{"guid": "ussr:3a915635-564d-497f-a21c-614234de713f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.282.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 282/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 282/2019 z 22. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2019, sp. zn. II. ÚS 282/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.282.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3a915635-564d-497f-a21c-614234de713f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.282.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.282.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.282.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 282/2019-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Slovenskej\nrepubliky – Vodohospodárskej výstavby, š. p., Karloveská 2, Bratislava, IČO 00 156 752,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. David Soukeník, LL.M., vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre\nsp. zn. 5 Co 903/2015 z 26. októbra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Cdo 105/2018 zo 17. januára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Slovenskej republiky – Vodohospodárskej výstavby, š. p.,\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť Slovenskej republiky – Vodohospodárskej\nvýstavby, š. p., Karloveská 2, Bratislava, IČO 00 156 752 (ďalej len „sťažovateľka“,\nv citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA,\ns. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. David\nSoukeník, LL.M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 903/2015 z 26. októbra 2016 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Cdo 105/2018 zo 17. januára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení\nžalovanej bola stranou v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedenom\npred Okresným súdom Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 9 C 171/2012.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 9 C 171/2012 zo 7. mája 2015 pripustil zmenu petitu žaloby,\nkeď žalobca žiadal, aby súd určil, že v žalobe špecifikované nehnuteľnosti patria\ndo dedičstva po poručiteľovi\nzomrelom\n\n, narodenom\n\n, naposledy bytom\n\n,\n\n. Okresný súd rozsudkom\n\nsp. zn. 9 C 171/2015 zo 7. mája 2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobe vyhovel\na sťažovateľku zaviazal i na náhradu trov konania. Sťažovateľka podala proti rozsudku\nokresného súdu odvolanie.\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie\nv merite veci, výrok o náhrade trov konania zrušil a vrátil spis okresnému súdu na nové\n\n2\n\nprerokovanie a rozhodnutie. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľka\npodala dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol.\n4. Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu\nochranu a práva na spravodlivý proces tým, že prvoinštančný súd, ako aj odvolací súd\nneprihliadali na skutočnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľky\n(zomrelej\n\n, pozn.), od ktorej odvodzovali právny titul nadobudnutia\n\nšpecifikovaných nehnuteľností poručiteľom\n\n, čiže na to, že\n\nsťažovateľka nadobudla predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere a v dôvere v správnosť\núdajov katastra nehnuteľností v čase ich nadobudnutia na základe kúpnej zmluvy.\nSťažovateľka\n\nnadobudla\n\npredmetné\n\nnehnuteľnosti\n\nz\n\ntitulu\n\nkúpnej\n\nzmluvy\n\nz 9. decembra 1987, ktorú uzavrela s vlastníkmi, v tom čase zapísanými na príslušnom liste\nvlastníctva.\n5. Sťažovateľka uvádza, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla vo verejnom záujme\nv rámci výstavby objektov Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, na výstavbu\nktorých vynaložila významné investície. Tiež zdôraznila, že nehnuteľnosti sa nachádzajú\n„v záplavovom území zo vzdutia stupňa Nagymaros, preto musí byť vyššie opísaný\ninvestičný zámer ponechaný“. Uvedené skutočnosti mali všeobecné súdy podľa názoru\nsťažovateľky vziať do úvahy v súvislosti s posudzovaním otázky naliehavého právneho\nzáujmu a odstránení spornosti navrhovaného petitu, teda že „nehnuteľnosti patria\ndo dedičstva...“.\n6. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka vyjadrila\nnázor, že k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu, ako i práva na spravodlivé\nsúdne konania došlo tým, že najvyšší súd sa tak ako okresný súd a krajský súd nezaoberal\npodstatnými skutočnosťami prezentovanými sťažovateľkou počas konania (dobrou\nvierou sťažovateľky pri nadobúdaní nehnuteľností, existenciou dlhodobých investícií),\nako aj „právne rozporným postupom“ okresného súdu spočívajúcim v pripustení zmeny\npetitu žaloby, bez preskúmania existencie naliehavého právneho záujmu.