{"guid": "ussr:17c3290c-2d21-4c5c-a67a-55bb2ee6bc11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.9.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 9/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 9/2018 z 17. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. januára 2018, sp. zn. IV. ÚS 9/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.9.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "nazov": "čl. 17 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "nazov": "čl. 17 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/17c3290c-2d21-4c5c-a67a-55bb2ee6bc11", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.9.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.9.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.9.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 9/2018-7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n, vo veci\nnamietaného porušenie jeho základných práv podľa čl. 17, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c)\na d), čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12 T 2/2014 z 23. apríla 2014, uznesením\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 5 To 24/2014 z 2. júla 2014 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 45/2017 z 20. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n23. novembra 2017 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie jeho základných práv podľa čl. 17, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1\na ods. 3 písm. c) a d), čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“), rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 12 T 2/2014 z 23. apríla 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok\nokresného súdu“), uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 5 To 24/2014 z 2. júla 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Tdo 45/2017 z 20. septembra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 12 T 2/2014 z 23. apríla 2014 uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej\na zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody\nv trvaní siedmich rokov, ako aj uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou\nformou, a taktiež bol zaviazaný na náhradu škody.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré bolo uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 5 To 24/2014 z 2. júla 2014 ako nedôvodné zamietnuté.\nProti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1\npísm. c), d), g), i) a k) Trestného poriadku. Najvyšší súd napadnutým uznesením\nsp. zn. 3 Tdo 45/2017 z 20. septembra 2017 podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\ndovolanie sťažovateľa odmietol.\nSťažovateľ namieta, že od začiatku trestného konania bolo zásadným spôsobom\nporušené jeho právo na obhajobu, keďže mu „nebol umožnený postup podľa § 213 ods. 1\nTP čo je i dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c TP s ktorým sa nevyrovnali ani\nsúdy... Neumožnenie tohto postupu sudkyňa odôvodnila tým, že by poškodené a svedkovia\nv mojej prítomnosti nevypovedali pravdu z obavy o svoje zdravie a život. Tento postup bol\nv rozpore so zákonom... Upozorňujem Ústavný súd, že mi ani zo strany súdu nebolo\n\n2\n\numožnené byť pri výsluchu svedkov... Toto nenapravil ani odvolací súd dokonca ani\nustanovený advokát nehájil patrične moje záujmy...“.\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu (dovolacieho) najvyššieho súdu sťažovateľ\nnamieta, že mu nebolo doručené vyjadrenie Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou\nk jeho dovolaniu.\nSťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z radov\nadvokátov.\nVzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd jeho sťažnosti vyhovel a zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení\ns napadnutým uznesením krajského súdu a prikázal okresnému súdu vrátiť vec\nprokurátorovi Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou (ďalej len „prokurátor“)\ndo prípravného konania a taktiež, aby obnovil „základné právo osobnej slobody\nprepustením na slobodu...“. Sťažovateľ požaduje aj priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 10 000 € za každý deň pozbavenia osobnej slobody.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\n\n3\n\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17, čl. 46 ods. 1,\nčl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c)\na d), čl. 13 a čl. 17 dohovoru.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nlen pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 3 ústavy obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno\nzadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď\noboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu\nalebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných\ntrestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej\nprepustení na slobodu.