{"guid": "ussr:0a305f54-0a85-436a-8462-0430bdcbe3d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.508.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 508/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 508/2018 z 13. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 508/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.508.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-149", "nazov": "čl. 149 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-149", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 149", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-149", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0a305f54-0a85-436a-8462-0430bdcbe3d8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.508.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.508.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.508.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 508/2018-8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcov Ladislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Juh Invest, s. r. o., Štefánikova 30, Štúrovo, zastúpenej advokátkou\nJUDr. Irenou Sopkovou, Hlavná 25, Košice, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd v spojení s porušením čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40 K 3/2016 z 10. mája 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Juh Invest, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2018\ndoručená sťažnosť Juh Invest, s. r. o., Štefánikova 30, Štúrovo (ďalej len „sťažovateľ“),\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“) v spojení s porušením čl. 149 ústavy uznesením Okresného súdu Trenčín\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 40 K 3/2016 z 10. mája 2018 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nSťažnosť sťažovateľa sa týka konkurzného konania sp. zn. 40 K 3/2016\nvedeného na majetok dlžníka – úpadcu obchodnej spoločnosti\n\n–\n\n„v konkurze“ (ďalej len „úpadca“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ predložil v rámci ponukového konania\nna speňaženie podniku úpadcu ako záujemca najvyššiu ponuku. Veriteľský výbor úpadcu\nprijal 19. apríla 2018 uznesenie č. 1, ktorým vyslovil súhlas s predajom podniku úpadcu\nvíťaznému záujemcovi (sťažovateľovi, pozn.), ktorý na základe vyhodnotenia správcom\nz 5. apríla 2018 s názvom „Oznámenie výsledku druhého kola ponukového konania\nna speňaženie podniku úpadcu... a predloženie víťaznej ponuky, predložil v rámci\nvyhláseného II. kola VPK zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 15. 3. 2018\npod č. OV 53/2018 K017493, najvyššiu ponuku.“.\nOkresný súd uznesením z 2. mája 2018 pozastavil účinky uznesenia č. 1 prijatého\nna zasadnutí veriteľského výboru konaného 19. apríla 2018 až do právoplatného\nrozhodnutia súdu o návrhu nezabezpečených veriteľov na zrušenie dotknutého uznesenia.\nNásledne okresný súd napadnutým uznesením z 10. mája 2018 zrušil uznesenie\nč. 1 prijaté na zasadnutí veriteľského výboru konaného 19. apríla 2018.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n„Súd skonštatoval vychádzajúc z obsahu konkurzného spisu... že zabezpečení\nveritelia... a veriteľský výbor... uložili správcovi záväzný pokyn pri speňažovaní majetku\núpadcu. V zmysle tohto záväzného pokynu je jediným kritériom pre víťaznú ponuku\nnajvyššia ponúknutá cena, a to bez stanovenia minimálnej výšky ponuky pre ponukové\nkonanie.\n\n2\n\nNásledne súd víťaznú ponuku – sťažovateľa na svojom zasadnutí 19. 4. 2018\nvyhodnotil v súlade so záväzným pokynom ako najvyššiu a podľa rozhodnutia veriteľského\nvýboru schválil túto ponuku a súhlasil s predajom podniku sťažovateľovi.