\n\n3\n\n7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,\naby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5 Co/903/2015-319\nzo dňa 26. októbra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 105/2018 zo dňa\n17. januára 2019 porušené boli\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 105/2018 zo dňa 17. januára 2019\na Rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5 Co/903/2015- 319 zo dňa 26. októbra 2016\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi právo na náhradu trov\nkonania v sume 414,50 EUR, ktorú sú Krajský súd v Nitre a Najvyšší súd SR spoločne\na nerozdielne povinní zaplatiť na účet advokátskej kancelárie SOUKENÍK - ŠTRPKA,\ns. r. o., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n4\n\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n12. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená.\n\nV súlade\n\ns\n\nkonštantnou\n\njudikatúrou\n\nústavného\n\nsúdu\n\no\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\n5\n\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\npodľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu\n16. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať,\nresp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n17. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,\nIII. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nK porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola\nkomukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\n6\n\nsúde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\n18. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\ntreba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n19. Ťažiskom argumentácie sťažovateľky uplatnenej v ústavnej sťažnosti je\nnámietka, že krajský súd v odvolacom konaní nezohľadnil dobrú vieru sťažovateľky\npri nadobúdaní nehnuteľností, jej vynaložené dlhodobé investície, ako aj „právne rozporný\npostup“ okresného súdu (potvrdený krajským súdom) spočívajúci v pripustení zmeny petitu\nžaloby, bez preskúmania existencie naliehavého právneho záujmu.\n20. V súvislosti s námietkou sťažovateľky, že krajský súd sa nevysporiadal s otázkou\npreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu, ústavný súd poukazuje na odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku, kde krajský súd uvádza:\n„... žalobkyňa zmenila žalobu a domáhala sa určenia, že sporné nehnuteľnosti\npatria do dedičstva po jej otcovi\n\n.\n\n... krajský súd vyslovil názor, že rozsudok vyhovujúci takejto žalobe môže privodiť\nzosúladenie evidovaného a právneho stavu, a ak je odporca zapísaný v katastri\nnehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, navrhovateľ má vždy naliehavý právny\nzáujem na určení svojho vlastníckeho práva.“\n21. V ďalšej časti napadnutého rozsudku krajský súd uvádza:\n„V konaní o žalobách na určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí nejaká vec\nide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Po smrti poručiteľa\n7\n\nmôžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právnym poriadok spája vznik\nvlastníctva niekoho iného, v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti\nporučiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné...\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom, že\n\nmal legitímny titul\n\nnadobudnutia vlastníckeho práva - dedenie po\n\n. Vlastnícke právo\n\nbolo právoplatne priznané súdom, žalovaný sa voči rozsudku Okresného súdu\nNové Zámky č. k. 12 C/135/1989 ani neodvolal, i keď rozhodnutie v uvedenej veci (Okresný\nsúd Nové Zámky sp. zn. 12 C/135/89) bolo vydané dňa 28. 02. 1990, teda až potom\nčo žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu ohľadne sporných nehnuteľností s\na\n\ndňa 9. 12. 1987. Uvedený rozsudok anuloval vlastníctvo\n\nžalovaného, ktorý vlastne nadobudol nehnuteľnosti od nevlastníkov a bolo ním stanovené,\nže nehnuteľnosti patria do dedičstva po\n\n. Súd v tom čase mal vedomosť\n\ni o uvedenej kúpnej zmluve, avšak nezohľadnil ju a tým neuznal vlastníctvo žalovaného.\nNa základe uvedeného rozsudku bolo obnovené dedičské konanie po\na ako novoobjavený majetok boli prejednané aj sporné nehnuteľnosti, ktoré po nej zdedil\n. K zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nedošlo\na následne, napriek rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, si dal žalovaný zapísať\nvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam napriek tomu, že mal vedomosť o súdnom\nrozhodnutí ohľadne sporných nehnuteľnosti, ktoré bolo priznané\n\n.\n\nPlatným vlastníkom sporných nehnuteľností na základe uvedeného skutkového stavu\nbol\n\n, mal legitímny titul pre vlastníctvo, preto neprichádza do úvahy\n\nzaoberať sa nadobudnutím jeho vlastníckeho práva vydržaním.\nVzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.“\n22. Ústavný súd pripomína, že obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo\nna rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo\nna úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07,\nIII. ÚS 139/08).\n\n8\n\n23. Vychádzajúc z citovaného, ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa\nv napadnutom rozsudku podrobne, zrozumiteľne a ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s odvolaním sťažovateľky. Podľa názoru ústavného súd sa jasne a zrozumiteľne\nvysporiadal s námietkou sťažovateľky týkajúcou sa posúdenia naliehavého právneho\nzáujmu žalobkyne, keď uviedol, že „... ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľností\nako vlastník sporných nehnuteľností, navrhovateľ má vždy naliehavý právny záujem\nna určení svojho vlastníckeho práva“, pretože ide vlastne o zosúladenie evidovaného\na právneho stavu v katastri nehnuteľností.\n24. V súvislosti s kľúčovou námietkou ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukazuje\nna nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. mája 2017, ktorým ústavný súd\nv obdobnej právnej veci konštatoval porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa,\nrozhodnutie všeobecného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V uvedenom náleze\nústavný súd teoreticky načrtol otázku nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\nod nevlastníka\n\ndobromyseľným\n\nnadobúdateľom,\n\nako\n\nz pohľadu\n\nprávnej\n\nvedy,\n\ntak i z pohľadu vyvíjajúcej sa aplikačnej praxe všeobecných súdov, a vyslovil názor,\nže pokiaľ vo vzájomnej kolízii ústavných hodnôt – princípu ochrany dobrej viery\nnadobúdateľa a princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka – nie je možné\nzachovať maximum z obidvoch, je potrebné prihliadnuť na princíp všeobecnej\nspravodlivosti a zvažovať všeobecné súvislosti tohto druhu kolízie, ako aj individuálne\nokolnosti konkrétneho prípadu s tým, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník\nnež nadobúdateľ v dobrej viere. Dôvodom vyslovenia porušenia základného práva na súdnu\nochranu a následného\n\nzrušenia\n\nrozhodnutia\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nbola\n\nskutočnosť,\n\nže všeobecný súd v konaní o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi,\nneskúmal dobromyseľnosť nadobúdateľov nehnuteľnosti.\n25. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd konštatuje,\nže v predmetnej sťažnosti ide o špecifický prípad. Dobromyseľnosť sťažovateľky\nv momente uzavretia kúpnej zmluvy síce spochybňovaná nebola, ale správnym časom,\nkeď mala sťažovateľka vyzdvihnúť svoju dobrú vieru a uplatniť jej ochranu, bolo súdne\nkonanie, vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 12 C 135/1989, v ktorom bola\n9\n\nsťažovateľka žalovanou stranou, a v ktorom súd rozsudkom z 28. februára 1990 vyslovil,\nže sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po\n\n(a takto vlastne súd\n\nneuznal vlastnícke právo sťažovateľky k sporným nehnuteľnostiam). Proti tomuto rozsudku\nvšak sťažovateľka odvolanie nepodala, čím (podľa názoru okresného súdu a odvolacieho\nsúdu) právny názor o neexistencii jej vlastníckeho práva akceptovala. Krajský súd\nv odôvodnení napadnutého rozsudku tiež uviedol, že sťažovateľka podala návrh na zápis\nsvojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností až po vydaní\nrozhodnutia okresného súdu sp. zn. 12 C 135/89 z 28. februára 1990, pričom ako účastníčka\nkonania vedela, že došlo k určeniu, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva\npo\n\n. Ústavný súd je názoru, že hoci to krajský súd možno na škodu veci\n\nneuviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia expressis verbis, argumentáciou\nsťažovateľky, že konala v dobrej viere, sa zaoberal a pri tvorbe rozhodnutia kolidujúce\npráva sporných strán zohľadnil.\n26.\n\nArgumentáciu\n\nsťažovateľky\n\nuvedenú\n\nv bode\n\n10\n\nústavnej\n\nsťažnosti,\n\nkde poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2540/2017\nz 20. septembra 2017, považuje ústavný súd za neadekvátnu, keďže v posudzovanom\nčeskom konaní išlo o originárne nadobudnutie vlastníckeho práva na základe uznesenia\no udelení príklepu na verejnej dražbe, avšak v prípade sťažovateľky to bolo derivatívne\nnadobudnutie vlastníckeho práva z titulu kúpnej zmluvy.\n27. Ústavný súd považuje argumentáciu odvolacieho súdu za dostatočnú, jasnú\na zrozumiteľnú, založenú na právnych záveroch, ktoré majú oporu v zákone,\nresp. nepopierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), resp. Občianskeho\nsúdneho poriadku a Občianskeho zákonníka vo vzťahu k posudzovaniu otázky naliehavého\nprávneho záujmu, ako i otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nod nevlastníka dobromyseľným nadobúdateľom.\n28. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny a právom\n10\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká\npríčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto\npri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\npodľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\n29. Sťažovateľka namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu o odmietnutí\ndovolania došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom použila identickú argumentáciu,\nktorú predostrela vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu.\n30. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania\npred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní.\n31. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n\n11\n\n32. Na základe uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie\nsťažovateľky.