{"guid": "ussr:8a1f732f-838d-47c9-ad09-1eb6d0b14816", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.80.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/2018 z 1. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 80/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.80.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a1f732f-838d-47c9-ad09-1eb6d0b14816", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.80.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.80.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.80.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 80/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. februára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8,\nPrešov, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 5 Sžo 72/2014 z 13. septembra 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n21. decembra 2016 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov,\nktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžo 72/2014\nz 13. septembra 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou proti\nMinisterstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len\n„žalovaný“) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 6277/2012/SŽDD/27629\nz 15. mája 2012, ktorým žalovaný potvrdil odvolaním sťažovateľa napadnuté rozhodnutie\nPrešovského samosprávneho kraja, odboru dopravy č. 688/2012/OOD-024 z 8. marca 2012,\nktorým bolo určené, že obvod dráhy vedenej na pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom\núzemí\n\n– parcela č.\n\nzapísaná na liste vlastníctva č.\n\nsa nezriaďuje.\n\nSťažovateľ svoju žalobu odôvodnil tým, že správny orgán má zákonnú povinnosť\nurčiť obvod dráhy, pričom v súlade s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no dráhach“) ak ide o trolejbusovú dráhu, ktorá vedie po ceste alebo miestnej komunikácii,\nobvod dráhy je 3 metre od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia.\nO žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) tak, že ju\nrozsudkom sp. zn. 2 S 189/2012 z 18. júna 2014 (ďalej len „rozsudok z 18. júna 2014“)\nzamietol. Proti rozsudku krajského súdu z 18. júna 2014 podal sťažovateľ odvolanie,\no ktorom\n\nrozhodol\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom,\n\nktorým\n\nrozhodnutie\n\nprvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne.\nSťažovateľ odôvodňuje porušenie ním označených práv zaručených ústavou, listinou\na dohovorom ústavne nekonformnou interpretáciou § 3 ods. 3 písm. b) zákona o dráhach\na rovnako aj tým, že všeobecné súdy sa nevysporiadali s podstatnými argumentmi, ktoré\nv rámci konania predniesol.\n\n2\n\nPodľa sťažovateľa výklad podaný najvyšším súdom nie je podložený žiadnymi\nlogickými úvahami a zároveň je v rozpore s gramatickými pravidlami slovenského\npravopisu a legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky. Najvyšší súd nedal\npodľa jeho tvrdenia žiadnu odpoveď na jeho námietku, že v konaní použitý výklad § 3\nods. 3 písm. b) zákona o dráhach nemá oporu v zákone, a taktiež sa nevyjadril ani\nku gramatickému výkladu bodkočiarky nachádzajúcej sa v texte aplikovanej právnej normy.\nSťažovateľ je toho názoru, že z § 3 ods. 3 písm. b) zákona o dráhach logicky\nvyplýva, že obvod dráhy je tri metre a text za bodkočiarkou v tomto ustanovení znamená,\nže neplatí, „že ochranné pásmo je najmenej 1,5 metra v prípade, ak ide o trolejbusovú\ndráhu, ktorá vedie po ceste alebo miestnej komunikácii a nie skutočnosť, že obvod dráhy sa\nnezriaďuje“.\nNajvyšší súd podľa sťažovateľa nedal odpoveď na kľúčové námietky, podľa ktorých\n«- ak by sme prisvedčili žalovanému, že v prípade ak trolejbusová dráha vedie po ceste\nalebo miestnej komunikácii, obvod dráhy nie je ani 1,5 metra a ani tri metre od krajného\nvodiča trakčného trolejbusového vedenia, avšak ostalo by ustanovenie - prvá veta ods. 3)\n„Obvod dráhy je vymedzený zvislými plochami vedenými na pozemok“, znamenalo by to,\nže samostatná prvá veta ust. § 3 ods. 3 zákona o dráhach nemá žiadnu logiku, keďže\nnevymedzuje tieto zvislé plochy - ich začiatok,\n- všetky ustanovenia zákona o dráhach vo vzťahu k električkovým a trolejbusovým\ndráham, týkajúce sa rôznych činností, obmedzení, vecných bremien, ako aj ust.