza vo vojnovom stave) iba odkladá účinok straty\nčeskoslovenského občianstva a neruší samotné dôvody na jeho stratu, za vecne správny.\n\n16\n\nNajvyšší súd v namietanom rozsudku upozornil na skutočnosť, že pri vydávaní\nosvedčenia o štátnom občianstve (pôvodná žiadosť sťažovateľa smerovala k vydaniu\ntakéhoto osvedčenia) sa len deklaruje zistený skutkový stav (podľa predložených dokladov\na štátoobčianskej evidencie); o udelení či neudelení štátneho občianstva rozhoduje\nna základe žiadosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V rámci svojho právneho\nnázoru najvyšší súd v napadnutom rozsudku podrobne objasnil postup príslušného\nobvodného úradu pri vydávaní osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky\nv zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov účinného do 19. júla 2015 (§ 19c\nv spojení s § 9a ods. 1, 2, 5, 8 a s § 17 o úprave otázok štátneho občianstva v medzinárodnej\nzmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná), čím dostatočne presvedčivo reagoval\naj na argumentáciu sťažovateľa poukazom na čl. 5 ods. 2 ústavy, k porušeniu ktorého zjavne\nnemohlo dôjsť.\nNámietka sťažovateľa o porušení jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy\nje zjavne neopodstatnená, pretože z doterajšieho priebehu relevantných konaní vo veci\nvyplýva, že mal možnosť obrátiť sa na príslušný súd s návrhom na preskúmanie zákonnosti\noznačeného namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy (okresného úradu) a túto\nmožnosť aj využil.\nÚstavný súd za týchto okolností nemá ústavne relevantný dôvod a ani oprávnenie\nna to, aby prehodnocoval závery najvyššieho súdu. Ústavný súd zastáva názor, že najvyšší\nsúd sa vyrovnal so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Do odôvodnenia svojho\nrozhodnutia uviedol postup, akým dospel k tomuto rozhodnutiu, pričom doplňujúco\na v prehľadnom slede zásadne objasnil všetky otázky právnej kvalifikácie sporných otázok\nmedzi účastníkmi konania a zdôraznil dôvody nestotožnenia sa s námietkami sťažovateľa\nuplatnenými aj v rámci predchádzajúcich konaní pred krajským súdom i okresným úradom.\nÚstavný súd s odkazom na svoju stabilnú judikatúru napokon uvádza, že postup\na rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej\n\n17\n\núpravy, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96,\nI. ÚS 6/97). Za porušenie základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní.\nInak povedané, obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie\nsúdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania, preto nie je možné považovať\nnevyhovenie návrhu v konaní pred všeobecným súdom za porušenie tohto práva\n(I. ÚS 3/97).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výklad (interpretácia)", "štátne občianstvo-osvedčenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:220d1302-03e0-47a1-ad89-385b3dd845d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 346/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/09 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:220d1302-03e0-47a1-ad89-385b3dd845d2"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "b785138e-fbdf-4493-b6ce-472cbcc30f68:eb491af7-d40d-4a01-9760-70b6fe74c9b0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8012200841.1", "spisova_znacka": "5Scud/1/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Scud/1/2012 z 7. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-11-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8012200841.1"}], "citovane_v": []}