{"guid": "ussr:8c4f159c-e3ec-4c61-9e14-91b07e01a3e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.263.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 263/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2019 z 2. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. októbra 2019, sp. zn. II. ÚS 263/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.263.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-10-02", "forma": "Uznesenie,Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "nazov": "čl. 37 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8c4f159c-e3ec-4c61-9e14-91b07e01a3e3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.263.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.263.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.263.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 263/2019\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša\nSzigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Jozefom Polákom, advokátska kancelária, Aleja Slobody 1890/50, Dolný\nKubín, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\npostupom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nŽiline\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 10 CoE 4/2018 a jeho uznesením z 29. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako oneskorene podanú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n26. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 CoE 4/2018 a jeho uznesením\nz 29. novembra 2018. Ústavná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 24. júna 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako povinný v exekučnom\nkonaní\n\nvedenom\n\nOkresným\n\nsúdom\n\nDolný\n\nKubín\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\npod sp. zn. 6 Er 194/2017 pre vymoženie sumy 43 293,92 € s prísl. Exekúcia je vedená\nna základe rozsudku okresného súdu č. k. 2 Cb 16/2012-443 z 10. februára 2016 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 13 Cob 214/2016-552 z 22. februára 2017.\n3. Uznesením okresného súdu sp. zn. 6 Er 194/2017 z 29. septembra 2017 bola\nsťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 6 Er 194/2017\nzo 6. júla 2017 zamietnutá, ďalej bol zamietnutý aj jeho návrh na zastavenie exekúcie\nz 18. mája 2017 a jeho námietky voči osobe súdneho exekútora.\n4. Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 6 Er 194/2017 z 29. septembra 2017 podal\nsťažovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal, aby bolo uznesenie v celom rozsahu zmenené\ntak, že exekúcia sa zastavuje v celom rozsahu.\n5. Uznesením krajského súdu č. k. 10 CoE 4/2018-438 z 29. novembra 2018\nbolo uznesenie okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu sťažovateľa na zastavenie\nexekúcie z 18. mája 2017 potvrdené a odvolanie proti výroku o zamietnutí sťažnosti\npodanej sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 6 Er 194/2017\nzo 6. júla 2017, ako aj odvolanie proti výroku o zamietnutí námietok voči osobe súdneho\nexekútora bolo odmietnuté. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené\n11. februára 2019.\n\n2\n\n6. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 10 CoE 4/2018-438 z 29. novembra 2018\npodal sťažovateľ dovolanie, ktorým žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 E Cdo 2/2019 z 21. mája 2019\nbolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté podľa § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku,\npretože dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné podľa\n§ 202 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Uznesenie\nbolo sťažovateľovi doručené 18. júna 2019.\n8. Ústavná sťažnosť smeruje proti odvolaciemu uzneseniu krajského súdu\nč. k. 10 CoE 4/2018-438 z 29. novembra 2018.