{"guid": "ussr:cc938d2f-32d3-43b7-91b1-3078c8c7892b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.565.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 565/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 565/2018 z 9. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. októbra 2018, sp. zn. IV. ÚS 565/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.565.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2018-10-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cc938d2f-32d3-43b7-91b1-3078c8c7892b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.565.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.565.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.565.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 565/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká\ncesta 5680/2B, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl.13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 151/2008, rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 5 Co 702/2013-116 z 30. júna 2015 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 23/2017 z 28. januára 2018 a postupom, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. mája 2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 18 C 151/2008 (ďalej len „napadnutý postup okresného súdu“), postupom\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 5 Co 702/2013 (ďalej len „napadnutý postup krajského súdu“) a jeho rozsudkom\nč. k. 5 Co 702/2013-116 z 30. júna 2015 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Cdo 23/2017 (ďalej len „napadnutý postup najvyššieho súdu“) a jeho\nuznesením sp. zn.. 3 Cdo 23/2017 z 28. januára 2018 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom\nč. k. 18 C 151/2008-79 z 3. mája 2012 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) zamietol\nžalobu sťažovateľa, ktorý sa v konaní vedenom na okresnom súde v pozícii žalobcu\nv 1. rade domáhal proti žalovanému Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej\nlen „žalovaný“) náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu a nezákonného\nrozhodnutia krajského súdu.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 702/2013 z 30. júna 2015 tak, že rozsudok okresného\nsúdu, stotožniac sa s jeho skutkovými a právnymi závermi, v súlade s § 219 ods. 1 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdy poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)\npotvrdil ako vecne správny a zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania.\n4. Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal dovolanie. Najvyšší\nsúd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu v súlade\ns § 447 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“) odmietol, k čomu sťažovateľ v sťažnosti uvádza:\n«Dňa 6.3.2018 bolo sťažovateľovi doručené svojím spôsobom „prekvapivé“ a arbitrárne\n\n2\n\nodôvodnené\n\nodmietajúce\n\nuznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč.k. 3Cdo 23/2017 zo dňa 28.1.2018, ktorým dovolací súd dovolanie sťažovateľa... odmietol,\nbez toho, aby sa riadne a presvedčivo vysporiadal s námietkou sťažovateľa o tom, že\npostupom okresného súdu ako aj následne krajského súdu mu bola odňatá možnosť riadne\nkonať pred súdom , keď ako okresný súd tak aj krajský súd mu do rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave „prekvapivým rozsudkom“ č.k. 5Co/702/2013-116 zo dňa 30.06.2015\nnedoručili účinne do vlastných rúk vyjadrenie žalovanej voči ním podanému odvolaniu,\ns vyjadrením žalovanej mu obštrukčným konaním senátu „5Co“ nerešpektovaním ust. §-u\n47 ods. 2, ods. 3 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy neumožnili sa ani len\noboznámiť počas jeho pobytu vo väzbe v ÚVVaÚVTOS Bratislava, hoc sťažovateľ z väzby\nopakovane žiadal JUDR. Chalupku a predsedu Krajského súdu v Bratislave, aby mu\nposkytli súčinnosť a umožnili mu „in concreto“ nahliadnuť do spisu č.k. 5Co 702/2013\na teda sa aj oboznámiť s vyjadrením žalovanej ( č.l. 103 spisu ) k ním podanému odvolaniu\n(č.l. 94 spisu ), hoc toto vyjadrenie dľa právneho názoru obsahoval právnu a skutkovú\nargumentáciu žalovanej a teda v súlade s rozhodovacou praxou Súdu vo veci Trančíková\np. Slovensku z 13. januára 2015 mala byť sťažovateľovi daná možnosť sa s ním oboznámiť,\nvyjadriť sa k nemu a v prípade potreby tak navrhnúť aj vykonanie ďalších dôkazov za\núčelom ovplyvnenia výsledku konania pred odvolacím Krajských súdom v Bratislave\nv prospech sťažovateľa.»\n5. Sťažovateľ porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru v zásade odôvodňuje tým, že zo strany krajského súdu\nmu nebolo umožnené nahliadnuť do súdneho spisu, a to aj napriek jeho opakovaným\nžiadostiam adresovaným JUDr. Chalupkovi (predsedovi senátu krajského súdu 5 Co, pozn.)