{"guid": "ussr:f72e66cd-954f-4a05-9ebd-f4531135b4fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.56.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 56/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 56/2018 z 25. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. januára 2018, sp. zn. IV. ÚS 56/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.56.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f72e66cd-954f-4a05-9ebd-f4531135b4fb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.56.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.56.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.56.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 56/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou Jarabica, s. r. o.,\n\nKutlíkova 17, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Jarabica\n(pôvodne zastúpeného advokátkou Mgr. Kristínou Grundovou, Jakubovo námestie 2,\nBratislava), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 C 218/2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n15. februára 2016 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 218/2013.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v súdnom konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 C 218/2013, v ktorom sa proti\n(ďalej len „žalovaná“, v citáciách aj „odporkyňa“) žalobou domáhal zaplatenia\nsumy 5 091,37 € s príslušenstvom.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:\n„Sťažovateľ podal dňa 28. 3. 2013 na Okresný súd Bratislava V návrh na vydanie\nplatobného rozkazu na zaplatenie sumy 5 091,37 EUR s prísl. proti odporkyni... Okresný\nsúd Bratislava V vydal dňa 29. 4. 2013 vo veci platobný rozkaz so sp. zn. 26 Ro/1079/2013,\nktorý bol následne zmenený opravným uznesením zo dňa 11. 6. 2013. Odporkyňa podala\ndňa 28. 6. 2013 proti tomuto platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietla miestnu\nnepríslušnosť Okresného súdu Bratislava V. Z tohto dôvodu bolo konanie následne\npostúpené na Okresný súd Nové Zámky, kde je vedené pod sp. zn. 5 C/218/2013...\nPostúpenie spisu bolo sťažovateľovi oznámené zo strany Okresného súdu\nBratislava V listom zo dňa 13. 8. 2013, avšak samotný odpor mu bol doručený Okresným\nsúdom Nové Zámky až 25. 11. 2013, t. j. s odstupom viac ako 3 mesiacov. Následne podal\nsťažovateľ na súd písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 2. 12. 2013...\nDruhé pojednávanie bolo vytýčené na 9. 6. 2014, pričom sa naň dostavil sťažovateľ\nso svojou právnou zástupkyňou a tiež právny zástupca odporkyne. Odporkyňa samotná sa\nna pojednávanie nedostavila bez ospravedlnenia, avšak súhlasila aby sa pojednávalo v jej\nneprítomnosti. Sme presvedčení, že súdu nič nebránilo, aby už na tomto pojednávaní vo veci\nrozhodol, nakoľko navrhovateľ bol vypočutý a všetky listinné dôkazy predložil, odporkyňa\nsa k veci písomne vyjadrila v podanom odpore, mala na pojednávaní právneho zástupcu,\nsúhlasila s konaním v jej neprítomnosti a nenavrhla vykonať na podporu svojich tvrdení\nžiadne dôkazy (ani výsluch odporkyne samotnej). Konajúca sudkyňa sa však napriek tomu\nrozhodla pojednávanie odročiť, aby mohla odporkyňu vypočuť.\n\n2\n\nĎalšie pojednávanie bolo vo veci vytýčené až na 18. 9. 2014 (s vyše 3-mesacným\ň\nodstupom). Ani na tento termín sa však odporkyňa nedostavila, a to opäť bez\nospravedlnenia. Naviac, napriek výslovnej požiadavke zo strany súdu, ani dodatočne\nnepredložila lekárske potvrdenie o tom, že sa nemohla zúčastniť predchádzajúceho\npojednávania, údajne zo zdravotných dôvodov. Súd však namiesto toho, aby takéto\nobštrukčné správanie odporkyne v medziach zákona sankcionoval konaním a rozhodnutím\nv jej neprítomnosti, alebo minimálne priznaním nároku na náhradu separátnych trov\nnavrhovateľovi (na základe jeho podania z 24. 9. 2014), pristúpil k tomu, že pojednávanie\nodročil na neurčito a začal iniciatívne (bez návrhu ktorýkoľvek zo strán) preverovať\nu všeobecnej lekárky a psychiatra odporkyne či je odporkyňa po zdravotnej stránke\nschopná sa pojednávania zúčastniť, a to napriek tomu, že tu ide o klasické sporové konanie\nkde takýto zásah súdu, podľa nášho názoru, nebol na mieste.\nCelý proces vzájomnej výmeny korešpondencie medzi súdom a lekármi trval\nneprimerane dlho (vyše 7 mesiacov!). Adresu lekárky mal súd k dispozícii už deň\npo pojednávaní (19. 