\n9. Podľa presvedčenia sťažovateľa krajský súd odvolacie dôvody, ktorými\nsa sťažovateľ bránil, vôbec neposudzoval a nebral do úvahy, resp. konštatoval, že v konaní\nnevyšli najavo. Pritom\n\nv konaní došlo k závažnému pochybeniu spočívajúcemu\n\nv nesprávnom procesnom postupe, keďže poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané\nokresným súdom, tam aj celé exekučné konanie prebiehalo, hoci okresný súd nebol\nkauzálne, ale ani miestne príslušný vzhľadom na zmenu Exekučného poriadku,\nku ktorej došlo s účinnosťou od 1. apríla 2017. V tomto exekučnom konaní mal byť podľa\nnázoru sťažovateľa kauzálne a miestne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.\n10. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uvádza, že hoci konanie oprávneného\npri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie vykazuje určitú mieru účelovosti, rozhodne\nho nemožno označiť za zjavné zneužitie práva či za jej šikanózny výkon. Návrh\nna vykonanie exekúcie rešpektoval právny stav existujúci v tom čase a samotná (vzhľadom\nna právne zastúpenie zrejmá) vedomosť, či informovanosť oprávneného o nadchádzajúcej\nzmene právnej úpravy nerobí z neho zneužitie práva ani pri zohľadnení neúplnosti návrhu\n(doloženie exekučného titulu bez vyznačenej doložky právoplatnosti). Určujúce je, že v čase\n\n3\n\nvydania poverenia na vykonanie exekúcie bol oprávneným označený exekučný titul\nuž vykonateľný.\n11. S takýmto názorom krajského súdu sa sťažovateľ v žiadnom prípade nemôže\nstotožniť, pretože vo svojej podstate odporuje zmyslu a účelu právnej úpravy exekučného\nkonania, ktorá bola zavedená novelou Exekučného poriadku, teda zákonom č. 2/2017 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony. Názor krajského súdu by bol akceptovateľný iba v prípade, ak by v čase medzi\npodaním neúplného návrhu na exekúciu (29. marca 2017) do dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (7. apríla 2017) nedošlo k podstatnej\nzmene procesného predpisu upravujúceho exekučné konanie. V danom prípade však takýto\nnázor nie je akceptovateľný, lebo v čase nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu\nuž bola účinná iná právna úprava, ktorá v podstatnej miere menila spôsob vedenia\nexekučného konania.\n12. Podľa názoru sťažovateľa je zrejmé, že okresný súd nemohol rozhodovať\no udelení poverenia súdnemu exekútorovi do 31. marca 2017 (teda do nadobudnutia\núčinnosti novelizácie), pretože exekučný titul ešte nebol vykonateľný, pričom v čase,\nkeď okresný súd rozhodol o udelení poverenia, už nebol kauzálne a miestne príslušný\n(od 1. apríla 2017). Pokiaľ okresný súd neskúmal vecnú a miestnu príslušnosť\npodľa právnych predpisov účinných v čase, keď prvýkrát mohol meritórne rozhodnúť\no žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia (najskôr 7. apríla 2017, keď exekučný\ntitul nadobudol vykonateľnosť), potom zaťažil konanie takou závažnou vadou,\nktorá spôsobuje nulitu všetkých rozhodnutí vydaných v rámci konania vedeného okresným\nsúdom vrátane uznesenia krajského súdu. Nie je totiž akceptovateľné, aby konajúci súd\npriznal právne účinky špekulatívnemu konaniu oprávneného, ktorý sa cestou podania\nnávrhu na vykonanie exekúcie v čase, keď nedisponoval exekučným titulom, snažil vyhnúť\núčinkom novely Exekučného poriadku účinnej od 1. apríla 2017. Takéto konanie\noprávneného je zjavným zneužitím práva a jej šikanóznym výkonom, čo priamo odporuje\n\n4\n\nzákladným zásadám, na ktorých je postavený nový procesný poriadok (§ 200 prvá veta\nExekučného poriadku, § 5, § 3 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).\n13. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie už 29. marca 2017 a súdny\nexekútor požiadal o vydanie poverenia už 4. apríla 2017, teda v čase, keď povinnosť\nuložená sťažovateľovi exekučným titulom ešte nebola vykonateľná. Z obsahu návrhu\nna vykonanie exekúcie je zrejmé, že v čase jeho podania neobsahoval obligatórne náležitosti\nv zmysle\n\nustanovenia\n\n§\n\n39\n\nods.