{"guid": "ussr:7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 168/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-21", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2/text", "citacie_n": 129, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 168/2019-62\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a sudcov Petra Molnára a Ľuboša\nSzigetiho (sudca spravodajca) vo veci ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti Poistná\nudalosť, s. r. o., Sabinovská 11, Bratislava, IČO 45 474 231, zastúpenej spoločnosťou\nProcházka & partners, spol. s r. o., Búdková 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Radoslav Procházka, pre namietané porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 8 Cdo 181/2018 a jeho uznesením z 29. novembra 2018, ako aj postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 135/2017 a jeho\nrozsudkom z 19. apríla 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné práva obchodnej spoločnosti Poistná udalosť, s. r. o., vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 Cdo 181/2018 a jeho uznesením z 29. novembra 2018 p o r u š e n é\nboli.\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 181/2018\nz 29. novembra 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3. Obchodnej spoločnosti Poistná udalosť, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov konania\nv sume 623,26 € (slovom šesťstodvadsaťtri eur a dvadsaťšesť centov), ktorú j e Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti Procházka & partners,\nspol. s r. o., Búdková 4, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti Poistná udalosť, s. r. o., v časti\nnamietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 135/2017 a jeho\nrozsudkom z 19. apríla 2018 n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nč. k. II. ÚS 168/2019-31 z 27. júna 2019 bola prijatá na ďalšie konanie ústavná sťažnosť\nobchodnej spoločnosti Poistná udalosť, s. r. o., Sabinovská 11, Bratislava, IČO 45 474 231\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cdo 181/2018 a jeho uznesením\nz 29. novembra 2018, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 135/2017 a jeho rozsudkom z 19. apríla 2018.\n2. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka v replike bez označenia\ndátumu doručenej ústavnému súdu 26. septembra 2019, najvyšší súd vo vyjadrení\n\n2\n\nz 13. septembra 2019 a krajský súd vo vyjadrení zo 17. júla 2019 vyslovili súhlas, aby sa\nupustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov\na vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 8. septembra 2015 spôsobil držiteľ motorového\nvozidla\n\n, poistený v Groupama Biztosító Zrt., konajúcej na území Slovenskej\n\nrepubliky prostredníctvom organizačnej zložky Groupama poisťovňa, a. s. (ďalej len\n„poisťovňa“), dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej bolo motorové vozidlo\n(ďalej len „poškodený“) značky Škoda Octavia poškodené tak, že ho po nehode nebolo\nmožné využívať v súlade so zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene\na doplnení niektorých zákonov z znení neskorších predpisov. Poškodený v súlade\ns príslušnými ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“ alebo „zákon“)\nsprístupnil poškodené vozidlo poisťovni na jeho obhliadku na účely prešetrenia škodovej\nudalosti. Dňa 22. septembra 2015 vykonal prvú obhliadku poškodeného vozidla\nzamestnanec spoločnosti Techcar Slovakia, s. r. o. (ďalej len „tretia osoba“). V zápise\no obhliadke tretia osoba v mene poisťovne zdokumentovala rozsah poškodenia vozidla\na uviedla, že neodporúča jeho opravu. Dňa 23. septembra 2015 z dôvodu akútnej\nneschopnosti riešiť svoju dopravu do zamestnania a zároveň poskytnúť svojmu maloletému\ndieťaťu s ťažkým zdravotným postihnutím adekvátnu starostlivosť spôsobenej absenciou\nmožnosti využívať poškodené motorové vozidlo poškodený uzavrel so sťažovateľkou\nnájomnú zmluvu na prenájom náhradného motorového vozidla. Dňa 2. októbra 2015\npoškodený na svoj bankový účet dostal od poisťovne náhradu tej časti škody, ktorá mu\nvznikla priamo na poškodenom vozidle. Oznámenie o výsledkoch prešetrovania škodovej\nudalosti do dňa podania ústavnej sťažnosti poškodenému doručené nebolo. Dňa 3. októbra\n2015 poškodený vrátil sťažovateľke prenajaté vozidlo a za dobu 10 dní prenájmu jej\n7. októbra 2014 zaplatil 450 €. Poškodený toho istého dňa postúpil na sťažovateľku svoju\npohľadávku na náhradu škody voči poisťovni v časti, v ktorej táto škoda bola tvorená\nnákladmi na využívanie náhradného motorového vozidla. Poisťovňa sa o postúpení\npohľadávky dozvedela 8. októbra 2015. Uvedeného dňa poškodený požiadal poisťovňu\n\n3\n\no úhradu predmetného výdavku vynaloženého na prenájom náhradného motorového\nvozidla. Spolu s touto žiadosťou doručil poškodený poisťovni aj kópiu „Preukazu fyzickej\nosoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom“ patriaceho jeho v tom čase\ntrojročnej dcére. Dňa 16. novembra 2015 poisťovňa sťažovateľke oznámila, že keďže\nna vozidle „bola totálna škoda a toto motorové vozidlo bolo využívané na súkromné účely,\nz tohto dôvodu náklady na zapožičanie náhradného motorového vozidla nevznikli“,\na poisťovňa plnenie za túto časť škody neposkytne. Oznámenie o ukončení prešetrovania\nškodovej udalosti a o výške poistného plnenia (tzv. oznámenie o poistnej udalosti) založené\nv súdnom spise pod č. l. 70 a datované 2. októbra 2015 do dňa podania ústavnej sťažnosti\npoškodenému ani sťažovateľke doručené nebolo.\n4. Dňa 22. januára 2016 podala sťažovateľka na Okresnom súde Bratislava II\n(ďalej len „okresný súd“) žalobu, ktorou sa domáhala od poisťovne zaplatenia sumy 450 €\ns prísl. ako náhrady škody. Išlo o pohľadávku postúpenú sťažovateľke poškodeným.\n5. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 12/2016 z 23. januára 2017 bola žaloba\nzamietnutá s tým, že „vzhľadom na to, že v danej veci si poškodený prenajal náhradné\nvozidlo až potom, že mu bolo zo strany žalovaného oznámené, že oprava vozidla je\nneekonomická a poškodené vozidlo nedoporučuje opravovať, nevznikol mu nárok\nna náhradu nákladov spojených s prenájmom tohto vozidla“.\n6. V podanom odvolaní vo vzťahu k jednému z kľúčových skutkových a právnych\nzáverov okresného súdu (t. j. že zápis o obhliadke je oznámením poisťovne poškodenému\no totálnej škode, resp. o výške poistného plnenia či ukončení šetrenia, že poškodený\nje týmto zápisom viazaný a že tento zápis sám osebe ruší kauzálny nexus medzi porušením\nprávnej povinnosti a vzniknutou škodou) sťažovateľka v konaní pred okresným súdom,\nako aj v odvolaní voči jeho rozsudku namietala okrem iného i skutočnosť, že sa v praxi\nrelatívne bežne stáva, že samotné poisťovne v priebehu šetrenia škodovej udalosti,\nči dokonca aj po jeho skončení, menia predbežné závery zistené pri prvotnej obhliadke\ntechnikom.\n\nInými\n\nslovami,\n\nsťažovateľka\n\nnamietala,\n\nže\n\nak\n\npredbežný\n\nzáver,\n\nresp. odporúčanie v zápise o obhliadke, môže v ďalšom priebehu modifikovať a relatívne\n\n4\n\nbežne aj modifikuje samotná poisťovňa, potom tento zápis nemôže byť považovaný\nza zákonom predpokladané oznámenie o výsledkoch prešetrovania poistnej udalosti,\na teda za právny úkon, ktorý by akokoľvek mohol viesť k zániku účelnosti nákladov\nvynaložených na obstaranie náhradného vozidla.\n7. Ďalej sťažovateľka v odvolaní namietala, že predmetom dokazovania zo strany\nokresného súdu nebolo doručenie oznámenia o výsledkoch prešetrovania škodovej udalosti\npoškodenému, že takéto oznámenie poškodenému doručené nebolo a nebolo mu zo strany\npoisťovne doručené ani žiadne iné oznámenie predpokladané zákonom č. 381/2001 Z. z.\nPoukazovala aj na fakt, že predbežný záver o neodporúčaní opravy nie je výsledkom\nprešetrovania škodovej udalosti ani konečným rozhodnutím poisťovne, ale iba prvotným\nvýchodiskom pre ďalšie šetrenie a riešenie škodovej udalosti.\n8. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co 135/2017 z 19. apríla 2018 bol rozsudok\nokresného súdu potvrdený. Krajský súd sa priklonil k skutkovým a právnym záverom\nokresného súdu. Námietkou sťažovateľky o bezprostrednom rozpore medzi závermi\nokresného súdu na jednej strane a znením zákonnej úpravy a jej zaužívanou aplikáciou\nzo strany samotných poisťovní na strane druhej sa krajský súd nezaoberal. To isté sa\nvzťahuje aj na skutočnosť, že okresný súd opomenul vykonať dokazovanie vo vzťahu\nk spornej skutkovej okolnosti týkajúcej sa doručenia oznámenia o výsledkoch prešetrovania\nškodovej udalosti poškodenému.\n9. Dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu podané 21. júna 2018\nnamietajúce porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces vadami v postupe súdov\nnižšieho stupňa bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 181/2018 z 29. novembra\n2018 odmietnuté. Uznesenie bolo sťažovateľke doručené 21. januára 2019.\n10. Sťažovateľka v sťažnosti podanej na ústavnom súde predovšetkým analyzuje\nprocesné vady v postupe všeobecných súdov.\n«Rovnosť zbraní\nV rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa ani v súdnom spise sa nenachádza jediný\ndôkaz o tom, že by si poisťovňa splnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 11 ods. 6 zákona\n\n5\n\nč. 381/2011 Z.z., t.j. povinnosť prešetriť škodovú udalosť a výsledky tohto prešetrovania\na výšku poistného plnenia oznámiť poškodenému. Splnenie tejto zákonnej povinnosti je\npritom nevyhnutnou podmienkou právom aprobovaného ustálenia výšky poistného plnenia\na má teda zásadný právny význam pre posúdenie rozsahu nárokov poškodeného, resp.