{"guid": "ussr:f0134c9d-d02b-4fc6-9a7e-0048355445a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.71.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 71/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2019 z 10. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. apríla 2019, sp. zn. I. ÚS 71/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.71.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-04-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["rozhodnutie potvrdzuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f0134c9d-d02b-4fc6-9a7e-0048355445a0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.71.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.71.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.71.2019.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 71/2019-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Mojmíra Mamojku vo veci návrhu\n, zastúpenej JUDr. Petrom Kubinom, Štefánikova 15,\nBratislava, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre\nnezlučiteľnosť funkcií č. VP/51/18/K z 5. decembra 2018 vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona\nč. 545/2005 Z. z. takto\nrozhodol:\nRozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\nč. VP/51/18/K z 5. decembra 2018 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone\nfunkcií\n\nverejných\n\npotvrdzuje.\n\nfunkcionárov\n\nv znení\n\nústavného\n\nzákona\n\nč.\n\n545/2005\n\nZ.\n\nz.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. januára\n2019 doručený návrh\n(ďalej len „navrhovateľka“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej\nrepubliky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/51/18/K z 5. decembra 2018\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nv znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej aj „ústavný zákon o ochrane verejného\nzáujmu“ alebo „ústavný zákon“).\n2. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľka ako verejný funkcionár mala podľa čl. 7\nods. 1 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu povinnosť počas výkonu\nverejnej funkcie (mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky) vždy do 31. marca\npodať výboru písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje\nmajetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ňou žijú\nv domácnosti, vrátane osobných údajov.\n2.1 Navrhovateľka vo svojom majetkovom priznaní za rok 2017 podanom na tlačive\nročného majetkového priznania schválenom výborom (tlačivo schválené uznesením výboru\nč. 363 z 2. decembra 2014), čo sa týka jej nehnuteľného majetku, uviedla, že vlastní\nniekoľko nehnuteľností. Medzi tieto nehnuteľnosti však nezahrnula stavbu rekreačnej chaty,\nktorej výstavba v tom čase prebiehala na jednom z pozemkov riadne uvedených\nv majetkovom priznaní a ktorá v tom čase nebola ešte dostavaná a nebola ani zapísaná\nv katastri nehnuteľností. Navrhovateľka sa pri vypĺňaní tlačiva ročného majetkového\npriznania v dobrej viere a striktne riadila pokynmi v ňom uvedenými, a preto, keďže stavba\npredmetnej rekreačnej chaty bola v tom čase rozostavaná, ale nebola zapísaná v katastri\nnehnuteľností, túto rozostavanú stavbu neuviedla vo svojom majetkovom priznaní.\n\n2\n\n2.2 Výbor 25. septembra 2018 začal proti navrhovateľke konanie o ochrane\nverejného záujmu podľa čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a vyzval\nnavrhovateľku na zaujatie stanoviska k veci.\n2.3 Navrhovateľka predložila 16. októbra 2018 výboru svoje stanovisko k veci\ns prílohou, ktorou bolo odborné vyjadrenie znalca v odbore stavebníctva k stupňu\nrozostavanosti predmetnej stavby rekreačnej chaty.\n2.4 Výbor 5. decembra 2018 prerokoval vec navrhovateľky a vydal napadnuté\nrozhodnutie, v ktorom uložil navrhovateľke pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu.\n3. Navrhovateľka považuje rozhodnutie výboru za nezákonné a arbitrárne\nz nasledujúcich dôvodov:\n„(a) Výbor postihuje navrhovateľku za to, že sa pri vyplnení Tlačiva ročného\nmajetkového priznania v dobrej viere a striktne riadila záväzným rozhodnutím Výboru.\n(b) Výbor pri hodnotení stavu rozostavanosti stavby uprednostnil časovo neaktuálnu\nfotografiu zverejnenú v bulvárnom elektronickom médiu pred odborným vyjadrením\nkvalifikovaného znalca v odbore stavebníctvo.\n(c) Výbor neprípustným spôsobom preniesol dôkazné bremeno na navrhovateľku\na svojvoľne neprihliadol na dôležitý dôkaz predložený navrhovateľkou.\n(d) Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\na nesprávnej aplikácie judikatúry na zistený skutkový stav.“\n4. Navrhovateľka je toho názoru, že je zo strany výboru postihovaná z dôvodu, že sa\npri vyplnení tlačiva ročného majetkového priznania v dobrej viere a striktne riadila\nzáväzným rozhodnutím výboru.\n4.1 Súčasťou tlačiva ročného majetkového priznania sú aj pokyny (návody) na jeho\nvyplnenie. V časti o nehnuteľnom majetku tento pokyn znie: „Napr. orná pôda, vinica,\nchmeľnica, trvalý trávny porast, ovocný sad, záhrada, lesný pozemok, vodná plocha,\nzastavaná plocha a nádvorie, stavebný pozemok, iné pozemky, rodinný dom, bytový dom,\nbyt, nebytový priestor, garáž, budova pre obchod a služby, priemyselná budova a sklad,\n\n3\n\nstavba na individuálnu rekreáciu, rozostavané stavby, ak sú zapísané v katastri\nnehnuteľností, iné stavby.