9. 2014), no list jej zaslal až 5. 2. 2015 (s odstupom takmer\n5 mesiacov!)... Lekári nepotvrdili, že by bol zdravotný stav odporkyne natoľko vážny, že by\nsa pojednávania nemohla zúčastniť...\nNa pojednávaní dňa 18. 9. 2014 sťažovateľ požiadal o pripustenie rozšírenia návrhu\no úroky z omeškania. Išlo o jednoduchú zmenu návrhu, ktorú bolo možné vybaviť priamo na\npojednávaní, avšak súd o nej rozhodol až 11. 12. 2014, a to až po písomnej urgencii\nsťažovateľa v Žiadosti o informáciu o stave konania zo dňa 4. 12. 2014...\nPo pojednávaní si sťažovateľ podaním zo dňa 24. 9. 2014 uplatnil nárok na náhradu\nseparátnych trov, v zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie\no tomto nároku, ktoré by, podľa nášho názoru, súd mal vydať čo najskôr, aby tak\nna odporkyňu pôsobil preventívne a odradil ju od ďalšieho svojvoľného ignorovania\npovinností účastníka súdneho konania, však sťažovateľovi dodnes nebolo doručené...\nSúd pristúpil k odročeniu pojednávania na neurčito, aby preveril či je odporkyňa\npo zdravotnej stránke schopná sa ho zúčastniť. Posledné vyjadrenie lekára, ktoré potvrdilo,\nže odporkyňa sa pojednávania môže zúčastniť, dostal súd už 13. 4. 2015 (pred takmer\n10 mesiacmi!), no napriek tomu, pokiaľ je nám známe, ani do dnešného dňa nevytýčil\ntermín ďalšieho pojednávania a vo veci nekoná!\n\n3\n\nOd ostatného pojednávania uplynulo pritom už 16 mesiacov, čo je skutočne\nalarmujúce, najmä s prihliadnutím na to, že toto pojednávanie vôbec nemuselo byť\nodročené a súdu nič nebránilo, aby konal a rozhodol aj v neprítomnosti odporkyne. Jeho\nrozhodnutie v sporovom konaní iniciatívne (bez návrhu ktorejkoľvek zo strán) skúmať\nzdravotný stav odporkyne považujeme za svojvoľné a z hľadiska hospodárnosti a rýchlosti\nkonania mimoriadne nevhodné.\nSťažovateľ súd niekoľkokrát žiadal o urýchlený postup v konaní, najmä\ns prihliadnutím na vyšší vek odporkyne, no na jeho žiadosti o informácie a o vytýčenie\npojednávania súd žiadnym spôsobom nereagoval. Išlo konkrétne o Žiadosť o informáciu\no stave konania zo dňa 4.12. 2014, Žiadosť o vytýčenie pojednávania a o rozhodnutie\no uplatnenom nároku na náhradu separátnych trov zo dňa 25. 2. 2015 a Žiadosť o vytýčenie\npojednávania a o rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu separátnych trov\nzo dňa 8. 12. 2015...\nDňa 27. 7. 2015 sťažovateľ podal predsedovi súdu aj Sťažnosť na zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní, avšak predseda súdu ju vyhodnotil ako nedôvodnú a v Odpovedi\nna sťažnosť zo dňa 24. 8. 2015 poukázal na vysokú zaťaženosť sudcov. Odvtedy uplynulo\nuž pol roka a pojednávanie stále nebolo vytýčené, hoci už aj predseda súdu problém\ns prieťahmi v tomto konaní eviduje (aj keď ho v lete minulého roku ešte nevyhodnotil\nako mimoriadne závažný). Sme teda presvedčení, že prostredníctvom sťažnosti predsedovi\nsúdu sa nám nápravu vznikajúcich prieťahov dosiahnuť nepodarí...\nOd začatia konania už uplynuli takmer 3 roky, no konanie je prakticky stále\nna začiatku (neboli ešte vykonané žiadne dôkazy) a v činnosti súdu sa vyskytujú rôzne\ndlhé obdobia nečinnosti, z ktorých za najzávažnejšie považujeme ešte stále pretrvávajúce\ntakmer 10-mesacné\ň obdobie od 13. 4. 2015 (kedy súd obdržal vyjadrenie od psychiatra\nodporkyne), počas ktorého súd stále nepristúpil k vytýčeniu pojednávania. Taktiež\nsamotnú činnosť súdu považujeme v mnohom za nedostatočne efektívnu až nesprávnu\n(iniciatívne preverovanie zdravotného stavu namiesto rozhodnutia v neprítomnosti\nodporkyne,\n\n5-násobné\n\nprekročenie\n\nlehoty\n\nna\n\nrozhodnutie\n\no\n\nzmene\n\nnávrhu).\n\nSme presvedčení, že týmto spôsobom sa Okresný súd Nové Zámky dopúšťa neprijateľných\nprieťahov v konaní a porušuje tak základné práva sťažovateľa.“\n\n4\n\nNa základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení ním označených práv v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 5 C 218/2013, aby okresnému súdu prikázal konať\nbez zbytočných prieťahov a aby rozhodol o povinnosti okresného súdu uhradiť mu finančné\nzadosťučinenie v sume 4 000 € a trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho\nprávnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom\npredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n5\n\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 218/2013.