{"guid": "ussr:a57c796f-d912-4026-83a2-b9331cbc33d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.243.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2019 z 10. 9. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. septembra 2019, sp. zn. I. ÚS 243/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.243.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2019-09-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a57c796f-d912-4026-83a2-b9331cbc33d6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.243.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.243.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.243.2019.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 243/2019-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana (sudca\nspravodajca) a Mojmíra Mamojku v konaní o ústavnej sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Kusom,\n\nNámestie osloboditeľov 10, Michalovce, pre namietané porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 127/2009 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 127/2009\n\nboli\n\nporušené.\n2. Okresnému súdu Humenné p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 T 127/2009 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €\n\n(slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\npriznáva\n\nnáhradu\n\ntrov\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\nspolu\n\nv sume 386,80 € (slovom tristoosemdesiatšesť eur a osemdesiat centov), ktorú j e Okresný\nsúd Humenné p o v i n n ý zaplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Kusa,\nNámestie osloboditeľov 10, Michalovce, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 2 T 127/2009.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola uznesením\nvyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru vyšetrovania obzvlášť\nzávažnej trestnej činnosti, sekcie justičnej polície Policajného zboru (ďalej len\n„vyšetrovateľ“) ČVS: SJP-43/OVOZTČ-BB-2003 zo 17. decembra 2003 obvinená\nz trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Trestného zákona. Uzneseniami\nvyšetrovateľa bola trestná vec sťažovateľky spojená na spoločné konanie s trestnou vecou\nďalších obvinených stíhaných za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Trestného\n\n2\n\nzákona a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. b)\na ods. 2 Trestného zákona.\nUznesením vyšetrovateľa ČVS: PPZ-78/BPK-S-2005 z 11. augusta 2006 bola\nsťažovateľka obvinená z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1\na 4 Trestného zákona.\n3. Krajská prokuratúra v Prešove podala 14. septembra 2009 na okresnom súde\nna sťažovateľku (a spoluobžalovaných) obžalobu pre pokračovací trestný čin neodvedenia\ndane a poistného spáchaný sčasti vo forme spolupáchateľstva a trestný čin legalizácie\npríjmu z trestnej činnosti. Konanie je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 2 T 127/2009.\n4. Sťažovateľka ďalej uvádza prehľad hlavných pojednávaní na okresnom súde,\npričom hlavné pojednávania uvádza za roky 2016 až 2019. Konštatuje, že za uvedené\nobdobie okresný súd vykonal 21 hlavných pojednávaní vrátane 2 verejných zasadnutí.\nSťažovateľka uvádza: „Z obžaloby je zrejmé, že bola doručená okresnému súdu ešte\ndňa 14.09.2009. Prvé verejné zasadnutie okresný súd vykonal až dňa 13.04.2016, teda\nskoro po 7 rokoch. Vyvstáva otázka, že aké úkony za ten čas vykonal okresný súd? Opäť\nprekážka bola na strane okresného súdu, že za uvedené obdobie vo veci nekonal...\nZo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 13.04.2016 je zrejmé, že obž.\nnebola riadne upovedomená o termíne verejného zasadnutia a z uvedeného dôvodu\nbolo verejné zasadnutie odročené na deň 01.06.2016 o 09:00 hod. Čiže súd svojím\nsprávaním pochybil, keď verejné zasadnutie bolo odročené, lebo obž.\nnebola riadne upovedomená o termíne verejného zasadnutia.\nZ obsahu zápisníc o hlavnom pojednávaní za roky 2017, 2018 a 2019 je zrejmé,\nže úkony okresného súdu sú poznačené neefektívnosťou a nesústredenosťou jeho postupu,\nčo malo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.\nNa základe hore uvedených dôvodov postup okresného súdu v trvaní 10 rokov\n(obžaloba podaná 14.09.2009) možno hodnotiť ako neefektívny a nesústredený, lebo\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní boli zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou\nvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou...\n\n3\n\nDnes je už 30.04.2019 a okresný súd doteraz vo veci nerozhodol ani na prvom stupni.\nVeď sťažovateľka bola obvinená uznesením vyšetrovateľa ešte zo dňa 17.12.2003.\nČiže sťažovateľka žije v právnom stave neistoty už 16 rokov.\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodňujem tým,\nže sťažovateľka žije v právnom stave neistoty už 16 rokov, hoci konanie na súde prebieha\nskoro 10 rokov. Každé trestné stíhanie zasahuje do súkromného a rodinného života.\nČiže porušujú sa základné ľudské práva a slobody, resp. osobnostné práva, medzi ktoré\npatrí právo na súkromie a právo na rodinný život.