{"guid": "ussr:e4070d9b-fcfc-4d1e-8b43-332f6c3fa2a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.28.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/2019 z 23. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2019, sp. zn. II. ÚS 28/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.28.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e4070d9b-fcfc-4d1e-8b43-332f6c3fa2a0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.28.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.28.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.28.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 28/2019-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 810/22,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, jeho\nzákladných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 19 Cpr 22/2016-118\nz 27. marca 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 25 CoPr 5/2018-196\nzo 17. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. decembra 2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „žalobca“), pre namietané porušenie čl. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“), jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Piešťany (ďalej\nlen „okresný súd“) č. k. 19 Cpr 22/2016-118 z 27. marca 2018 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok okresného súdu“) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 25 CoPr 5/2018-196 zo 17. októbra 2018 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca sa žalobou podanou\nokresnému súdu domáhal proti\n\n,\n\n, ako\n\nžalovanému (ďalej len „žalovaný“), aby súd zaviazal žalovaného vydať sťažovateľovi\npotvrdenie o zamestnaní a výplatné pásky za obdobie jún až august 2016 z dôvodu\nporušenia povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa postupovať v súlade s § 75 ods. 2\nzákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, keďže uvedené\npožadované pracovné podklady neboli zo strany žalovaného žalobcovi po ukončení\npracovného pomeru vydané.\nOkresný súd rozhodol svojím napadnutým rozsudkom takto:\n„I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi výplatnú pásku za mesiac jún 2016, výplatnú\npásku za mesiac júl 2016 a výplatnú pásku za mesiac august 2016, a to do troch dní odo\ndňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.\nIII. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.“\n3. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie\nv rozsahu výroku II, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, a domáhal sa, aby odvolací\nsúd v časti výroku II napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaný je\npovinný vydať žalobcovi potvrdenie o zamestnaní, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,\npričom žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %; alternatívne\nžiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II zrušil, v tomto\nrozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, pričom zároveň\n\n2\n\nžalobcovi prizná trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ako odvolacie dôvody\nsťažovateľ uviedol:\n«-Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“).\n-Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP.\n-Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\npodľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP.»\nZároveň sťažovateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie odňal účastníkovi\nkonania – žalobcovi možnosť konať pred súdom. Sťažovateľ považuje rozsudok\nv napadnutej časti súvisiacej s výrokom II za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný.\nOkresný súd podľa sťažovateľa v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku\nneuviedol riadne svoju právnu úvahu, na základe ktorej sa pri hodnotení dôkazov riadil\na rozhodol vo veci samej.\n4. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu v rozsahu výroku I a výroku\nIII o náhrade trov konania podal odvolanie aj žalovaný. Týmto odvolaním sa domáhal, aby\nkrajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I zmenil tak, že žalobu žalobcu\nv časti uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcovi výplatné pásky za mesiace jún, júl\na august 2016 zamietne, a vo výroku III tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %; alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nokresného súdu vo výrokoch I a II zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Ako odvolacie dôvody žalovaný uviedol: „... podľa § 365 ods. 1\npísm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 365\nods. 1 písm. e) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, ako i podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má vadu, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci.“\n\n3\n\n5. Krajský súd o odvolaní sťažovateľa a žalovaného rozhodol takto:\n„I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti\nvýroku I. mení tak, že žalobu v časti o vydanie výplatných pások za mesiace jún, júl a august\n2016 zamieta a v zamietajúcej časti výroku II. rozsudok potvrdzuje.\nII. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom\nrozsahu.“\n6. K prípadnej možnosti využitia opravného prostriedku (dovolania) sa sťažovateľ\nvo svojej sťažnosti vôbec nevyjadril. Uvádza len, že už nemôže uplatniť „... žiadne riadne\nopravné prostriedky“, a taktiež, že „... vyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné\nprávne prostriedky...“.\n7. Ku skutkovej stránke veci sťažovateľ uviedol, že predovšetkým namieta nesprávny\npostup okresného súdu a krajského súdu pri širšom zisťovaní skutkového stavu:\n„1) svedkovia navrhnutí žalovaným konali pred súdom prvej inštancie porušovateľom 1/, disparitne, nie úplne v zhode s tým čo v skutočnosti vnímali svojimi\nzmyslami, nebola v danom prípade zabezpečená nestrannosť ich svedeckých výpovedi, čo\nbolo v konečnom dôsledku potvrdené aj vyjadrením samotného žalovaného, keďže potvrdil\nskutočnosť, ktorá vzbudzuje pochybnosti o nestrannosti výpovedí príslušných svedkov a to,\nže pred uskutočnením pojednávania, na ktorom prebehli ich výsluchy boli na spoločnej\nkonzultácii spolu so žalovaným v kaviarni, pričom nemenej pochybnosti vzbudzujúcou\nskutočnosťou je aj fakt, že išlo v danom prípade o zamestnancov žalovaného.\n2) skutkové vymedzenie dôležitosti listín, ktorých sa sťažovateľ v žalobe domáhal.\nPre sťažovateľa ide o listiny, ktoré bude vždy požadovať Sociálna poisťovňa SR pri\nvymeriavaní starobného dôchodku, navyše keď v súčasnosti nie je garancia, že školská sieť\nbude štandardná ako v čase jeho pracovného pomeru.\n3) Zákonník práce - zákon č. 311/2001 Z. z. - V pracovnoprávnych sporoch požíva\nzamestnanec silnejšiu právnu ochranu, v dôsledku toho zamestnávateľ má dôkazné bremeno\nna svojich tvrdeniach.“\n\n4\n\n8. Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd aj krajský súd pochybili pri posudzovaní\nveci samej, a tým porušili „právo na spravodlivé a nestranné súdne konanie“, k čomu\nuviedol:\n«1) zápočtový list nie je možné podľa nás považovať za potvrdenie o zamestnaní, je\nto v rozpore s konštantnou súdnou praxou a judikatúrou súdov SR. Potvrdenie o zamestnaní\nje obligatórnou stanovenou listinou, ktorú je povinný vydať, doručiť zamestnávateľ\nzamestnancovi, pri skončení pracovného pomeru, nakoľko táto slúži na kontrolu zo strany\nzamestnanca na čerpanie dovolenky, riadne zúčtovanie dovolenky, na náhradné voľná, na\nprekážky v prací zo strany zamestnávateľa a pod. Súdna úvaha zo strany porušovateľa 1/\na 2/ v súvislosti s tým, že zápočtový list je možné považovať za potvrdenie o zamestnaní nie\nje v zhode s priatou legislatívou... ani porušovateľ 2/ sa neodvoláva na žiadny judikát\nNajvyššieho súdu SR a ani Ústavného súdu SR. Z tohto dôvodu táto právna úvaha\nporušovateľa 2/ nepôsobí presvedčivo, je skôr zmätočná, arbitrárna. Porušovateľ 1/ a 2/ sa\nnevysporiadal ani jeden s podanou reklamáciou zo strany sťažovateľa a žalovaný\nna podanú reklamáciu doposiaľ nereagoval...\n2) K bodu 31. odôvodnenia rozhodnutia porušovateľa 2/... sťažovateľ uvádza, že\npodľa ustáleného počítania času, prvým pracovným dňom, kedy mal sťažovateľ dostať\npotvrdenie o zamestnaní je najbližší pracovný deň a nie deň 31.8.2016, navyše\nzamestnávateľ vedel, že 1.9.2016 je sviatok. Opakovane sťažovateľ poukazuje na nesprávne\nvyhodnotenie dôkazu, resp. žalovaný žiaden dôkaz o skutočnosti, ktorá by mala preukazovať\nriadne odovzdanie potvrdenia o zamestnaní, „zápočtového listu“ sťažovateľovi dňa\n31.8.2016 nebol v rámci dokazovania predložený. Sťažovateľovi toto mal podľa tvrdenia\nžalovaného predložiť dňa 31.08.2016, ale listinný dôkaz - zápisnica je bez prítomnosti\nsťažovateľa, pretože sťažovateľ o tomto ani nevedel, nebol o tom oboznámený zo strany\nžalovaného a ani objektívne nemohol vedieť. Zápisnica je účelovo vyhotovená žalovaným\nv rozpore s dobrými mravmi. Ide o nesprávnu právnu úvahu porušovateľa 2/, že sťažovateľ\nodmietol dňa 31.8.2016 prevziať listinu - zápočtový list na pracovisku, nevedno rozhodnutí\nporušovateľa 1/ a 2/ čím malo byť uvedené preukázané. Predposledná veta bodu 31.\nodôvodnenia rozhodnutia porušovateľa 2/... súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú povinnosť\nstrán sporu, keď nesprávne vychádzal zo situácie, že dôkazné bremeno, nakoľko sa jedná\no pracovnoprávny spor pri silnejšej ochrane zamestnanca je na žalobcovi a súd takýto\n\n5\n\ndôkaz nenašiel, preto nesprávne vyhodnotil predmetnú konkrétnu situáciu, a preto dospel\nk nesprávnemu právnemu záveru.