{"guid": "ussr:2debcaf0-c02b-4aed-9aab-c6d89c67932e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.53.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 53/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/2019 z 26. 7. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. júla 2019, sp. zn. I. ÚS 53/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.53.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-07-26", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2debcaf0-c02b-4aed-9aab-c6d89c67932e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.53.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.53.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.53.2019.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 53/2019-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)\na Ľuboša Szigetiho o ústavnej sťažnosti\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50,\nPrešov, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Košice I sp. zn. 21 P 111/2018 z 5. októbra 2018 a jemu predchádzajúcim\npostupom takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 53/2019-17 z 30. januára 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n21 P 111/2018 z 5. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a jemu predchádzajúcim\npostupom.\n2. Následne ústavný súd 4. februára 2019 vyzval okresný súd na vyjadrenie\nsa k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti.\n3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 11. marca 2019.\nOkresný súd vo svojom vyjadrení v podstatnom uviedol:\n„Sťažovateľ (navrhovateľ) je v konaní zastúpený advokátom... Doručovanie súdnych\npísomnosti navrhovateľovi je upravené v ust. § 127 Civilného mimosporového poriadku...\nPokiaľ navrhovateľ podáva návrh na začatie konania prostredníctvom advokáta, budú\nsa písomnosti doručovať tomuto subjektu... V konaní o navrátenie dieťaťa, ktoré je viazané\nprísnymi lehotami, je tento postup odôvodňovaný procesnou ekonómiou, v rámci ktorej\nsa predpokladá, že právny zástupca navrhovateľa je v priamom kontakte so svojím klientom\na s obsahom písomnosti ho oboznámi...\nNa pojednávaní dňa 24. 9. 2018 súd vec prejednal a pojednávanie odročil\nna 5. 10. 2018 za účelom navrhnutého výsluchu navrhovateľa – otca. Súd oboznámil\nprávneho zástupcu navrhovateľa, že on je povinný oboznámiť navrhovateľa s termínom\npojednávania a že navrhovateľovi súd predvolanie nebude posielať.\nNa pojednávanie nariadené na 5. 10. 2018 sa navrhovateľ nedostavil. Pre\nneprítomnosť navrhovateľa súd pojednávanie odročil na 11. 10. 2018 a navrhovateľovi\nuložil poriadkovú pokutu vo výške 500 EUR.“\n\n2\n\n4. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom 21. júna 2019\nvyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zároveň zotrval na dôvodnosti\npodanej ústavnej sťažnosti, pričom zopakoval svoje výhrady proti postupu okresného súdu\na jeho napadnutému uzneseniu.\n5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) účinného od 1. marca 2019, ktorý\nsa pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019,\npoužije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom\nsúde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\nsťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n6. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že vec bola pôvodne pridelená sudkyni\nspravodajkyni Marianne Mochnáčovej, ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu\nuplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\n(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi\na v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola meritórne prejednaná v druhom senáte\nústavného súdu (avšak pod pôvodnou spisovou značkou, pozn.) v zložení, ako je uvedené\nv záhlaví tohto rozhodnutia.\nII.\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n8. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu a jeho postupom, ktorý mu predchádzal.