\nsťažovateľa ako jeho právneho nástupcu. (Poisťovňa síce založila do spisu oznámenie\no poistnej udalosti datované 2.10.2015, nepredložila však jediný dôkaz o tom, že toto\noznámenie poškodenému aj skutočne doručovala a ak áno, či vôbec bolo poškodenému\ndoručené.)\nAk zákon na účely špecifikácie škody a rozsahu jej náhrady ukladá povinnému\nsubjektu niečo vykonať, absencia akéhokoľvek dokazovania, či povinný subjekt toto\naj naozaj vykonal, je presne tým typom porušenia základných procesných pravidiel,\naké zakladá zásah do práva na základnú „procesnú kvalitu“ v postupe súdu.\nTáto vada v procesnom postupe súdov nižšieho stupňa je pritom o to zásadnejšia,\nže sám krajský súd na danú okolnosť, a to napriek absencii akéhokoľvek dokazovania,\nodkazuje ako na preukázanú skutkovú okolnosť! Na s. 8 svojho rozsudku krajský súd\nuvádza, že „bolo jednoznačne preukázané, že túto informáciu poškodený (právny\npredchodca žalobcu) získal skorej ako mu bolo doručené Oznámenie o poistnej udalosti\nzo dňa 2.10. 2015...“. Doručenie tohto oznámenia však ani jeden súd napriek námietkam\nsťažovateľa nijako nedokazoval a poisťovňa ho nijako nepreukázala! K doručeniu tohto\noznámenia v skutočnosti ani nedošlo.\nV tejto súvislosti sú dôležité dve okolnosti. Po prvé, ak účastník konania namieta\nskutkovú okolnosť a táto je teda medzi stranami sporná, je absolútne mimo procesné\npravidlá, aby súd takúto skutkovú okolnosť bez dokazovania považoval za preukázanú len\nna základe tvrdenia druhého účastníka konania. Celkom bezprostredne odporuje takýto\npostup aj princípu rovnosti zbraní, ktorý je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu\nsúčasťou práva na súdnu ochranu.\nDoručenie písomnosti je dostatočne jednoduché preukázať, ak k nemu prišlo\na preukazovanie doručenia písomnosti patrí medzi tie najbežnejšie procesné úkony strán.\nAbsencia dokazovania a absencia preukázania zásadnej skutkovej okolnosti zbavuje celý\nsúdny proces kvality, nevyhnutnej na to, aby tento proces spĺňal tie najzákladnejšie kritériá\nustanovené nielen v procesnom kódexe, ale aj v jeho ustálenom výklade súdmi. Azda niet\n\n6\n\nzjavnejšieho porušenia procesných pravidiel, ako opomenutie súdu preukázať skutkovú\nokolnosť, ktorá má aj podľa odôvodnenia rozhodnutia právny význam pre rozhodnutie\nvo veci. Ide teda o neprípustnú vadu aj všeobecne, nielen v tomto konkrétnom prípade.\nPo druhé, ak by mal obstáť takýto postup v tejto alebo v analogických veciach,\nznamenalo by to totálne popretie normatívnych účinkov § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z..\nPoisťovatelia by jednoducho boli efektívne zbavení zákonnej povinnosti, pretože by boli\nzbavení povinnosti splnenie tejto povinnosti akokoľvek preukazovať. Jednoducho by sa\nprezumovala, ak by poisťovateľ uviedol, že ju splnil. To je celkom zjavne neudržateľné\nnielen z hľadiska princípu rovnosti zbraní medzi účastníkmi konania, ale aj z hľadiska\nprincípu právnej istoty.\nK námietke sťažovateľa, že súdy nižšieho stupňa považovali za preukázanú takú\nskutkovú okolnosť, aká nebola predmetom ich dokazovania (doručenie oznámenia\no prešetrovaní škodovej udalosti), najvyšší súd uviedol, že rozhodovanie o tom, ktoré\ndôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie stranám, „Ak súd niektorý dôkaz\nnevykonal, mohlo to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v\nkonečnom dôsledku k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia“. (s. 5)\nNajvyšší súd si tu mylne vyložil námietku sťažovateľa ako námietku, smerujúcu proti\nnevykonaniu dôkazu ako takému. Sťažovateľ však výslovne namietol, že hoci k vykonaniu\ndôkazu nedošlo, súdy nižšieho stupňa s predmetnou skutkovou okolnosťou nakladali ako s\npreukázanou, t.j. akoby k vykonaniu dôkazu došlo. V skratke, dôkaz vykonaný nebol, ale tá\nskutková okolnosť, ku ktorej sa dôkaz vzťahoval, bola súdmi považovaná za preukázanú. V\ndanom prípade ide podľa sťažovateľa celkom jednoznačne o vadu, bezprostredne súvisiacu\ns procesným postupom súdu a teda o vadu, na nápravu ktorej mal sťažovateľ právo\nnajneskôr v dovolacom konaní. Absencia takejto nápravy zo strany dovolacieho súdu sama\nosebe zakladá nárok sťažovateľa na ústavnú ochranu jeho práva na spravodlivý súdny\nproces.\nNapokon, „objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití\nvšetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom,\nže takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto\nobjektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.“ (napríklad\nII. ÚS 377/2016)...\n\n7\n\nVady odôvodnenia\nOdvolací súd zaťažil svoj postup vadou, vyžadujúcou nápravu, aj tým, že\nv odôvodnení svojho rozhodnutia sa nijako nevysporiadal so zásadnou námietkou\nsťažovateľa, uvedenou aj v odvolaní voči rozsudku okresného súdu.\nSťažovateľ namietol predbežnú povahu odporúčaní uvedených v zápise o obhliadke\na fakt, že samotné poisťovne v priebehu prešetrovanie škodovej udalosti relatívne bežne\ndochádzajú k iným záverom, než aké sú obsiahnuté v zápise o obhliadke. Túto námietku\nkrajský súd v plnom rozsahu ignoroval.\nVo svetle skutočnosti, že k zániku príčinnej súvislosti medzi porušením právnej\npovinnosti a vznikom škody malo podľa súdov nižšieho stupňa dôjsť práve a len v dôsledku\nodporúčania, uvedeného v zápise o obhliadke ide pritom o absolútne kľúčovú právnu\notázku. Inými slovami, podľa názoru súdov nižšieho stupňa závisí existencia nároku\nna náhradu škody od obsahu zápisu o obhliadke, pričom sťažovateľ v odvolaní túto\nsúvislosť spochybnil aj poukazom na to, že odporúčanie v zápise o obhliadke môže byť\nv priebehu prešetrovania škodovej udalosti predmetom zmeny. Absencia akejkoľvek\nodpovede krajského súdu na túto námietku zakladá vadu nedostatočnej presvedčivosti\na úplnosti odôvodnenia jeho rozhodnutia, čo je v zmysle ustálenej judikatúry samé osobe\ndôvodom pre záver o existencii vady, majúcej dopad na právo na spravodlivý súdny proces.\nPodľa ústavného súdu. „integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na ochranou proti takému uplatneniu“. (napríklad IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04)\nNajvyšší súd ako dovolací súd v odpovedi na túto námietku len všeobecne uviedol,\nže sa s ňou nestotožňuje...\nAplikačná svojvôľa\nVšeobecne\nV tom najstručnejšom a najzjednodušenejšom podaní, sťažovateľ sa domáha ochrany\nvoči svojvoľnému a ústavne neudržateľnému záveru, že v prípade, ak je vozidlo pri škodovej\nudalosti poškodené tak, že je „neekonomické“ ho opraviť, má byť poškodený zbavený\nnároku na náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch na prenájom náhradného vozidla.\n\n8\n\nTento záver bezprostredne odporuje aj nálezu Ústavného súdu Českej republiky, vydanom\nv totožnom právnom kontexte, aký je predmetom tejto sťažnosti.\nZákonná úprava\nPodľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil\nporušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa\nskutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).\nPodľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného\nodkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné\nplnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti\na) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť\npoistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti\npoisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,\nb) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol\nposkytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné\nvysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej\nlehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška\npoistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený\nprevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.\nPodľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné\nplnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti\npoisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu\no výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z toho rozhodnutia nevyplýva iná lehota\nna poskytnutie poistného plnenia.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ\npoškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo\npoisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.\nZo spojenia relevantných zákonných úprav teda vyplýva, že poisťovateľ nahrádza\npoškodenému škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti\npoistencom poisťovateľa.\nSťažovateľ ako právny nástupca poškodeného sa domáhal náhrady škody v časti,\nv ktorej túto škodu tvorili náklady vynaložené poškodeným na obstaranie náhradného\n\n9\n\nvozidla po dobu desiatich dní v čase, keď prebiehalo prešetrovanie škodovej udalosti\npoisťovňou.»\n11. V ďalšom sťažovateľka zhrňuje závery všeobecných súdov.\n«Závery okresného súdu\nPodľa okresného súdu „je potrebné sa stotožniť s právnym názorom, že poisťovňa\nje povinná nahradiť poškodenému náhradu nákladov za vypožičanie náhradného vozidla\nza obdobie do oznámenia poisťovne poškodenému, že oprava vozidla je neekonomická...“\n(s. 5 rozsudku). Podľa názoru okresného súdu k tomuto oznámeniu poisťovne poškodenému\ndošlo v deň, keď tretia osoba v mene poisťovne vykonala na tlačive označenom „Techcar\nSlovakia - Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti“ záznam rozsahu poškodenia\na na tomto tlačive krížikom vyznačila kolónku „opravu poisťovňa neodporúča“.