“\n5. Navrhovateľka uvádza : «Kým pri „dokončených“ stavbách Výbor v schválenom\ntexte návodu nenecháva nikoho na pochybách, že do majetkového priznania majú byť\nzahrnuté všetky, pri „rozostavaných“ stavbách sa obmedzil len na tie, ktoré sú zapísané\nv katastri nehnuteľností. Navrhovateľka nebola pri vypĺňaní svojho majetkového priznania\npovinná skúmať dôvody, pre ktoré sa Výbor rozhodol takýmto spôsobom vymedziť obsah\nmajetkového priznania. Na túto otázku by mal odpovedať predovšetkým Výbor – ak mal\nVýbor ako autor Tlačiva ročného majetkového priznania úmysel obsiahnuť všetky\nrozostavané stavby, prečo v texte návodu pri rozostavaných stavbách ich okruh obmedzil\nlen na tie, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností? Pokiaľ Výbor skutočne chce\ndosiahnuť, aby sa do majetkových priznaní zahŕňali aj rozostavané stavby nezapísané\nv katastri nehnuteľností, nič nebráni Výboru schváliť uznesenie, ktorým... upraví text\nTlačiva ročného majetkového priznania tak, aby z neho bolo jasné každému... že v jeho\nmajetkovom priznaní je povinný uviesť všetky rozostavané stavby, bez ohľadu na stav ich\nzápisu v katastri.»\n6. Výbor pri hodnotení stavu rozostavanosti stavby podľa navrhovateľky\nuprednostnil časovo neaktuálnu fotografiu zverejnenú v bulvárnom elektronickom médiu\npred odborným vyjadrením kvalifikovaného znalca v odbore stavebníctva. Výbor svoj záver\no stave rozostavanosti rekreačnej chaty navrhovateľky založil na fotografii uvedenej\nv internetovom článku bulvárneho online média glob.sk z júna 2018, z čoho arbitrárne\nvyvodil, že stavba je už prinajmenšom v záverečnom štádiu prác a mala byť preto uvedená\nv majetkovom priznaní.\n6.1 Navrhovateľka navyše predložila odborné vyjadrenie znalca v odbore\nstavebníctva, ktoré jednoznačne potvrdzuje, že ešte v čase jeho vyhotovenia (2. októbra\n2018) bola táto stavba rozostavaná, a nie skolaudovaná a zapísaná v katastri nehnuteľností.\nAj z komunikácie výboru so stavebným úradom, na ktorú sa výbor v napadnutom\nrozhodnutí odvoláva, musel mať výbor podľa navrhovateľky za zistené, že stavba ešte\n\n4\n\nnebola skolaudovaná, a má teda charakter rozostavanej stavby, nezapísanej v katastri\nnehnuteľností.\n6.2 Navrhovateľka dodala, že žiaden právny predpis neukladá stavebníkovi (v tomto\nprípade navrhovateľke a jej manželovi) zapisovať rozostavanú stavbu do katastra\nnehnuteľností pred jej kolaudáciou.\n7. Výbor podľa navrhovateľky neprípustným spôsobom preniesol dôkazné bremeno\nna navrhovateľku a svojvoľne neprihliadol na dôležitý ňou predložený dôkaz, keď\nodôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že navrhovateľka „nebola ochotná v konaní\npredložiť relevantný dôkaz o stave prác v kalendárnom roku 2017, a to najmä predložením\nstavebného denníka, príp. inými dôkazmi. Aj z tohto dôvodu výbor nemohol toto odborné\nstanovisko [odborné vyjadrenie znalca v odbore stavebníctvo,] zohľadniť pri svojom\nrozhodovaní vo veci samej.“. Zároveň výbor uviedol, že mu nebol plne známy stav prác\nna predmetnej rekreačnej chate a svoje rozhodnutie založil na informáciách získaných\n„z dostupných článkov z júla 2018...“.\nNavrhovateľka je v tejto súvislosti toho názoru, že takýto postup výboru nie je\nústavne udržateľný, ako to ústavný súd už skonštatoval napríklad vo veci sp. zn.\nII. ÚS 108/2014.\n8. Napadnuté rozhodnutie podľa navrhovateľky vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a nesprávnej aplikácie judikatúry na zistený skutkový stav. Navrhovateľka\nv tomto smere poukazuje na nesprávnu interpretáciu uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 319/2008 a uznesenia\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 153/07 zo strany výboru.\n9. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej\ntakto rozhodol:\n„1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcii sp. zn. VP/51/18/K zo dňa 5. decembra 2018 zrušuje.\nII. Navrhovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred\nÚstavným súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej\n\n5\n\nrepubliky povinný uhradiť navrhovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\n10. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni, ktorej funkčné obdobie\nskončilo 16. februára 2019, preto v súlade s čl. II bodom 7 Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019\nv období od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce (ďalej len dodatok č.1) bola\nnad rámec limitu ako naliehavá pridelená náhodným výberom pomocou technických\na programových prostriedkov sudkyni spravodajkyni Jane Baricovej. V súlade s čl. II\nbodom 2 písm. a) dodatku č. 1 bude vec prejednaná a rozhodnutá v prvom senáte ústavného\nsúdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka.\n10.1 Ústavný súd podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. marca 2019\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 71/2019-17 zo 6. marca 2019\nprijal\n\nnávrh\n\nnavrhovateľky\n\nna preskúmanie\n\nrozhodnutia\n\nvýboru\n\nč.\n\nVP/51/18/K\n\nz 5. decembra 2018 na ďalšie konanie.