\nPodľa čl. 17 ods. 4 ústavy obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný\npríkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú\nosobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia\nvypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n\n4\n\nPodľa čl. 17 ods. 6 ústavy zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať\nosobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto\nopatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich\ndní.\nPodľa čl. 17 ods. 7 ústavy skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného\nčinu je možné iba na písomný príkaz súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nv súlade s konaním ustanoveným zákonom:\na) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;\nb) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osoby preto, že sa nepodrobila\nrozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie\npovinnosti ustanovenej zákonom;\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní;\n\n5\n\nd) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely\nvýchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia\npred príslušný orgán;\ne) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne\nchorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej\nnepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie\nalebo vydanie.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nPodľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má\nprávo obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ\nnemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú.\nPodľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,\nmá právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie\na výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPodľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať ak, akoby dávalo\nštátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov\nzameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo\nna obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.\n\n6\n\nII.1\n\nK namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv\n\npodľa ústavy a práv podľa dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu\na napadnutým uznesením krajského súdu\nZ už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\nprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe\nsubsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť (a aj sa domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu mohol sťažovateľ podať a aj podal\nodvolanie, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc\nústavného súdu. Rovnako proti napadnutému uzneseniu krajského súdu mohol a aj podal\nsťažovateľ dovolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd, čo\nvylučuje právomoc ústavného súdu. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie\ntejto časti sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nÚstavný súd navyše poukazuje na skutočnosť, že napadnutý rozsudok okresného\nsúdu, ako aj napadnuté uznesenie krajského súdu už boli predmetom jeho prieskumu\n\n7\n\nv konaní sp. zn. II. ÚS 499/2016, pričom vo vzťahu k obom označeným rozhodnutiam\nústavný súd v uznesení sp. zn. II. ÚS 499/2016 z 15. júna 2016 vyslovil, že na ich prieskum\nnemá právomoc, a preto túto časť jeho predchádzajúcej sťažnosti odmietol z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na § 24 písm. a) zákona\no ústavnom súde, podľa ktorého návrh nie je prípustný ak sa týka veci, o ktorej už ústavný\nsúd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania,\nak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\nVzhľadom na skutočnosti, že o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal\nvyslovenia porušenia svojich práv napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým\nuznesením krajského súdu, už ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 499/2016\nz 15. júna 2016, sú dané dôvody aj pre odmietnutie tejto časti sťažnosti ako neprípustnej.\nNa základe dosiaľ uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto\nčasť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci, ako aj z dôvodu neprípustnosti.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv\n\npodľa ústavy a práv podľa dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nPokiaľ ide o namietané uznesenie najvyššieho súdu, je potrebné uviesť, že v konaní\nvedenom ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 499/2016 bolo predmetom prieskumu\nústavného súdu taktiež uznesenie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, ale išlo\no uznesenie sp. zn. 2 Tdo 69/2015 z 27. októbra 2015, teda iné dovolacie rozhodnutie,\nnež ktoré je predmetom prieskumu ústavného súdu v tejto veci.