\nV rozhodnutí súdu súd uvádza, že povinnosťou správcu ako aj príslušného orgánu\nbolo zaoberať sa primeranosťou víťaznej ponuky, a to najmä v prípade veriteľského výboru,\nktorý predstavuje zástupcu nezabezpečených veriteľov a je zo zákona povinný konať\nv spoločnom záujme všetkých nezabezpečených veriteľov. Pri posudzovaní primeranosti\nvíťaznej ponuky veriteľský výbor ako člen príslušného orgánu musí konať v spoločnom\nzáujme všetkých nezabezpečených veriteľov, pričom základnou zásadou speňažovania\nmajetku podliehajúceho konkurzu je v zmysle § 91 ods. 2 ZKR získanie čo najvyššieho\nvýťažku, v čo najkratšom čase s vynaložením čo najnižších nákladov. Tieto tri zložky musia\nbyť vo vzájomnej rovnováhe a je potrebné k nim pristupovať individuálne, v každom\nkonkrétnom prípade, na základe konkrétnych skutočností a okolností prípadu.\nPodľa názoru súdu víťazná ponuka vo výške 51.500,- EUR nebola schválená\nžiadnym z nezabezpečených veriteľov. Súd ďalej uviedol, že obchodná spoločnosť\nso sídlom\n\ndňa 2. 5. 2018 doručila oznámenie zo dňa\n\n30. 4. 2018, v ktorom uviedla, že ako záujemca v 2. kole ponúkla kúpnu cenu 52.255,- EUR,\npričom víťazná ponuka predstavovala sumu 51.500,- EUR, čo je o 3.000,- EUR vyššia\nponuka. Konateľ obchodnej spoločnosti\n\nso sídlom\n\nna výsluchu dňa 9. 5. 2018 ako svedok uviedol, že je rozhodnutý v prípade,\nže by ponukové konanie pokračovalo ponúknuť kúpnu cenu 65.000,- EUR. Súd mal preto\nza to, že vzhľadom na doterajší vývoj záujmu o kúpu speňažovaného majetku a skutočnosť,\nže sa jedná len o 2. kolo ponukového konania možno v prípade ďalšieho kola ponukového\nkonania\n\nodôvodnene\n\npredpokladať\n\nfinančný\n\nefekt\n\npre\n\nkonkurznú\n\npodstatu,\n\na to s prihliadnutím na náklady 2. kola ponukového konania a zanedbateľné predĺženie\nprocesu speňažovania predmetného majetku.\nSúčasne súd uviedol, že je si vedomý, že deklarovaný záujem spoločnosti\nnie je riadnou ponukou v ponukovom konaní, je však z vyjadrenia\nuvedenej spoločnosti zrejmý potenciál speňažovaného majetku na jeho vyšší výnos,\npríp. pokračovania\n\nspeňažovania\n\nmajetku.\n\nK\n\nzáväznému\n\npokynu\n\nsúd\n\nuviedol,\n\nže záujemcovia o kúpu speňažovaného majetku nesmú konať špekulatívne a musia\n\n3\n\nrešpektovať tento záväzný pokyn a aj s poukazom na zistený záujem o predmetný majetok,\npretože záväzný pokyn nie je nastavený na licitovanie výšky kúpnej ceny, ale víťaznou\nsa stáva najvyššia ponúknutá kúpna cena, teda záujemcovia musia zvážiť svoje finančné\nmožnosti, silu záujmu i možnosť ponuky vyššej kúpnej ceny, teda nie je miesto\nna špekulatívne zvyšovanie kúpnej ceny o neopodstatnené sumu, resp. nie je miesto\nna tvrdenie záujmu urobiť ponuky s vyššou kúpnou cenou po skončení konkurzného kola\nponukového konania so zistením, aké ponuky urobili ostatní záujemcovia.\nJe zrejmé, že správca konal v súlade so záväzným pokynom príslušného orgánu\npri speňažovaní majetku. Veriteľský výbor na svojom zasadnutí dňa 19. 4. 2018 súhlasil\ns predloženou najvyššou ponukou, uložil správcovi v súlade so záväzným pokynom pristúpiť\nk speňaženiu majetku pre úspešného záujemcu.\nSamotní veritelia ako aj správca sa vo svojom vyjadrení k návrhu nezabezpečeného\nveriteľa vyjadrili tak, že ponuku obchodnej spoločnosti\n\nnemožno\n\npovažovať za riadnu ponuku, nakoľko táto nebola doručená v žiadnom kole ponukového\nkonania a súčasne úpadca nie je po vyhlásení konkurzu oprávnený nakladať s majetku,\nkeď toto oprávnenie prešlo na správcu. Správcovi žiadna ponuka ani oznámenie záujmu\no predmet ponukového konania nebola doručená.\nZ toho je zrejmé, že je to práve porušovateľ, ktorý sám na jednej strane tvrdí,\nže záväzný pokyn vydaný príslušným oprávneným orgánom je tým, čo je potrebné\nrešpektovať a na druhej strane tvrdí, že každý záujemca, ktorý prejaví záujem o kúpu\nmajetku musí tento záväzný pokyn rešpektovať a nie špekulatívne vyčkávať na ponuky, ktoré\nuž boli doručené správcovi a podľa nich správca postupuje.