{"guid": "ussr:6533110a-5f94-4c62-b1b8-916065261612", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.85.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 85/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 85/2018 z 1. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 85/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.85.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6533110a-5f94-4c62-b1b8-916065261612", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.85.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.85.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.85.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 85/2018-14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. februára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Školníkom,\nMierová 1, Veľký Krtíš, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 18/2017 zo 6. júna\n2017, ako aj konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť\n\np r i j í m a na ďalšie konanie.\n\n2. Návrhu na odloženie vykonateľnosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Tdo 18/2017 zo 6. júna 2017 n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Školníkom, Mierová 1, Veľký Krtíš,\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tdo 18/2017 zo 6. júna 2017 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“), ako aj konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.\nZo sťažnosti, z jej príloh a z vyžiadaného spisu Okresného súdu Ružomberok (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 1 T 85/2014 vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného\nsúdu č. k. 1 T 85/2014-639 z 25. apríla 2016 uznaný za vinného zo spáchania zločinu\nneoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 a 4 zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo mu bol\nuložený trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom jeho výkonu\ns probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní tri roky. Sťažovateľovi bola označeným\nrozsudkom okresného súdu zároveň podľa § 287 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) uložená povinnosť\nnahradiť poškodenej J. K. B. 2, spol. s r. o., Vyšné Matejkovo 28, Ružomberok (ďalej len\n„poškodená“), škodu vo výške 125 356 € (so zvyškom nároku na náhradu škody bola\npoškodená odkázaná na občianske súdne konanie, pozn.).\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania sťažovateľa,\nako aj\n\nodvolania\n\nprokurátora\n\nOkresnej\n\nprokuratúry\n\nRužomberok,\n\nrozsudkom\n\nč. k. 3 To 79/2016-681 zo 6. októbra 2016 podľa § 321 ods. 1 písm. d) a f) v spojení\ns § 321 ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch\n\n2\n\no treste a o náhrade škody, a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku\nsťažovateľovi uložil trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom jeho\nvýkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní tri roky a podľa § 51 ods. 2 a 4\nTrestného zákona prikázal obžalovanému v skúšobnej dobe na vlastné náklady odstrániť\nodpad z pozemkov, na ktoré bol na základe príkazov sťažovateľa v rozpore so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi uložený. Krajský súd označeným rozsudkom poškodenú\ns jej nárokom na náhradu škody (v celom rozsahu, pozn.) podľa § 288 ods. 1 Trestného\nporiadku odkázal na civilný proces.\nProti rozsudku krajského súdu sp. zn. 3 To 79/2016 zo 6. októbra 2016 podal\nsťažovateľ dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. 3 Tdo 18/2017 zo\n6. júna 2017 podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nSťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojich\nv sťažnosti označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ako aj konaním,\nktoré jeho vydaniu predchádzalo, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje najmä takto:\n«Sťažovateľ napáda uznesenie najvyššieho súdu preto, lebo v konaní, ktoré mu\npredchádzalo vrátane konaní prvostupňového a odvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu, keď súdy subsumovali skutkový stav pod nesprávnu\nskutkovú podstatu trestného činu. Práve toto sa stalo jedným z dovolacích dôvodov - § 371\nods. 1 písm. i/ Tr. por.\nSťažovateľ sa okrem iného, počas celého trestného procesu obhajoval tým, že sa\nprotiprávneho konania, ktoré mu kládla obžaloba za vinu nedopustil. Súdy striktne trvali na\njeho vine, napriek existencii kardinálneho dôkazu, ktorý bol do trestného spisu pripojený\na ktorým bolo rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku, úseku\nštátnej správy odpadového hospodárstva č.: OH 2013/00014-27 zo dňa 4. 3. 2013. Orgán\nštátnej správy pri posudzovaní veci v intenciách zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov vec šetril a určil zodpovednú osobu za\numiestnenie odpadu v rozpore s týmto zákonom spoločnosť NITRAVA STAV s. r. o...\nObjasnenie ďalších dôležitých okolností, za ktorých došlo k nakladaniu s odpadom, nebolo\nv trestnom konaní vykonané, napriek tomu, že sa sťažovateľ domáhal zabezpečenia\n\n3\n\nnavrhovaných listinných, najmä účtovných dokladov, ktorými by došlo k objasneniu, ktoré\nsubjekty v rozhodnom čase v areáli bývalej tehelne vykonávali pracovné činnosti...\nZákonodarca pri tomto trestnom čine, ktorý môže byť spáchaný aj z nedbanlivosti,\nurčil jeden zo základných jeho znakov výšku škody hroziacej resp. spôsobenej na životnom\nprostredí v dôsledku porušenia právnych predpisov. Znaky trestného činu má takéto\nprotiprávne konanie len vtedy, keď je ním spôsobená škoda prevyšujúca sumu 266 Eur, tzv.\nškoda malá. Je neprípustný a nezákonný postup, aby sa súdy pre určovanie tohto dôležitého\nfaktora určujúceho právnu kvalifikovanosť skutku uspokojili s odborným vyjadrením osoby\nneoprávnenej určovať takúto škodu.