\n11. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti zákona o ústavnom súde, ktorým sa\nzmenila aj právna úprava preskúmania rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu,\nnavrhovateľka podaním zo 17. marca 2019 uviedla, že namietaným rozhodnutím bolo\nporušené jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\na upravila znenie navrhovaného petitu:\n„I. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcii sp. zn. VP/51/18/K zo dňa 5. decembra 2018 zrušuje a vec vracia Výboru Národnej\nrady Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nII. Navrhovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred\nÚstavným súdom Slovenskej republiky vo vyčíslenej výške, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (zrejme malo byť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcií – pozn.) povinný uhradiť navrhovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\n\n6\n\n12. Ústavný súd listom zo 7. marca 2019 zaslal výboru uznesenie o prijatí návrhu\nna ďalšie konanie a vyzval výbor na vyjadrenie k návrhu navrhovateľky. Výbor vo svojom\nvyjadrení z 25. marca 2019 zopakoval svoje argumenty uvedené v namietanom rozhodnutí\na zotrval na svojich stanoviskách. V závere vyjadrenia výbor navrhol, aby ústavný súd\nnamietané rozhodnutie výboru potvrdil a nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania.\n13. Navrhovateľka vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 8. apríla 2019\nreagovala na vyjadrenie výboru z 25. marca 2019. Navrhovateľka odstránila chybu v písaní\nv návrhu (správne označenie judikátu ústavného súdu II. ÚS 188/2014) a zopakovala svoje\nargumenty, pokiaľ ide o charakter predmetného tlačiva, pojem rozostavanej stavby\na vykonávanie dokazovania v konaní pred výborom. Ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ\nide o opravu chyby v písaní, tejto si bol ústavný súd vedomý a nemohla ovplyvniť\nrozhodnutie ústavného súdu vo veci.\n14. Vec bola v súlade s čl. II bodom 2 písm. a) a bodom 5 Dodatku č. 1 k Rozvrhu\npráce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára\n2019 v období od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce prejednaná\na rozhodnutá prvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu\na sudkyňa spravodajkyňa), Mojmír Mamojka a Jana Laššáková (namiesto neprítomného\nMiroslava Duriša).\nII.\n15. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tento\nústavný zákon sa vzťahuje na funkcie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný\nfunkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej\nvýkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok,\nv ktorom uvedie svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí,\n\n7\n\nktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko\na adresa trvalého pobytu.\n17. Podľa čl. 7 ods. 4 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nmajetkovými pomermi podľa odseku 1 písm. e) sa rozumie vlastníctvo nehnuteľnosti\nvrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru.\n18. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nkonanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej\nlen „konanie“) vykonáva výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1\npísm. a) až n) a t) až zk).\n19. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní\npreukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie\nustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo\nčl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa\nuvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto\nústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.\nRozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.\n20. Podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\npokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného\nfunkcionára, ak verejný funkcionár uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé\núdaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov.\n21. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý\nverejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd\nv lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená\nstrata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9\nods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu\nna preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto\n\n8\n\nnávrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia\npred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je\nkonečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.\n22. Podľa § 234 zákona o ústavnom súde ústavný súd preskúma, či rozhodnutie\norgánu verejnej moci príslušného na konanie a rozhodovanie vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „príslušný orgán verejnej moci“) je\nv súlade s ústavou a príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov.\n23. Podľa § 238 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodne o návrhu podľa § 234\ndo 60 dní od doručenia návrhu na neverejnom zasadnutí.\n24. Podľa § 239 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodnutie príslušného\norgánu verejnej moci uznesením potvrdí, ak zistí, že je v súlade s ústavou a príslušnými\nprávnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.