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n11. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, že okresný súd mu uložil\nporiadkovú pokutu v sume 500 € nezákonne. Túto námietku bližšie rozvádza do viacerých\nrovín. Prvou z nich je polemika, či bolo potrebné doručovať predvolanie na pojednávanie\naj sťažovateľovi zastúpenému advokátom v danom type konania (o navrátenie dieťaťa\ndo cudziny). Sťažovateľ v tomto smere tvrdil, že nebol riadne predvolaný s poukazom\nna § 110 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“), pričom súdu oznámil aj adresu na území Slovenskej republiky,\nna ktorej sa bude v priebehu konania zdržiavať. Ďalej namieta, že v predvolaní doručenom\njeho právnemu zástupcovi absentovalo poučenie o možnosti uložiť poriadkovú pokutu.\nV neposlednom rade tiež tvrdil, že nebol včas predvolaný, keďže predvolanie\nna pojednávanie určené mu na 5. október 2018 bolo jeho právnemu zástupcovi doručené\n1. októbra 2018, teda nebola zachovaná lehota podľa § 33 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z.\nCivilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).\nVychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ je toho názoru, že neboli splnené predpoklady\nna uloženie poriadkovej pokuty. V nadväznosti na svoju argumentáciu považuje\nodôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu tiež za nedostatočné a arbitrárne,\nporušujúce jeho označené práva.\n\n4\n\n12. Ústavný súd ešte predtým, ako pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia\nokresného súdu, považoval za nevyhnutné opakovane poukázať na charakter tohto\nprocesného inštitútu. Rozhodnutie o poriadkovej pokute je procesnou sankciou, ktorou\nje možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich\núčinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom pre vydanie takéhoto\nrozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania, t. j.\nnesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania. Svojou podstatou tak\nuvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť\nstrán sporu (účastníkov konania), resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo\nnemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje,\nalebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili.\nSúčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným\nrozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného sporového\nkonania; nestáva sa samo osebe predmetom konania, a nejde tak o rozhodnutie vo veci\nsamej, ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ\nide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej\npovinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou.\nMiera voľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou\nhranicou 500 €. Pôjde teda zväčša o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške\n(m. m. III. ÚS 152/2017).\n13. Okresný súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia uviedol:\n„1.\n\n,\n\n, bytom\n\nbol predvolaný na pojednávanie v zmysle § 127 CMP prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu na pojednávaní dňa 24. 9. 2018\n2. Podľa § 102 ods. 1 CSP, súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje\npostup konania najmä tým, že...\nb) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť\nneospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,...\n3. Podľa § 102 ods. 2 CSP, výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím\nna povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.\n\n5\n\n4. Podľa § 127 CMP - Ak navrhovateľ nie je zastúpený advokátom, musí uviesť\nadresu na doručovanie písomností v Slovenskej republike.