\nZ tohto skutkového záveru vyvodil okresný súd právny záver, že poškodenému nárok\nna náhradu škody v časti, v akej mu vznikla nákladmi na prenájom náhradného vozidla,\nnevznikol...\nSkutkové a právne závery krajského súdu\nKrajský súd uviedol, že „poškodený má nárok na preplatenie účelne vynaložených\nnákladov v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla, pričom táto\núčelnosť sa veľmi striktne posudzuje v každom individuálnom prípade. To tiež znamená,\nže je potrebné v každom individuálnom prípade dôsledne skúmať, kedy poškodený získal\ninformáciu a vedomosť o tom, že jeho motorové vozidlo ... bolo natoľko poškodené,\nže sa jednalo o totálnu škodu. V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že túto\ninformáciu poškodený (právny predchodca žalobcu) získal skorej ako mu bolo doručené\nOznámenie o poistnej udalosti zo dňa 2.10. 2015.“\nZ tohto skutkového záveru vyvodil krajský súd právny záver, že poškodený „náklady\ns prenájmom vozidla musí niesť zo svojho, lebo nájomné za náhradné vozidlo už nemožno\npovažovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody“\n(s. 8 rozsudku)...\nPrávne a skutkové závery najvyššieho súdu\nNajvyšší súd odmietnutia dovolania odôvodnil tým, že podľa jeho názoru sa pojmom\n„procesný postup“ rozumie „len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\n\n10\n\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol\nspor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení (s. 4) Vecná\nnesprávnosť rozhodnutia či nesprávne zistený skutkový stav podľa najvyššieho súdu\nnezakladajú jeho právomoc poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho práva na súdnu ochranu.\nPrávnu otázku existencie nároku na náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch\nna prenájom náhradného vozidla najvyšší súd z dôvodu údajnej absencie právomoci\nnezodpovedal. Najvyšší súd opomenul prihliadnuť na konštantnú judikatúru ústavného\nsúdu, v zmysle ktorej sa záruky práva na súdnu ochranu nevyčerpávajú „faktickou\nprocedúrou“, ale ich súčasťou je okrem iného aj ústavne konformný výklad platnej a\núčinnej právnej normy. Práve absenciu ústavne konformného výkladu a aplikácie platnej a\núčinnej normy sťažovateľ namieta v ďalších častiach sťažnosti.»\n12. Vlastné závery okrem iných formuluje sťažovateľka takto:\n«Súdy nižšej inštancie dospeli k záverom, ktoré sú zjavne arbitrárne a nepredstavujú\nústavne konformný výklad platnej a účinnej právnej normy. Dospeli totiž k záveru, že účelne\nvynaloženým je náklad na náhradné vozidlo iba do doby prvotnej obhliadky vozidla,\npri ktorej obhliadajúci technik uvedie predbežný záver, že opravu vozidla považuje\nza neekonomickú, resp. že opravu neodporúča.\nSťažovateľ tento záver považuje za bezprostredne odporujúci zneniu aj účelu\ndotknutej zákonnej úpravy a teda svojvoľný v miere, v akej to predstavuje zásah do jeho\npráva na súdnu ochranu, ako aj vlastníckeho práva...»\nZa prvé, súdy nižšieho stupňa vo svojom interpretačnom algoritme nijakým\nspôsobom a v žiadnom rozsahu neskúmali podmienky pre vznik náhrady škody v ich\ntradičnom chápaní. V ani jednom rozhodnutí sa nenachádza jediný odkaz na relevantnú\njudikatúru najvyššieho súdu týkajúcu sa podmienok a rozsahu náhrady škody.\nZ výkladu súdov nižšieho stupňa nie je nijako zrejmé, ako môže mať vedomosť\npoškodeného o názore (tretej osoby, konajúcej v mene) poisťovne, na ekonomickú\nopodstatnenosť opravy poškodeného vozidla akýkoľvek právny význam pre kauzálny nexus\nmedzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.\nZa druhé, zákon so závermi obhliadky nespája absolútne žiadne hmotnoprávne\núčinky vo vzťahu k právam poškodeného. Zákon inštitút prvotnej obhliadky dokonca nijako\n\n11\n\nneupravuje a neupravuje ani formu, obsah a účinky akéhokoľvek zápisu o poškodení\nvozidla. Priznať také zásadné hmotnoprávne účinky, akým je obsah a rozsah nárokov\npoškodeného, takému predbežnému a z právneho hľadiska vágnemu aktu, akým je zápis\no obhliadke, je v zásadnom a bezprostrednom rozpore so znením zákonnej úpravy.\nZákon č. 381/2001 priznáva účinky vo vzťahu k rozsahu a obsahu nárokov\npoškodeného a spôsobu ich uspokojenia dvom právnym úkonom poisťovateľa: i) písomnému\noznámeniu poisťovateľa podľa § 11 ods. 6 zákona, ktorého obsahom je buď oznámenie\no výške poistného plnenia alebo písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poistné plnenie\nnebolo priznané, resp. bolo znížené; a ii) poskytnutiu poistného plnenia podľa § 11 ods. 7\nzákona.\nVo vzťahu k týmto úkonom poisťovateľa zákon upravuje ich podmienky, lehoty, obsah\na účinky. Záver súdov nižšieho stupňa, že by oznámenie poisťovateľa podľa § 11 ods. 6\nmohlo byť nahradené zápisom, vykonaným treťou osobou pri prvotnej obhliadke\npoškodeného vozidla nemá absolútne žiadnu oporu v platnej a účinnej právnej norme.\nTakýto záver nie je výkladom a aplikáciou platnej a účinnej právnej normy a sám osebe\nteda predstavuje zásah do práva na spravodlivý súdny proces.\nSťažovateľ si v tejto súvislosti dovoľuje dať do pozornosti ústavného súdu\naj skutočnosť, že inštitút obhliadky neupravujú a žiadne účinky mu nepripisujú ani\nVšeobecné obchodné podmienky poisťovne. Napokon, je v rozpore so základnou logikou\nveci, aby kvalifikovaný výpočet všeobecnej hodnoty vozidla, prípadne vyčíslenie nákladov\nna opravu vozidla v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom (príloha č. 6\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty\nmajetku) mohlo byť vykonané pri základnej obhliadke vozidla takpovediac „na ulici“,\na za niekoľko minút.\nNepoužiteľnosť odporúčania, uvedeného v zápise o obhliadke, na účely právneho\nposúdenia nárokov poškodeného pritom potvrdzuje aj bežná prax poisťovní. Je relatívne\nbežné, že samotné poisťovne dospejú pri prešetrovaní škodovej udalosti k inému záveru,\nnež aký predbežne odporúča zápis o obhliadke. Niekedy sa tak stane priamo v priebehu\nšetrenia škodovej udalosti, inokedy v rámci likvidácie poistnej udalosti a niekedy dokonca\nešte aj v štádiu po likvidácii poistnej udalosti. Všetky tieto prípady preukazujú jeden\nzákladný fakt: samotné poisťovne nie sú pri posudzovaní nárokov poškodeného viazané\n\n12\n\npredbežnými závermi, vyznačenými na zápise o obhliadke. Je absolútne neudržateľné,\naby takéto predbežné odporúčania znamenali zánik nároku poškodeného na úhradu účelne\nvynaložených nákladov.\nÚkon, spočívajúci v dvoch slovách, napísaných rukou na predtlačenom tlačive\nobchodnej spoločnosti Techcar Slovakia, s.r.o. jednoducho nemôže mať a nemá za následok\nzánik účelnosti nákladu, vynaloženého v priamom dôsledku škodovej udalosti.\nTakýto úkon zároveň ani formálne, ani obsahovo, ani zo žiadneho iného hľadiska\nnepredstavuje tie úkony, ktorých vykonanie poisťovni ako poisťovateľovi ukladá § 11\nzákona č. 381/2001 Z.z..\nPo tretie, právny záver súdov nižšej inštancie, že náklad vynaložený na náhradné\nvozidlo prestáva byť účelným vo chvíli, keď sa technik pri prvotnej obhliadke rozhodne\nneodporučiť opravu poškodeného vozidla, neodporuje len zákonnej úprave, ale aj základnej\nlogike veci a vôbec ustálenému výkladu pojmov „škoda“ a „náhrada škody“.\nÚčelnosť vynaloženého nákladu je vecou vnútorného vzťahu medzi potrebou\na prostriedkami, akými sa uspokojuje. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad,\npri ktorom existuje dostatočná vecná súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a nákladom,\nktorý slúži na úhradu tejto potreby. Pri poistnej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti\npoužívať svoje vozidlo je opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo. Náklad\nteda prestáva byť účelne vynaloženým v okamihu, keď zaniká potreba, ktorá sa týmito\nnákladmi uspokojuje, resp. keď poškodený prijatím poistného plnenia získa inú mužnosť,\nako túto potrebu realizovať. Táto potreba teda celkom zjavne nezaniká vykonaním zápisu\no obhliadke, naopak ďalej trvá.\nRovnako tak pojmovo platí, že náhradným je vozidlo, ktorého využívaním poškodený\nnahrádza využívanie svojho vozidla, ktoré bolo v dôsledku poistnej udalosti poškodené a nie\nje spôsobilé na premávku. Vykonaním zápisu o obhliadke náhradné vozidlo neprestáva byť\núčelne využívanou náhradou za poškodené vozidlo. Naopak, účelne využívaným je náhradné\nvozidlo až do okamihu, kedy je zákonom ustanoveným spôsobom ustálený spôsob a rozsah\nlikvidácie poistnej udalosti a poškodený prijatím poistného plnenia získa inú možnosť\nrealizovať potrebu, ktorú pred poistnou udalosťou realizoval využívaním poškodeného\nvozidla.\n\n13\n\nAk by si poškodený, ktorý bol v dôsledku porušenia právnej povinnosti poistencom\npoisťovne zbavený možnosti používať svoje vozidlo Škoda Octavia, prenajal od sťažovateľa\nšportový kabriolet Mercedes, kamión s návesom alebo osem-valcovú opancierovanú\nlimuzínu Cadillac, nešlo by o účelne vynaložený náklad, nakoľko by celkom zjavne nešlo\no porovnateľné vozidlá. Nešlo by teda o primeraný spôsob realizácie legitímnej potreby,\nvzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. To isté platí pre prípad,\nak by poškodený využíval náhradné vozidlo ešte v čase, keď už buď mohol využívať svoje\nvlastné alebo keď už disponoval poistným plnením a mohol si náklady na dopravné potreby\nuhrádzať prostredníctvom tohto plnenia.