\nIII.\n25. Predmetom konania o návrhu navrhovateľky je preskúmanie rozhodnutia výboru\nsp. zn. VP/51/18/K z 5. decembra 2018, ktorým výbor rozhodol, že navrhovateľka podaním\nneúplného majetkového priznania za rok 2017 (neuvedenie rozostavanej stavby – rekreačnej\nchaty, ktorá v čase podania majetkového priznania nebola zapísaná v katastri nehnuteľností)\nporušila povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu, za čo jej bola uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu\nnavrhovateľky ako verejnej funkcionárky.\n25.1 Podstata argumentácie navrhovateľky spočíva v tvrdení, že namietané\nrozhodnutie je arbitrárne a nezákonné z dôvodu, že pri vypĺňaní majetkového priznania sa\nlen striktne riadila poučením uvedeným v tlačive ročného majetkového priznania\nschváleného samotným výborom. Navrhovateľka namieta postup výboru pri dokazovaní,\n\n9\n\nako aj dôkazné prostriedky. Podľa nej napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie judikatúry na zistený skutkový stav.\n26. V namietanom rozhodnutí VP/51/18/K z 5. decembra 2018 výbor na s. 4 uviedol,\nže v prípade námietky verejnej funkcionárky, ktorá sa týkala záväznosti tlačiva schváleného\nvýborom, toto tvrdenie neobstojí, pretože nie je možné interný organizačný akt výboru\n(i keď bol schválený podľa zákona) nadradiť platnému ústavnému zákonu. Výbor\nkonštatoval, že tlačivo, na ktorom verejní funkcionári podávajú oznámenie, má len\nodporúčajúci charakter a príklady uvedené pod bodom D tlačiva [Majetkové pomery/a)\nNehnuteľný majetok] sú len demonštratívnym výpočtom. Právna úprava stanovuje\nnáležitosti oznámenia, avšak nemá kogentné ustanovenie týkajúce sa použitia tlačiva na\njeho podávanie. Výbor takéto tlačivo používa na základe svojich uznesení z dôvodu, aby\nbolo možné podané oznámenia zo strany výboru spracovať a následné zverejniť v zmysle\nústavného zákona.\n26.1 V súvislosti s postupom pri používaní tlačiva výbor poukázal na uznesenie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 153/07, v ktorom navrhovateľ vzniesol námietku\nproti postupu výboru, ktorý mal zaviniť ním podané neskoré oznámenie, pretože mu výbor\nzaslal chybné tlačivo s pokynmi na jeho vyplnenie.\nVýbor ďalej k námietke týkajúcej sa dokazovania uviedol: „Vychádzajúc zo zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov je vecou konajúceho orgánu, pre aké dôkazy sa v konaní\nrozhodne a rovnako je na tomto orgáne i spôsob, ako ich zabezpečí. Verejná funkcionárka\nnebola ochotná v konaní predložiť relevantný dôkaz o stave prác v kalendárnom roku 2017,\na to najmä predložením stavebného denníka, príp. inými dôkazmi. Aj z tohto dôvodu výbor\nnemohol toto odborné stanovisko zohľadniť pri svojom rozhodovaní vo veci samej.\nI keď výboru nebol plne známy stav prác na uvedenej rekreačnej chate\nv kalendárnom roku 2017, z dostupných článkov z júla 2018 (vrátane fotografie\nnehnuteľnosti) je zrejmé, že rekreačná chata je prinajmenšom v záverečnom štádiu prác\na mala byť preto uvedená v oznámení za rok 2017 v časti nehnuteľný majetok. Z tohto\ndôvodu sa výbor snažil ustáliť stav prác podľa stavebného denníka, ktorý však nepredložila\nako verejná funkcionárka, tak ani Spoločný obecný úrad - stavebný Liptovský Hrádok.\nVerejne prístupná fotodokumentácia v článku zo dňa 20. júla 2018 však nasvedčuje, že je\n\n10\n\npredpoklad, že už v roku 2017 bola stavba v takom štádiu, že mala byť v oznámení za\nkalendárny rok 2017 uvedená. Túto skutočnosť verejná funkcionárka ani nepoprela ani\nnevyvrátila.“ Výbor pri posudzovaní charakteru rozostavanej nehnuteľnosti vychádzal\nz definície stavby uvedenej v uznesení najvyššieho súdu (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n4 Cdo 319/2008 z 28. apríla 2010.\n26.2 K námietke o začatí konania výboru z vlastnej iniciatívy výbor uviedol: „...\nvýbor mal za preukázané, že postup výboru bol správny a dôvodný, keďže zo všetkých\nokolností prípadu bolo zrejmé, že verejná funkcionárka neuviedla v oznámení vlastníctvo\npredmetnej nehnuteľnosti (jej medializácia, kontrola oznámenia verejnej funkcionárky za\nkalendárny rok 2017, ktoré podala výboru podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona).“\n26.3 K namietanému postupu a spôsobu dokazovania výboru v konaní výbor uviedol\n(s. 6 rozhodnutia), že „vychádzal zo zásady materiálnej pravdy, keď sa snažil ustáliť\nskutkový stav právne relevantným spôsobom, k čomu si vyžiadal príslušné doklady\npredovšetkým od verejnej funkcionárky a spoločného stavebného úradu. Opätovne nešlo\no nezvyklý a právne neodborný postup, pretože iným spôsobom výbor nemal možnosť tieto\ndôkazy získať, keďže nimi nedisponoval. Súčasne výbor rešpektoval i zásadu rovnosti\núčastníkov v konaní, keď umožnil verejnej funkcionárke predložiť relevantné doklady, ktoré\nby mohli byť v konaní pri rozhodovaní zohľadnené. Aj z tohto dôvodu tvrdenie verejnej\nfunkcionárky o neodbornom postupe výboru výbor nemohol akceptovať, keďže bol\ni v intenciách uznesenia výboru č. 298 zo dňa 18. septembra 2018 a plne rešpektoval\nustanovenia čl. 9 ods. 4 ústavného zákona.