\na predsedovi krajského súdu, ako aj tým, že ani zo strany okresného súdu a ani zo strany\nkrajského súdu nebol oboznámený s vyjadrením žalovaného k jeho odvolaniu proti\nrozsudku okresného súdu č. k. 18 C 151/2008-79 z 3. mája 2012, a to aj napriek tomu, že\npredmetné podanie obsahovalo právnu a skutkovú argumentáciu žalovaného, s ktorou sa\nsťažovateľ ako strana sporu mal právo oboznámiť a vyjadriť sa k nej, prípadne navrhnúť\ndôkazy na podporu svojej opozitnej argumentácie, na základe čoho bola v súdnom konaní\nporušená zásada kontradiktórnosti, spravodlivosti procesu ako takého a odňatá mu možnosť\n\n3\n\nvyjadriť sa k veci. Porušenie už uvedených práv sťažovateľ vidí aj v tom, že „odmietajúce\nuznesenie Najvyššieho súdu SR nie je presvedčivo a racionálne odôvodnené, nie je\nkonzistentne odôvodnené v súlade s rozhodovacou praxou Súdu.“.\n6. Sťažovateľ v sťažnosti zároveň namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza:\n„Konanie o odškodnení trvalo extrémne dlho od 26.08.2008 do 6.3.2018, teda viac ako\n9 ROKOV\n\na 5 MESIACOV,\n\nčo\n\nje\n\nz\n\nústavnoprávneho\n\nhľadiska\n\nneprijateľné\n\na neakceptovateľné.“\n7. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu a na náhradu škody\n\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 1\na 3 Ústavy Slovenskej republiky , ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 5 Co/702/2013-116 zo dňa 30.06.2015 porušené boli.\n2. Základné právo\n\nna súdnu ochranu a na náhradu škody\n\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 1\na 3 Ústavy Slovenskej republiky , ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, jeho právo podľa\nčl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odmietajúcim uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 Cdo 23/2017 zo dňa 28.01.2018 porušené boli.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/702/2013-116 zo dňa 30.06.2015\na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 Cdo 23/2017 zo dňa28.01.2018\nzrušuje, vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n4. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní spoločne\na nerozdielne uhradiť\n\nprimerané finančné zadosťučinenie 10 000,-\n\nEur do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n\n4\n\n5.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 315,84 Eur, ktoré je\n\nKrajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky\nJUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n6.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 315,84 Eur, ktoré je\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n7. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\njeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod\nč.k. 18C/151/2008 , Krajského súdu v Bratislave v konaní pod č.k. 5Co/702/2013\na Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č.k. 3 Cdo 23/2017 ako\ncelku porušené boli.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie\n\nv sume 9 500,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave mu povinný vyplatiť\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\n8.1 Sťažovateľ k návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 10 000 € uviedol: „Dľa právneho názoru sťažovateľa závery najvyššieho súdu ako\naj krajského súdu totiž nemožno hodnotiť inak ako neposkytujúce spravodlivú súdnu\nochranu sťažovateľovi ( slabšej strane ), ako neprípustné odmietnutie spravodlivosti.\nPožiadavka na priznanie odškodnenia v sume 10 000,- € je preto súladná s rozhodovacou\npraxou Súdu, keďže došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a to\npostupom porušovateľov v 1. a v 2. rade.“\n8.2 K návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 9 500 €\nsťažovateľ uviedol: «Keďže sťažovateľ sa na svojvoľnom konaní vnútroštátnych súdov\nnepodieľal a vec má pre neho mimoriadny význam vzhľadom k tomu , čo je v danej veci pre\nneho v hre - „at stake“, tak po práve žiada priznanie odškodnenia nemajetkovej ujmy\nv dôsledku stavu právnej neistoty, prežitého utrpenia a psychického strádania, beznádeje\na bezmocnosti proti svojvôli porušovateľov majúcej za následok vydanie nezákonného\na nespravodlivého rozhodnutia, tak požiadavka na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 9 500,- € je primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou\n\n5\n\npraxou Súdu v prípade vyslovenia porušenia práva sťažovateľa na porušenie čl. 6 ods. 1\ndohovoru.»\nII.\n9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti\npredpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13\ndohovoru napadnutým postupom okresného súdu, napadnutým postupom krajského súdu\na jeho rozsudkom a napadnutým postupom najvyššieho súdu a jeho uznesením.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n\n6\n\n13. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n16. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez\nohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného\nsúdu, napadnutým postupom krajského súdu a napadnutým postupom najvyššieho\nsúdu\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\n18. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj\nz toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,\n\n7\n\nv ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv\nnečinnosťou\n\ntohto\n\nsúdu\n\nv\n\nčase\n\ndoručenia\n\nsťažnosti\n\nnemohlo\n\ndochádzať\n\n(m. m. II. ÚS 387/06).