\nInými slovami, ak by poškodený využíval náhradné vozidlo i) ktorého prenájom je\nneúmerne nákladný voči potrebe, ktorú jeho využívaním realizuje, ii) alebo v čase,\nkeď mohol využívať vlastné vozidlo, iii) alebo v čase, keď už disponoval poistným plnením,\nnešlo by o účelne vynaložený náklad a teda o škodu na strane poškodeného, na náhradu\nktorej by mal nárok.\nPoškodený si však i) prenajal auto porovnateľnej, t.j. nižšej strednej triedy Kia Ceed,\nii) využíval ho rovnako ako svoje vozidlo, t.j. na svoju dopravu do zamestnania\na na dopravu svojho maloletého dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, a iii) využíval ho\nvýlučne v čase, keď poisťovňa vykonávala prešetrovanie poistnej udalosti. Je pojmovo\nnemožné, aby sa takýto náklad stal neúčelným v dôsledku prvotného odhadu tretej\nosoby/poisťovne v otázke rozsahu poškodenia pôvodného vozidla.\nAj keby teda platilo - a podľa sťažovateľa neplatí a nemá ako platiť, ale aj keby\nplatilo - že už dňom vykonania zápisu o obhliadke mal poškodený „objektívnu“ vedomosť,\nže jeho vozidlo sa neoplatí opravovať a že sa teda zo strany poisťovne nebude uhrádzať\noprava, ale zostatková hodnota vozidla, kauzálny nexus medzi porušením právnej\npovinnosti a škodou tým nijako nezaniká a ani nemá ako zaniknúť. Poškodený náhradné\nvozidlo do doby poskytnutia poistného plnenia využíval práve a len z dôvodu, že v dôsledku\nporušenia právnej povinnosti poistencom poisťovne nemohol využívať pôvodné vozidlo.\nMedzi nákladmi, vynaloženými poškodeným na náhradné vozidlo a porušením právnej\npovinnosti poistencom poisťovne počas celej tejto doby existoval jednoznačný, nepochybný\na úplne zrozumiteľný kauzálny nexus.\n\n14\n\nZáver krajského súdu, že vo chvíli, ako sa poškodený dozvedel, čo poisťovňa\nvo vzťahu k oprave jeho vozidla (ne)odporúča, už zabezpečovanie jeho základných\ndopravných potrieb náhradným vozidlom príčinne nesúviselo s tým, že prišiel o možnosť\nvyužívať svoje pôvodné vozidlo, je skutočne neudržateľný.\nPlatí teda, že dokonca ani v prípade, ak by bolo možné prisvedčiť záveru,\nže poškodený je viazaný odporúčaním uvedeným v zápise o obhliadke, nie je takéto\nodporúčanie nijako spôsobilé viesť k zániku príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá vzniká\npoškodenému v podobe nákladov na náhradné vozidlo a porušením právnej povinnosti,\nktoré k potrebe takéto vozidlo využívať viedlo.\nV tejto súvislosti si sťažovateľ dovoľuje upozorniť na záver krajského súdu,\nže účelnosť vynaloženého nákladu treba striktne skúmať podľa individuálnych okolností\nkaždého prípadu. Nič také však krajský súd neurobil. Nevzal do úvahy účel použitia\nnáhradného vozidla, okolnosti, ktoré k potrebe jeho použitia v danom čase viedli ani\nnákladnosť jeho použitia (45 EUR denne). Jediné, čomu - bez akejkoľvek opory v zákonnej\núprave - pripísal právny význam je prvotný odhad poškodenia vozidla technikom a jeho\npredbežné odporúčanie, slúžiace ako prvotné východisko pre prešetrovanie poistnej\nudalosti.\nRozsah poškodenia vozidla je faktorom pre určenie výšky poistného plnenia.\nV situácii, ak vozidlo nie je pojazdné (spôsobilé na premávku) však nemá však absolútne\nžiadnu vecnú súvislosť s tým, či náklad vynaložený na používanie náhradného vozidla je\nalebo nie je účelne vynaložený. V skratke, ak je vozidlo poškodené tak, že poškodený ho\nnemôže používať v súlade so zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, je rozsah\npoškodenia bez právneho významu pre zistenie, či náhradné vozidlo je účelné alebo nie.\nV takom prípade je účelnosť vynaloženého nákladu v prvom rade nutné skúmať cez prizmu\nkritéria porovnateľnosti náhradného vozidla, t.j. v porovnaní tried poškodeného\na náhradného vozidla a ich účelových určení, a teda cez prizmu spôsobilosti náhradného\nvozidla primerane plniť dopravné potreby poškodeného v čase, keď si ich bez vlastného\nzavinenia nemôže plniť vlastným vozidlom z dôvodu jeho poškodenia, spôsobeného\nporušením právnej povinnosti poistenca poisťovne. To je vecný aspekt účelnosti\nvynaloženého nákladu.\n\n15\n\nV druhom rade je účelnosť nájmu náhradného vozidla nutné skúmať cez jej\ntemporálny aspekt. Ak je možné poškodené vozidlo opraviť (tzv. parciálna škoda) a vozidlo\nsa preto nachádza v autoservise, je účelnosť nájmu ratione temporae daná dĺžkou opravy\npoškodeného vozidla. V prípade tzv. totálnej škody (čiže ekonomickej neopodstatnenosti\nopravy) môže účelnosť nájmu náhradného vozidla zaniknúť výlučne okamihom poskytnutia\nnáhrady škody zo strany porušovateľa právnej povinnosti, resp. poistného plnenia zo strany\njeho poisťovateľa. Keďže poškodený má nárok na náhradné vozidlo počas doby opravy,\nje logické, že v prípade, keď sa proces opravy nahrádza procesom obstarania nového\nvozidla má poškodený takýto nárok prinajmenšom dovtedy, kým neobdrží finálny písomný\noznam poisťovne o ukončení šetrenia udalosti a informáciu, v akej výške mu bude\nposkytnuté finančné plnenie (viď napr. právoplatný rozsudok OS BA I, sp. zn. 28Cb/81/2014\nzo dňa 16.3.2015).\nNapadnuté závery súdov nižšieho stupňa vedú k absurdnej situácii, keď je rozsah\nnárokov poškodeného nepriamo úmerný rozsahu škody, ktorá mu vznikla. Je nepochybné,\nže poškodený, ktorého vozidlo je odporúčané na opravu a teda utrpel menšiu,\nako tzv. totálnu škodu, má právo na náhradu nákladov na náhradné vozidlo počas opravy\npoškodeného vozidla. Poškodený, ktorý utrpel škodu väčšieho rozsahu, by pritom podľa\nsúdov nižšieho stupňa právo na náhradu škody, spočívajúcej vo vynaložení nákladov\nna náhradné vozidlo, mať nemal. Čím väčšia škoda, tým menší rozsah práva na jej náhradu.\nOkrem absencie základnej logiky takéhoto záveru to zasahuje aj do rovnosti v obsahu\nvlastníckeho práva (ktorého súčasťou je okrem práva vec držať aj právo túto vec užívať),\nkeď sú majetkové práva poškodených, ktorí na svojom vozidle utrpeli menšiu\nako tzv. totálnu škodu chránené vo väčšom rozsahu ako práva vlastníkov druhovo totožnej\nveci v druhovo totožnej právnej situácii, navyše bez akejkoľvek opory v relevantnej\nzákonnej úprave.\nPo štvrté, v konkrétnych skutkových okolnostiach prípadu existenciu reálnej potreby\na reálnej účelnosti vynaložených nákladov dokumentuje aj fakt, že poškodený potreboval\nnáhradné vozidlo (aj) na prepravu svojho dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím.\nZáver, že náklady na plnenie tejto potreby prestali byť účelne vynaložené vo chvíli,\nkeď tretia osoba dospela k predbežnému odporúčaniu nevykonať opravu poškodeného\nvozidla, je absolútne neudržateľný. Rovnako to platí vo vzťahu k záveru poisťovne, že škodu,\n\n16\n\nspočívajúcu vo vynaložení nákladov na náhradné vozidlo, nenahradí, lebo toto vozidlo\nvyužíval poškodený na súkromné účely.\nNad rámec právnej podstaty veci si sťažovateľ dovoľuje upriamiť pozornosť\nústavného súdu aj na dôvody, pre ktoré sa poisťovatelia často usilujú o kvalifikáciu poistnej\nudalosti ako tzv. totálnej škody. Činia tak z ekonomických dôvodov, nakoľko poistné plnenie\nbýva v takom prípade - v dôsledku nízkej zostatkovej hodnoty vozidla - často nižšie, ako by\nboli náklady na opravu. Takáto snaha je z hľadiska ekonomických záujmov poisťovateľov\nlogickou. Zákon však nijako nepredpokladá ani nevytvára žiadne podmienky pre to, aby\nsúdy ziskovo orientovaným postupom poisťovateľov priznávali právnu ochranu na úkor\npoškodených, nota bene poškodeného, ktorý si na desať dní prenajal Kiu Ceed na účely\nplnenia akútnych rodinných povinností v čase, keď poisťovateľ vykonával prešetrovanie\npoistnej udalosti, v dôsledku ktorej poškodený bez vlastného zavinenia stratil možnosť\nvyužívať vlastné vozidlo.\nSystémové implikácie „schválenia“ takéhoto postupu súdmi nižšieho stupňa sú\nzjavné: keďže rozsah právnej ochrany vlastníckeho práva poškodeného, ktorý utrpel\ntzv. totálnu škodu, je podľa napadnutých záverov podstatne nižší, ako rozsah právnej\nochrany iných poškodených, pričom na zníženie tohto rozsahu má stačiť vyznačenie\n„vhodnej“ kolónky na zápise o obhliadke, poisťovne to jednoducho musí motivovať\nk postupom, idúcim na úkor ochrany práv a právom chránených záujmov poškodených.\nSťažovateľ by v prípade, ak by takéto rozhodnutia mali vyplývať zo zákonnej úpravy,\nmusel uznať a uznal, že problém je na strane legislatívy. Napadnuté rozhodnutia však\nzo zákonnej úpravy nevyplývajú. Naopak, sú výsledkom neudržateľných skutkových zistení\na svojvoľných právnych záverov, v rámci ktorých sa mimoprávnym inštitútom\nbez akejkoľvek\n\nvecnej\n\nsúvislosti\n\ns\n\núčelnosťou\n\nvynaložených\n\nnákladov\n\npripisujú\n\nhmotnoprávne účinky zániku nároku, ktorého rozsah v danom čase poisťovateľ ešte iba\nprešetruje.\nV tomto kontexte sťažovateľ poukazoval aj na fakt, že pri motorovom vozidle nejde\no vec nepatrnej hodnoty, ktorá sa bežne kupuje zo dňa na deň, ale ide o tak nákladnú vec,\nktorá sa spravidla kupuje až po pomerne dlhej a zrelej úvahe, s cieľom jej dlhodobého\nvyužívania. Práve z dôvodu vzniku náhlej potreby zaobstarať si nové vozidlo je preto\nkľúčovým faktorom reálna dostupnosť poistného plnenia, prostredníctvom ktorého dokáže\n\n17\n\npoškodený efektívne riešiť vzniknutý stav. Reálna dostupnosť peňazí je totiž rozhodujúcim\nbodom reparácie poruchového stavu vyvolaného dopravnou nehodou. Práve na účely\nochrany poškodeného pred znášaním dôsledkov porušenia právnej povinnosti iným\núčastníkom cestnej premávky napokon zákonodarca zaviedol povinnosť povinného poistenia\nzodpovednosti za škodu, s presne ustanovenými pravidlami ukončenia procesu likvidácie\nškodovej udalosti poisťovateľom. A na rovnaký účel dospel krajský súd v inom konaní\n(rozsudok 1Cob/85/2015 zo dňa 9.6.2016) k záveru, že „jediným zásadným kritériom\npre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidlo\npodľa názoru odvolacieho súdu je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej\nudalosti a poukaz finančných prostriedkov ak na ne vzniká nárok oprávnenému“. V skratke,\nzákonná úprava neumožňuje poisťovateľom zbaviť sa zodpovednosti za reparáciu stavu\nimobility poškodeného informatívnym a nezáväzným vyhlásením o neodporučení opravy\npoškodeného vozidla v zápise o obhliadke alebo akýmkoľvek iným úkonom, než aký\npredpokladá § 11 zákona č. 381/2001 Z.z.