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho záležitosť verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch\nustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd pre účely posúdenia možnosti prijatia sťažnosti na ďalšie konanie\nz obsahu sťažnosti a jej príloh a dožiadaním okresného súdu zistil tento priebeh a stav\nnapadnutého konania:\n\n6\n\n- Okresný súd Bratislava V o žalobe sťažovateľa rozhodol platobným rozkazom\nsp. zn. 26 Ro 1079/2013 z 29. apríla 2013 (ďalej len „platobný rozkaz“);\n- Okresný súd Bratislava V vydal opravné uznesenie sp. zn. 26 Ro 1079/2013\nz 11. júna 2013;\n- žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor z 28. júna 2013, v ktorom zároveň\nnamietala miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava V;\n- súdny spis bol okresnému súdu postúpený 13. augusta 2013;\n- okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého termín určil na 24. apríl 2014;\n- pojednávanie nariadené na 24. apríla 2013 bolo na základe žiadosti právneho\nzástupcu žalovanej odročené;\n- okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého termín určil na 9. jún 2014;\n- na pojednávaní konanom 9. júna 2014 okresný súd vec meritórne prerokoval\na pojednávanie odročil na 18. september 2014;\n- na pojednávaní konanom 18. septembra 2014 okresný súd vec meritórne prerokoval\na pojednávanie odročil na neurčito;\n- na pojednávaní konanom 18. septembra 2014 požiadal sťažovateľ o rozšírenie\nžaloby, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením č. k. 5 C 218/2013-97 z 11. decembra\n2014 tak, že návrh sťažovateľa na rozšírenie žaloby pripustil;\n- okresnému súdu bola 13. apríla 2015 doručená správa\n\n,\n\npsychiatrická ambulancia v Štúrove, ktorou reagoval na dopyt okresného súdu;\n- okresný súd na sťažnosť sťažovateľa z 27. júla 2015, ktorou namietal zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní, odpovedal 24. augusta 2015, vyhodnotil ju ako neopodstatnenú,\npričom poukázal na plynulé vykonávanie úkonov v primeraných lehotách a upozornil\nsťažovateľa na čerpanie riadnej dovolenky zákonnej sudkyne v trvaní jedného mesiaca\na následné prerušenie výkonu funkcie zákonnej sudkyne, ku ktorému dôjde od 1. septembra\n2015;\n- okresný súd 5. apríla 2016 vykonal vo veci pojednávanie, ktoré odročil\nna 17. máj 2016;\n- okresný súd na pojednávaní konanom 17. mája 2016 vo veci v merite veci rozhodol\nrozsudkom č. k. 5 C 218/2013-145 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že uložil\nžalovanej povinnosť uhradiť sťažovateľovi sumu 2 091,37 € spolu s úrokom z omeškania\n\n7\n\nvo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 997,85 € od 14. februára 2013 do zaplatenia a úrokom\nz omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 93,52 € od 25. júna 2013 do zaplatenia všetko\ndo troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu sťažovateľa\nzamietol. Okresný súd súvisiacim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že sťažovateľ\nje povinný uhradiť žalovanej trovy konania v sume 202,62 € na účet jej právneho zástupcu\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku;\n- sťažovateľ podaním z 24. júna 2016 podal na okresnom súde návrh, ktorým žiadal\ndoplnenie rozsudku okresného súdu o výrok o trovách konania, ktoré zavinila svojím\npostupom žalovaná;\n- sťažovateľ následne 6. júla 2016 podal proti výroku rozsudku okresného súdu,\nktorým bola jeho žaloba zamietnutá, a proti súvisiacemu výroku o trovách konania\nodvolanie, ktorým sa na základe dôvodov v ňom uvedených domáhal jeho zmeny tak, aby\nvyhovel jeho žalobe v celom rozsahu a žalovanú zaviazal uhradiť mu trovy konania;\n- okresný súd 8. septembra 2016 vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku\nza podanie odvolania a zároveň zaslal právnemu zástupcovi žalovanej návrh na doplnenie\nrozsudku, odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu a vyzval ho, aby sa k týmto\npodaniam sťažovateľa v lehote 10 dní odo dňa ich doručenia vyjadril;\n- dňa 3. októbra 2016 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za podanie odvolania;\n- okresný súd 8. novembra 2016 nariadil termín verejného vyhlásenia