\no oprávneniach prevádzkovateľa dráhy v obvode dráhy k nehnuteľnostiam - k pozemkom,\nna ktorých sa dráha nachádza, by boli zbytočné, keďže obvod dráhy neexistuje,\n- ak vlastník pozemku nebol aj stavebníkom dráhy a ak neexistuje stavebné povolenie\nna dráhu (ako je tomu aj v tomto prípade), bolo by iba na vôli prevádzkovateľa dráhy,\nči podá návrh na určenie obvodu dráhy, na základe ktorého určenia by mal vlastník\npozemku nárok na náhradu za vecné bremeno,\n- zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach by nebol zákonom o dráhach, ale bol by zákonom\no železničných dráhach, a aj to vedených len mimo pozemných komunikácií,\n\n3\n\n- bolo by irelevantné ust. § 3 ods. 1 zákona o dráhach, prvá veta: „obvod dráhy\ntvoria pozemky určené na umiestnenie dráhy a jej súčastí, ktoré sú potrebné na prevádzku\ndráhy a na dopravu na nej“, tzn. pozemky, na ktorých sa v zmysle prílohy č. 24 vyhlášky\nč. 350/2010 Z. z. o stavebnom a technickom poriadku dráh, nachádzajú súčasti\ntrolejbusovej dráhy, ktoré sú napr.: trolejové vedenia, vrátane nosného systému a podpier,\nbudovy a zariadenia určené na uspokojovanie prepravných potrieb verejnosti, vrátane\ninžinierskych sietí, ktoré sú potrebné na prevádzku trolejbusovej dráhy, a zastávky, ktoré\ntvoria nástupištia a nástupištné ostrovčeky, ich vybavenie a prístrešky atď..\n- obvod dráhy je tri metre od krajného vodiča trakčného trolejového vedenia\na je vymedzený zvislými plochami vedenými na pozemok, keďže v takto vymedzenom\npriestore sa nachádzajú všetky súčasti dráhy v zmysle vyhlášky č. 350/2010 Z. z.\no stavebnom a technickom poriadku dráh,\n- keby sme aj prisvedčili úvahe súdu, že obvod dráhy nie je ani 1,5 m a ani tri metre,\naj tak by mal obvod dráhy pozostávať z tých pozemkov, na ktorých sa predsa nachádzajú\nvšetky súčasti trolejbusovej dráhy v zmysle vyhlášky, tak ako sú vyššie uvedené.».\nNa základe v sťažnosti uplatnenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie\nzákladného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu z 18. júna 2014 zruší a vec vráti\nkrajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ si zároveň uplatňuje úhradu trov konania\nv sume 363,79 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie,\nči sťažnosť sťažovateľa nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\n\n5\n\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nVychádzajúc z okruhu sťažovateľom označených práv garantovaných ústavou,\nlistinou a dohovorom, ktorých porušenie namieta, ústavný súd v nadväznosti na svoju\nustálenú judikatúru považuje za žiaduce zdôrazniť význam základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ktoré je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a tiež iných orgánov Slovenskej republiky\npríslušných na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (IV. ÚS 115/07). Rovnako tak má v štruktúre práv chránených dohovorom kľúčové\npostavenie právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd zároveň v súlade so svojou doterajšou judikatúrou poznamenáva,\nže medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny\na obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistujú zásadnejšie odlišnosti\n(m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný\nsúd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam\nv zásade identické (IV. ÚS 147/08). a preto ich namietané porušenie možno posudzovať\nspoločne.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne\naj čl. 36 ods. 1 listiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého\ndomáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,\nposkytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve\nna súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).\nReálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad\na používanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom\nrozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri napr. II. ÚS 63/06). Súčasne má\n\n6\n\nkaždý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej\nnormy, t. j. k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav\nveci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma\n(m. m. II. ÚS 249/04, IV. ÚS 23/05, I. ÚS 236/06, III. ÚS 363/06).