\nUvedené napokon v podstatne stručnejšom a výstižnejšom zhrnutí vyplýva aj z českej\nústavnej judikatúry, ktorá odpovedá na totožnú právnu otázku. Rozhodnutie Ústavného\nsúdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 3831/17 bolo vydané v analogických skutkových a\ntotožných právnych okolnostiach, aké sú predmetom tejto sťažnosti.\nV danom prípade išlo o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento nepriznal\npoškodenému náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla\npo tom, ako sa poškodený dozvedel, že auto sa nebude opravovať z dôvodu tzv. totálnej\nškody. Ústavný súd ČR konštatoval, že odvolací súd týmto porušil práva sťažovateľa\nna spravodlivý súdny proces a rovnako tak jeho vlastnícke práva. Sťažovateľ na tomto\nmieste považuje za účelnú obsiahlu citáciu z predmetného nálezu:\n„Podle náhledu Ústavního soudu je třeba se v souvislosti s poskytováním náhradního\nvozidla zamyslet nad tím, jaký je jeho smysl a účel. Lze mít v zásadě za to, že podstatou\nnáhradního vozidla je umožnit pojištěnci zachování určitého životního standardu v situaci,\nkdy dojde, ať již k částečnému nebo totálnímu poškození vozidla. Poskytnutím náhradního\nvozidla nebude poškozený ponechán v tísni a bude mu umožněno vést, co do kvality,\nobdobný život, jako před dopravní nehodou.\n\n18\n\nZe shora uvedeného vyplývá, že právní názory na obdobné případy nejsou jednotné\na je na obecných soudech, především pak na Nejvyšším soudu, aby se zabýval sjednocením\njudikatury v této oblasti. Obecné soudy se musí vypořádat s tím, jakým způsobem ovlivňuje\nprohlášení pojišťovny o škodě způsobené na vozidle celkovou výši škody. Podle náhledu\nÚstavního soudu není výše škody v obdobných případech dána jen hodnotou zničeného\nvozidla, ale též náklady, které by poškozený nemusel vynaložit v případě, že by ke škodě\nnedošlo. Ve své podstatě tak není důvodu, pro který by tyto náklady, jsou-li účelně\nvynaloženy, měl nést právě poškozený.\nVýklad a aplikace práva nemohou být odtrženy od reálného života a musí zohlednit\ntu skutečnost, že ne každý poškozený je natolik solventní, aby si mohl dovolit zakoupit nové\nvozidlo, bez toho aniž by čekal na zaslání finančních prostředků od pojišťovny. Premisa\nodvolacího sondu by v podstatě mohla platit pouze v případě, že by soud zjišťoval\nmajetkové poměry poškozeného a usoudil, že tento si může dovolit pořídit nové vozidlo, aniž\nby čekal na výplatu jistiny. V opačném případě trvá na straně poškozeného stav, kdy\nnemůže v důsledku dopravní nehody čerpat z užitků poskytovaných mu znehodnoceným\nvozidlem.\nVe své podstatě není důvod, pro který by se poškozený, jehož vozidlo bylo poškozeno\njen částečně, měl nacházet v lepším postavení, než ten, jehož vozidlo bylo zničeno totálně.\nOba dva poškozeni se nacházejí ve stejné životní situaci, a to, že z důvodu dopravní nehody\nnemohou užívat vozidlo vlastní, a proto používají vozidlo cizí, resp. náhradní.“\nÚstavný súd ČR v citovanom náleze v plnom rozsahu potvrdil meritórnu\nargumentáciu sťažovateľa. Aplikačný a výkladový postup, ústiaci do odňatia práva\nna náhradu škody v časti, v ktorej je tvorená nákladmi na prenájom náhradného vozidla,\npoškodenému, ktorý na svojom vozidle bez svojho zavinenia utrpel tzv. totálnu škodu,\noznačil za porušenie tak práva na súdnu ochranu, ako aj vlastníckeho práva.\nNásledne aj Krajský súd v Ostrave v rozsudku sp.zn. 71 Co 45/2017 potvrdil,\nže „nájom náhradného vozidla aj v prípade totálnej škody považoval za nevyhnutný\na účelný a v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Je totiž nepochybné, že poškodený\nnemôže využívať nehodou zničené vozidlo a náklady na nájom náhradného vozidla\npoškodený vynakladá práve len v súvislosti s dopravnou nehodou (bod 12). Za primeranú\ndobu nájmu náhradného vozidla v takom prípade považuje krajský súd obdobie do chvíle,\n\n19\n\nkým poškodený dostane aspoň časť poistného plnenia. „Tento okamih je podľa názoru\nodvolacieho súdu rozhodujúci preto, že sa dostanú do dispozície poškodeného finančné\nprostriedky, slúžiace k odstráneniu následku majetkovej ujmy. vzniknutej pri dopravnej\nnehode“.»\n13. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018,\nsp. zn. 8 Cdo 181/2018 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. apríla 2018,\nsp. zn. 9Co/135/2017 porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018,\nsp. zn. 8 Cdo 181/2018 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. apríla 2018,\nsp. zn. 9Co/135/2017 sa zrušujú a vec sa vravia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie\nkonanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť\nsťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, vrátane DPH, na účet jeho právneho\nzástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nVyjadrenia porušovateľov a zúčastnenej osoby\n14. Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. 1 SprV/269/2019 zo 17. júla 2019\ndoručeného ústavnému súdu faxom 18. júla 2019 vyplýva, že požiadal o stanovisko\npredsedu senátu 9 Co, ktorý poukázal na to, že dôvody, pre ktoré krajský súd potvrdil\nrozsudok okresného súdu č. k. 7 C 12/2016-202 z 23. januára 2017, priamo vyplývajú\nz odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. 9 Co 135/2017-226 z 19. apríla 2018.\nPredseda senátu trvá na tom, že rozsudok krajského súdu je riadne odôvodnený a má všetky\nnáležitosti v zmysle ustanovenia § 393 Civilného sporového poriadku, o čom svedčí\naj skutočnosť, že dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu bolo uznesením\nnajvyššieho súdu č. k. 8 Cdo 181/2018-301 z 29. novembra 2018 odmietnuté. Pokiaľ\nsťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukázala na vady odôvodnenia rozsudku krajského súdu,\n20\n\npredseda senátu uviedol, že treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie\na pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu\ns potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací\nsúd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle\nustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, potom postačuje,\nak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie\nprávne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej\nstránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. So všetkými námietkami\nsťažovateľky sa okresný súd, ako aj krajský súd vysporiadali, a preto dôvody uvedené\nv ústavnej sťažnosti neobstoja.\n15. Z vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. KP 3/2019-99, Cpj 51/2019\nz 13. septembra 2019 doručeného ústavnému súdu 20. septembra 2019 vyplýva, že\ndovolacie uznesenie najvyššieho súdu je súladné s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu.\nV súčasnosti však rozhodovacia prax najvyššieho súdu zaznamenala posun, keď najvyšší\nsúd za dôvodnú považoval dovolaciu námietku týkajúcu sa prípustnosti a aj dôvodnosti\ndovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku v prípade,\nak procesný postup súdov nižších inštancií, ktorým odmietli vykonať žalobcom navrhovaný\ndôkaz (kontrolné znalecké dokazovanie), mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu\nveci z hľadiska tvrdení žalobcu. Vyslovil pritom, že nevykonanie navrhovaného dôkazu,\nktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu a ktorý z doteraz vykonaných\ndôkazov nemožno bezpečne ustáliť, sa dá kvalifikovať ako porušenie základného práva na\nspravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 332/09). V takomto\nprípade by prichádzalo do úvahy aj vyslovenie porušenia základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, keďže nevykonanie účastníkom konania\nnavrhovaného dôkazu by ho oproti druhému účastníkovi konania znevýhodnilo.\nIde o rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 100/2018 zo 16. mája 2019. Vzhľadom\nna uvedené predsedníčka najvyššieho súdu ponecháva rozhodnutie o ústavnej sťažnosti\nna úvahe ústavného súdu.\n16. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky bez označenia dátumu doručenej\nústavnému súdu 26. septembra 2019 vyplýva, že vo vyjadrení predsedu krajského súdu sa\n21\n\nnenachádza ani jediná meritórna odpoveď na námietky sťažovateľky. Preto sťažovateľka\npovažuje toto vyjadrenie za bezpredmetné. Z vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu\nprinajmenšom implicitne vyplýva, že si je vedomá toho, že skutočne došlo k zásahu\ndo označených práv sťažovateľky a že tomuto záveru nasvedčuje aj recentná judikatúra\nnajvyššieho súdu. Sťažovateľka pripomína, že jednou z jej kľúčových námietok je ústavná\nneudržateľnosť aplikačného a interpretačného výkonu súdov nižšieho stupňa, ktoré dospeli\nk záveru (laicky povedané), podľa ktorého ak vám iný účastník cestnej premávky poškodí\nauto tak, že sa oplatí ho opraviť, máte nárok na náhradné vozidlo, ak vám auto rozbije\núplne, žiadny taký nárok vám nevzniká. Inými slovami, rozsah nárokov má byť nepriamo\númerný rozsahu škody. To je absurdné samo osebe, ale azda ešte viac vo vzťahu\ns argumentáciou súdov nižšieho stupňa. Tie totiž operujú údajnou absenciou príčinnej\nsúvislosti. Medzi potrebou použiť náhradné vozidlo a faktom, že pôvodné vozidlo sa\nv dôsledku škodovej udalosti opravuje v servise, príčinná súvislosť je, ale medzi potrebou\npoužiť náhradné vozidlo a faktom, že pôvodné vozidlo je v dôsledku škodovej udalosti\núplne nepojazdné, už údajne takáto súvislosť nie je. Kauzálny nexus sa však v tomto\nkontexte nijako netýka rozsahu škody, ale skutočnosti, že pôvodné vozidlo sa na účely\ndopravy poškodeného nedá použiť a že sa takto nedá použiť v dôsledku zavineného konania\npoisteného škodcu. Medzi konaním poisteného škodcu a ujmou na strane poškodeného\nje rovnaká príčinná súvislosť bez ohľadu na to, či sa poisťovňa rozhodne, že preplatí opravu\npoškodeného vozidla alebo jeho zostatkovú hodnotu. Ak by v druhom prípade mal byť\npoškodený zbavený nároku na náhradu tej časti škody, ktorá spočíva v úhrade nákladov\nna náhradné vozidlo pred poskytnutím poistného plnenia, viedlo by to poisťovne (a vlastne\ndlhé roky ich aj vedie) k preferovaniu tzv. totálnych škôd. Je to totiž pre ne lacnejšie\na jednoduchšie. Napokon sťažovateľka požaduje priznať náhradu trov konania vo výške\n623,27 eur vrátane dane z pridanej hodnoty, keďže jej právny zástupca je platiteľom tejto\ndane.\n17. Ústavný súd doručil ústavnú sťažnosť, vyjadrenia predsedu krajského súdu\na predsedníčky najvyššieho súdu, ako aj repliku právneho zástupcu sťažovateľky poisťovni\n(ktorá bola v konaní vedenom všeobecnými súdmi žalovanou stranou), aby sa aj ona mohla\n\n22\n\nvyjadriť v merite veci, keďže rozhodnutím ústavného súdu by mohla byť dotknutá\nna svojich právach. Poisťovňa však možnosť vyjadriť sa vo veci samej nevyužila.\nIII.\nSťažnosťou napadnuté rozhodnutia\n18. Z rozsudku krajského súdu č. k. 9 Co 135/2017-226 z 19. apríla 2018 vyplýva,\nže ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu. Podľa názoru krajského súdu záver\nokresného súdu o tom, že poškodenému nevznikol nárok na náhradu nákladov spojených\ns prenájmom náhradného vozidla z dôvodu, že od 22. septembra 2015 mal poškodený\nvedomosť o tom, že oprava vozidla je neekonomická a vozidlo sa neodporúča opravovať\na že od uvedeného dňa nájomné za náhradné vozidlo už nemožno považovať za účelný\na nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, je dostatočne\na zrozumiteľne vysvetlený. Krajský súd k tomu dodáva, že poškodený má nárok\nna preplatenie účelne vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením náhradného\nmotorového vozidla a táto účelnosť sa veľmi striktne posudzuje v každom individuálnom\nprípade. To tiež znamená, že je potrebné v každom individuálnom prípade dôsledne skúmať,\nkedy získa poškodený informáciu a vedomosť o tom, že jeho motorové vozidlo, ktoré bolo\núčastné poistnej udalosti, bolo natoľko poškodené, že išlo o totálnu škodu. V tejto veci bolo\njednoznačne preukázané, že túto informáciu poškodený (právny predchodca sťažovateľky)\nzískal skôr, ako mu bolo doručené oznámenie o poistnej udalosti z 2. októbra 2015\n(ďalej len „oznámenie z 2. októbra 2015“), ktoré je svojím obsahom oznámením\no výsledkoch prešetrenia škodovej udalosti. Stalo sa tak už 22. septembra 2015,\nkeď podpísal zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti, v ktorom bolo uvedené,\nže poisťovňa opravu neodporúča ako neekonomickú. To znamená, že ak poškodený v deň\nnasledujúci potom, ako mal túto vedomosť, uzavrel nájomnú zmluvu, náklady súvisiace\ns prenájmom vozidla musí niesť zo svojho, lebo nájomné za „náhradné“ vozidlo\nuž nemožno považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti\nso vznikom škody. Za nedôvodnú považuje krajský súd námietku sťažovateľky,\npodľa ktorej v konaní nebolo preukázané, že poisťovňa poškodenému oznámila, že udalosť\nbude\n\nlikvidovať\n\nako\n\ntotálnu\n\nškodu,\n\nkeď\n\nokresný\n\nsúd\n\nobjektívnu\n\nzrejmosť\n\nneuskutočniteľnosti opravy nesprávne odvodil od toho, že pri tzv. obhliadke (úplne prvom\n23\n\nkontakte) tretia osoba do zápisu o poškodení vozidla uviedla, že opravu neodporúča, a teda\nže okresný súd nesprávne vyhodnotil právne nezáväzné neodporúčanie neidentifikovanej\nsúkromnej spoločnosti bez oprávnenia na výkon poisťovacej činnosti (tretej osoby)\nako oficiálne oznámenie poisťovne o spôsobe likvidácie poistnej udalosti formou totálnej\nškody. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti vyplýva označenie subjektu,\nv mene a na účet ktorej sa obhliadka vykonáva (poisťovňa), číslo poistnej udalosti,\npod ktorou je poistná udalosť evidovaná v poisťovni, dátum vzniku poistnej udalosti, údaje\no vlastníkovi motorového vozidla, údaje o predmetnom motorovom vozidle, údaje o tom,\nže oprava motorového vozidla je neekonomická a že poisťovňa opravu neodporúča.\nZ uvedeného potom je možné prijať jednoznačný záver o tom, že poisťovňa splnomocnila\ntretiu osobu na vykonanie obhliadky poškodeného motorového vozidla, na vykonanie\nkalkulácie jeho opravy, na odhad jeho všeobecnej hodnoty ku dňu vzniku poistnej udalosti\npred poškodením a na vyvodenie záveru týkajúceho sa (ne)doporučenia jeho opravy.\nZnamená to, že tretia osoba konala na základe splnomocnenia v mene a na účet poisťovne.\n19. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 181/2018 z 29. novembra 2018, ktoré\nbolo právnemu zástupcovi sťažovateľky (totožnému s jej právnym zástupcom v konaní\no ústavnej sťažnosti) podľa kópie doručenky doručené 21. januára 2019, vyplýva,\nže dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 9 Co 135/2017\nz 19. apríla 2018 bolo odmietnuté. Podľa názoru najvyššieho súdu v súvislosti s námietkou\nsťažovateľky o nevykonaní navrhnutého dôkazu týkajúceho sa otázky doručenia oznámenia\nz 2. októbra 2015 právnemu predchodcovi sťažovateľky treba uviesť, že súdy nižších\nstupňov neboli povinné vykonať všetky nevyhnutné dôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré\ndôkazy budú vykonané, patrilo výlučne súdu, a nie stranám. Ak súd niektorý dôkaz\nnevykonal, mohlo to viesť nanajvýš k nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom\ndôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti konania. Okresný súd\na krajský súd zhodne dospeli k právnemu záveru, že poškodený mal od 22. septembra 2015,\nteda od podpísania zápisu o poškodení motorového vozidla, vedomosť o tom, že oprava\nvozidla je neekonomická a neodporúča sa. Od uvedeného dňa už nájomné za náhradné\nvozidlo nemožno považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti\nso vznikom škody. Okresný súd tento svoj názor podporil vedomím poškodeného, ktorý\n\n24\n\nnásledne po nehode dal vyčiarknuť motorové vozidlo z evidencie a zrušil zákonnú poistku.\nPokiaľ sťažovateľka tvrdí, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a neboli správne\nvyhodnotené dôkazy, treba dospieť k záveru, že uvedené nie je dôvodom znemožňujúcim\nrealizáciu procesných oprávnení strán sporu.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody\npodľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.\n22. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n\n25\n\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na samotné posúdenie veci ústavným súdom\n24. Sťažovateľka namieta, že\na) poisťovňa v rozpore s § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. jej neoznámila\nvýsledok prešetrenia škodovej udalosti, hoci takýto úkon z jej strany bol v danom prípade\nnevyhnutnou podmienkou ustálenia výšky poistného plnenia, resp. posúdenia rozsahu jej\nnárokov. Len z oznámenia z 2. októbra 2015 bolo možné dospieť k záveru, že poisťovňa\nbude považovať opravu vozidla za ekonomicky neúčelnú. Hoci sťažovateľka túto\nskutočnosť v konaní pred všeobecnými súdmi namietala a požadovala, aby okresný súd\nvyzval poisťovňu predložiť dôkaz o doručení oznámenia z 2. októbra 2015, k\npreukazovaniu a preukázaniu doručenia nedošlo. Všeobecné súdy boli totiž toho názoru, že\npreukazovanie doručenia oznámenia z 2. októbra 2015 je v danom prípade nadbytočné,\npretože sťažovateľka o zisteniach poisťovne vedela, keďže podpísala zápis o obhliadke\npoškodeného vozidla z 22. septembra 2015;\nb) v prípade tzv. totálnej škody (ekonomickej neopodstatnenosti opravy) môže\núčelnosť nájmu náhradného vozidla zaniknúť výlučne len okamihom poskytnutia náhrady\nškody, resp. poistného plnenia. Keďže poškodený má nárok na náhradné vozidlo počas\ndoby opravy, je podľa názoru sťažovateľky logické, že ak sa proces opravy poškodeného\nvozidla nahrádza procesom obstarania nového vozidla, musí mať poškodený takýto nárok\nprinajmenej dovtedy, kým mu nebude doručené finálne písomné oznámenie poisťovne\no ukončení šetrenia a o výške finančného plnenia a kým toto finančné plnenie mu nie je\naj poskytnuté. Práve toto poskytnuté plnenie umožňuje totiž poškodenému zadovážiť si\nnáhradu za neopraviteľne poškodené motorové vozidlo.\n25. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n26\n\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nA.