\n\nv čase určovania rozsahu nakladania\n\ns odpadmi nemal spôsobilosť oceňovať škody na úseku životného prostredia. Mal len\noprávnenie vydávať odborné posudky v oblasti spaľovania a úpravy odpadov, čo je\nabsolútne nepríbuzenský odbor /odvetvie/. Ocenenie, ktoré určil nezodpovedá požiadavke\nv zmysle § 124 až 126 Tr. zák...\nSťažovateľ na hlavných pojednávaniach navrhoval vykonať viacero dôkazov, ktoré\nby osvedčovali dôležité skutočnosti pre trestné konanie, avšak súd sa tým neriadil a dôkazy\nvykonávané v prospech sťažovateľa /obžalovaného/ odmietol vykonať, čím nezákonne\nzasiahol do spravodlivosti súdneho konania...\nKrajský súd v Žiline svojim uznesením z 5. 8. 2015 č. k. 3 To/79/2015-568\nrozhodujúc o odvolaní sťažovateľa /obžalovaného/ a prokurátora proti rozsudku Okresného\nsúdu Ružomberok z 4. 3. 2015 sp. zn. 1 T/85/2014 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok\nokresného súdu odvolaním zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu\nprejednal a rozhodol...\nKrajský súd dal obžalovanému a aj prokurátorovi za pravdu v tom, že bude potrebné\nv tomto smere doplniť dokazovanie a napadnutý rozsudok zrušil aj preto, lebo došlo\nv konaní pred prvostupňovým súdom k závažnému porušeniu práv obžalovaného na\nobhajobu.\nZa pozoruhodné sa javí konštatovanie odvolacieho súdu v tomto uznesení /str. 5\nods. tretí/, v ktorom sa uvádza, citujem: „... napadnutý rozsudok je v súčasnom štádiu\npredčasný, keďže je potrebné podstatnú časť dôkazov zopakovať, resp. podľa potreby\nprípadne vykonať aj ďalšie.“\n\n4\n\nKrajský súd v rozpore so zásadou kontradiktórnosti a rovnosti zbraní pripustil, že\nurčité dôkazy hoci vykonané protizákonne, a to bez zabezpečenia práva obžalovaného\nvyjadriť sa k nim na hlavnom pojednávaní dňa 9. 2. 2015, boli akceptované a súdy na ne\nprihliadli v rámci ich hodnotenia, čo je v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\nJe nutné zdôrazniť, že takto získané nezákonné dôkazy si osvojil aj Najvyšší súd SR\nv rámci rozhodovania o dovolaní a z nich vychádzal...\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nrozhodnutím,\n\nkeď\n\nodmietol\n\ndovolanie\n\nodsúdeného /sťažovateľa/ zasiahol do práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR...\nNapadnuté právoplatné uznesenie najvyššieho súdu je rozporuplné, nepresvedčivé\na nezohľadňujúce stav konania, ktoré mu predchádzalo, čo ho robí nezákonným...\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany...»\nSťažovateľ na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa\n\n... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa\nuvádza Listina základných práv a slobôd a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. 6. 2017 v sp. zn. 3 Tdo/18/2017 a konaním\nmu predchádzajúcim bolo porušené.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. 6. 2017 v sp. zn.\n3 Tdo/18/2017 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľa na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.“\nSťažovateľ tiež navrhol, aby ústavný súd dočasným opatrením podľa § 52 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\n\n5\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,\npríjme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí\nnávrhu.\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a keďže nezistil žiadne\ndôvody na jej odmietnutie ustanovené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, prijal ju podľa\n§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie v rozsahu navrhovanom\nsťažovateľom (bod 1 výroku tohto uznesenia).\n\n6\n\nSťažovateľ zároveň ústavný súd «žiada, aby... podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde rozhodol o dočasnom opatrení takto:\n„Vykonateľnosť uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6. 6. 2017\nsp. zn. 3 Tdo 18/2017 odkladá“.».\nPri posudzovaní návrhu sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti napadnutého\nuznesenia ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že tento návrh nie je žiadnym spôsobom\nodôvodnený. Zároveň ústavný súd konštatuje, že výrokom napadnutého uznesenia dovolací\nsúd rozhodol „len“ o odmietnutí dovolania sťažovateľa. Ak sa sťažovateľ chcel svojím\nnávrhom účinne domôcť odloženia účinkov odsudzujúceho rozsudku, mal sa domáhať\nodloženia vykonateľnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 3 To 79/2016 zo 6. októbra 2016,\na nie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že\npodľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom na začatie konanie, a preto\nnemohol z vlastnej iniciatívy odložiť vykonateľnosť odsudzujúceho rozhodnutia krajského\nsúdu. Vzhľadom na uvedené, konštatujúc, že odloženie vykonateľnosti napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu nemá pre sťažovateľa relevantný právny význam, ústavný súd\nrozhodol tak, ako je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. februára 2018\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "dovolanie", "životné prostredie", "trestné konanie", "životné prostredie", "dovolanie", "dokazovanie-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "trestné konanie", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "5996003b-077c-4098-a965-0d95e30915ec:a0cfe58a-4f7c-44da-937f-3ddb98775362", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1115010765.2", "spisova_znacka": "3To/79/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/79/2016 z 24. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-10-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1115010765.2"}, {"guid": "b4305b28-68dc-4ceb-9359-16e6a5aaec08:a84632eb-c5ed-463a-b578-bfe324348bea", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6214010124.1", "spisova_znacka": "3To/79/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/79/2015 z 25. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-08-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6214010124.1"}], "citovane_v": []}