\n\n2\n\nExekučného\n\nporiadku\n\nv znení\n\núčinnom\n\ndo 31. marca 2017. Ide o zjavné nedodržanie povinností pri podaní žiadosti o vydanie\npoverenia zo strany exekútora a o svojvoľné uplatňovanie práva zo strany oprávneného\npri podávaní návrhu na exekúciu. Ide o špekuláciu zo strany oprávneného a o jeho snahu\nobchádzať Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017. Sťažovateľ\nje presvedčený, že oprávnený nesmel a nemohol podať návrh na vykonanie exekúcie\nuž 29. marca 2017, keďže v tom čase sťažovateľovi ešte plynula paričná lehota\nna dobrovoľné plnenie súdom uloženej povinnosti. Základným procesným predpokladom\noprávňujúcim podať návrh na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia\n(z materiálnej aj formálnej stránky). V súdnom konaní sa formálna vykonateľnosť\nposudzuje podľa Civilného sporového poriadku. Chybnosť alebo nedostatok niektorej\nzložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie a jej zastavenie\nv ktoromkoľvek\nk správoplatneniu\n\nštádiu.\n\nSkutočnosť,\n\na vykonateľnosti\n\nže\n\nv priebehu\n\nexekučného\n\nvykonávania\n\ntitulu,\n\nje\n\nexekúcie\n\nprávne\n\ndošlo\n\nbezvýznamná,\n\npretože pôvodný stav nie je možné dodatočne konvalidovať, a to o to viac, keď počas\nplynutia paričnej lehoty na plnenie povinnému nadobudla účinnosť novela Exekučného\nporiadku, ktorá má priamy vplyv jednak na kauzálnu príslušnosť exekučného súdu,\nako aj priamo na osobu exekútora, ktorý má predmetnú exekúciu vykonávať.\n14. Sťažovateľ je presvedčený, že postup, ktorý predchádzal vydaniu poverenia\nna vykonanie exekúcie, ako aj vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie, je nezákonný\na nemôže obstáť, pričom nezákonným vedením exekúcie voči sťažovateľovi na základe\nneúčinného\n\nprocesného\n\npredpisu\n\n(Exekučného\n\nporiadku\n\nv znení\n\núčinnom\n\ndo 31. marca 2017) došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy. Uvedené\n\n5\n\nskutočnosti sú dôvodmi na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) a d)\nExekučného poriadku.\n15.\n\nV predmetnom\n\nnedisponujúci\n\nku\n\ndňu\n\nexekučnom\npodania\n\nkonaní\n\nnávrhu\n\nna\n\nurčil\n\nosobu\n\nvykonanie\n\nexekútora\nexekúcie\n\noprávnený\n\nprávoplatným\n\na vykonateľným exekučným titulom. Pritom podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku\nv znení účinnom od 1. apríla 2017 exekúciu vykoná súdny exekútor, ktorého poverí súd.\nSúd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým\nsúdnym\n\nexekútorom\n\nnáhodným\n\nvýberom\n\npomocou\n\ntechnických\n\na programových\n\nprostriedkov tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Podľa § 55\nods. 2 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 súd prideľuje veci\nsúdnemu exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa\nnachádza miesto, na ktorom je adresa trvalého pobytu alebo pobytu povinného, ak je tento\nfyzickou osobou. Z toho je zrejmé, že oprávneným zvolený súdny exekútor nebol\nustanovený zákonným spôsobom, a nebol preto oprávnený konať. Vydaním poverenia\nna vykonanie exekúcie došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy. Z tohto dôvodu\nsťažovateľ namietol osobu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote.\n16. Sťažovateľ je presvedčený, že v skutočnosti exekučný titul sa nestal\nvykonateľným ani do dňa spísania ústavnej sťažnosti (24. júna 2019), pretože rozsudok\nkrajského súdu č. k. 13 Cob 214/2016-552 z 22. februára 2017, ktorým bol potvrdený\nrozsudok okresného súdu č. k. 2 Cb 16/2012-443 z 10. februára 2016, nebol ešte stále\nsťažovateľovi riadne doručený. Exekučný súd je pritom oprávnený skúmať zákonnosť\nexekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, teda nielen v súvislosti\ns vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale napr. aj na účely zistenia existencie\ndôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Zamietnutie\nnávrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že nie je oprávnený preskúmať\nzákonnosť exekučného titulu, je preto alibistické, arbitrárne a rozporné s ustálenou\njudikatúrou ústavného súdu.\n17. Pokiaľ okresný súd uvádza, že sťažovateľ bol (ako to vyplýva zo záhlavia\nrozsudku krajského súdu sp. zn. 13 Cob 214/2016) zastúpený advokátom, takže nebol\n6\n\ndôvod doručovať rozsudok sťažovateľovi, treba uviesť, že takýto záver je nesprávny,\nlebo v čase doručovania rozsudku krajského súdu sp. zn. 13 Cob 214/2016 sťažovateľ\nnebolzastúpený právnym zástupcom z dôvodu vypovedania plnej moci, čo vyplýva zo spisu.