\nPre potreby ustálenia skutkového stavu si výbor v rámci dokazovania vyžiadal aj\nvyjadrenie Spoločného obecného úradu — stavebného v Liptovskom Hrádku súčasne\nso zaslaním kópie stavebného denníka, ktorý verejná funkcionárka mala povinnosť viesť\npočas výstavby predmetnej nehnuteľnosti.“.\n26.4 Výbor uviedol, že listom starostu obce\nzo 4. októbra 2018 mu bolo oznámené, že obec\nnedisponuje stavebným denníkom stavebníčky\n\nč. OcÚ2018/790/3196\nako príslušný stavebný úrad\n, ktorá bude povinná\n\nku kolaudácii stavby uvedený stavebný denník predložiť.\n26.5 Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že navrhovateľka ako verejná\nfunkcionárka porušila ustanovenie čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona, keďže predmetnú\n\n11\n\nnehnuteľnosť — rekreačnú chatu v oznámení za kalendárny rok 2017 neuviedla, hoci jej\ntakáto povinnosť vyplývala z ústavného zákona, a prijal uznesenie, ktorým navrhovateľke\nuložil pokutu za porušenie čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona vo výške trojnásobku\nmesačného platu podľa čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie bolo\n5. decembra 2018 schválené uznesením č. 319.\n27. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (II. ÚS 185/2014,\nII. ÚS 188/2014, II. ÚS 878/2014) týkajúcich sa konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že zmyslom a účelom ústavného zákona je\nzabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií\nspočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov\ns uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať\nzneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný\nprospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov je preveriť plnenie ústavného zákona.\n28. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je\nkonaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného\nzákona), v rámci ktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku rozhoduje o právach,\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich\nverejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona. V takomto konaní\nmusí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo\nporušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom.\n29. Ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 188/2014 týkajúcej sa konania vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že povinnosť orgánov verejnej\nmoci majúcich právomoc rozhodovať v konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi\npredpismi o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb\na právnických osôb zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi\nrozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie (a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia\n\n12\n\ndôkazy, ktoré vykonal zdroj toho-ktorého dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými návrhmi a námietkami účastníkov), obe\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inú právnu\nochranu), sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu konajúceho\norgánu verejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou konajúceho orgánu\nverejnej moci.\nK výroku namietaného rozhodnutia výboru\n30. Predtým, ako ústavný súd pristúpil k posúdeniu, či sa dotknutý verejný\nfunkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného\nzáujmu, musí prioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie\npríslušného orgánu verejnej moci (I. ÚS 356/08, II. ÚS 404/2014). Ústavný zákon o ochrane\nverejného záujmu od takého rozhodnutia vyžaduje predovšetkým to, aby obsahovalo výrok,\nv ktorom sa uvedie, v čom konkrétnom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára\nv rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu).\n31. Podľa ústavného súdu výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené\nna výrok napadnutého uznesenia čl. 9 ods. 6 ústavného zákona i judikatúrou ústavného\nsúdu. Ústavný súd hodnotí, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje skutkovú vetu, t. j.\nopis konkrétneho konania alebo opomenutia, ktorým sa mala navrhovateľka dopustiť\nporušenia konkrétnych povinností upravených ústavným zákonom, pričom to, že\nnavrhovateľka je účastníkom konania ako verejná funkcionárka a že v predmetnom konaní\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa prerokováva plnenie\npovinností a dodržiavanie obmedzení uložených ústavným zákonom za obdobie spojené\ns výkonom verejnej funkcie navrhovateľky, je aj z výroku napadnutého rozhodnutia zrejmé,\njasné a nespochybniteľné.\nVo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené obdobie, v ktorom sa navrhovateľka\ndopustila porušenia ústavného zákona, je uvedené konanie (resp. opomenutie), ktorým\nnavrhovateľka porušila povinnosti ustanovené ústavným zákonom, je uvedené ustanovenie\n\n13\n\nústavného zákona, ktoré bolo týmto konaním navrhovateľky porušené, je exaktne uvedená\nsankcia, ktorá sa navrhovateľke ukladá za toto porušenie ústavného zákona, a aj právna\nnorma, podľa ktorej sa táto sankcia ukladá.\nK odôvodneniu namietaného rozhodnutia výboru\n32. Podľa § 1 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.