\nZ hore uvedeného je zrejme, že okresný súd nesie zodpovednosť za prieťahy v konaní\nlen od času, odkedy bola obžaloba doručená na súd, čiže od 14.09.2009. No okresný súd\nmal prihliadať aj na tú skutočnosť, kedy bola sťažovateľka obvinená uznesením\nvyšetrovateľa a to od 17.12.2003. Čiže trestná vec bola 6 rokov v prípravnom konaní\na to bol dôvod, aby okresný súd vec prednostne prejednával a rozhodol vo veci. Okresný\nsúd na túto skutočnosť vôbec neprihliadal.“\nSťažovateľka zdôrazňuje skutočnosť, že 16-ročné trestné stíhanie jej spôsobilo\npsychickú traumu a došlo k vážnemu zhoršeniu jej zdravotného stavu, pričom jej bol\npriznaný invalidný dôchodok. Dodáva, že „Sťažovateľka svojim správaním v prípravnom\nkonaní, ani v konaní pred Okresným súdom Humenné nespôsobila žiadne prieťahy v konaní.\nSťažovateľka sa zúčastňovala všetkých úkonov, či už v prípravnom konaní, alebo v konaní\npred súdom.“.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n,,1. Základné právo\n\n,\n\n, trvalé bytom\n\n, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nHumenné v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/127/2009, porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Humenné prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n2T/127/2009 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n4\n\n3.\n\n,\n\n, trvalé bytom\n\n,\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- € (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré jej je\nOkresný súd Humenné povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť\nbytom\n\n,\n\n, trvalé\n\n, trovy právneho zastúpenia v sume 386,82 €,\n\nna účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Kusa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu (1/6 výpočtového základu, t.j. 153,50 € + 20 % DPH (30,70 €) = 184,20 € +\nrežijný paušál 9,21 €, čiže 2 úkony právnej služby, spolu 386,82 €).“\n6. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 243/2019 zo 4. júna 2019 po predbežnom\nprerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie.\n7. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedníčku okresného súdu,\naby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti a aby uviedla, či súhlasí s upustením od pojednávania\npodľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním\nz 27. júna 2019, v ktorom uviedla prehľad procesných úkonov okresného súdu od podania\nobžaloby a ďalej konštatovala: „3. Možno konštatovať, že prejednávaná trestná vec je\nskutkovo aj právne zložitá, lebo ide o ekonomickú trestnú činnosť, ktorá mala byť spáchaná\nviacerými obžalovanými. Skutkovo z dôvodu, že predmetom trestného stíhania je veľmi dlhé\nobdobie neplatenia a neodvedenia dane a poistného a potreba preverenia množstva\nlistinných dôkazov ekonomického charakteru a posúdenia pripojených znaleckých\nposudkov, a tiež vypočutia množstva svedkov navrhnutých jednak prokurátorom,\nale aj obžalovanými a ich obhajcami. Bol navrhnutý výsluch 19 svedkov len zo strany\nprokurátora s tým, že súhlasil s prečítaním výpovedí ostatných svedkov vypočutých\nv prípravnom konaní. Ide zhruba o 40 svedkov, ktorých trvalý pobyt je aj mimo územia\nSlovenskej republiky. Obžalovaní navrhli výsluch ďalších svedkov, vrátane všetkých\ncolníkov zo Slovenska a Ukrajiny. Viaceré hlavné pojednávania museli byť odročované\npre neprítomnosť obžalovaných aj svedkov, pričom u niektorých z nich sa opakovane šetril\n\n5\n\npobyt za účelom ich zabezpečenia na hlavné pojednávanie. Vzhľadom na množstvo svedkov\na rozsiahlosť ich výpovedí pred súdom museli byť hlavné pojednávania naplánované\nna niekoľko dní, pričom sa opakovane odročovali z dôvodu neúčasti niektorých svedkov.\nDôvodom neskončenia veci je potreba rozsiahleho dokazovania výsluchom množstva\nsvedkov a znalcov, prípadne prečítanie výpovedí svedkov a znaleckých posudkov.\n4. Právna náročnosť spočíva v tom, že ide o ekonomickú trestnú činnosť, kde právne\nposúdenie spočíva v použití trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Skutok bol\nspáchaný viacerými obžalovanými počas dlhého obdobia rokov 1998 - 2001. Preukázanie\ntrestnej činnosti si vyžaduje výsluchy svedkov, ktorých účasť na pojednávaní je nutná, lebo\nna ich prítomnosti strany konania trvajú a nesúhlasia s čítaním ich výpovedí. Pre odstup\nčasu od spáchania skutku sú výsluchy svedkov zložité a časovo náročné, lebo svedkovia\nsi udalosti nepamätajú a je potrebné prečítať ich výpovede z prípravného konania a s týmito\nich konfrontovať. Pre právne posúdenie sú významné znalecké posudky, ktoré boli\nvypracované v prípravnom konaní a ktorých rozsah je aj niekoľko sto strán vrátane príloh.\nV priebehu konania boli návrhy na výsluch znalcov tak zo strany prokurátora (ktorý už\nsúhlasí s čítaním znaleckých posudkov na hlavnom pojednávaní), ale aj zo strany\nobž.\n\nktorý trvá na osobnom výsluchu znalkyne, hoci aj pred dožiadaným súdom,\n\nlebo chce byť osobne prítomný pri výsluchu, aby jej mohol klásť otázky.