\n18. Z uvedených skutočností je tiež zrejmé, že na oboch stupňoch rozhodovali\nnesprávne obsadené súdy, čím došlo k porušeniu čl. 48 ods. 1 ústavy.\n19.\n\nSťažovateľ\n\n24.\n\napríla\n\n2017\n\npodal\n\nproti\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 13 Cob 214/2016 z 22. februára 2017 (teda proti exekučnému titulu) dovolanie,\npričom zároveň požiadal aj o odklad vykonateľnosti rozsudku okresného súdu\nč. k. 2 Cb 16/2012-443 z 10. februára 2016 v spojení s rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 13 Cob\n\n214/2016\n\nz 22.\n\nfebruára\n\n2017.\n\nUznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 4 Obdo 36/2017 z 15. novembra 2017 bola do rozhodnutia o dovolaní sťažovateľa\nodložená vykonateľnosť týchto rozsudkov.\n20. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoE/4/2018-438 zo dňa 29.11.2018\nv časti výroku I. a III. bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky, spočívajúce v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom\nsúde, základné právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, spočívajúce v práve na spravodlivé súdne konanie, základné právo\nsťažovateľa podľa čl. 36 ods. 1, Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina\nzákladných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej\na Slovenskej Federatívnej Republiky, spočívajúce v práve na súdnu ochranu, základné\nprávo sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, spočívajúce v práve\nvlastniť majetok základné právo sťažovateľa podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, spočívajúce v práve na právnu pomoc, základné právo sťažovateľa podľa čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, spočívajúce v práve na zákonného sudcu, základné\nprávo sťažovateľa podľa čl. 37 ods. 2, Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza\nListina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej\na Slovenskej Federatívnej Republiky, spočívajúce v práve na právnu pomoc v konaní\npred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku\n7\n\nkonania a základné právo sťažovateľa podľa čl. 38 ods. 1 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb.,\nktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho\nzhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, spočívajúce v práve\nna zákonného sudcu.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 10CoE/4/2018-438 zo dňa 29.11.2018 v časti výroku I a III.\n3. Zároveň sťažovateľ žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n638,96 €, a túto poukázať jeho právnemu zástupcovi na účet...“\n21. Z uznesenia krajského súdu č. k. 10 CoE 4/2018-438 z 29. novembra 2018\nvyplýva, že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 6 Er 194/2017-226\nz 29. septembra 2017 vo výroku o zamietnutí návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie\nz 18. mája 2017 a ďalej bolo odmietnuté odvolanie sťažovateľa proti výroku o zamietnutí\njeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 6 Er 194/2017 zo 6. júla 2017\na proti výroku o zamietnutí jeho námietok voči osobe súdneho exekútora.\nPodľa konštatovania krajského súdu tento v rámci odvolacieho konania zistil,\nže dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č. k. 13 Cob 214/2016-552\nz 22. februára\n\n2017\n\n(exekučný\n\ntitul)\n\nbolo\n\nuznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 4 Obdo 36/2017 z 23. marca 2018 odmietnuté.\nPodľa názoru krajského súdu z hľadiska posúdenia dôvodnosti odvolania treba\nza určujúce považovať vyriešenie otázky okamihu začatia exekučného konania v tejto veci.