\nKľúčová námietka, ktorú sťažovateľ uplatnil vo svojej predchádzajúcej sťažnosti,\nako aj v tomto konaní prejednávanej sťažnosti, je v zásade totožná, keďže sťažovateľ\nv sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 69/2015 z 27. októbra\n\n8\n\n2015, ako aj v sťažnosti smerujúcej proti v tomto konaní napadnutému uzneseniu\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 45/2017 z 20. septembra 2017 namieta, že mu nebolo\numožnené klásť vypočúvaným svedkom otázky, a to tak v prípravnom konaní, ako aj\nv konaní pred okresným súdom, čím malo byť zásadným spôsobom porušené jeho základné\nprávo na obhajobu a bol podľa jeho názoru naplnený aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku.\nNajvyšší\n\nsúd\n\nsa\n\nvo\n\nsvojom\n\npredchádzajúcom\n\ndovolacom\n\nrozhodnutí\n\n(sp. zn. 2 Tdo 69/2015 z 27. októbra 2015), ako aj v tomto napadnutom uznesení s touto\nkľúčovou námietkou sťažovateľa meritórne nezaoberal, pričom vychádzal z toho,\nže sťažovateľ túto námietku nevzniesol ani pred súdom prvého stupňa, ani pred odvolacím\nsúdom, a preto nebolo možné v zmysle § 371 ods. 4 Trestného poriadku na túto námietku\npri rozhodovaní o dovolaní prihliadať.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na § 371 ods. 4 Trestného poriadku,\npodľa ktorého dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola\ntomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr\nv konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.\nPodnet podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená\nv § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní\na nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.\nÚstavný súd sa vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 499/2016 z 15. júna 2016\ns kľúčovou námietkou sťažovateľa založenou na tvrdení, že mu nebolo umožnené\nklásť vypočúvaným poškodeným a svedkom otázky, a to tak v prípravnom konaní,\nako aj v konaní na okresnom súde, zaoberal a aj plnom rozsahu vysporiadal. Ústavný súd\npovažuje za potrebné poukázať na podstatnú časť odôvodnenia svojho predchádzajúceho\nuznesenia z 15. júna 2016 vzťahujúcu sa na kľúčovú námietku sťažovateľa, keďže jeho\nzávery sú aplikovateľné aj pri rozhodovaní o príslušnej časti sťažnosti sťažovateľa\npreskúmavanej v tomto konaní.\n\n9\n\nÚstavný súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. II. ÚS 499/2016 z 15. júna 2016\nvo vzťahu ku kľúčovej námietke sťažovateľa najmä uviedol:\n„Zo sťažnosti možno vyvodiť, že kľúčová námietka sťažovateľa spočíva v tom,\nže mu nebolo umožnené klásť vypočúvaným svedkom otázky, a to tak v prípravnom\nkonaní, ako aj v konaní pred okresným súdom, čím malo byť zásadným spôsobom porušené\njeho základné právo na obhajobu, t. j. podľa jeho názoru bol naplnený dovolací dôvod\npodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Ak za týchto okolností najvyšší súd\nodmietol jeho dovolanie, porušil tým jeho ústavou a dohovorom garantované práva.\nZ I. časti citovaného odôvodnenia napadnutého uznesenia dovolacieho súdu vyplýva,\nže najvyšší súd sa s kľúčovou námietkou sťažovateľa meritórne nezaoberal, keďže bol toho\nnázoru, že túto námietku nevzniesol ani pred súdom prvého stupňa, ani pred odvolacím\nsúdom, a preto nebolo možné na ňu v zmysle § 371 ods. 4 Trestného poriadku prihliadať.\nPodľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g)\nnemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom\nkonaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie\npodáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie\ndovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola\ntejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní\npred odvolacím súdom...\nVychádzajúc z uvedeného sa analyzovaný záver najvyššieho súdu o tom, že\nna kľúčovú námietku sťažovateľa nemožno prihliadať vzhľadom na to, že ju neuplatnil\nv predchádzajúcich\n\nštádiách\n\ntrestného\n\nkonania, javí z\n\nústavného hľadiska\n\nako\n\nakceptovateľný a udržateľný, čo už samo osebe zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenej.\nNapriek uvedenému ústavný súd považoval za vhodné vyjadriť sa ku kľúčovej\nnámietke sťažovateľa aj podrobnejšie. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na § 213\nods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého policajt môže povoliť účasť obvineného\nna vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje\ntak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom\nje dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by\n\n10\n\nzabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto\núkonu.\nSťažovateľ bol stíhaný väzobne, pričom väzba začala plynúť 4. septembra 2013.