dopĺňacieho\nrozsudku na 25. november 2016;\n- dňa 25. novembra 2016 okresný súd dopĺňacím rozsudkom č. k. 5 C 218/2013-186\n(ďalej len „dopĺňací rozsudok“) rozhodol o nároku sťažovateľa na úhradu „separátnych\ntrov konania v rozsahu 100 %“;\n- okresný súd po vykonaní úkonov súdu prvého stupňa v odvolacom konaní predložil\n28. marca 2017 Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) súdny spis spolu\ns opravným prostriedkom sťažovateľa na rozhodnutie o ňom;\n- krajský súd 24. apríla 2017 vrátil okresnému súdu predmetný súdny spis\nako predčasne predložený, pretože okresný súd nesprávne doručil dopĺňací rozsudok\nsťažovateľovi, nesprávne uviedol údaj o právnom zastúpení sťažovateľa a vo výroku\ndopĺňacieho rozsudku nesprávne sformuloval jeho výrok (§ 262 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku);\n\n8\n\n- okresný súd následne v zmysle pokynov krajského súdu tieto nedostatky odstránil\na vec sa od 9. augusta 2017 nachádza na krajskom súde.\nNa základe uvedeného prehľadu jednotlivých procesných úkonov vykonaných\nokresným súdom vo veci sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že v priebehu napadnutého\nkonania možno identifikovať určité obdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu\na napadnuté konanie čiastočne vykazuje znaky nesústredného postupu, pričom išlo\no pochybenia ojedinelé. Zároveň zákonná sudkyňa v tomto období čerpala dlhšiu dovolenku\na bezprostredne po nej požiadala o prerušenie výkonu funkcie sudcu, v dôsledku čoho došlo\nk prerozdeleniu jej neskončených a nerozhodnutých vecí. Inak okresný súd v napadnutom\nkonaní postupoval v zásade plynulo a sústredene. Ústavný súd zároveň nespochybňuje,\nže okresný súd mohol v priebehu napadnutého konania postupovať aj efektívnejšie, napriek\ntomu zastáva názor, že zistené nedostatky v postupe okresného súdu nedosahujú\nústavnoprávny rozmer, pretože išlo o pochybenia okresného súdu, ktorých účinok zásadným\nspôsobom neprispel k výraznému spomaleniu napadnutého konania vrátane rozhodovania\no odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu.\nÚstavný súd v súvislosti s uvedenými zisteniami poukazuje na svoju judikatúru,\nz ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“\nobsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať\npredovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup\ndotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré\nby bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy\n(napr. I. ÚS 63/00). Za takýto prieťah možno považovať podľa názoru ústavného súdu\naj sťažovateľom namietanú nečinnosť okresného súdu.\nV danom prípade preskúmaním účelnosti, časovej postupnosti procesných úkonov\nokresného súdu v napadnutom konaní, najmä však s prihliadnutím na namietanú dĺžku\nkonania, ako aj na jeho predmet – uplatnenie nároku na náhradu škody a úhradu zmluvnej\n\n9\n\npokuty – jeho výšku a povahu (neprivilegovaný typ konania) ústavný súd v danej veci\nneposúdil postup okresného súdu v hodnotenom období ako porušenie sťažovateľom\noznačeného základného práva podľa v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nNa základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nÚstavný súd v závere poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci\nrozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby\npo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci predložil\nústavnému súdu novú sťažnosť, ale len za predpokladu, že by v ďalšom priebehu\nnapadnutého konania bol okresný súd nečinný alebo by postupoval neefektívne.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. januára 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 59/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 945, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:27c21ff4-5df7-4c3b-b4b6-bd7a7fb5da91", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/03 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 353, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27c21ff4-5df7-4c3b-b4b6-bd7a7fb5da91"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 63/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/00 z 12. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-12", "citacie_n": 1397, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}