\n5. Menovaný sa svojím správaním vyhýba účasti na nariadenom výsluchu pred\nsúdom pričom svoju neúčasť neospravedlnil včas aj napriek skutočnosti, že predvolanie\nbolo v zmysle zákona včas doručené jeho právnemu zástupcovi. Na základe uvedeného súd\ndospel k záveru, že menovaný sa úmyselne vyhýba účasti na pojednávaní a preto mu uložil\nporiadkovú pokutu vo výške 500 eur, nakoľko sa nedostavil na pojednávanie riadne a včas\npredvolaný. V zmysle ust. § 362 ods. 1 CSP a contrario, odvolanie voči uzneseniu o uložení\nporiadkovej nie je prípustné, nakoľko nie je uvedené medzi uzneseniami voči ktorým\nodvolanie prípustné je.\n6. Podľa daného ustanovenia § 127 CMP, ktoré je lex specialis a teda sa vzťahuje\nvýhradne na konanie o únosoch, je uložená osobitná procesná povinnosť navrhovateľovi\nv tomto konaní, ktorému sa ukladá uviesť adresu na doručovanie písomností v Slovenskej\nrepublike. Túto povinnosť však nemá, ak je v konaní zastúpený advokátom. Zákonodarca\ntúto povinnosť zaviedol z dôvodu procesnej ekonómie a bezproblémového doručovania\npísomností v tomto konaní. Ide o osobitnú povinnú náležitosť návrhu nad rozsah\nvšeobecných náležitostí uvedených v ustanovení § 25 CMP, pri absencii ktorej súd\npostupuje podľa § 129 CSP. Teda je zrejmé, že ak otec má právneho zástupcu má súd\npovinnosť doručovať písomnosti a to vrátané predvolaní len právnemu zástupcovi, ktorí\nje povinní o tom klient informovať z dôvodu procesnej ekonómie. Akýkoľvek iný výklad\nby zmaril účel zákona a minul sa teda účinkom potrebnej rýchlosti v danom konaní. Súd\ntaktiež nepovažoval za dostatočné písomné vyjadrenia otca ani ústne vyjadrenia jeho\nprávneho zástupcu nakoľko tento nemohol poznať vnútorné pohnútky a vedomie otca a teda\nskutočnosť, či otec vedel alebo nevedel o tom, že matka sa chystá s deťmi trvalo vysťahovať\nna Slovensko. Tieto informácie sú nevyhnutné pre riadne rozhodnutie v konaní nakoľko bez\nnich nebude mať súd objektívnu predstavu o tom či došlo alebo nedošlo k neoprávnenému\npremiestneniu. Preto súd konanie otca vyhodnotil za natoľko závažné, že voči nemu použil\nporiadkové opatrenie a uložil mu poriadkovú pokutu vo výške 500 eur nakoľko otec svojim\nkonaní marí súdne konanie s obzvlášť citlivým obsahom a problematikou.“\n\n6\n\nIII.\na) K vzťahu medzi § 110 CSP a § 127 CMP\n14. Sťažovateľ poukazoval na znenie § 110 ods. 1 CSP a namietal, že dané\nustanovenie Civilného sporového poriadku nebolo rešpektované, pretože aj v prípade, že má\nstrana právneho zástupcu so splnomocnením na celé konanie a strana má osobne v konaní\nniečo vykonať, je potrebné doručovať písomnosť (v danom prípade predvolanie) aj priamo\nstrane. Ústavný súd sa na tomto mieste prikláňa k extenzívnemu výkladu § 127 CMP\n(učinenému aj okresným súdom) v tom zmysle, že toto ustanovenie v pozícii lex specialis –\nvychádzajúc z osobitného charakteru návratového konania, a len pre toto konanie –\nmodifikuje všeobecnou normou (§ 110 ods. 1 CSP) určenú požiadavku doručovania\npísomností v prípadoch, keď má osobne niečo vykonať navrhovateľ, priamo účastníkovi,\na to bez ohľadu na skutočnosť, či je navrhovateľ zastúpený advokátom. Ak totiž\nzákonodarca zabezpečuje rýchlosť konania (ktorá má v danom konaní kľúčový význam),\nv prípade advokátom nezastúpeného navrhovateľa tým, že mu budú súdne písomnosti\ndoručované výlučne na ním oznámenú adresu na území Slovenskej republiky (pričom\nv tomto druhu konania z povahy veci vyplýva, že adresa obvyklého pobytu navrhovateľa\nje mimo územia Slovenskej republiky), ústavný súd považuje za logické, aby aj v prípade\nnavrhovateľa, zastúpeného advokátom, nebola rýchlosť postupu konania ohrozovaná\ndoručovaním na adresu navrhovateľa v cudzine. Aplikácia lex generalis na danú situáciu\nby viedla k absurdnému záveru, že v prípadoch, ak ide o navrhovateľa s pobytom v cudzine,\nktorý je zastúpený v návratovom konaní advokátom, je potrebné doručiť predvolanie\nna pojednávanie aj navrhovateľovi do zahraničia a v prípadoch v ktorých navrhovateľ\ns pobytom v cudzine nie je zastúpený advokátom, tak sa mu budú doručovať písomnosti\n(vrátane predvolania na pojednávanie) len na ním uvedenú adresu v Slovenskej republike.