\nJe zrejmé, že vzhľadom na väzobné stíhanie sťažovateľa bol daný dôvod povinnej obhajoby\npodľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom sťažovateľovi bol už v prípravnom\nkonaní ustanovený obhajca (\n\n) opatrením sp. zn. 0 Tp 20/2013\n\nz 11. septembra 2013. Ústavný súd vychádza z predpokladu, že obhajca sťažovateľa mal\nmožnosť zúčastniť sa na všetkých úkonoch prípravného konania vrátane výsluchov\nsvedkov, a teda mal možnosť klásť im otázky. Ani v prípade, že by tento logický\npredpoklad nezodpovedal skutočnosti, by však sťažovateľom namietaná skutočnosť\nnepostačovala na záver o zásadnom porušení jeho práva na obhajobu. Z napadnutého\nrozsudku okresného súdu, ako aj zo zápisníc z hlavného pojednávania konaného 12. marca\n2014 a 23. apríla 2014, ktoré si ústavný súd zabezpečil na účely predbežného prerokovania\nsťažnosti, vyplýva, že svedkovia boli na hlavnom pojednávaní vypočutí (teda ich výpovede\nz prípravného konania nebolo potrebné čítať). Na hlavnom pojednávaní bol prítomný tak\nsťažovateľ, ako aj jeho obhajca\n\na mali možnosť klásť vypočúvaným\n\nsvedkom otázky. Zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného 23. apríla 2014 navyše\nvyplýva, že sťažovateľ sa k spáchaniu skutku kladenému mu za vinu priznal. Vzhľadom\nna uvedené možno konštatovať, že kľúčová námietka sťažovateľa je celkom zjavne\nneopodstatnená.\nÚstavný\n\nsúd\n\npo\n\npreskúmaní\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\na dokumentácie, ktorú mal k dispozícii, dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením\ndovolacieho súdu a obsahom základných práv garantovaných ústavou a práv garantovaných\ndohovorom, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti\nsmerujúcej proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.“\n\n11\n\nÚstavný súd poukazuje v preskúmavaných súvislostiach aj na odôvodnenie v tomto\nkonaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, v ktorom sa vo vzťahu ku kľúčovej\nnámietke sťažovateľa predovšetkým uvádza:\n„V odôvodnení dovolania obvinený namietal, že bolo porušené jeho právo\nna obhajobu, nakoľko na hlavných pojednávaniach v dňoch 12. marca 2014 a 23. apríla\n2014 mu nebolo umožnené klásť otázky poškodeným a predvolaným svedkom. Jeho obhajca\ntak nemohol primerane reagovať na ich výpovede, aj keby bol akokoľvek dôsledne\ninformovaný od obvineného. Na týchto pojednávaniach totižto sudkyňa opatrením rozhodla,\nže tieto výsluchy sa vykonali v jeho neprítomnosti, pričom toto svoje rozhodnutie\nodôvodnila tým, že by poškodené a svedkovia v jeho neprítomnosti nevypovedali pravdu z\nobavy o svoje zdravie a život. Tento dôvod v odvolacom konaní nenamietal, pretože\nsťažnosť proti tomuto procesnému opatreniu nebola prípustná. Boli nesprávne hodnotené\ndôkazy a na základe toho súd nesprávne kvalifikoval skutok, pričom malo ísť len o\npriestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Medzi obvineným a poškodenými – teda jeho\nmatkou a sestrou, sú vzťahy urovnané.\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, poukazuje na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tdo/69/2015, z 27. októbra 2015, v ktorom\nbolo rozhodované o dovolaní obvineného\n\nz dovolacích dôvodov\n\npodľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Trestného poriadku, pričom je potrebné\npodotknúť, že tieto dovolacie dôvody sa prelínajú – obsahovo sú totožné aj s predmetným\ndovolaním pod sp. zn. 3 Tdo/45/2017. Preto sa nemôže najvyšší súd opätovne zaoberať\ntými istými dovolacími dôvodmi - § 372 ods. 2 Trestného poriadku a v plnom rozsahu\nodkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tdo/69/2015\nz 27. októbra 2015.\nPokiaľ ide o dovolací dôvod uplatnený obvineným podľa ustanovení § 371 ods. 1\npísm. d/ Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v zmysle § 371\nods. 4 Trestného poriadku, predmetný dovolací dôvod možno použiť, len ak táto okolnosť\nbola tomu, kto podáva dovolanie, teda obvinenému. známa už v pôvodnom konaní\na nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.\nOkolnosť, že obvinenému v konaní pred súdom nemala byť umožnená účasť\npri výsluchu svedkov a poškodených, bola obvinenému známa už v konaní pred\n\n12\n\nprvostupňovým súdom, obvinený však túto okolnosť ani pred prvostupňovým súdom\na ani pred súdom odvolacím nenamietal.\nNakoľko obvinený zákonnú podmienku uplatnenia dovolacích dôvodov v zmysle\n§ 371 ods. 4 Trestného poriadku splnenú nemal, najvyšší súd Slovenskej republiky dovolací\ndôvod obvineného uvedený v zmysle § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku nemohol\nskúmať.\nPokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Trestného poriadku,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že obvinený síce formálne uviedol tento dôvod\nvo svojom dovolaní, avšak z obsahu dovolania ani zo spisu nevyplýva, prečo bolo trestné\nstíhanie neprípustné – obvinený neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, teda nebola\nsplnená podmienka v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku, a preto dovolací súd\nani tento dovolací dôvod nemohol skúmať.“\nVychádzajúc z citovaného a porovnaním obsahu v poradí prvého uznesenia\nnajvyššieho súdu ako dovolacieho súdu sp. zn. 2 Tdo 69/2015 z 27. októbra 2015 s obsahom\nv tomto konaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 45/2017\nz 20. septembra 2017 ústavný súd dospel k záveru, že tieto sú, pokiaľ ide o posudzovanie\nkľúčovej námietky sťažovateľa (o odňatí možnosti vypočúvať poškodených a svedkov\na klásť im otázky), identické, keďže najvyšší súd v oboch prípadoch dospel k záveru,\nže na túto námietku sťažovateľa nemožno prihliadať vzhľadom na to, že ju sťažovateľ\nneuplatnil v predchádzajúcich štádiách trestného konania.\nUvedený záver zakladá dôvod na aplikáciu už citovaného § 24 písm. a) zákona\no ústavnom súde aj na tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich\nústavou garantovaných práv napadnutým uznesením naj vyššieho súdu, t. j. na jej\nodmietnutie ako neprípustnej.\nÚstavný súd pritom nespochybňuje, že sťažovateľ v poradí ďalšou – v tomto konaní\nprejednávanou sťažnosťou napáda iné rozhodnutie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu\nnež v predchádzajúcej sťažnosti, t. j. nejde teda o prekážku res iudicata, avšak argumentácia\nnajvyššieho súdu v napadnutom uznesení je identická s argumentáciou, ktorú ústavný súd\n\n13\n\nuplatnil v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 499/2016 pri preskúmavaní uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 69/2015 z 27. októbra 2015.\nÚstavný súd je toho názoru, že už uvedenú situáciu je možné subsumovať pod dôvod\nneprípustnosti vyplývajúci z § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, keďže je nepochybné,\nže argumentácia najvyššieho súdu v dovolacom konaní v trestnej veci sťažovateľa bola\nuž na základe identických sťažnostných námietok sťažovateľa preskúmaná a posúdená\nústavným súdom.\nZároveň ústavný súd konštatuje, že spôsob, akým sa najvyšší súd vysporiadal\nv napadnutom uznesení s kľúčovou námietkou sťažovateľa, považuje z ústavného hľadiska\nza akceptovateľný a udržateľný, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti aj z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\nNa základe uvedeného ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti\nnapadnutému uzneseniu najvyššieho súdu vo vzťahu k jeho kľúčovej námietke z dôvodu\njej neprípustnosti, ako aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nSťažovateľ tiež namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie prokurátora k jeho\ndovolaniu. Ústavný súd k tomu uvádza, že z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ako\ndovolacieho súdu vôbec nevyplýva, že by sa prokurátor k dovolaniu sťažovateľa akokoľvek\nvyjadril. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec vyjadrenie prokurátora\nnespomína, z čoho by sa dalo vyvodzovať, že prokurátor sa k dovolaniu sťažovateľa\nnevyjadril. Ak sa prokurátor k dovolaniu podanému sťažovateľom napriek tomu vyjadril,\nje zjavné, že najvyšší súd jeho vyjadrenie nebral pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa\nvôbec na zreteľ, keďže nielenže necituje jeho obsah, ale ani neuvádza, že by vôbec bolo\nOkresnou prokuratúrou Vranov nad Topľou podané. Za týchto okolností aj prípadná\nexistencia vyjadrenia prokurátora a jeho nedoručenie sťažovateľovi nič nemohli zmeniť\nna rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorým dovolanie sťažovateľa odmietol.\n\n14\n\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd vyhodnotil námietku sťažovateľa\no nedoručení vyjadrenia prokurátora k dovolaniu sťažovateľa ako nedôvodnú, a preto v tejto\nčasti odmietol časť sťažnosti smerujúcu proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-neprípustnosť", "dovolanie", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ce54e98-a690-4bec-b6e6-333eb53dff10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.499.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.499.2016.1"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "c2f7e2e5-9793-4e07-b840-55ed85064f26:6a751679-c0e2-4aa1-922e-6a52ce704c89", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2113011886.1", "spisova_znacka": "5To/24/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/24/2014 z 26. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-05-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2113011886.1"}], "citovane_v": []}