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy\npostupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cdo 181/2018 a jeho\nuznesením z 29. novembra 2018\n26. Z pohľadu ústavného súdu je potrebné primárne vychádzať zo skutočnosti,\nže prípustnosť\n\ndovolania\n\npodaného proti\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nvyvodzovala\n\nsťažovateľka z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého\ndovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo\nktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\n27.\n\nTakto\n\nkoncipovanej\n\nprípustnosti\n\ndovolania\n\nzodpovedá\n\nargumentácia\n\nsťažovateľky zhrnutá v odseku 24 písm. a), ktorá brojí proti nevykonaniu dôkazu o doručení\noznámenia z 2. októbra 2015 zo strany poisťovne sťažovateľke. Argumentáciu možno však\nchápať aj ako námietku nesprávneho výkladu ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona\nč. 381/2001 Z. z. v tom zmysle, že hoci podľa dikcie tohto ustanovenia bolo doručenie\noznámenia z 2. októbra 2015 zo strany poisťovne poškodenému nevyhnutnou podmienkou\n27\n\nustálenia výšky poistného plnenia, resp. posúdenia rozsahu nárokov poškodeného,\nnapriek tomu okresný súd a krajský súd založili svoje rozhodnutie na výklade rozpornom\ns uvedeným ustanovením. Inými slovami, sťažovateľka tu vlastne vyslovuje názor,\nže rozsudok krajského súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (sťažovateľka totiž na žiadne rozhodnutie\ndovolacieho súdu týkajúce sa tejto právnej otázky nepoukazuje). Takto chápaná\nargumentácia sťažovateľky by zakladala prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421\nods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolanie, prípustnosť\nktorého by bola takto koncipovaná, však sťažovateľka nepodala.\n28. Z dosiaľ uvedeného možno urobiť predbežný záver, že bolo povinnosťou\nnajvyššieho súdu v rámci dovolacieho konania zaoberať sa argumentáciou sťažovateľky\nuvedenou v odseku 24 písm. a) len z pohľadu ustanovenia § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku [nie teda z pohľadu ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) Civilného\nsporového poriadku]. Najvyšší súd takto aj postupoval.\n29. Vzhľadom na vyjadrenie predsedníčky najvyššieho súdu z 13. septembra 2019\nsústredil ústavný súd svoju pozornosť na dovolacie uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 100/2018 zo 16. mája 2019. Vyplýva z neho, že dovolacia námietka žalobcu\ntýkajúca sa prípustnosti a aj dôvodnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f)\nCivilného sporového poriadku je opodstatnená. Procesný postup súdov nižších inštancií,\nktorým odmietli vykonať žalobcom navrhovaný dôkaz, mohol mať vplyv na posúdenie\nskutkového stavu veci z hľadiska tvrdení žalobcu. Nevykonanie navrhovaného dôkazu,\nktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných\ndôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie základného práva\nna spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ústavy, a to s poukazom aj na rozhodnutie\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 332/09. V takomto prípade by prichádzalo do úvahy\naj vyslovenie porušenia základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47\nods. 3 ústavy, keďže nevykonanie účastníkom konania navrhovaného dôkazu by ho oproti\n28\n\ndruhému účastníkovi konania znevýhodňovalo. Bolo preto povinnosťou súdov vykonať\npotrebné dokazovanie na účely dôsledného posúdenia tvrdení žalobcu (pozri bod 18\nuznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 100/2018 zo 16. mája 2019).\n30. Podľa názoru ústavného súdu uvedené stanovisko je skutočne potrebné\npovažovať za určitý posun oproti doterajšiemu výkladu týkajúcemu sa otázky právnych\nnásledkov nevykonania niektorých dôkazov navrhnutých stranami a je tiež potrebné\npovažovať ho v posudzovanom prípade za akceptovateľné.\n31. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný\nbez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti\nposkytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej\nudalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť\npoistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti\npoisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.\n32. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný\nbez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti\nposkytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej\nudalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol\nposkytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné\nvysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej\nlehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška\npoistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený\nprevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.\n33. Z citovaného ustanovenia vyplýva, inter alia, že poisťovňa je povinná oznámiť\npoškodenému výšku poistného plnenia, ako aj výsledok prešetrenia škodovej udalosti.\nZ takéhoto oznámenia sa stáva zrejmým, či dochádza k odškodneniu nákladov súvisiacich\ns opravou vozidla alebo či sa odškodňuje iba zostatková hodnota neopraviteľne\npoškodeného motorového vozidla.\n\n29\n\n34. V prípade, že sťažovateľka pred všeobecnými súdmi namietala, že oznámenie\nz 2. októbra 2015 [teda oznámenie v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona\nč. 381/2001 Z. z.] jej nebolo doručené, všeobecné súdy si museli utvoriť skutkový záver\no tejto otázke a ak poisťovňa tvrdila, že k doručovaniu sťažovateľke došlo, mali trvať\nna preukázaní takéhoto tvrdenia.\n35. Možno zovšeobecniť, že ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou\nkonania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú\nokolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca\nrozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch\naj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n36. Na základe dosiaľ uvedeného sa dá dospieť k záveru, že uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 8 Cdo 181/2018 z 29. novembra 2018 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Vo vzťahu k namietanému\nporušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy ústavný súd konštatuje, že jeho\nporušenie sťažovateľka namieta v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Keďže ústavný súd dospel\nk záveru, že postupom najvyššieho súdu a jeho uznesením z 29. novembra 2018 došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, došlo aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku\nnálezu).\n37. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n38. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší\n\n30\n\naj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa\npovaha zásahu.\n39. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n40. Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 8 Cdo 181/2018 z 29. novembra 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n(bod 2 výroku nálezu).\nB.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy\npostupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Co 135/2017 a jeho rozsudkom z 19. apríla 2018\n41. Nebolo možné vyhovieť ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Co 135/2017 a jeho rozsudkom z 19. apríla 2018 (bod 4 výroku nálezu).\n42. Na rozhodnutie o námietkach sťažovateľky uvedených v odseku 24 písm. a),\nktoré zakladajú prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku,\nnie je daná právomoc ústavného súdu, pretože v tomto rozsahu napadla sťažovateľka\nrozsudok krajského súdu dovolaním, v dôsledku čoho právomoc poskytnúť ochranu\njej označeným právam mal najvyšší súd v rámci dovolacieho konania, čím je zároveň\nv tomto rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu (§ 132 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde).\n43. Tú časť ústavnej sťažnosti, ktorá sa týka námietok sťažovateľky uvedených\nv odseku 24 písm. a), ak sa chápu ako námietka nesprávneho výkladu ustanovenia § 11\nods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., ako aj tú časť ústavnej sťažnosti, ktorá sa týka námietok\nsťažovateľky uvedených v odseku 24 písm. b), treba vo vzťahu ku krajskému súdu\npovažovať za neprípustnú.\n\n31\n\n44. Hoci sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, prípustnosť\ndovolania podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku v ňom neuplatnila.\nV skutočnosti (z materiálneho hľadiska) preto dovolanie z dôvodov nesprávneho právneho\nposúdenia veci (v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku) nepodala. Nevyužila\nteda právny prostriedok, ktorý jej priznáva zákon na ochranu jej základných práv a slobôd,\npričom ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že tak konala z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa (§ 132 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde).\nVI.\nTrovy konania a záver\n45. Sťažovateľka požadovala náhradu trov právneho zastúpenia advokátom\nvo výške 623,27 €. Ústavný súd považuje za možné priznať jej sumu 623,26 €. Ide\no odmenu za tri úkony právnych služieb v roku 2019 (prevzatie a príprava zastupovania,\nústavná sťažnosť, replika na vyjadrenia krajského súdu a najvyššieho súdu) po 163,33 €,\nďalej tri režijné paušály po 9,80 € a napokon daň z pridanej hodnoty vo výške 103,87 €\n(bod 3 výroku nálezu).\n46. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n47. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého\nproti rozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. novembra 2019\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n32", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cdo/181/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:85fdd0ea-8561-4479-98a3-68d4bbeadfa7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.377.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 377/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 377/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.377.2016.1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ea6ad135-9dd3-4701-972c-28b51244064c:997a7ac6-8a3f-420a-9381-1a43b2a509fd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7116216912.1", "spisova_znacka": "9Co/135/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/135/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7116216912.1"}, {"guid": "e005bf7e-6e50-420a-9464-00b862eff8f4:38ebff44-05cb-4f1d-a00a-8fb56d0739b9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111225410.1", "spisova_znacka": "1Cob/85/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/85/2015 z 8. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-08", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111225410.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f0d051ee-79b2-4d18-af87-81a10671f1b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.407.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.407.2026.1"}, {"guid": "ussr:f2d3b029-1e53-40ea-bfd0-9da52c44c60f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.331.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.331.2026.1"}, {"guid": "ussr:1a487844-7596-40a2-8197-060d8fda2b9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.479.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 479/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.479.2025.1"}, {"guid": "ussr:d0b74543-e95a-49d1-a1f3-4459ea42be4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.446.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 446/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 446/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.446.2025.1"}, {"guid": "ussr:13a9094b-f834-4c18-b55d-bcc9fd266aa0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.374.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 374/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/2025 z 25. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.374.2025.1"}, {"guid": "ussr:463685d7-8bca-4f1b-abae-875f55f11a64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.327.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 327/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 327/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.327.2025.1"}, {"guid": "ussr:542a7e42-000b-4f40-b91f-b004bdb4985d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.242.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.242.2025.1"}, {"guid": "ussr:2c17ffe3-a9ac-40c9-80bc-9315e77cfd7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.106.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 106/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 106/2025 z 8. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.106.2025.2"}, {"guid": "ussr:a65e34da-0eca-4d08-9f1e-9b89c5dd1965", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.641.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 641/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 641/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.641.2024.1"}, {"guid": "ussr:247239c9-834f-4b00-b74a-7a65b6d33d77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.39.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 39/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 39/2024 z 16. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.39.2024.2"}, {"guid": "ussr:e2d79372-a1c6-4ab3-b95d-c458b15ae7f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.568.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 568/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 568/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.568.2023.1"}, {"guid": "ussr:3b9613f8-e7ba-4479-a702-1c0cc2bd6a48", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.371.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 371/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 371/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.371.2023.1"}, {"guid": "ussr:cf5352f6-1afe-4215-a2c3-51cab50c1070", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.174.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 174/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 174/2023 z 23. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.174.2023.1"}, {"guid": "ussr:8da26574-c80d-4f3c-8dd2-2087b91a60ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.440.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 440/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 440/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.440.2022.1"}, {"guid": "ussr:9d399780-445e-4985-bf99-ba9664cfe226", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.374.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 374/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 374/2022 z 6. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-06", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.374.2022.1"}, {"guid": "ussr:5486dc14-50a0-4d32-84a0-3912417a1ddb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.168.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 168/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.168.2022.2"}, {"guid": "ussr:e4ffe0f0-6eca-42fa-8f09-4eef25867840", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.37.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/2022 z 18. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.37.2022.1"}, {"guid": "ussr:4175cdc6-9fae-4a99-98a7-ec4e952bf4c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.601.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 601/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 601/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.601.2021.1"}, {"guid": "ussr:dd0767a8-5f51-4e73-91d4-9ceb071786ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.548.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 548/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 548/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.548.2021.1"}, {"guid": "ussr:6a573c3a-4093-4fcb-b691-897dce65f3dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.362.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.362.2021.1"}, {"guid": "ussr:708a2534-de8f-42f1-8c31-1609d12c0034", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.343.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 343/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 343/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.343.2021.1"}, {"guid": "ussr:a3ec92f4-dce2-4bee-b7c9-794d017b3389", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.273.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 273/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 273/2021 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.273.2021.1"}, {"guid": "ussr:75a7de53-df8f-41e3-b33e-7dacd549a1f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.443.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 443/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 443/2020 z 25. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.443.2020.2"}, {"guid": "ussr:dc5e0c5f-d856-42fd-80e3-40cc2e07146c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 595/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 595/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.595.2020.1"}, {"guid": "ussr:3f16afcd-138c-4f04-8b30-fe79128729b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.370.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 370/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 370/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.370.2020.1"}, {"guid": "ussr:eb61ab3b-d9e6-44e3-a02d-e26cc18f4e46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.101.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 101/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.101.2020.1"}, {"guid": "cb9b254e-1aa1-4853-928f-d7ab90b8c1e7:dbfbb72e-e359-402e-a05d-4b1065d1620d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6120276286.1", "spisova_znacka": "2Cdo/164/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/164/2024 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6120276286.1"}, {"guid": "c1e40e6c-190e-4030-83ea-5c6b82eea606:1777fb00-823f-4c42-86ef-866d944b362c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7215235015.2", "spisova_znacka": "8Cdo/131/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/131/2024 z 28. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7215235015.2"}, {"guid": "403c3c5c-f018-4204-9c5b-281dd0657506:09f3033f-cfa7-480f-84b8-0253ef75a6c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1013895149.3", "spisova_znacka": "1ObdoV/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/5/2024 z 23. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1013895149.3"}, {"guid": "ad42df11-667c-4478-a9b4-88243c0bcc55:6e9044bd-f112-4346-a1cd-f3d2cfeccd4b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2122207834.1", "spisova_znacka": "8Cdo/100/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/100/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2122207834.1"}]}