\n5. Možno súhlasiť s tvrdením sťažovateľky, že ona sama nespôsobila prieťahy\nv prejednávanej trestnej veci, ale je nutné poukázať na spoluobžalovaného\n\nkvôli\n\nktorému došlo k predĺženiu konania najmä v rokoch 2011 - 2014, kedy súd jednak šetril\njeho pobyt a robil procesné úkony smerujúce k jeho zadržaniu, ale sa aj vysporiadal so\nzásadou špeciality. Bez doručenia obžaloby tomuto obžalovanému a splnenia všetkých\nprocesných podmienok pre zabezpečenie konania verejného zasadnutia vo vzťahu k tomuto\nobžalovanému, nebolo možné vykonávať žiadne procesné úkony vo vzťahu k sťažovateľke.\n7. Obžaloba bola na Okresný súd Humenné podaná dňa 14.9.2009 a sťažovateľka\nudáva, že až v roku 2016 súd vykonal verejné zasadnutie. Neuvádza však úkony súdu\nod podania obžaloby, ktoré sú podrobne opísané v I. časti tohto vyjadrenia. V roku 2009\nnebolo možné vykonať žiadne procesné úkony, lebo zákonný sudca, ktorému bola vec\npridelená vyjadril svoju zaujatosť a Krajský súd v Prešove ho z konania vylúčil\naž uznesením z 9.12.2009. Dňa 14.1.2010 bol spis pridelený novému zákonnému sudcovi\n\n6\n\nJUDr. Ivanovi Daňovi, ktorý potreboval dlhší čas na oboznámenie sa s obsahom spisu, lebo\ndo doručenia obžaloby mal tento spis viac než 7000 strán (obžaloba má číslo listu 7465).\n8. Právny zástupca sťažovateľky sa v podanej sťažnosti súdu pýta, čo robil\nod roku 2009 do roku 2016, pričom mu musia byť známe ustanovenia trestného poriadku\no tom, že podaná obžaloba musí byť doručená obžalovaným a obhajcom. Súd má za to,\nže sťažovateľka v podanej sťažnosti zámerne a účelovo neuviedla všetky procesné úkony\nsúdu vykonané v súlade s trestným poriadkom až do verejného zasadnutia dňa 13.4.2016.\nUž dňa 13.6.2011 bol vytýčený termín verejného zasadnutia na 21.9.2011, teda\nbezprostredne po doručení obžaloby dotknutým osobám. Toto verejné zasadnutie\nsa nemohlo uskutočniť pre neúčasť obž.\n\nktorý je spoluobžalovaným sťažovateľky.\n\nIšlo o zákonný dôvod pre odročenie verejného zasadnutia, lebo bez vykázania doručenia\nu jedného zo spoluobžalovaných nebolo možné konať. Od 21.9.2011 bol štandardným\nspôsobom zisťovaný pobyt obž.\n\na dňa 29.12.2011 bol určený termín ďalšieho\n\nverejného zasadnutia, lebo bola zistené adresa, na ktorej sa mal zdržiavať. Aj toto verejné\nzasadnutie muselo byť odročené, lebo sa nepodarilo doručiť predvolanie obž.\na obž.\n\nZnova bol prešetrený pobyt obž.\n\nvrátane komunikácie\n\nso Špecializovaným trestným súdom, ktorý tomuto obžalovanému uložil nepodmienečný\ntrest odňatia slobody v trvaní 9 rokov a vydal naňho zatýkací rozkaz, lebo nenastúpil na\nvýkon trestu. Bolo po ňom vyhlásené pátranie a dňa 12.2.2013 bol Okresným súdom\nHumenné vydaný príkaz na zatknutie. Až 5.11.2013 bol tento obžalovaný zadržaný v ČR a\nvydaný na územie SR na základe európskeho zatýkacieho rozkazu.\n9. Teda od podania obžaloby až do dňa 5.11.2013, kedy bol obž.\n\nzadržaný\n\nv ČR, existovali objektívne dôvody, pre ktoré nemohlo byť vykonané verejné zasadnutie.\nSúd konal bezprieťahovo a vykonal všetky potrebné procesné úkony spojené s doručovaním\nobžaloby a zisťovaním pobytu až po vyhlásenia pátrania a vydania zatýkacieho rozkazu.\nKeďže sťažovateľka je v danom trestnom konaní spoluobžalovanou, musia jej byť známe\nobjektívne skutočnosti pre ktoré sa verejné zasadnutie nemohlo uskutočniť skôr, napriek\ntomu ich vo svojej sťažnosti neuvádza. Okresný súd Humenné pritom za uvedené obdobie\nnespôsobil porušenie jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, lebo využil\nvšetky inštitúty trestného poriadku smerujúce k tomu, aby mohlo byť vykonané verejné\nzasadnutie o predbežnom prejednávaní obžaloby.\n\n7\n\n10. Aj po zadržaní obž.\n\nv ČR naďalej pretrvávali objektívne dôvody, pre ktoré\n\nnemohlo byť bezprostredne po jeho zadržaní nariadené verejné zasadnutie, lebo sa nevzdal\nzásady špeciality, čo vyplýva tiež z oznámenia Krajského súdu v Českých Budějoviciach.\nKeďže si nezvolil obhajcu, musel mu byť ustanovený súdom. Dňa 3.12.2014 bol obž.\nvypočutý na Okresnom súde Humenné a trval na uplatnení zásady špeciality, pričom\nna výsluch bol predvolaný už 24.10.2014.\nNa základe uplatnenia zásady špeciality obž.\ndo 9.11.2015\n\nvykonáva\n\npotrebné\n\núkony,\n\nvrátane\n\nsúd v období od 20.4.2015\nkomunikácie\n\ns\n\nMinisterstvom\n\nspravodlivosti SR a Krajským súdom v Českých Budějoviciach. Až po vyriešení tejto otázky\nbolo možné nariadiť verejné zasadnutie a to dňa 11.1.2016, pričom termín verejného\nzasadnutia bol stanovený na 24.2.2016. Toto verejné zasadnutie sa uskutočnilo a dokonca\nbol prítomný aj právny zástupca sťažovateľky, hoci to v podanej sťažnosti vôbec neuvádza.\nMuselo byť odročené pre neúčasť prísediaceho, pre náhle zhoršenie jeho zdravotného\nstavu. Išlo o objektívnu skutočnosť, ktorú súd nijako nemohol ovplyvniť a musel verejné\nzasadnutie odročiť na 13.4.2016. Aj toto verejné zasadnutie muselo byť odročené pre\nnesplnenie procesných podmienok a predbežné prejednanie obžaloby sa uskutočnilo dňa\n1.6.2016 a obžaloba bola prijatá, pričom hlavné pojednávanie bolo nariadené na dni 7. 8.9.2016 a uskutočnilo sa.