\nZhodne s okresným súdom treba konštatovať, že exekučné konanie začína dňom podania\nnávrhu na vykonanie exekúcie, ktorého účinky ostávajú zachované aj v prípade, že návrh\nna vykonanie exekúcie vykazuje určité nedostatky. Okresný súd správne zdôraznil\nustanovenie § 9a ods. 1 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017,\npodľa ktorého sa na exekučné konanie primerane použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku a pojem žaloba sa vykladá (aj) ako návrh na vykonanie exekúcie a tiež súvisiace\nrozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 46/2000. To znamená, že hoci návrh\noprávneného doručený súdnemu exekútorovi 30. marca 2017 (a táto skutočnosť\nje nesporná) nebol úplný, nepredstavovalo to prekážku brániacu začatiu exekučného\n\n8\n\nkonania, pretože malo za následok „len“ nutnosť odstránenia dotknutej nedôslednosti.\nExekučný poriadok v znení účinnom do 31. marca 2017 v ustanovení § 40 priamo\npredpokladal situáciu, keď návrh na vykonanie exekúcie bude mať nejaké nedostatky.\nSťažovateľ sa bez konkrétnej protiargumentácie k týmto úvahám a záverom okresného súdu\nsnaží tvrdiť, že ak k návrhu na vykonanie exekúcie nebol pripojený exekučný titul opatrený\ndoložkou vykonateľnosti, nie je v žiadnom prípade možné viesť exekúciu a ani vôbec začať\nexekučné konanie. Takéto tvrdenie však nemá oporu v relevantnej právnej úprave. Napokon\nsťažovateľ ani neoznačuje konkrétnu právnu normu, z ktorej by mal takýto výklad\nvyplývať. Pritom naopak, je zrejmé, že môže nastať situácia, keď je návrh na vykonanie\nexekúcie podaný, hoci tvrdený exekučný titul nie je (ešte) vykonateľný. Presne z tohto\npredpokladu vychádza ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení\núčinnom do 31. marca 2017 označujúci za dôvod zastavenia exekúcie skutočnosť,\nže rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Pokiaľ sťažovateľ (aj s čiastočnou dávkou\nirónie) uvádza, že prístup zvolený okresným súdom môže viesť ad absurdum k tomu,\nže ktokoľvek podá voči komukoľvek akýkoľvek návrh na vykonanie exekúcie, je treba\nkonštatovať, že naozaj je možná i takáto eventualita. Avšak práve na základe povinnosti\nexekučného súdu skúmať podmienky pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora\nna vykonanie exekúcie v prípade ich nesplnenia by došlo k zamietnutiu návrhu\nalebo k zastaveniu exekučného konania, ak by sa nesplnenie podmienok viazalo\nna nesprávnosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť samotného návrhu na nariadenie\nexekúcie. Inými slovami, štandardným výsledkom návrhu na začatie exekučného konania\nnielen môže byť, ale taktiež nezriedka býva, že nedôjde ani len k začatiu samotného\nbezprostredného núteného výkonu.\nHoci konanie oprávneného pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie vykazuje\nurčitú mieru účelovosti, rozhodne ho nemožno označiť za zjavné zneužitie práva\nči za jeho šikanózny výkon. Návrh na vykonanie exekúcie rešpektoval právny stav\nexistujúci v čase jeho podania a samotná (vzhľadom na právne zastúpenie zrejmá)\nvedomosť, či informovanosť oprávneného o nadchádzajúcej zmene právnej úpravy nerobí\nz neho zneužitie práva ani pri zohľadnení neúplnosti návrhu (predloženie exekučného titulu\nbez vyznačenej doložky právoplatnosti). Určujúcou je skutočnosť, že v čase vydania\n\n9\n\npoverenia na vykonanie exekúcie bol oprávneným označovaný exekučný titul\nuž vykonateľný, čo skutkovo nespochybňuje ani sťažovateľ.\nV danej súvislosti je ešte významnejšie, že sťažovateľ ani len nespochybnil zásadné\nvyjadrenie oprávneného o „neobvykle intenzívnom“ nakladaní sťažovateľa so všetkým\njeho bonitnejším majetkom po vydaní potvrdzujúceho rozsudku\n\nkrajského súdu\n\nv základnom (sporovom) konaní. Ani pri pripustení účelovosti počínania oprávneného\nv rámci začatia exekučného konania nie je možné v tomto správaní vidieť intenzitu\nvyžadovanú pre konštatovanie zjavného zneužitia práva. Nezodpovedalo by ani princípu\nrovnakého prístupu k adresátom právnej normy, ak by len preto, že do účinnosti zakrátko\nvstúpi iná (nahrádzajúca) právna norma, tí, ktorí postupovali podľa stále účinnej právnej\nnormy (v závere jej účinnosti), by nemali v porovnaní so subjektmi, ktoré vykonali\nidentické úkony v skoršom období, mať k dispozícii všetky oprávnenia a právne účinky\nz nej vyplývajúce.