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že interpretácia na vec vzťahujúcich\nsa noriem bola v okolnostiach veci primeraná, zohľadňujúca špecifiká daného druhu\nkonania a aj ústavne konformná.\n\n7\n\n15.\n\nSťažovateľ\n\nsám\n\nv sťažnosti\n\nuviedol,\n\nže\n\njeho\n\nprávny\n\nzástupca\n\nbol\n\nna predchádzajúcom pojednávaní konanom 24. septembra 2018 okresným súdom výslovne\npoučený o tom, že „otcovi bude predvolanie zasielané na adresu jeho právneho zástupcu,\nktorý mu potom toto predvolanie prepošle. Taktiež ukladá právnemu zástupcovi otca, aby\nho s termínom riadne oboznámil a aby mu oznámil, že jeho prítomnosť na pojednávaní\nje nutná.“. Vychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že právny zástupca sťažovateľa\nmal vedomosť o tom (bez ohľadu na jeho právny názor), ako bude okresný súd procesne\npostupovať, a mal ako advokát aj povinnosť o tom informovať sťažovateľa. Napriek\nuvedenému právny zástupca sťažovateľa, účasť svojho klienta ani na pojednávaní konanom\n5. októbra 2018 nezabezpečil, jeho neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami\nneospravedlnil a zotrval na svojom právnom názore týkajúcom sa povinnosti doručiť\npredvolanie na pojednávanie svojmu klientovi. Ústavný súd preto konštatuje, že procesný\npostup vo veci konajúceho súdu bol transparentný, predvídateľný, a preto ho nemožno\npovažovať ani za prekvapujúci.\nb) K adrese\n\nnavrhovateľa na území Slovenskej republiky,\n\noznámenej\n\nnavrhovateľom súdu\n16. Primárna adresa pobytu navrhovateľa je z povahy tohto konania v\n. Navrhovateľ síce uviedol v návrhu aj adresu v Slovenskej republike, ale nežiadal\nvýslovne doručovať na túto adresu. Skutočnosť, že okresný súd v ďalšom postupe\n(predvolanie na pojednávanie, nariadené na 26. február 2019) doručil navrhovateľovi\nna ním oznámenú adresu, na ktorej sa má nachádzať na území Slovenskej republiky,\nústavný súd nepovažuje bez ďalšieho za dôkaz (ako uvádza sťažovateľ) nesprávnosti\ndovtedajšieho procesného postupu okresného súdu pri doručovaní. Neprítomnosť\nsťažovateľa na predchádzajúcich pojednávaniach sám sťažovateľ odôvodňoval plnením\npracovných povinností v\n\n.\n\n8\n\nc) K včasnosti predvolania na pojednávanie\n17. Sťažovateľ ďalej namietal, že predvolanie určené sťažovateľovi bolo doručené\n1. októbra 2018 na termín pojednávania, 5. október 2018, a teda nebola zachovaná lehota\npodľa § 33 ods. 2 CMP, ktorá stanovuje, že predvolanie sa doručuje tak, aby mal\npredvolaný dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má\npojednávanie konať. Ústavný súd v súvislosti s touto námietkou konštatuje, že zákonodarca\npri formulácii použil slovo „spravidla“, čo umožňuje v odôvodnených prípadoch predvolať\nstrany aj v kratšej lehote ako päť dní v súlade s princípom procesnej ekonómie konania,\nktorá je v danom type konania kľúčová. Navyše, právny zástupca bol prítomný\nna pojednávaní konanom 24. septembra 2018, ktoré bolo odročené na 5. október 2018, teda\nmohol s dostatočným predstihom informovať sťažovateľa o termíne pojednávania.\nZ materiálneho hľadiska možno konštatovať, že lehota podľa § 33 ods. 2 CMP bola\nnaplnená. Právnemu zástupcovi bolo 1. októbra 2018 doručené predvolanie na\npojednávanie určené sťažovateľovi, preto ďalšia námietka sťažovateľa, že „nemohol\nzamestnávateľovi v\n\nriadne preukázať existenciu prekážky v práci, na\n\nzáklade ktorej by ho zamestnávateľ mohol a musel uvoľniť z práce“, neobstojí.\nV okolnostiach prípadu právnemu zástupcovi nič nebránilo toto predvolanie doručiť\nsťažovateľovi v elektronickej podobe, resp. informovať ho o ďalšom procesnom postupe\nsúdu bezprostredne po pojednávaní, uskutočnenom 24. septembra 2018. Vzhľadom na\nprocesné postavenie sťažovateľa v predmetnom konaní (navrhovateľ, v záujme ktorého je\nčo najrýchlejšie vydanie rozhodnutia o navrátení maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého\npobytu) a vychádzajúc z uznesenia, vyhláseného súdom na pojednávaní, ústavný súd\npovažuje pasivitu právneho zástupcu sťažovateľa za nelogickú a kontraproduktívnu.