\n11. V rokoch 2016 - 2019 sa uskutočnili jednotlivé pojednávania tak, ako to uvádza\nsťažovateľka v sťažnosti a ako to vyplýva z podrobného prehľadu úkonov v časti 1 tohto\nvyjadrenia.\nOkresný súd Humenné nariadil a vykonal v roku 2016 jedno hlavné pojednávanie,\nv roku 2017 deväť hlavných pojednávaní, v roku 2018 sedem hlavných pojednávaní a v roku\n2019 zatiaľ dve hlavné pojednávania a sú naplánované ďalšie dve v dňoch 30. - 31.7.2019.\nZ toho vyplýva, že súd koná plynulo, nariaďuje hlavné pojednávania v krátkych intervaloch\nv rámci možnosti konajúceho sudcu, vzhľadom na množstvo vecí v jeho senáte a určenie,\nresp. odročovanie iných pojednávaní s predstihom niekoľkých mesiacov.\n12. Okresný súd Humenné sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľky, že postup súdu\nmožno hodnotiť ako neefektívny a nesústredený.\nPráve naopak, horeuvedené skutočnosti svedčia o tom, že od podania obžaloby súd\nrešpektujúc ustanovenia trestného poriadku vykonával procesné úkony smerujúce najprv\n\n8\n\nk zabezpečeniu podmienok pre vykonanie verejného zasadnutia a následne dokazovanie\nna hlavných pojednávaniach. O snahe súdu konať a rozhodnúť čo najskôr svedčí to,\nže pre množstvo navrhnutých svedkov boli nariadené pojednávania dva aj tri dni po sebe\ntak, aby čo najväčší počet svedkov bol vypočutý v čo najkratšom čase.\nPostup súdu nemožno hodnotiť ako neefektívny, keď na každé nariadené\npojednávanie je predvolávaných päť svedkov s tým, že nemožno vopred predpokladať, ktorý\nz nich sa dostaví. Za predpokladu účasti všetkých a zabezpečenia kontradiktórnosti\npojednávania ich nie je možné predvolať viac, lebo výsluchy by sa neskončili v daný\npracovný deň.\n13. Faktom je, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.\n2T/127/2009 doposiaľ nebolo rozhodnuté, ale je potrebné prihliadnuť na všetky objektívne\nskutočnosti uvádzané v časti II tohto vyjadrenia, pre ktoré nebolo možné vo veci zatiaľ\nvydať meritórne rozhodnutie. Predmetom ústavnej sťažnosti je konanie v trestnej veci,\nkde súd musí zohľadňovať prísne procesné kritériá, bez dodržiavania ktorých nemožno\nzákonným spôsobom vykonať dokazovanie. Najmä vzhľadom na veľký počet svedkov, ktorí\nmajú byť v konaní vypočutí, ale aj na rozsiahle znalecké dokazovanie a návrh na osobný\nvýsluch jednej zo znalkýň, nebolo možné vo veci rozhodnúť.“\nV závere vyjadrenia predsedníčka okresného súdu oznámila, že súhlasí s tým,\naby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti podľa § 58 ods. 3\nzákona o ústavnom súde.\n9. Sťažovateľka na vyjadrenie okresného súdu reagovala svojím stanoviskom\nz 11. júla 2019, v ktorom uviedla: „Som toho názoru, že táto obrana okresného súdu\nneobstojí, lebo zo spisu je zrejme, že obžaloba bola doručená okresnému súdu ešte\ndňa 14.09.2009 a prvé verejné zasadnutie okresný súd vykonal až dňa 13.04.2016,\nteda skoro po siedmych rokoch.\n... Trestný poriadok pozná aj iné inštitúty na urýchlenie konania a rozhodnutie\nvo veci. Ak bol obž.\n\nnedosažiteľný pre účely trestného konania, resp. ak robil\n\nobštrukcie, tak okresný súd mal postupovať podľa § 21 Tr. poriadku a vylúčiť ho\nna samostatné konanie.\n\n9\n\nPodľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku, na urýchlenie konania alebo z iných\ndôležitých dôvodov možno konanie o niektorom z trestných činov, alebo proti niektorému\nz obvinených vylúčiť zo spoločného konania. Podľa ods. 2 príslušnosť súdu, ktorý vec\nvylúčil, sa nemení.\nČiže neobstojí alibizmus okresného súdu, že za 7 rokov od podania obžaloby\nnemohol vykonať verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby.\nSťažovateľka zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v sťažnosti zo dňa\n30. apríla 2019, vrátane tvrdenia, že z obsahu zápisníc o hlavnom pojednávaní za roky\n2017, 2018 a 2019 je zrejme, že úkony okresného súdu sú poznačené neefektívnosťou\na nesústredenosťou jeho postupu, čo malo vplyv aj na doterajšiu dĺžku konania.\nČiže zbytočné prieťahy v súdnom konaní boli zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou\nokresného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou.“\nSťažovateľka tiež oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n10. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich\nvyjadreniami, ako aj s prehľadom úkonov v predmetnej veci, dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n10\n\n13. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n14. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže\nústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n15. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n16. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\nPodľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, môže a) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou\nnečinnosťou, vo veci konal, c) zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a\nslobôd sťažovateľa, e) priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n17. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n18. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\n11\n\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n20. Podstatou ústavnej sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 127/2009, v ktorom je sťažovateľka\nv právnom postavení obžalovanej.\n21. Okresný súd v podaní z 27. júna 2019 predložil takýto výpis relevantných\nprocesných úkonov vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 127/2009:\n- 14. septembra 2009 bola podaná obžaloba,\n- vec bola pridelená JUDr. Roháčovi, ktorý vyjadril svoju zaujatosť a spis bol\npredložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove. Ten uznesením sp. zn. 7 Nto 12/2009\nz 9. decembra 2009 vylúčil JUDr. Roháča z konania a 14. januára 2010 bola vec pridelená\nJUDr. Ivanovi Dánovi,\n- 26. apríla 2010 bola doručovaná obžaloba a výzva na oznámenie návrhov na\nvykonanie dôkazov, zisťoval sa pobyt u obhajcu a obžalovaných, pobyt obžalovaného\nsa nezistil,\n- 13. júna 2011 bol nariadený termín verejného zasadnutia na 21. september 2011,\n- na verejné zasadnutie 21. septembra 2011 sa nedostavili dvaja obžalovaní/jedna\nz obžalovaných dala súhlas na konanie v neprítomnosti a u druhého obžalovaného\nnebolo vykázané doručenie, verejné zasadnutie bolo preto odročené na neurčito pre účely\nzistenia pobytu obžalovaného\n\n,\n\n- 29. decembra 2011 bol nariadený termín verejného zasadnutia na 15. február 2012,\nale znova nebolo vykázané doručenie u obžalovaného\n\n12\n\n- 15. februára 2012 sa konalo verejné zasadnutie, na ktorom znova nebolo vykázané\ndoručenie u obžalovaného\n\na ktoré bolo odročené na neurčito,\n\n- 18. mája 2012 bol daný pokyn na lustráciu pobytu obžalovaného\n\n,\n\n- 20. júla 2012 bolo požiadané OO PZ Humenné o zistenie pobytu, tiež bol požiadaný\nŠpecializovaný trestný súd o zaslanie správy o tom, či obžalovaný\n\nvykonal trest\n\nodňatia slobody v trvaní 9 rokov,\n- 20. augusta 2012 bola doručená správa Špecializovaného trestného súdu, že\nnenastúpil výkon trestu a bol na neho vydaný zatýkací rozkaz,\n- 17. septembra 2012 bol spis predložený na vykonanie úkonov vo vzťahu k zisteniu\npobytu,\n- 21. septembra 2012 bola vydaná žiadosť o vypátranie pobytu, ktorá bola v decembri\nurgovaná,\n- 19. januára 2013 bola doručená informácia o tom, že je vyhlásené pátranie,\n- 30. januára 2012 spis predložený na vyhotovenie príkazu na zatknutie, ktorý bol\nvydaný 12. februára 2013,\n- 5. novembra 2013 bol obžalovaný\n\nzadržaný [vydaný z Českej republiky\n\nna základe Európskeho zatýkacieho rozkazu (EZR) Špecializovaného trestného súdu],\n- 17. apríla 2014 bola žiadaná správa od Špecializovaného trestného súdu, či\nobžalovaný\n\nbol vypočutý k zásade špeciality, odpoveď bola doručená 9. júna 2014,\n\nže sa odsúdený nevzdal zásady špeciality,\n- 11. júla 2014 bola obžalovanému\n\ndoručená výzva, či si volí zástupcu\n\na zároveň nech sa vyjadrí k zásade špeciality; 2. októbra 2014, keďže sa nevyjadril, mu súd\nustanovil obhajcu,\n- 3. decembra 2014 sa konal výsluch obžalovaného\n\n, ktorý trval na uplatnení\n\nzásady špeciality, a súd rozhodol, že bude žiadať o dodatočný súhlas s trestným stíhaním\nz Českej republiky,\n- 20. apríla 2015 bol vyžiadaný dodatočný súhlas na trestné stíhania vydanej osoby,\nvydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu,\n- 22. mája 2015 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uviedlo, že nie je\npotrebné vydať medzinárodný zatýkací rozkaz, a navrhli jeho zrušenie,\n\n13\n\n- 22. júla 2015 bol požiadaný Krajský súd v Českých Budějoviciach o doplnenie\nžiadosti a zaslanie obžaloby a iných rozhodnutí, na základe ktorých bolo žiadané\no dodatočný súhlas,\n- okresný súd 9. októbra 2015 oznámil, že trvá na žiadosti,\n- 9. novembra 2015 Krajský súd v Českých Budějoviciach oznámil, že to, že okresný\nsúd na žiadosti trvá, neznamená, že budú o nej rozhodovať,\n- 11. januára 2016 bol nariadený termín verejného zasadnutia na 24. február 2016,\n- 24. februára 2016 sa uskutočnilo verejné zasadnutie a bolo konštatované, že\nzásielka u obžalovaného\n\nsa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“, zisťovala sa\n\nnová adresa, verejné zasadnutie bolo odročené na 13. apríl 2016,\n- 13. apríla 2016 sa konalo verejné zasadnutie, ale bolo zistené, že nie je vykázané\ndoručenie u obžalovanej\n- 1. júna 2016 sa\n\na bolo odročené na 1. jún 2016,\nkonalo verejné zasadnutie,\n\na keďže\n\nboli splnené\n\nprocesné podmienky, bola prijatá obžaloba a bol určený termín hlavného pojednávania\nna 7. ‒ 8. september 2016,\n- 7. ‒ 8. septembra 2016 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom sa uskutočnil\nvýsluch obžalovaných\n\na\n\n, čítali sa zápisnice dvoch neprítomných\n\nobžalovaných, ktorí súhlasili s tým, aby sa konalo v ich neprítomnosti, hlavné pojednávanie\nbolo odročené pre účely vykonania dokazovania na 18. ‒ 19. januára 2017 a boli predvolaní\nsvedkovia,\n- 18. a 19. januára 2017 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom predvolaná\nsvedkyňa dôvodne odoprela vypovedať, iní predvolaní svedkovia sa nedostavili a bola im\nuložená poriadková pokuta, u niektorých nebolo vykázané doručenie, a preto boli\npredvolaní prostredníctvom OO PZ a