\no rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“)\nnárodná rada a jej výbory si môžu v medziach tohto zákona upraviť svoje vnútorné pomery\na podrobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením.\n32.1 Podľa čl. 4 ods. 1 pravidiel rokovania výboru pre nezlučiteľnosť funkcií z mája\n2012 výbor schvaľuje vzory tlačív oznámení, na ktorých verejní funkcionári plnia svoje\npovinnosti vyplývajúce z čl. 7 ods. 1 a čl. 8 ústavného zákona.\n33. Úpravou vnútorných pomerov v zmysle čl. 4 ods. 1 pravidiel rokovania výboru\nbolo uznesením výboru č. 363 z 2. decembra 2014 schválené navrhnuté tlačivo\nna zabezpečenie podania „Oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov\nverejných funkcionárov“ podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.\n34. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu v čl. 7 ods. 4 označuje majetkové\npomery, ktoré je verejný funkcionár povinný preukazovať, a to vlastníctvo nehnuteľnosti,\nhnuteľnej veci, majetkového práva a existenciu záväzku. V čl. 7 ods. 4 písm. a) tohto\nustanovenia ústavný zákon o ochrane verejného záujmu bližšie uvádza, že majetkovými\npomermi podľa čl. 7 ods. 1 písm. e) sa rozumie (okrem iného aj) vlastníctvo nehnuteľnosti\nvrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru.\n34.1 Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu výslovne neuvádza požiadavku\nzápisu nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, nevyžaduje uvedenie čísla listu vlastníctva.\nNaopak, predpokladá deklarovanie vlastníckeho práva k všetkým nehnuteľnostiam vrátane\nbytov a nebytových priestorov vo vlastníctve verejného funkcionára, jeho manžela\na neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti.\n\n14\n\n35. Nehnuteľnosťami v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú pozemky\na stavby spojené so zemou pevným základom. Občiansky zákonník pojem stavba\nnedefinuje.\n35.1 V ustanovení § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) je stavba definovaná ako stavebná konštrukcia postavená\nstavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej\nosadenie vyžaduje úpravu podkladu.\n35.2 Pevný základ je preto potrebné skúmať z technického hľadiska, najmä\nso zreteľom na to, či stavbu bez narušenia jej hospodárskeho určenia možno premiestniť.\n36. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľky týkajúcou sa zápisu rozostavanej\nstavby v katastri nehnuteľností bolo potrebné vymedziť aj samotný pojem rozostavanej\nstavby.\n36.1 Ustanovenie § 3 ods. 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení platnom a účinnom do 30. septembra 2018\n(v čase podávania majetkového priznania navrhovateľky) upravovalo, že rozostavaná stavba\nna evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie\na pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého\nznaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého\nnadzemného podlažia.\n36.2 Podstata uvedenej definície rozostavanej stavby podľa katastrálneho zákona\nnachádza svoje vyjadrenie aj v ustálenej judikatúre všeobecných súdov (napr. rozhodnutie\nnajvyššieho súdu 4 Cdo 319/2008, 1 Cdo 93/2010, rozhodnutia najvyššieho súdu Českej\nrepubliky 20 Cdo 931/1999, 20 Cdo 2679/1999, 22 Cdo 2534/2000), v zmysle ktorej sa\nza kritérium stavby ako samostatného predmetu právnych vzťahov považuje vytvorenie\nstavu, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie\nprvého nadzemného podlažia.\n36.3 Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že na to, aby bola nehnuteľnosť\npovažovaná za stavbu a bola spôsobilá byť predmetom vlastníckeho práva navrhovateľky,\n\n15\n\nnie je právne významné, či táto nehnuteľnosť bola alebo nebola evidovaná v katastri\nnehnuteľností.\n37. Z vykonaného dokazovania bol výbor toho názoru, že rozostavaná rekreačná\nchata sa nachádzala už v záverečnom štádiu prác, t. j. výbor považoval za preukázané, že\ndispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia bolo zrejmé, dokonca stavba pokročila\ndo stavu, ktorý označil ako záverečné štádium prác. Skutkový stav rozostavanosti stavby\nv roku 2017 zistený dokazovaním zo strany výboru a ani vlastnícke právo k nej\nnavrhovateľka navyše nijako nerozporuje ani nespochybňuje.\n38. K povahe tlačiva výboru ústavný súd zaujal stanovisko v náleze sp. zn.\nII. ÚS 153/07, keď uviedol, že je len vecou výboru, či poskytne dotknutým subjektom\npredtlač formulára ako pomôcku na jeho správne vyplnenie. Zaslanie chybnej predtlače\nnezbavovalo navrhovateľa nijakým spôsobom splniť si svoju povinnosť v súlade\nso zákonom.\n38.1 Ústavný súd tiež zaujal názor, že nemožno pripustiť, aby samotný verejný\nfunkcionár selektoval, ktorý majetok z jeho pohľadu má uviesť v oznámení, resp. aby\nrozhodoval, či uvedenie/neuvedenie toho-ktorého konkrétneho majetku je potrebné\nz hľadiska ochrany verejného záujmu, či naplnenia účelu ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu. Posúdenie týchto skutočností prislúcha výlučne orgánu, ktorému sa\noznámenie podáva (IV. ÚS 69/2012).\n39. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že v zmysle citovanej právnej\núpravy s právnou silou ústavného zákona a zákona bolo povinnosťou navrhovateľky\ndeklarovať svoje majetkové pomery, a to v rozsahu upravenom ústavným zákonom\no ochrane verejného záujmu, t. j. uviesť (okrem iného) všetky nehnuteľnosti vo svojom\nvlastníctve. S ohľadom na výborom zistený reálny stav rozostavanosti predmetnej stavby\nv rozhodnom období (nerozporovaný navrhovateľkou), ktorý už napĺňal pojem stavby\nv právnom zmysle, a na nesporné vlastnícke právo navrhovateľky k nej táto mala byť\nuvedená v majetkovom priznaní navrhovateľky.\n\n16\n\n39.1 Poskytnutie formulára s nesprávnym poučením, ktorým výbor v rozpore\ns ustanovením čl. 7 ods. 4 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu de facto\nobmedzil rozsah nehnuteľného majetku, ktorý má byť predmetom majetkového priznania\n(rozostavané stavby v prípade, ak sú zapísané v katastri nehnuteľností), nezbavilo\nnavrhovateľku povinnosti podať majetkové priznanie v rozsahu vyžadovanom ústavným\nzákonom o ochrane verejného záujmu.\n39.2 Navrhovateľka, i keď mohla byť nesprávnym poučením uvedená do omylu,\nvzhľadom na svoje postavenie verejného funkcionára (poslankyne národnej rady od roku\n2016) mala poznať svoje povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona a k ich plneniu\npristupovať s náležitou starostlivosťou.\n39.3 Pochybenia, ktoré navrhovateľka vytýkala výboru a ktorými ospravedlňuje\nsvoje vlastné konanie, v danom prípade neobstoja, a to aj s prihliadnutím na jednu\nzo základných\n\nzásad\n\npráva\n\n„ignoratia\n\nlegis\n\nnon\n\nexcutat“\n\n(neznalosť\n\nzákona\n\nneospravedlňuje), teda navrhovateľka mala poznať obsah ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu. Z toho dôvodu nebolo možné tieto námietky navrhovateľky považovať\nza také, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutia výboru a porušenie jej\nústavných práv.\n40. Navrhovateľka namietala, že výbor na ňu preniesol dôkazné bremeno, keďže\nžiadal predloženie stavebného denníka, avšak dôkaz, ktorý predložila (odborné vyjadrenie\nznalca v odbore stavebníctvo), nezohľadnil.\n41. Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán podľa\nodseku 1 umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril\nk podnetu; ak je to potrebné, vykoná ďalšie dokazovanie.\n42. Pokiaľ ide o dokazovanie, ústavný súd už v náleze IV. ÚS 182/07 konštatoval, že\nv konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov musí byť\nbez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil\npovinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6\nústavného zákona).\n\n17\n\n42.2 Výbor musí preto v takomto konaní vykonať dokazovanie z úradnej povinnosti\na na základe vykonaného dokazovania v potrebnom rozsahu konkretizovať, akú povinnosť\n(alebo obmedzenie) ustanovenú ústavným zákonom alebo zákonom verejný funkcionár\nnesplnil alebo porušil. Dôsledkom toho potom je, že verejný funkcionár nie je povinný\npreukazovať, že splnil alebo neporušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným\nzákonom alebo zákonom, ale naopak skutočnosť, že ostal po začatí konania prípadne\nnečinný alebo nebol v konaní dostatočne aktívny, nemôže ísť na jeho ťarchu. Z uvedeného\nokrem iného vyplýva, že v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov verejný funkcionár nemá tzv. dôkazné bremeno, na základe ktorého by bol\npovinný preukazovať alebo vyvracať určité skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie\nvýboru.\n43. Výbor vykonal dokazovanie týkajúce sa zisťovania stavu rozostavanosti stavby,\nv rámci ktorého považoval za potrebné oboznámiť sa aj so stavebným denníkom stavebníka.\nKeďže tento navrhovateľka nepredložila, obrátil sa so žiadosťou na obec\n\nako\n\npríslušný stavebný úrad, ktorý však stavebným denníkom stavebníčky\nnedisponoval.\n43.1 Vyžiadanie individuálne určeného dôkazu, ktorý môže byť v okolnostiach veci\npodstatný pre zhodnotenie skutkového stavu od verejnej funkcionárky ako účastníka\nkonania vo veci ochrany verejného záujmu, nemožno v žiadnom prípade považovať\nza prenesenie dôkazného bremena na navrhovateľku, ale za realizáciu čl. 9 ods. 4 ústavného\nzákona o ochrane vereného záujmu.\n44. Navrhovateľka namieta, že výbor neakceptoval vyjadrenie znalca v odbore\nstavebníctva, ktorý výboru predložila.\n44.1 Podľa textu na s. 3 odborného vyjadrenia znalca Ing. Pavla Jurkoviča, číslo\nznaleckého úkonu 176/2018 z 2. októbra 2018, znalec konštatuje, že „Miestne šetrenie\nnebolo vykonané, nakoľko postačovali verejné údaje katastra nehnuteľností a verejne\ndostupná fotodokumentácia stavby.“.\n44.2 Podľa záverov odborného vyjadrenia znalca „Z vyššie uvedeného je zrejmé, že\npredmetná stavba nie je evidovaná v popisnej ani grafickej časti katastrálneho operátu ani\n\n18\n\nako stavba so súp. číslom ani ako rozostavaná stavaná stavba. Stavebníkovi nevzniká\nžiadna povinnosť stavbu počas výstavby zapísať po splnení parametrov rozostavanej stavby\nako rozostavanú stavbu. Inštitút rozostavanej stavby sa využíva hlavne pre potreby možnosti\nvzniku záložného práva v prospech záložného veriteľa. Z tlačiva Oznámenia funkcií,\nzamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov je zrejmé, že za\nhnuteľný majetok je možné považovať aj rozostavané stavby, ak sú zapísané v katastri\nnehnuteľností. Nakoľko predmetná stavba na p. č. 10492/101 nie je evidovaná v popisnej\nani grafickej časti (v grafickej na základe geometrického plánu) katastra nehnuteľností,\npovinnosť uvádzať túto stavbu ako rozostavanú v tlačive Oznámení funkcií, zamestnaní,\nčinností a majetkových pomerov verejných funkcionárov jednoznačne nevznikla.