\n19. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,\nže musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do\nzákladných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\npráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\n20. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,\nak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte\nmohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti\nústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,\nústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť\núčel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj\njudikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie\no sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\n21. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 18 C 151/2008 z 3. mája 2012, ktorý bol potvrdený napadnutým\nrozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 702/2013 z 30. júna 2015. Ústavný súd zistil, že obe\nuž uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 30. novembra 2015. Vo vzťahu\nk napadnutému konaniu na najvyššom súde ústavný súd uvádza, že toto bolo právoplatne\n\n8\n\nskončené vydaním napadnutého uznesenia sp. zn. 3 Cdo 23/2017 z 28. januára 2018, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť 6. marca 2018.\n22. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia návrhu na začatie konania podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy ústavnému súdu, t. j. 11. mája 2018, bolo napadnuté konanie\nna okresnom súde, napadnuté konanie na krajskom súde, ako aj napadnuté konanie\nna najvyššom súde právoplatne skončené, v dôsledku čoho už k namietanému porušovaniu\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva sťažovateľa podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým postupom okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu\nnemohlo dochádzať, ústavný súd tak sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému\npostupu okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu pre namietané porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súlade\ns § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne pozri\nIV. ÚS 189/2013, III. ÚS 350/2017).\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\n23. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa\nústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,\nprípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie\n\nnávrhu\n\na\n\nnavrhované dôkazy.\n\nNávrh\n\nmusí\n\npodpísať\n\nnavrhovateľ\n\n(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.\n24. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\n25. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných\nnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo\n\n9\n\nslobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia\nalebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu\nsťažnosť smeruje.\n26. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia\nprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.\n27. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch,\nv ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené\nadvokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je\nústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde).\n28. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,\nktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručil aj\nnapadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 5 Co 702/2013 z 30. júna 2015. Predloženie\nrozhodnutia všeobecného súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, je pritom podľa § 50 ods. 2\nzákona o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.\n29. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 28 odôvodnenia) ústavný súd\npripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži\ninštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej\nrozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje\nnedostatok zákonom\n\npredpísaných\n\nnáležitostí\n\npodaní\n\núčastníkov\n\nkonania\n\n(napr.\n\nIV. ÚS 77/08, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010,\nIV. ÚS 134/2010).\n\n10\n\n30. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,\na takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,\naby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,\naby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\nOsobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína\nkonanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada\n„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby\npráva znalé (napr. advokáta).\n31. S poukazom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu pre namietané porušenie základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súlade s § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n32. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08), a preto ich namietané porušenie\nmožno preskúmavať spoločne.\n33. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale\npodľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného\npostavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\n\n11\n\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. US 27/04, I. US 74/05). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou\nzákonov všeobecnými súdmi, ktorých prioritnou úlohou je chrániť zákonnosť, mohol by\nnahradiť napadnuté právne názory všeobecného súdu iba v prípade, ak by bolo napadnuté\nrozhodnutie\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nsvojvoľné,\n\nzjavne\n\nneodôvodnené,\n\nresp.\n\nústavne\n\nnekonformné. Skutkové a právne závery všeobecného súdu teda môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00,1. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n34. Najvyšší súd v napadnutom uznesení konštatoval procesnú neprípustnosť\ndovolania, v nadväznosti na čo dovolanie sťažovateľa podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.\n35. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu, ktorým bolo jeho dovolanie odmietnuté, boli porušené ním označené práva, a to najmä\nz dôvodu, že namietané uznesenie najvyššieho súdu nie je riadne a presvedčivo\nodôvodnené, obsahuje nesprávne a arbitrárne závery najmä vo vzťahu k posúdeniu\nprekvapivosti a arbitrárnosti rozsudku krajského súdu. Sťažovateľ zároveň v sťažnosti\nnamieta, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu procesného pochybenia\nokresného súdu a krajského súdu, ktoré spočívalo v tom, že mu nebolo doručené vyjadrenie\nžalovaného k jeho odvolaniu, ako aj z dôvodu vadného procesného postupu krajského súdu,\nktorý mu neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu, čím mal byť podľa jeho názoru naplnený\ndovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP.\n\n12\n\n36.1 V súvislosti s námietkou sťažovateľa o nedostatočnom a arbitrárnom\nodôvodnení uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, nepreskúmateľnosť ktorého namietal sťažovateľ\nv podanej sťažnosti, dospel k záveru, že najvyšší súd zrozumiteľne odôvodnil úvahy, ktoré\nzvolil pri rozhodovaní o podanom dovolaní, a právne závery, na ktorých je rozhodnutie\nzaložené, nemožno hodnotiť ako arbitrárne.\n36.2 Ústavný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach zdôraznil, že súčasťou obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd\nvšak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu\n\nje\n\nplne\n\nrealizované\n\nzákladné\n\nprávo\n\núčastníka\n\nna\n\nspravodlivý\n\nproces\n\n(IV. ÚS 115/03).\n36.3 S poukazom na uvedené ústavný súd k namietanej dostatočnosti a úplnosti\nodôvodnenia uvádza, že podľa jeho názoru je odôvodnenie napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu v hraniciach ústavnej akceptovateľnosti, z uvedeného dôvodu tak ústavný\nsúd sťažovateľom namietanú dostatočnosť a úplnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu neakceptoval.\n37.1 Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že mu nebolo doručené vyjadrenie\nprotistrany k jeho odvolaniu proti rozsudku okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že\nvo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že nedoručenie vyjadrenia účastníka\nkonania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred\nsúdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti\npráva na spravodlivý proces (m. m. I. ÚS 2/05, I. ÚS 100/04, I. ÚS 335/06,\n\n13\n\nIV. ÚS 19/2012), a možno ho kvalifikovať ako odňatie možnosti konať pred súdom\n(I. ÚS 156/07).\n37.2 Zároveň ústavný súd konštatuje, že v niektorej veci môže byť absencia\nstanoviska účastníka konania, ktorý podal odvolanie k vyjadreniu druhého účastníka\nkonania, k jeho odvolaniu pre rozhodnutie vo veci právne irelevantná (IV. ÚS 19/2012,\nI. ÚS 75/2016). O taký prípad ide podľa názoru ústavného súdu vtedy, keď súd rozhodujúci\no opravnom prostriedku nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku\n(teda vtedy, keď vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie\no opravnom prostriedku).\n38. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci\nTrančíková proti Slovenskej republike, na ktorý v sťažnosti poukazuje aj sťažovateľ,\nv ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti zaujať stanovisko\nk vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel k záveru,\nže aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty,\nku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania,\na prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť\ndruhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna\na skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí,\ndochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSúčasne však ESĽP uviedol, že právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho\nrozsah sa môže líšiť v závislosti od osobitných čŕt daného prípadu (pozri odsek\n39 citovaného rozsudku). Svoje závery v tomto prípade formuloval až na základe skúmania\nprípadnej existencie nejakých osobitných okolností, pre ktoré by doručenie vyjadrenia\nprotistrane nebolo potrebné (pozri odsek 40 a 46 citovaného rozsudku).