\nNie je zrejmé, z akého zákonného ustanovenia porušovateľ vychádzal, ak sám\nskonštatoval, že pre speňažovanie majetku platia zákonné ustanovenia ZKR, na ktoré\npoukazujeme a ponuky musia byť doručované záujemcami v lehotách stanovených\nsprávcom podľa záväzného pokynu a nie je možné akceptovať iba ponuky prednesené\ndomnelými záujemcami mimo ponukového konania. Takéto konštatovanie porušovateľa je\npriamo v rozpore so ZKR, resp. ustanoveniami so speňažovaním majetku. Navyše je treba\nuviesť, že obidvaja, tzv. záujemcovia, ktorých cituje porušovateľ vo svojom rozhodnutí sú\nvlastník a konateľ úpadcu, a jeho zamestnanec, ktorý bol tiež ako konateľ v minulosti a má\n\n4\n\nsnahu zapojiť sa do ponukového konania cez spoločnosť, ktorá nebola úspešná v riadnom\nponukovom konaní.\nNa druhej strane vychádzajúc z premisy zákonnosti a spravodlivosti konkurzného\nkonania i práva vlastniť majetok s poukazom na právnu istotu, že súdy budú konať podľa\nzákonov tejto republiky, sťažovateľ dospel k názoru, že tomu tak nie je. Postupoval podľa\npravidiel i zákonov konkurzného konania, ponúkol najvyššiu cenu speňažovaného majetku\nv termínoch a lehotách stanovených na to oprávnenou osobou. Jeho ponuka bola riadne\nschválená veriteľským výborom, no napriek tomu ostal v právnej neistote, keď sťažovateľ\nnezákonným spôsobom do posledného formálneho nadobudnutia majetku, o ktorý prejavil\nzáujem, zaplatil za neho a mal spracovaný podnikateľský zámer k jeho ďalšiemu využitiu.“\nNa základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny v spojení s porušením čl. 149 ústavy\nnapadnutým uznesením okresného súdu z 10. mája 2018, napadnuté uznesenie okresného\nsúdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná mu úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\n5\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ústavný súd\nvo svojej judikatúre uvádza, že viazanosť návrhom na začatie konania sa prejavuje\nvo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého\nrozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s požiadavkami\nvyplývajúcimi z § 50 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet\nkonania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.\nVzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha\nv petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa\nsvojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným\nadvokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011, IV. ÚS 612/2013).\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že tvrdenia o porušení iných\nustanovení ústavy alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti\nmimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľa (III. ÚS 149/04,\nII. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07, IV. ÚS 612/2013).\nPostupujúc podľa uvedenej stabilnej judikatúry ústavný súd neprihliadol na námietku\nporušenia práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorú sťažovateľ\nuviedol len v odôvodnení sťažnosti.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\n6\n\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nSťažovateľ k sťažnosti nepriložil napadnuté uznesenie okresného súdu a ani žiadne\nďalšie dôkazy, ktorými by preukazoval opodstatnenosť svojich námietok. Vzhľadom\nna zastúpenie sťažovateľa kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd ho nevyzýval\nna doplnenie sťažnosti a pri predbežnom prejednaní sťažnosti vychádzal z argumentácie\nuvedenej v sťažnosti a z napadnutého uznesenia, ktoré si ústavný súd zaobstaral\nz Obchodného vestníka.\nOkresný súd napadnutým uznesením z 10. mája 2018 rozhodol o návrhu\nnezabezpečených veriteľov tak, že zrušil „uznesenie č. 1 prijaté na zasadnutí veriteľského\nvýboru konanom dňa 19. 04. 