\nÚstavný súd ďalej pripomína, že do obsahu základného práva zaručeného v čl. 46\nods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby) dožadovať sa toho, aby\nvšeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorý účastník konania predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. čl. 36 ods. 1\nlistiny) a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tvorí celý rad\nobsahových komponentov, z ktorých v nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľa\nvystupuje do popredia predovšetkým právo na ústavne akceptovateľné odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre opakovane\nzdôrazňuje, že neodmysliteľnou súčasťou obsahu základného práva čl. 46 ods. 1 ústavy\n(obdobne aj čl. 36 ods. 1 listiny) je aj právo účastníka, resp. strany konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m. IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 60/04). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom\nzáujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný\na že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09). Zároveň ale\nústavný súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania (stranou konania), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového a odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (m. m. III. ÚS 209/04).\n\n7\n\nRovnako aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6\nods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že\nvyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nV súvislosti so skutočnosťou, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti napadnutému\nrozsudku najvyššieho súdu vydanému v správnom súdnictve [podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)], je podľa názoru ústavného súdu navyše\npotrebné pri ich posudzovaní zohľadňovať špecifiká správneho súdnictva. V rámci\nsprávneho súdnictva súdy preskúmavajú „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov\nverejnej správy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov (§ 244 ods. 1 OSP).\nZ uvedeného vyplýva, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť\nsprávnych orgánov, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to,\nči kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne\na procesnoprávne predpisy. Teda treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo\nrozhodnutia orgánu verejnej správy (m. m. porovnaj napr. IV. ÚS 428/09).\nÚlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní bolo posúdiť, či uvedené\nvýchodiská najvyšší súd v napadnutom rozsudku akceptoval, a to z hľadiska toho, ako sa\nvysporiadal so sťažnostnými námietkami sťažovateľa rekapitulovanými v časti I tohto\nuznesenia.\n\n8\n\nSťažovateľ namieta, že výklad § 3 ods. 3 písm. b) zákona o dráhach obsiahnutý\nv napadnutom rozsudku je ústavne nekonformný a zároveň zdôrazňuje, že najvyšší súd\nnedal v napadnutom rozsudku odpoveď na ním predložené kľúčové námietky.\nZa sporný medzi sťažovateľom ako žalobcom a žalovaným považoval najvyšší súd\nvýklad § 3 ods. 3 písm. b) zákona o dráhach, pričom v napadnutom rozsudku poukázal\nna to, že podľa žalobcu (sťažovateľa) aj v prípade, že trolejbusová dráha vedie po ceste\nalebo miestnej komunikácii je obvod dráhy 3 m od krajného vodiča trakčného\ntrolejbusového vedenia. Naopak, podľa názoru žalovaného v prípade, že trolejbusová dráha\nvedie po ceste alebo miestnej komunikácii, nie je obvod dráhy ani 1,5 m a ani 3 m\nod krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia.\nPodľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona o dráhach «Obvod dráhy je vymedzený zvislými\nplochami vedenými na pozemok. Ak z rozhodnutia podľa odseku 2 nevyplýva inak, obvod\ndráhy je tri metre od osi krajnej koľaje električkovej dráhy, od krajného nosného alebo\ndopravného lana lanovej dráhy alebo od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia,\nnajmenej však 1,5 metra od vonkajšieho okraja súčasti dráhy; to neplatí, ak ide\no električkovú dráhu alebo trolejbusovú dráhu, ktorá vedie po ceste alebo miestnej\nkomunikácii (ďalej len „cestná komunikácia“).».