\nNapokon neobstojí ani námietka sťažovateľa, podľa ktorej mu údajne nebol\nkvalifikovaným spôsobom doručený potvrdzujúci rozsudok krajského súdu v základnom\n(sporovom) konaní. Už zo samotného vedenia a vykonania dovolacieho konania je zrejmé,\nže rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť, keďže i táto skutočnosť\nje podmienkou dovolacieho prieskumu. Len na okraj treba dodať, že hoci sťažovateľ\npoukazoval na vypovedanie plnomocenstva pre jeho právneho zástupcu v závere sporového\nkonania (zrejme v čase doručovania potvrdzujúceho rozsudku) a tvrdil, že ho k odvolaniu\npripája, dotknutú písomnosť k odvolaniu nedoložil a nie je uvedená ani pri vymedzení\npríloh na titulnej strane odvolania.\nVýroky o zamietnutí sťažnosti podanej sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu\nsp. zn. 6 Er 194/2017 zo 6. júla 2017 a o zamietnutí jeho námietok voči osobe súdneho\nexekútora nepodliehajú odvolaciemu prieskumu (§ 355 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku čiastočne v spojení s § 357 a contrario Civilného sporového poriadku a čiastočne\ns § 30 ods. 10 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017). Preto odvolanie\nsťažovateľa muselo byť v týchto častiach odmietnuté ako smerujúce proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je odvolanie prípustné [§ 386 písm. c) Civilného sporového poriadku].\nUznesenie\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nbolo\n\nprávnemu\n\njeho vyznačenia doručené 11. februára 2019.\n\n10\n\nzástupcovi\n\nsťažovateľa\n\npodľa\n\n22. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 ECdo 2/2019 z 21. mája 2019 vyplýva,\nže ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu\nsp. zn. 10 CoE 4/2018 z 29. novembra 2018.\nPodľa názoru najvyššieho súdu z ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku\nv znení účinnom od 1. apríla 2017 vyplýva, že dovolanie, ale ani dovolanie generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní\nnie je prípustné. Novela Exekučného poriadku modifikovala spôsobilý predmet dovolania\nako jednej z objektívnych podmienok jeho prípustnosti tak, že vylúčila prípustnosť\ndovolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. V prechodnom ustanovení\nvo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu neurčila žiadne pravidlo,\na preto je potrebné vychádzať z princípu jej okamžitej aplikability. Z obsahu spisu\nje zrejmé, že uznesenie krajského súdu bolo v rámci exekučného konania vydané\na dovolacie konanie začaté už za účinnosti novej právnej úpravy. Na toto dovolacie konanie\nz hľadiska prípustnosti dovolania bolo potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného\nporiadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorá vylúčila prípustnosť dovolania\nproti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Preto dovolanie podané sťažovateľom\ntreba považovať bez ďalšieho za neprípustné.\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n23. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n24. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\n\n11\n\nústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n25. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n26. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd.\n27. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov\n\nod\n\nnadobudnutia\n\nprávoplatnosti\n\nrozhodnutia,\n\noznámenia\n\nopatrenia\n\nalebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta\nodo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n\n12\n\n28. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie\nje jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde. Nedodržanie tejto\nlehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene\n[§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde]. V prípade podania sťažnosti po uplynutí\nzákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty\nodpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n29. Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, podal dovolanie,\nktoré je explicitne zákonom (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku) označené ako neprípustné.\n30. Vyčerpanie opravných prostriedkov podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde,\nktoré je predpokladom prípustnosti ústavnej sťažnosti, sa vzťahuje len na tie opravné\nprostriedky (riadne aj mimoriadne), ktoré právne predpisy sťažovateľovi na ochranu\njeho práv priznávajú. Len včasné vyčerpanie opravných prostriedkov, ktoré je sťažovateľ\nzákonom oprávnený osobne uplatniť, možno považovať za účinné v tom zmysle,\nže sú spôsobilé zabezpečiť jeho súdnu ochranu. Preto aj stabilná judikatúra ústavného súdu\nkonštatuje, že nie je možné zachovať lehotu na podanie ústavnej sťažnosti po doručení\nrozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku aj proti rozhodnutiu, ktoré takým\nopravným prostriedkom bolo napadnuté v zmysle § 124 poslednej vety zákona o ústavnom\nsúde, ak bolo využitie mimoriadneho opravného prostriedku právnym predpisom vopred\nexplicitne vylúčené.\n31. Na základe uvedeného v sťažovateľovom prípade lehota na podanie ústavnej\nsťažnosti\n\nzačala\n\nplynúť\n\npodľa\n\n§\n\n124\n\nprvej\n\nvety\n\nzákona\n\no ústavnom\n\nsúde\n\nodo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (11. februára 2019), a nie od doručenia\nrozhodnutia o dovolaní, ktoré je zo zákona neprípustné.\n\n13\n\n32. Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť zjavne po uplynutí\nzákonnej lehoty, ústavný súd ju ako oneskorene podanú odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f)\nzákona o ústavnom súde.\n33. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako oneskorene podaná, bolo\nuž bez právneho dôvodu rozhodovať o ďalších procesných návrhoch, ktoré by mali oporu\nlen vo vyslovení porušenia jeho v ústavnej sťažnosti označených práv.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. októbra 2019\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "intertemporalita", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "exekúcia-exekučné konanie", "intertemporalita", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "37ddff9e-9812-4a8b-be3c-3a03276a8187:26b82a3b-99e4-49a9-8440-16b720f91087", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5411204164.1", "spisova_znacka": "4Obdo/36/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/36/2017 z 14. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5411204164.1"}, {"guid": "83d5c155-f5df-4daa-8afc-a00cef5211e7:c1f723f3-ad79-4ddd-a377-e999dcb946df", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cob/214/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/214/2016 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/83d5c155-f5df-4daa-8afc-a00cef5211e7:c1f723f3-ad79-4ddd-a377-e999dcb946df"}, {"guid": "074afcc3-65ea-4f97-87b7-b6196d3a505d:e73e87e5-6d7d-4972-92e8-83ce023d2138", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/194/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6Er/194/2017 z 13. 8. 2018", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2018-08-13", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/074afcc3-65ea-4f97-87b7-b6196d3a505d:e73e87e5-6d7d-4972-92e8-83ce023d2138"}, {"guid": "635641c9-e854-40c2-902c-836090d5bd49:a9964863-f9fe-4da8-b0de-38df6cb37efe", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cb/16/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Cb/16/2012 z 20. 2. 2012", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2012-02-20", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/635641c9-e854-40c2-902c-836090d5bd49:a9964863-f9fe-4da8-b0de-38df6cb37efe"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e4dc1377-7021-412b-800a-20c056a1b129", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.191.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 191/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 191/2021 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.191.2021.1"}]}