\n33.\n\nZ odôvodnenia\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nvyplýva,\n\nže sťažovateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f) CSP, pretože\npodľa jej názoru sa odvolací súd pri právnom posúdení veci nezaoberal podstatnými\nskutočnosťami prezentovanými sťažovateľkou počas konania (dobrou vierou sťažovateľky\npri nadobúdaní nehnuteľností, existenciou dlhodobých investícií), ako aj „právne\nrozporným postupom“ okresného súdu (následne potvrdeným krajským súdom)\nspočívajúcim v pripustení zmeny petitu žaloby, bez preskúmania existencie naliehavého\nprávneho záujmu.\n34. Dovolací súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uvádza:\n„Z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) vyplýva, že žalovaná vyvodzuje jeho\nprípustnosť z toho, že a/ súdy v konaní nedostatočne zistili rozhodujúce skutkové okolnosti\n(nezaoberali sa skutočnosťami, ktoré nastali po smrti\n\n, respektíve po smrti\n\n); b/ rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnych právnych záveroch, keď\nv konaní pripustili zmenu žalobného petitu.\nV súvislosti s namietanou vadou konania spočívajúcou v nedostatočnom zistení\nrozhodujúcich skutkových okolností, najvyšší súd uvádza, že prípustnosť dovolania v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP nezakladá nedostatočné zistenie rozhodujúcich okolnosti, nevykonanie\nvšetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto\nsmere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch\nR 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011,\n5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť dodáva, že do obsahu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej\nstrany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, pripadne sa\ndožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).\n\n12\n\nObdobne prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nezakladá ani to,\nže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych\nzáveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017, ale aj viaceré rozhodnutia\nnajvyššieho súdu. napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011,\n4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).\nZ týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalovanej\nz ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nevyplýva. Najvyšší súd preto jej dovolanie odmietol\npodľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.“\n35. Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom\nuznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s dovolaním\nsťažovateľky, ktorá jeho prípustnosť odôvodnila tým, že krajský i okresný súd nedostatočne\nzistili rozhodujúce skutkové okolnosti a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnych právnych\nzáveroch. Najvyšší súd skúmal podmienky prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\npričom konštatoval, že ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, avšak z dôvodov,\nna ktorých sťažovateľka založila svoju argumentáciu, jeho prípustnosť nevyplýva.\n36. Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného\nprostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom\nani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva. V inom\nprípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo\nneprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie\ndovolacieho súdu Civilný sporový poriadok výslovne umožňuje, preto použitý spôsob\nv konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľke k súdnej\nochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n37. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu a základnými právami sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\npodľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie\nsťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd\n13\n\npo prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol rozhodnúť\no ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky i v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n38. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo\nuž bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2019\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vlastníctvo", "dobrá viera", "dedenie, dedičstvo-dedičstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "899ff5bc-c2a8-42fc-9082-fd656a210b4c:8ba4911d-c30e-4a36-9d78-75b8b29cf737", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4412215336.1", "spisova_znacka": "3Cdo/105/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/105/2018 z 16. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4412215336.1"}, {"guid": "bdbaf4fa-1d18-4a75-b8a7-51a340da2db5:4fcbb38e-2de7-48e9-aa3c-51f1db39d307", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815205459.1", "spisova_znacka": "5Co/903/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/903/2015 z 13. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-04-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815205459.1"}], "citovane_v": []}