\n39.1 Judikatúra ESĽP však nie je vo vzťahu k vymedzovaniu obsahu práva na\nkontradiktórnosť konania a jeho uplatňovaniu v právno-aplikačnej praxi celkom jednotná.\nEurópsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre pripustil, že právo na kontradiktórne\nkonanie nie je absolútne a jeho rozsah sa môže líšiť v závislosti od špecifických okolností\nprejednávanej veci (porovnaj napr. rozsudky ESĽP vo veciach Čičmanec proti Slovenskej\n\n14\n\nrepublike z 28. 6. 2016, Vokoun proti Českej republike z 3. 7. 2008, Trančíková proti\nSlovenskej republike z 13. 1. 2015).\n39.2 V niektorých prípadoch dospel ESĽP v minulosti aj k záveru, že neposkytnutie\npísomného vyjadrenia alebo dokumentov v konaní a nemožnosť sťažovateľa zaujať k nemu\nstanovisko nemožno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivý proces. Európsky súd\npre ľudské práva tak rozhodol v prípade, keď by priznanie tých práv a možností vyjadriť sa,\nktorých bol sťažovateľ v skutočnosti pozbavený, nemalo podľa jeho názoru žiaden vplyv\nna výsledok konania, keďže zvolený právny prístup nedával priestor na ďalšiu diskusiu\n(pozri rozsudok ESĽP z 28.6.2016 vo veci Čičmanec proti Slovenskej republike, bod 60).\nPodľa ESĽP je dôležitou aj skutočnosť, či sa sťažovateľ mohol alebo nemohol účinne brániť\npráve z toho dôvodu, že mu nebolo doručené uvedené vyjadrenie, to znamená, či by\ndoručenie uvedeného vyjadrenia malo dopad na výsledok sporu alebo nie (porovnaj\nrozsudok vo veci Verdú Verdú proti Španielsku z 15. 2. 2007, sťažnosť č. 43432/02,\nbody 25 a 27).\n40. V danom prípade je nesporné, že vyjadrenie žalovaného k odvolaniu sťažovateľa\nv znení „Odporca navrhuje rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 18C/151/2008-79\nzo dňa 03.05.2012 podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne\nsprávny potvrdiť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky\nktorého náležíte vyhodnotil a následne vo veci aj správne rozhodol. Navrhovateľ v rade\n1./ v odvolaní neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním\nnapadnutého rozsudku“ neobsahovalo žiadnu právnu a skutkovú argumentáciu, ktorá by\notvorila priestor na ďalšiu diskusiu a ktorá by zároveň mohla mať vplyv na rozhodnutie\nkrajského súdu o opravnom prostriedku v neprospech sťažovateľa, ktorý na tento nedostatok\nupozornil. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu, v ktorom najvyšší súd nevzhliadol\nnaplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f) OSP v procesnom postupe okresného\nsúdu a krajského súdu spočívajúcom v tom, že sťažovateľovi nebolo doručené vyjadrenie\nžalovaného k jeho odvolaniu, preto nezasiahlo do práv sťažovateľa takou intenzitou, žeby\ndošlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n15\n\n41. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súdna ochrana je poskytovaná\nv materiálnom, a nie formálnom zmysle, čo znamená, že nie každé procesné pochybenie\nsúdu alebo jeho nesprávny procesný postup, ktorým dochádza k odopretiu procesného práva\núčastníkovi konania, sú považované za porušenie základného práva na súdnu ochranu.\nDôležitými hľadiskami sú tie, ktoré v rámci prípadu dávajú jednoznačnú odpoveď na\notázku, či účastník v skutočnosti bol z uplatnenia konkrétneho procesného úkonu vylúčený\na či táto okolnosť mala podstatný vplyv na ďalšie konanie, a preto nie každé porušenie\nprocesných predpisov súdmi dosahuje intenzitu protiústavnosti.\n42.1 K sťažovateľom namietanému vadnému postupu krajského súdu, ktorý mu\npodľa jeho tvrdenia neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu, v dôsledku čoho mu mala byť\nodňatá možnosť konať pred súdom, a teda mal byť naplnený dovolací dôvod v súlade\ns § 237 písm. f) OSP, najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol: „Žalobca 1/ uvádza, že\nmu nebolo umožnené jeho právo nahliadnuť do spisu. Z obsahu spisu (č.l. 141) však vyplýva\nopak, keď odvolací súd dňa 20. novembra 2014 odpovedal na jeho sťažnosť a označil ju ako\nbezpredmetnú.“\n42.2 S prihliadnutím na citovanú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu, ako aj na listinný dôkaz (odpoveď predsedu krajského súdu na sťažnosť\nsťažovateľa z 10. novembra 2014, pozn.) predložený ústavnému súdu samotným\nsťažovateľom, v ktorom sa uvádza, že sťažovateľovi bude umožnené v informačnom centre\nkrajského súdu nahliadnuť do súdneho spisu „... po oznámení termínu Vášho predvedenia\nVaším zákonným sudcom v trestnej veci alebo Vami“, ústavný súd konštatuje, že postupom\nkrajského súdu, ktorý rešpektoval procesno-právne predpisy, nemohlo dôjsť k naplneniu\ndovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f) OSP. Odôvodnenie najvyššieho súdu obsiahnuté\nv napadnutom uznesení preto podľa názoru ústavného súdu v tejto časti napĺňa atribúty\nústavne udržateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a preto ústavný súd považuje túto\nnámietku sťažovateľa za neopodstatnenú.\n43. S poukazom na uvedené ústavný súd dodáva, že skutočnosť, že sťažovateľ sa\ns názorom najvyššieho súdu v jeho napadnutom uznesení nestotožňuje, nepostačuje sama\nosebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\n\n16\n\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n44. Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n45. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti\nnapadnutému uzneseniu najvyššieho súdu pre namietané porušenie základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n46. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu ústavný súd uvádza, že uplatňovanie práva na účinný prostriedok nápravy\nvyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable\nclaim) o porušení iného práva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver\na ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje\niba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa\nstal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému\n\n17\n\nkráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 24/2010, sp. zn. IV. ÚS 325/2011 a sp. zn. I. ÚS 538/2013)\n47. Citovaná judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13\ndohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje, a keďže ústavný súd zistil, že\nk porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo, nemohol dospieť ani k záveru,\nže by najvyšší súd porušil právo sťažovateľa zaručené čl. 13 dohovoru. Podľa názoru\nústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorý ústavne konformným\nspôsobom odmietol dovolanie sťažovateľa, nemôže predstavovať porušenie zákazu\nodmietnutia spravodlivosti. Ústavný súd uvádza, že čl. 13 dohovoru má procesný charakter,\nktorý zaručuje všeobecné právo na účinný právny prostriedok nápravy pred vnútroštátnym\norgánom každému, kto sa dovoláva základných práv a slobôd uvedených v dohovore. Tento\núčinný prostriedok nápravy je nezávislý od istoty priaznivého výsledku pre sťažovateľa\n(podobne III. ÚS 86/05, I. ÚS 538/2013, III. ÚS 834/2016).\n48. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nesignalizuje žiadnu možnosť priamej\npríčinnej súvislosti s možným porušením práva sťažovateľa mať účinné právne prostriedky\nnápravy pred vnútroštátnym orgánom podľa čl. 13 dohovoru (k tomu pozri bod 44\nodôvodnenia). Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol už po jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n49. Sťažovateľ v sťažnosti namieta aj porušenie svojho základného práva podľa\nčl. 46 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n50. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa\nústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,\nprípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie\n\nnávrhu\n\na\n\nnavrhované dôkazy.\n\n(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.\n\n18\n\nNávrh\n\nmusí\n\npodpísať\n\nnavrhovateľ\n\n51. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,\nktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, v sťažnosti neodôvodnil,\nv čom ma spočívať poručenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa § 20 ods. 1 zákona\no ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V súvislosti\ns uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať\nz úradnej povinnosti (pozri body 30 a 31 odôvodnenia).\n52. S poukazom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti\nnapadnutému uzneseniu najvyššieho súdu pre namietané porušenie základného práva podľa\nčl. 46 ods. 3 ústavy odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n53. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti (priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. októbra 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "súd-spis", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d989f196-2369-4dc4-9986-1fc5f496f1bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.350.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 350/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 350/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.350.2017.1"}, {"guid": "ussr:d2debae3-634b-4881-960f-f86b29b3b289", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.834.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 834/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 834/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.834.2016.1"}, {"guid": "ussr:718a207a-571c-419e-857b-660379a06645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.2016.2"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:67cb2b05-67a1-4ead-bf9f-6c45e373bff9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 189/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 189/2013 z 5. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-05", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67cb2b05-67a1-4ead-bf9f-6c45e373bff9"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:0203fcbc-aa8a-4c3a-910d-4758b8421624", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/07 z 28. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0203fcbc-aa8a-4c3a-910d-4758b8421624"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:07d91213-11f4-4f33-ba2e-63040a5a06bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2020.1"}]}