\nZ relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že\nodvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu obsiahnutým v jeho rozsudku\nz 18. júna 2014 a v konkrétnostiach zdôraznil, že „obvod dráhy treba predovšetkým chápať\nako vnútorný priestor plniaci ochrannú a manipulačnú funkciu, ako priestor nevyhnutný\nna bezpečnú prevádzku, opravy a údržbu dráhy a jej súčastí. Je celkom zrejmý zámer\nzákonodarcu vyňať z tohto režimu (určovania obvodu dráh) cesty a miestne komunikácie.\nZriadenie obvodu dráhy pri električkovej alebo trolejbusovej dráhe, ktorá vedie po ceste,\nalebo miestnej komunikácii by bola duplicitná. Pozemné komunikácie majú zriadené vlastné\nochranné pásma podľa § 11 cestného zákona, ktoré sú rozsiahlejšie ako obvod dráhy.\nAj tam, kde nie je zriadené ochranné pásmo pozemnej komunikácie, platí ustanovenie § 126\n\n9\n\nods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\nv znení neskorších predpisov.“.\nVzhľadom na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového súdu\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok, ústavný súd sa s prihliadnutím na potvrdenie vecnej\nsprávnosti rozhodnutia prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\noboznámil aj s obsahom odôvodnenia rozsudku krajského súdu z 18. júna 2014, v ktorom\nje predovšetkým uvedené:\n„Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 513/2009 Z. z. opisuje obvod dráhy ako zvislé\nplochy vedené na pozemok. Opis sám osebe nemá normotvornú povahu, iba vysvetľuje,\nkadiaľ obvod dráhy vedie. Ďalej úvodná časť odseku 3, spoločná pre obe písmená (a/, b/)\nodseku uvádza, že obvod dráhy je tri metre... V písmene a/ táto veta ďalej pokračuje\nurčením obvodu dráhy na železničných dráhach a stavbách. Písmeno b/, ktoré sa vzťahuje\nna súdenú vec, určuje, že (úvodná časť vety) obvod dráhy je tri metre (pokračovanie podľa\npísm. b/) od osi krajnej koľaje električkovej dráhy, od krajného nosného alebo dopravného\nlana lanovej dráhy alebo od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia, najmenej\nvšak 1,5 metra od vonkajšieho okraja súčasti dráhy; to neplatí, ak ide o električkovú dráhu\nalebo trolejbusovú dráhu, ktorá vedie po ceste alebo miestnej komunikácii... osobitná\nprávna úprava zákonom č. 513/2009 Z. z. nie je potrebná, nakoľko tieto spadajú pod iný\nosobitný právny predpis dostatočne upravujúci užívanie a ochranu pozemných komunikácií\na tiež práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov,\nako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru...\nSúd je preto v zhode s názorom žalovaného, že zákon č. 513/2009 Z. z. v príslušnom\nustanovení § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 513/2009 Z. z. ustanovuje, že ak trolejbusová dráha\nvedie po ceste alebo miestnej komunikácii, obvod dráh sa nezriaďuje, a preto výklad zákona\nsprávnymi orgánmi bol v súlade so zákonom.“\n\n10\n\nV kontexte so sťažovateľom namietaným porušením práv zaručených ústavou,\nlistinou a dohovorom napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu z dôvodu ústavne\nnekonformného výkladu ustanovení zákona o dráhach ústavný súd zdôrazňuje, že jeho\núloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných\npredpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách a to predovšetkým z tohto hľadiska, či sú závery všeobecných súdov dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných\nľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\nS prihliadnutím na citované časti rozhodnutí vo veci sťažovateľa konajúcich súdov\nústavný súd konštatuje, že záver najvyššieho súdu, podľa ktorého ak trolejbusová dráha\nvedie po ceste alebo miestnej komunikácii nie je obvod dráhy ani 1,5 m a ani 3 m\nod krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia, nemožno považovať za svojvoľný\nči neodôvodnený a ani za taký, ktorý by popieral účel a zmysel zákona o dráhach.\nPožiadavka ústavne konformného výkladu zákonov a ich ustanovení nevyhnutne v sebe\nzahŕňa potrebu zisťovať obsah jednotlivých zákonných ustanovení s prihliadnutím\nna ich dikciu a následne ich aplikovať na daný skutkový stav bez toho, aby výklad\nnormatívnych ustanovení zákona viedol k absurdným záverom, alebo záverom v rozpore\ns ústavnými princípmi.