bolo odročené na 29. marec 2017,\n- 29. marca 2017 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí\nsvedkovia a bolo odročené pre účely vykonania dokazovania, výsluch ďalších svedkov\nna 23. ‒ 25. máj 2017, pričom na každý deň bolo predvolaných päť svedkov,\n- 23. ‒ 25. mája 2017 sa konalo hlavné pojednávanie, a to v neprítomnosti troch\nobvinených a troch obhajcov, ostatní ospravedlnení udelili súhlas, dostavili sa iba dvaja\nsvedkovia a po výsluchu týchto svedkov bolo odročené pre účely predvolania ďalších\nsvedkov na 12. ‒ 14. september 2017. Pred odročením tohto hlavného pojednávania\n\n14\n\nprokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove uviedol, že netrvá na výsluchoch svedkov\nv zmysle bodu 1 obžaloby, a udelil súhlas, aby sa ich výpovede prečítali. S týmto návrhom\nvšak nesúhlasil obhajca obžalovanej\n\na uviedol, že trvá na osobnom výsluchu\n\nvšetkých svedkov, ktorí sa z rôznych dôvodov nezúčastnili na hlavnom pojednávaní,\na nesúhlasil s čítaním ich výpovedí z prípravného konania. Rovnako trval aj na výsluchu\nsvedkov ‒ všetkých colníkov vrátane colníkov z Ukrajiny, aj všetkých vodičov osobných\nmotorových vozidiel. K tomuto návrhu sa pripojili aj ďalší dvaja prítomní obhajcovia\na obžalovaný\n\n. Pojednávanie bolo odročené na 12. ‒ 14. september 2017 s tým, že\n\nna každý deň bolo predvolaných päť svedkov,\n- 12. ‒ 14. septembra 2017 sa konalo hlavné pojednávanie, boli vypočutí svedkovia,\nktorí sa dostavili; 12. septembra 2017 boli vypočutí dvaja svedkovia, jeden sa ospravedlnil\nzo zdravotných dôvodov a u dvoch boli chyby v doručovaní, 13. septembra 2017 boli\nvypočutí tiež dvaja svedkovia, u dvoch svedkov boli chyby v doručovaní a jeden\nsa ospravedlnil, 14. septembra 2017 bol vypočutý iba jeden svedok, u dvoch svedkov boli\nchyby v doručovaní (jeden zomrel) a dvaja sa ospravedlnili. Hlavné pojednávanie bolo\nodročené na 23. ‒ 25. január 2018 pre účely výsluchu svedkov a na každý deň boli\npredvolaní piati svedkovia,\n- 23. ‒ 25. januára 2018 sa konalo hlavné pojednávanie; 23. januára 2018 bol\nna hlavnom pojednávaní vypočutý iba jeden svedok, dvaja sa ospravedlnili, u jedného\nsvedka chyba v doručovaní a jeden zomrel, 24. januára 2018 sa dostavili dvaja svedkovia,\nboli vypočutí a traja sa ospravedlnili, 25. januára 2018 sa dostavil jeden svedok, bol\nvypočutý, u jedného bola chyba v doručovaní, dvaja sa ospravedlnili a u jedného sa zásielka\nnevrátila. Hlavné pojednávanie bolo odročené na 11. ‒ 12. apríl 2018,\n- 11. apríla 2018 sa hlavné pojednávanie nekonalo, lebo sa nedostavil jeden prísediaci\nzo zdravotných dôvodov, 12. apríla 2018 sa konalo hlavné pojednávanie a bol vypočutý\njeden svedok, jeden sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a u ostatných boli chyby\nv doručovaní, resp. sa nevrátili zásielky a bolo odročené na neurčito,\n- hlavné pojednávanie bolo nariadené na 21. ‒ 22. november 2018; 21. novembra\n2018 sa hlavné pojednávanie nekonalo, lebo neboli splnené podmienky u dvoch\nobžalovaných. Boli prítomní dvaja obhajcovia, ktorí síce predložili splnomocnenie\nna zastupovanie, ale nebolo zrejmé, či by obžalovaní súhlasili s ich zastupovaním na tomto\n\n15\n\nhlavnom pojednávaní; 22. novembra 2018 sa konalo hlavné pojednávanie aj napriek\nneprítomnosti piatich predvolaných svedkov, z ktorých sa traja ospravedlnili, jeden zomrel\na u jedného bola chyba v doručovaní. Na tomto hlavnom pojednávaní po súhlase\nprítomného obžalovaného Ing.\n\na prokurátora boli prečítané zápisnice o výsluchoch\n\npiatich svedkov z prípravného konania. Následne prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove\nsa vyjadril, že vzhľadom na doterajší priebeh pojednávania a vznikajúce problémy\ns predvolávaním a výsluchom svedkov udeľuje súhlas s čítaním zápisníc všetkých svedkov,\nktorých navrhol predvolať a vypočuť v konaní pred súdom v zmysle obžaloby, a taktiež\naj súhlas na čítanie všetkých znaleckých posudkov a ďalších listinných dôkazov. K tomuto\nnávrhu sa vyjadrili tak obžalovaný Ing.\n\n, ako aj jeho prítomná obhajkyňa tak, že\n\ns takýmto postupom nesúhlasia a trvajú na výsluchu svedkov a znalcov navrhnutých\nv obžalobe. Hlavné pojednávanie bolo odročené na 13. ‒ 14. marec 2019, na ktoré boli\npredvolaní traja svedkovia,\n- hlavné pojednávanie nariadené na 13. marec 2019 a 14. marec 2019; 13. marca\n2019 sa na hlavné pojednávanie nedostavila obžalovaná\na obžalovaný\n\na ani jeden z predvolaných svedkov. Preto sa toto pojednávanie\n\nprerušilo s tým, že sa bude pokračovať 14. marca 2019. Dňa 14. marca 2019 sa konalo\nhlavné pojednávanie, ale dostavil sa iba znalec Ing. Panák, ktorý bol vypočutý. Nedostavila\nsa znalkyňa Ing. Sedláková, ktorá sa ospravedlnila zo zdravotných dôvodov. Po skončení\nvýsluchu znalca prokurátor znova zopakoval svoje predchádzajúce stanovisko ‒ súhlas\ns čítaním ostatných znaleckých posudkov, ako aj výpovedí svedkov, ktorí doteraz neboli\nvypočutí, resp. sa nedostavili alebo svoju neúčasť ospravedlnili. Na tento návrh reagoval\nobžalovaný Ing.