\n3) K bodu 33. odôvodnenia rozhodnutia porušovateľa 2/... sťažovateľ poukazuje\nna to, že porušovateľ 2/ správne konštatuje, že žalobca musí disponovať listinami\no predchádzajúcom zamestnaní, ale toto svoje tvrdenie sa nenachádza konzistentné v celom\nodôvodnení predmetného rozsudku... sťažovateľ tu poukazuje na absolútnu nekonzistentnosť\ntvrdenia odvolacieho súdu - porušovateľa 2/ v jeho jednotlivých častiach čo mu dáva\nza pravdu, že rozsudok je zmätočný a konečnom dôsledku poškodzujúci sťažovateľa\nv rozsahu jeho práv a povinností pri skončení pracovného pomeru a pri uzatváraní nového\npracovného pomeru u nového zamestnávateľa, ktorý len zohľadnil, že žalovaný\nv predmetnom regióne v z hľadiska pracovnoprávnych povinnosti nepožíva dobrú povesť.\nSťažovateľ nemal povinnosť žiadať náhradné potvrdenie o zamestnaní, tak ako na to\npoukazuje porušovateľ 2/, keď doposiaľ nedostal zo strany žalovaného žiadne potvrdenie\no zamestnaní.\n4) k právnemu názoru porušovateľa 2/ v bode 37. odôvodnenia rozhodnutia...\nsťažovateľ uvádza, že odkaz na Krátky slovník slovenského jazyka nie je v tomto prípade\nšťastný... prax predbehla legislatívu aj rozhodovaciu činnosť súdov a preto pojem doručiť\na vydať nadobúda v dôsledku elektronickej formy výplaty iný význam ako tomu bolo v roku\n1987, kedy bol vydaný Krátky slovník slovenského jazyka, preto poukazujeme na nesprávny\npostup porušovateľa 2/ - Krajského súdu v Trnave.\n5) Arbitrárnosť a nestrannosť (sťažovateľ mal zrejme na mysli absenciu nestrannosti,\nresp. predpojatosť, pozn.) posudzovania dôkazov a tvrdení sporových strán zo strany\nporušovateľa 1/ a 2/ vidí sťažovateľ aj v tom, že keď sťažovateľ v konaní tvrdil určitú\nskutočnosť a použil pri vyjadrovaní slovné spojenie so slovom „asi nie“ tak to vzbudilo\nu súdu jednoznačné presvedčenie o tom, že sťažovateľ sa vyjadril spôsobom, že „určite nie\n(áno)“. Naopak tomu bolo pri posudzovaní vyjadrenia žalovaného, ktorý keď použil slovné\nspojenie „asi všetky“ tak to pre príslušný súd znamenalo jednoznačne, že žalovaný sa\nvyjadril spôsobom „určite všetky“. Aj dôsledkom takýchto nie nestranných posudzovaní\ndôkazov a tvrdení strán sporu zo strany porušovateľa 1/ a 2/ došlo k porušeniu práva\nsťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.\n\n6\n\n6) Sťažovateľ ďalej dáva do pozornosti skutočnosť, že nie je pravdivá právna úvaha\nporušovateľa 2/ v súvislosti s tým, že mal byť sťažovateľ „nečinný“ a od žalovaného\nnežiadal predmetné výstupné dokumenty. Po telefonickej urgencii v januári 2017 kolegyne\nsťažovateľa, ktorá sa venuje účtovným veciam v jeho terajšom zamestnaní, ktorá by uvedené\nvedela potvrdiť, bolo sťažovateľovi doručené potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (príloha\nk tejto ústavnej sťažnosti) s dátumom vydania 16.1.2017, ktoré vypracovala svedkyňa\nnavrhnutá žalovaným (... zamestnankyňa žalovaného). Žalovaný v konaní tvrdil\na porušovateľ 1/ aj porušovateľ 2/ tomuto tvrdeniu uverili, že má všetky výstupné\ndokumenty pripravené ku dňu 31.08.2016.»\nSťažovateľ napokon uvádza, že „rozhodnutie porušovateľa 1/ a 2/ je v rozpore\nso zákonom a porušuje Ústavou garantované práva patriace sťažovateľovi ako občanovi\nSlovenskej republiky. Sťažovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom porušovateľa 1/ a 2/\nv odôvodnení predmetných rozhodnutí a preto v rámci zákonnej lehoty podáva túto ústavnú\nsťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky“.\n9. Sťažovateľ taktiež žiada, aby mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie\n„aj vzhľadom na čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko v danom prípade má\nza to, že mu vznikla nemajetková škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím príslušných\nsúdov Slovenskej republiky, ktoré posudzovali vec arbitrárne, účelovo a nezákonne, pričom\ndoposiaľ sťažovateľ nedisponuje listinami, ktoré žiadal vydať od žalovaného podanou\nžalobou, ktorý konal preukázateľne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ide o podstatné\nlistiny z pohľadu pracovného práva a taktiež z pohľadu sociálneho zabezpečenia\nsťažovateľa.“.\n10. Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nvydal nález v znení:\n„Základné práva sťažovateľa... na súdnu ochranu zaručené čl. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 46\nods. 1, Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozhodnutím Okresného\nsúdu Piešťany zo dňa 27.3.2018 sp. zn.: 19Cpr/22/2016-118 a rozhodnutím Krajského súdu\nv Trnave zo dňa 17.10.2018 sp. zn.: 25CoPr/5/2018-196, porušené boli.