“.\n44.3 Výbor v odôvodnení namietaného rozhodnutia poukázal na formálny\nnedostatok vyjadrenia znalca (s. 5 rozhodnutia výboru hore), keď uviedol: „... Rovnako\nmätúca sa javí zjavná nesprávnosť v odbornom vyjadrení znalca Ing. Pavla Jurkoviča, keď\nv časti III. Záver sa uvádza dotknutá parcela ako hnuteľný majetok, čo úplne\nzneprehľadňuje vyjadrenie verejnej funkcionárky.“\n44.4 Ústavný súd k vyjadreniu znalca predovšetkým uvádza, že znalec v odbore\nstavebníctva sa v predmetom odbornom vyjadrení vôbec nevyjadruje k stavbe ako takej,\nabsentuje popis jej stavu, dokonca znalec neuskutočnil ani ohliadku stavby. Naopak,\nprekročil svoje oprávnenia a mimo rámca svojich odborných vedomostí a znalostí sa venuje\nprávnym otázkam, ktoré v okolnostiach veci patria do právomoci výboru a následne\nústavného súdu. Problematika obsahu majetkového priznania verejného funkcionára\na posudzovania otázky možnej povinnosti verejného funkcionára uvádzať rozostavanú\nstavbu v majetkovom priznaní skutočne neprináležia znalcovi v odbore stavebníctva.\n44.5 Ústavný súd preto prihliadol na predmetné odborné vyjadrenie znalca ako\nna dôkaz predložený navrhovateľkou, ktorý však svojím obsahom nemohol mať reálny\nvplyv na výsledok rozhodnutia výboru ako ani rozhodnutia ústavného súdu.\n45. Ústavný súd v závere na základe uvedeného konštatuje, že výbor v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia vyčerpávajúco opísal, ako a v akom rozsahu zistil skutkový stav\nv rozhodovanej veci, pričom podľa ústavného súdu skutkový stav bol odporcom zistený\nv dostatočnom rozsahu. Zároveň výbor riadne odôvodnil svoje rozhodnutie, konkretizoval\n\n19\n\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, zdroje toho-ktorého dôkazu,\naplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými\npodstatnými argumentmi navrhovateľky a z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa riadil\npri právnom posudzovaní veci. Závery, ku ktorým výbor dospel, nemožno označiť\nza svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, keďže majú oporu v ústavnom\nzákone a zákone a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.\n46. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd namietané rozhodnutie výboru podľa\n§ 239 ods. 1 zákona o ústavnom súde potvrdil.\n47. Vzhľadom na potvrdenie namietaného rozhodnutia výboru bolo už bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi navrhovateľky obsiahnutými v petite návrhu.\n48. Keďže podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia\núčastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. apríla 2019\n\n20", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "verejný záujem, spoločenský záujem", "verejná funkcia", "pokuta", "majetok-majetkové priznanie", "majetok-verejný funkcionár", "verejná funkcia", "verejný činiteľ", "pokuta-uloženie", "majetok-verejný funkcionár", "znalec, znalecký posudok", "stavba-rozostavaná", "majetok-majetkové priznanie", "formulár"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:43680f0c-1357-492f-a47b-33df9eb5dd52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 878/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 878/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1"}, {"guid": "ussr:66262443-73bb-437f-8f27-f3204f7d239b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 404/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2014 z 15. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66262443-73bb-437f-8f27-f3204f7d239b"}, {"guid": "ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:9c7bd1a6-93bc-4719-bd1e-6f8ea798604e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 108/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c7bd1a6-93bc-4719-bd1e-6f8ea798604e"}, {"guid": "ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 69/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 69/2012 z 2. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:153184e4-dd8f-4ecc-86f8-51e55911e409"}, {"guid": "ussr:cdc9dc2f-193c-4e75-8c42-641d8565d827", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 356/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 356/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cdc9dc2f-193c-4e75-8c42-641d8565d827"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:7abd7e3d-f6cd-4664-926a-db8bc6ea9f3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7abd7e3d-f6cd-4664-926a-db8bc6ea9f3e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:20a97550-6341-41f5-9415-1caad76931d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.595.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.595.2022.2"}, {"guid": "2957065a-3fc0-4c84-913b-3e8e35290ac0:d575baf5-657d-49f2-8223-063cd0c23ec2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1510229361.4", "spisova_znacka": "14Co/6/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/6/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1510229361.4"}]}