\n\n, že nesúhlasí s prečítaním znaleckého posudku znalkyne\n\nIng. Sedlákovej, ale trvá na jej osobnej účasti a výsluchu pred súdom. Súhlasil aj s jej\nvýsluchom pred dožiadaným súdom. U ostatných znalcov, ktorí vypracovali posudky\nv prípravnom konaní, netrval na ich osobnom výsluchu a súhlasil s prečítaním znaleckých\nposudkov. Obhajca obžalovanej\n\nrovnako súhlasil s výsluchom znalkyne\n\nIng. Sedlákovej pred dožiadaným súdom, ale trval na výsluchu svedkov, ktorí sa dosiaľ\nnedostavili, ako aj na výsluchu colníkov. Pojednávanie bolo odročené na 30. ‒ 31. júl 2019\na na toto pojednávanie bola predvolaná iba znalkyňa Ing. Sedláková vzhľadom na značný\nrozsah ňou podaného znaleckého posudku s prílohami.\n\n16\n\n22. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 305/2010).\n23. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu\nnemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).\n24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného\nsúdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n24.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde\nje rozhodovanie o obžalobe pre pokračovací trestný čin neodvedenia dane a poistného\nvo forme spolupáchateľstva a trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Po právnej\nstránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Z hľadiska\n\n17\n\nskutkovej stránky, ide o vec pomerne zložitú, trestné konanie pre ekonomickú trestnú\nčinnosť sa vedie proti viacerým spoluobvineným, vyžaduje si rozsiahle dokazovanie\n(v čase doručenia obžaloby mal mať spis viac než 7000 strán). Vo veci bolo navrhnutých\n40 svedkov, uskutočnilo sa znalecké dokazovanie.\n24.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd konštatuje, že nebolo zistené, že by jej konanie\nakýmkoľvek spôsobom prispelo k prieťahom v konaní. V prípade sťažovateľky ústavný súd\nnevzhliadol žiadnu okolnosť v jej správaní, ktorou by ovplyvnila dĺžku napadnutého\nkonania, a teda nemožno jej pričítať podiel na stave, v akom sa vec nachádzala v čase\npodania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu.\n24.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní a predovšetkým poukazuje na to, že takmer 10-ročné trvanie preskúmavaného\nkonania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné.\nOd roku 2009 do roku 2016, t. j. 7 rokov, okresný súd v merite veci nekonal,\nvykonával len procesné úkony s cieľom zistenia pobytu jedného z obžalovaných,\ndoručovania obžaloby, zabezpečenia účasti tohto obžalovaného v konaní a splnenia\nvšetkých procesných podmienok na konanie verejného zasadnutia. I keď aj v tomto období\nokresný súd nariaďoval verejné zasadnutia, tieto boli z dôvodu nedoručenia predvolania\nodročované. Od podania obžaloby 14. septembra 2009 bol prvý procesný úkon v merite veci\nkonaný až 1. júna 2016, keď sa konalo verejné zasadnutie vo veci, bola prijatá obžaloba\na určený termín hlavného pojednávania.\n25. I keď možno konštatovať, že od roku 2016 okresný súd už vo veci sústredene\nkonal, jeho postup možno považovať za neefektívny najmä s ohľadom na celkovú dĺžku\nkonania, ktorá je takmer 10 rokov. Takýto postup okresného súdu je potrebné považovať\nza zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho hľadiska netolerovateľné.\nÚstavný súd konštatuje, že k uvedeným prieťahom došlo čiastočne aj z dôvodu faktickej\nzložitosti veci, ale aj z dôvodu neefektívneho postupu okresného súdu, predovšetkým\nod podania obžaloby v roku 2009 až do roku 2016.\n\n18\n\nZmena zákonného sudcu, zisťovanie pobytu obžalovaného, ktorý sa zdržiaval\nv Českej republike, a jeho vydanie na Slovensko sú síce objektívnymi dôvodmi, pre ktoré\nsúd dlhšie nekonal v merite veci, avšak zodpovednosť za celkovú dĺžku trvania úkonov\nna zabezpečenie procesných podmienok na konanie verejného zasadnutia nemôže znášať\nsťažovateľka, ktorá je tak v dôsledku postupu súdu dlhodobo v stave právnej neistoty.\n26. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci\nsa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná\nlehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry\nosobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať\nprísnejšie (II. ÚS 32/03, III. ÚS 655/2014). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha\npredmetných trestných činov si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom\nkonaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená,\nže orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj\nprocesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená, aby\nsa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.\nOkrem uvedeného hodnotenia veci podľa troch základných kritérií ústavný súd\nprihliadol aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľku.\n27. Napadnuté konanie ani po uplynutí takmer 10 rokov od jeho začatia nielen\nže nie je právoplatne skončené, ale dokonca vo veci ešte nebolo rozhodnuté ani v 1. stupni.