\n\n7\n\nZrušuje rozhodnutie Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.3.2018 sp. zn.:\n19Cpr/22/2016-118 a Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.10.2018 sp. zn.: 25CoPr/5/2018196 a vec sa vracia Okresnému súdu Piešťany na nové rozhodnutie vo veci samej.\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa ustálenej\nrozhodovacej praxe a úvahy Ústavného súdu Slovenskej republiky.“\n11. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, sťažovateľ žiada, aby krajský súd\nzaplatil na účet jeho právneho zástupcu súhrnnú sumu 325,42 €.\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n8\n\n14. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na\nochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n15. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (m. m. IV. ÚS 303/04).\n16. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú v konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú\nprimárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05, III. ÚS 114/2010).\n\n9\n\n17. Ústavný súd štandardne vychádza z názoru, že na skúmanie prípustnosti návrhu\nna začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržania zákonných lehôt, oprávnenosti\nnavrhovateľa takýto návrh podať, právomoci o ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných\nzákonom ustanovených náležitostí je zásadne príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite\nnávrhu. Inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje\nprávomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam, ktoré pre konanie o ňom\nustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci\nvšeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (I. ÚS 74/02, I. ÚS 115/02, I. ÚS 46/03). V tejto\nsúvislosti ústavný súd konštatuje, že uvedené obdobne platí, aj pokiaľ ide o skúmanie\nprípustnosti návrhu na začatie dovolacieho konania, jeho opodstatnenosti a pod. Následkom\ntoho sa ústavný súd pri posudzovaní otázky o prípustnosti dovolania v zásade obmedzuje,\navšak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je vždy povinný\npreskúmať svoju vlastnú právomoc z hľadiska, či tejto právomoci nepredchádza právomoc\niného súdu, ktorý by bol oprávnený sťažovateľovi poskytnúť ochranu pred namietaným\nporušením ním označovaných základných práv a slobôd (I. ÚS 336/2018).\n18. Podľa § 420 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dovolanie je\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu\na nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n10\n\n19. V § 420 CSP sú taxatívne uvedené procesné vady konania takého stupňa\nzávažnosti, pre ktorý je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj\nuzneseniu) odvolacieho súdu; pokiaľ sa v konaní vyskytne niektorá z týchto procesných\nvád, je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu, proti ktorému inak tento opravný\nprostriedok nie je prípustný. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je tak založená\nna princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktorým sa konanie skončilo, bez ohľadu na to, či sa o podstate odvolania\nrozhodovalo alebo konanie o odvolaní bolo odvolacím súdom odmietnuté.\n20. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n21. Ústavný súd konštatuje, že právna úprava citovaného ustanovenia § 421 ods. 1\nCSP je v tomto prípade založená na princípe otvorenosti. Z uvedeného vyplýva, že\ndovolanie možno podať proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu [vynímajúc prípady\nvymedzené v § 421 ods. 2 CSP upravujúcom odvolanie proti uzneseniu podľa § 357 písm.\na) až n) a v § 422 CSP upravujúcom tzv. majetkový cenzus], avšak dovolací súd je v danom\nprípade výlučne oprávnený rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti definovaných\nv § 421 ods. 1 CSP. Všetky tieto dôvody prípustnosti dovolania majú spoločné kvalifikačné\nkritérium spočívajúce v tom, že prípustnosť dovolania sa vždy vzťahuje na právne otázky,\nktorých vyriešenie viedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Je však\nnesporné, že § 421 ods. 1 CSP predpokladá aktivitu dovolateľa. Prípustnosť dovolania tak\nbude závisieť výlučne od toho, ako dovolateľ vymedzí, že sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, prípadne právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom odôvodní s ohľadom na to, že dosiaľ dovolací súd takúto otázku vo svojej\n\n11\n\nrozhodovacej praxi neriešil, prípadne poukáže na rozdielne rozhodnutia dovolacieho súdu\nk riešenej právnej otázke (I. ÚS 336/2018).\n22. Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti neuviedol, či\ndovolanie prostredníctvom právneho zástupcu podal a v prípade, že ho nepodal, z akého\ndôvodu k tomu nedošlo. Ústavný súd vlastnou činnosťou od okresného súdu zistil, že\nsťažovateľ v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu dovolanie nepodal. Keďže\nv sťažnosti argumentácia týkajúca sa predmetnej skutočnosti absentuje, ústavný súd\nkonštatuje, že z argumentov v sťažnosti uvedených nedokázal vyhodnotiť, či sťažovateľ\nnepodal dovolanie z nevedomosti (napriek jeho zastúpeniu kvalifikovaným právnym\nzástupcom) alebo z dôvodu, že zastával právny názor, že na jeho prípad nemožno aplikovať\nžiaden z dovolacích dôvodov vymedzených v § 421 ods. 1 CSP.\n23. Poukazujúc na námietky a argumenty obsiahnuté v sťažnosti, ústavný súd\nkonštatuje, že podľa jeho názoru o ich obsahu mal pred podaním ústavnej sťažnosti\nrozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací na základe dovolania\npodaného podľa § 421 ods. 1 CSP.\n24. Ústavný súd pripomína, že ak bol sťažovateľ toho názoru, že sa na jeho právnu\nvec nevzťahuje žiaden z dovolacích dôvodov uvedených v tomto ustanovení (vzhľadom\nna absenciu akejkoľvek argumentácie sa ústavný súd o uvedenom mohol len domnievať),\nnie je kompetenciou ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti zaujímať\nstanovisko k otázke prípustnosti, resp. neprípustnosti využitia príslušného opravného\nprostriedku v jeho konkrétnej sporovej veci. Využitie všetkých prípustných opravných\nprostriedkov je však v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jednou zo základných\npodmienok, ktorých splnenie je nevyhnutné pre prípadný zásah zo strany ústavného súdu.\n25. V prípade, že sťažovateľ zastával názor, že dovolanie v jeho prípade nie je\nprípustné, a nepodal ho z dôvodu opatrnosti, ústavný súd, majúc na zreteli účel základného\npráva na súdnu ochranu, konštatuje, že aj v prípade procesného rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky o odmietnutí dovolania by lehota na podanie sťažnosti\n\n12\n\nústavnému súdu bola považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002\nvo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\n26. Meritórne preskúmanie sťažnosti sťažovateľa ústavným súdom v situácii, keď\nnevyužil právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý mu zákon účinne\nposkytuje, t. j. nepodal dovolanie, hoci ho podať mohol a mal, by bolo porušením princípu\nsubsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom a sústavou\nvšeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1\nústavy.\n27. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a závery ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 v spojení § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.\n28. Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže ich preskúmanie je podmienené vyslovením porušenia\noznačených práv.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2019\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "subsidiarita", "dovolanie-nepodanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f183da29-da23-48a9-8dd9-a4f02185a4f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.336.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.336.2018.1"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5868c74-94ee-453a-ae7c-7d7eb250eeac"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0"}, {"guid": "abead119-227a-48d1-af71-81ad2697b8df:8a5bb760-1342-4485-89da-84805ba885a8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2316217731.1", "spisova_znacka": "25CoPr/5/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoPr/5/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2316217731.1"}, {"guid": "abb761f6-eefe-477b-87e2-b0df0b992959:be77e044-a3e8-4db9-bf8d-4922edc9a88f", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Cpr/22/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 19Cpr/22/2016 z 27. 3. 2018", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/abb761f6-eefe-477b-87e2-b0df0b992959:be77e044-a3e8-4db9-bf8d-4922edc9a88f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8c32de56-1d55-4c1d-8df0-75b5cca73957", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.201.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 201/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 201/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.201.2022.1"}, {"guid": "ussr:a3ba5ba4-ed04-4732-a555-3717510837f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.357.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2020 z 28. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.357.2020.1"}]}