2018, ktorým veriteľský výbor súhlasil s predajom podniku\núpadcu víťaznému záujemcovi (sťažovateľovi, pozn.), ktorý na základe vyhodnotenia\nsprávcom zo dňa 05. 04. 2018 s názvom Oznámenie výsledku druhého kola ponukového\nkonania na speňaženie podniku úpadcu... a predloženie víťaznej ponuky, predložil v rámci\n\n7\n\nvyhláseného II. kola VPK zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 15. 03. 2018\npod č. OV 53/2018 K017493, najvyššiu ponuku“.\nNapadnuté uznesenie okresného súdu neobsahuje odôvodnenie.\nZákonným základom napadnutého uznesenia okresného súdu je § 38 ods. 7 zákona\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“).\nPodľa § 38 ods. 7 zákona o konkurze každý veriteľ zistenej nezabezpečenej\npohľadávky sa môže do troch dní od zverejnenia uznesenia veriteľského výboru\nv Obchodnom vestníku domáhať, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru z dôvodu\njeho rozporu so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov. Ak je napadnuté\nuznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom nezabezpečených\nveriteľov, súd napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia\nnávrhu zruší, inak návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd\naj bez návrhu účinky uznesenia veriteľského výboru pozastaviť.\nSťažovateľ nenamieta, že návrh podľa § 38 ods. 7 zákona o konkurze nebol podaný\noprávnenou osobou, t. j. veriteľom zistenej nezabezpečenej pohľadávky, a nenamieta\nnedodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na zrušenie uznesenia veriteľského výboru.\nNamieta, že nebola splnená zákonná podmienka na zrušenie uznesenia veriteľského výboru,\nt. j. rozpor uznesenia veriteľského výboru so spoločným záujmom nezabezpečených\nveriteľov. V rámci argumentácie sťažovateľ poukazuje na to, že obchodná spoločnosť\nmala uviesť, že ak by ponukové konanie pokračovalo,\nbola by ochotná ponúknuť za podnik úpadcu 65 000 €. Sťažovateľ namieta, že takýto\nprísľub nemožno považovať za ponuku, pričom tento záujemca sa mal zapojiť\ndo ponukového konania a dať záväznú ponuku. Okrem uvedeného však sťažovateľ uvádza,\nže obchodná spoločnosť\n\n, „doručila oznámenie zo dňa 30. 4. 2018,\n\nv ktorom uviedla, že ako záujemca v 2. kole ponúkla kúpnu cenu 52.255,- EUR, pričom\nvíťazná ponuka predstavovala sumu 51.500,- EUR...“. Z uvedeného tvrdenia takto vyplýva,\nže v ponukovom konaní iný záujemca ako sťažovateľ predložil vyššiu ponuku\n\n8\n\nako sťažovateľ, pritom ponuka sťažovateľa mala byť vyhodnotená ako najvyššia ponuka.\nPriamo z argumentácie sťažovateľa takto vyplýva taká skutková okolnosť, ktorá indikuje\nrozpor uznesenia veriteľského výboru so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov,\nkeďže sťažovateľ mal uspieť s ponukou, ktorá je nižšia ako ponuka iného záujemcu.\nSťažovateľ v sťažnosti takto neuviedol skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť\nprijať záver o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnapadnutým uznesením okresného súdu z 10. mája 2018 po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie.\nSťažovateľ neuviedol v sťažnosti takú argumentáciu, ktorá by naznačovala možnú\npríčinnú súvislosť medzi obsahom základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny\na napadnutým uznesením okresného súdu. Napokon čl. 149 ústavy upravuje všeobecnú\nprávomoc prokuratúry Slovenskej republiky, pričom z argumentácie sťažovateľa nemožno\nidentifikovať príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením uvedeného článku ústavy\na napadnutým uznesením okresného súdu.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1fa77498-82bd-4f76-8604-17679dff6ab8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 612/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 612/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fa77498-82bd-4f76-8604-17679dff6ab8"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}