\nÚstavný súd už viackrát vo svojej doterajšej judikatúre uviedol, že v prípadoch\nnejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho\nnapr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom\npríslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. K tomuto\nzáveru ústavný súd dospel aplikáciou premisy, podľa ktorej viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2\nods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom\na účelom zákona (k tomu pozri aj III. ÚS 341/07).\n\n11\n\nOpodstatnenosťou\n\ngramatického\n\nvýkladu\n\nv predmetnom\n\nustanovení\n\nzákona\n\no dráhach použitej bodkočiarky dôvodí sťažovateľ a v tomto smere ďalej argumentuje,\nže jeho zmyslom je podať vysvetlenie predchádzajúcej časti, teda s prihliadnutím na text\nsporného ustanovenia len časti „najmenej však 1,5 metra od vonkajšieho okraja súčasti\ndráhy“.\nUprednostnením rigidného gramatického výkladu tak, ako to požaduje sťažovateľ,\nby sa podľa názoru ústavného súdu poprel zmysel a účel zákona o dráhach a v konečnom\ndôsledku by sa nezohľadnila ani komplexnosť právnej úpravy pozemných komunikácií.\nÚmyslom zákonodarcu totiž tak, ako to uvádza najvyšší súd v napadnutom rozsudku, bolo\nvyňať z režimu určenia obvodu dráh cesty miestne komunikácie, keďže tieto majú zriadené\nv súlade s osobitným zákonom vlastné ochranné pásma. Uvedeným spôsobom sa zároveň\nzabraňuje duplicite právnej úpravy totožných spoločenských vzťahov.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu týkajúcim sa\nvýkladu dotknutého ustanovenia zákona o dráhach nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.\nPodľa názoru ústavného súdu je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho\nsúdu zrozumiteľné a racionálne. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nevykazuje\nznaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy, a preto právne závery, na ktorých je založený,\nmožno považovať z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné (podobne\naj I. ÚS 21/98, IV. ÚS 110/03).\nÚstavný súd poukázaním na obsah citovaného odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu v spojení s odôvodnením obsiahnutým v rozsudku krajského súdu\nz 18. júna 2014 (s ktorým sa najvyšší súd stotožnil) dospel k záveru, že najvyšší súd dal\nzrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ v konaní nastolil. V napadnutom rozhodnutí\n\n12\n\nsa najvyšší súd vysporiadal so všetkými argumentmi sťažovateľa, ktoré mali\npre rozhodnutie podstatný význam a ktoré sťažovateľ predniesol aj v konaní pred ústavným\nsúdom.\nÚstavný súd nepovažuje právne závery najvyššieho súdu za arbitrárne, resp.\nsvojvoľné, pričom v posudzovanom prípade nejde o také rozhodnutie, ktoré by popieralo\núčel a zmysel právnej úpravy, a na tomto základe konštatuje, že medzi obsahom\nsťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1\nlistiny a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nneexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nreálne zakladala možnosť vysloviť ich porušenie. Ústavný súd preto pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými sťažovateľom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. februára 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výklad (interpretácia)-gramatický (jazykový)", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 428/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 428/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:cbf2f0ac-1fe6-499b-a07b-833764a5369f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 363/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 363/06 z 15. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-15", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbf2f0ac-1fe6-499b-a07b-833764a5369f"}, {"guid": "ussr:f44c973c-c877-42ec-8a9c-33d27acc60c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/06 z 13. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-13", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f44c973c-c877-42ec-8a9c-33d27acc60c7"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:ddd12caa-a8a2-4222-b209-fb0bb0e12f7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/04 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ddd12caa-a8a2-4222-b209-fb0bb0e12f7b"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:833c731e-36b7-44b8-ab65-2c498cda1ec6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:833c731e-36b7-44b8-ab65-2c498cda1ec6"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}