\nd) K nepoučeniu o hrozbe uloženia poriadkovej pokuty\n18. Sťažovateľ ďalej namietal, že v predvolaní doručenom jeho právnemu zástupcovi\nadvokátovi nebol poučený o možnosti uloženia poriadkovej pokuty. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti konštatuje, že poučenie o možnosti uložiť poriadkovú pokutu v okolnostiach\nposudzovanej veci nebolo predpokladom jej uloženia s poukazom na úpravu § 160 ods. 3\n\n9\n\npísm. b) CSP, podľa ktorého súd neposkytuje stranám poučenia o ich procesných právach\na povinnostiach, ak je strana zastúpená advokátom, čo bol nepochybne aj prípad\nsťažovateľa, a to najmä v kontexte toho, že sa sťažovateľ nedostavil ani na predchádzajúci\ntermín pojednávania údajne z toho istého dôvodu, že nebol riadne predvolaný\nna pojednávanie, pretože mu nebolo doručené predvolanie do cudziny. Z uvedených\ndôvodov ústavný súd považuje aj túto námietku sťažovateľa za neopodstatnenú.\n19. Ústavný súd ďalej v tejto súvislosti konštatuje, že nie je jeho úlohou\nprehodnocovať správnosť poriadkového opatrenia všeobecného súdu, a to ani v prípade,\nak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Také rozhodnutie by v zásade malo byť\nnepreskúmateľné nielen nadriadeným súdom, pretože uvedený zákon takúto možnosť\nvýslovne nepripúšťa (čl. 2 ods. 2 ústavy), ale malo by byť vzhľadom na bagateľnú povahu\na ústavnoprávny rozmer vylúčené aj z prieskumu ústavným súdom. Opodstatnenosť\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho\nvybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré\nmôžu mať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv a slobôd, alebo\ntiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom.\nTakéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd v prípade\nsťažovateľa nevzhliadol. Jeho ústavná sťažnosť je v podstate len nesúhlasom s rozhodnutím\nvšeobecného súdu. Z prednesených argumentov nevyplýva nič, čo by posunulo\nprejednávanú vec do ústavnoprávnej roviny. Možno preto konštatovať, že sťažovateľovi\nnebolo odopreté právo na súdnu ochranu a postup všeobecného súdu nevzbudzuje\npochybnosti o jeho spravodlivosti. Z uvedených dôvodov sa ústavnému súdu javí\nsťažovateľovo tvrdenie o porušení jeho ústavných práv ako neopodstatnené, a to o to viac,\nak prihliadne na skutočnosť, že celú situáciu primárne vyvolal sám tým, že sa opakovane\nnedostavil na určený termín pojednávania, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju\nneprítomnosť neospravedlnil včas vážnymi okolnosťami.\n20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že nezistil príčinnú súvislosť medzi\nnapadnutým uznesením okresného súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46\n\n10\n\nods. 1 ústavy ani právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto\nústavnej sťažnosti nevyhovel.\n21. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. júla 2019\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "pokuta-poriadková", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "opatrenie-iné", "aplikácia právnych noriem-súladná", "medzinárodný únos", "výklad (interpretácia)-logický"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:943fc796-e18f-423e-868f-3f288d909842", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2017 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e7136add-48a1-4477-9c87-2ac2496513ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.306.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 306/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 306/2019 z 30. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.306.2019.1"}]}