\nV okolnostiach danej veci už samotné trvanie napadnutého konania je\nz ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné a ničím neospravedlniteľné a nepochybne\nsignalizuje, že v ňom dosiaľ nedošlo k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\nktorým je odstránenie právnej neistoty účastníkov konania (m. m. IV. ÚS 280/2011,\nIII. ÚS 269/2012, III. ÚS 103/2013).\n28. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného\npráva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\n\n19\n\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\ntak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.\nIV.\nRozhodnutie o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n29. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto nálezu v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa\nčl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci\nbez zbytočných prieťahov.\n30. Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 20 000 €.\n31. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len\nkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným\nzadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať\nsťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom\nsúde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného\nporušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na celkovo dlhé trvanie napadnutého\nkonania a na povahu veci považuje za primerané v sume 4 000 €.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 3.\nV.\nTrovy konania\n32. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom\nza tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti, vyjadrenie)\nv roku 2019 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3\n\n20\n\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2019 predstavuje\nsumu 163,33 € a režijný paušál 9,80 €, t. j. v celkovej výške celkom 519,39 €. Keďže\nprávny zástupca sťažovateľky je platiteľom DPH, vznikol sťažovateľke nárok na náhradu\ntrov konania vo výške celkom 623,30 eur. Sťažovateľka si uplatnila nárok na náhradu trov\nkonania vo výške celkom 386,82 eur.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.\n33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2019\n\n21", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/127/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:32f9ad4a-089d-4a4f-96cf-7294f8faeb1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.655.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 655/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 655/2014 z 20. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-20", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.655.2014.1"}, {"guid": "ussr:7a36248d-4bae-4d43-aeaa-7e3803f13119", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2013 z 3. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a36248d-4bae-4d43-aeaa-7e3803f13119"}, {"guid": "ussr:bc1df73e-477a-495c-8e22-d66c67e39a25", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 269/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc1df73e-477a-495c-8e22-d66c67e39a25"}, {"guid": "ussr:23fc1f95-c0d5-487b-8a98-1bc45ad900f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 280/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 280/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23fc1f95-c0d5-487b-8a98-1bc45ad900f9"}, {"guid": "ussr:5187745c-d32a-4464-8acd-9f728a15054d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5187745c-d32a-4464-8acd-9f728a15054d"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9660d259-72dd-4416-8607-0790e8f88e0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.109.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 109/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 109/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.109.2026.2"}, {"guid": "ussr:a5e7d1e9-64a4-4c13-b172-156168569632", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.434.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 434/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 434/2021 z 26. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.434.2021.1"}, {"guid": "ussr:cfed0c16-4943-4c47-9331-66feb4f0ac67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.267.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 267/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 267/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.267.2021.2"}, {"guid": "ussr:2d4d5ce1-b396-4ffe-bef4-3b10e53645c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.137.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 137/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 137/2021 z 24. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.137.2021.2"}, {"guid": "ussr:7bc9bae5-7104-42d7-9f61-77b18d4e8c17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.153.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 153/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.153.2021.2"}, {"guid": "ussr:bc1be2eb-1431-4bed-837e-a5db33c16671", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.418.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 418/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2020 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.418.2020.1"}]}