{"guid": "ussr:48163996-09bb-476d-b320-ffcf8f670210", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.35.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 35/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/2019 z 31. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. II. ÚS 35/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.35.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/48163996-09bb-476d-b320-ffcf8f670210", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.35.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.35.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.35.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 35/2019-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Ľubošom Bajužíkom, Námestie slobody 2, Humenné, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\na práva na zákaz diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8 Sžo 15/2016 z 29. marca 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.\n4 S 64/2014-100 z 30. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2018\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na zákaz diskriminácie podľa čl. 14\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 15/2016\nz 29. marca 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“) v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 S 64/2014-100 z 30. septembra\n2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (žalobkyňa, pozn.) nesúhlasí\nso závermi v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu, ktorý ako súd odvolací preskúmaval\nnapadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým sa sťažovateľka domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu o zamietnutí odvolania proti\nrozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Obe napádané rozsudky sa zaoberajú\npreskúmaním zákonnosti rozhodnutia prvostupňového, ako aj odvolacieho orgánu štátnej\nsprávy vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľky odvolaním.\n3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla: «... Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Okresný úrad\n\n,\n\nv ďalšom konaní Č.\n\nsp.: 16774/2014 zo dňa 29. 07. 2014 zamietlo odvolanie a potvrdilo rozhodnutie\nObvodného úradu\n\no skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, č. sp.:\n\n2009/000080, zo dňa 22. 04. 2009.\n\n2\n\nProti tomuto rozhodnutiu som podala žalobu na Krajský súd v Prešove zo dňa 07.\n10. 2014, ktorou som sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresný úrad\n\nčíslo Č. sp.: 16774/2014\n\nzo dňa 29. 07. 2014 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Obvodný\núrad\n\n, Služobný úrad,\n\nčíslo Č. sp.: 2009/000080\n\nzo dňa 22. 04. 2009 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním.\nKrajský súd v Prešove svojim rozsudkom č. 4S/64/2014-100 zo dňa 30 septembra\n2015 (napadnutý rozsudok krajského súdu, pozn.) žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku\nsom sa dňa 11. 11. 2015 odvolala.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozsudkom 8Sžo/15/2016 zo dňa 29. marca\n2018 (napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, pozn.), ktorý mi bol doručený 22. 05. 2018\nrozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/64/2014-100 z 30. septembra 2015 potvrdil.\nMoja žalobná námietka v odvolaní na Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa\n11. 11. 2015 na strane 6-7 bod VI. bola vyhodnotená na str. 9-10 rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 8Sžo/15/2016 zo dňa 29. marca 2018 v ktorom sa uvádza:\n„Prvostupňové rozhodnutie vydal ako to priamo z rozhodnutia vyplýva. „Vedúci\nslužobného úradu Obvodného úradu\na rozhodnutie podpísal\núradu\n\nako správny orgán príslušný...“\n, ktorý bol súčasne prednostom Obvodného\n\na zároveň vedúcim služobného úradu Obvodného úradu\n\n.“\n\nVyhodnotenie žalobnej námietky je tendenčné a neúplné. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky nevyhodnotil predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že moja žalobná\nnámietka má oporu v týchto predložených listinných dôkazoch.\nRozhodnutie č. sp.: 2009/000080 zo dňa 22. 04. 2009 je hybrid, ktorý nespĺňa\nzákonné požiadavky na vydanie rozhodnutia tak podľa zákona o štátnej službe, ako aj\nzákona o správnom konaní. Rozhodnutie č. sp.: 2009/000080 zo dňa 22. 04. 2009 má\nv hlavičke uvedené: Obvodný úrad\nSlužobný úrad\na podpísal ho prednosta - vedúci služobného úradu.\n\n3\n\nZákonným orgánom pre vydanie Rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého\npomeru odvolaním je: Služobný úrad Obvodného úradu\n\na podpisuje ho vedúci\n\nslužobného úradu tak, ako to vyplýva zo zákona o štátnej službe.\nZákonodarca v zákone o štátnej službe taxatívne stanovil, že vo veciach\nštátnozamestnaneckého pomeru rozhoduje vedúci služobného úradu a prednosta vo veciach\npri plnení úloh orgánu miestnej štátnej správy. Nezákonný orgán nemôže vydať zákonné\nrozhodnutie...\nMoja žalobná námietka v odvolaní na Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa\n11. 11.2015 na strane 8 bod VII. bola vyhodnotená na str. 10 rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 8Sžo/15/2016 zo dňa 29. marca 2018 v ktorom sa uvádza : „že\nnamietaná skutočnosť, že dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je uvedený\nparagrafovo a nie slovne je právne irelevantá. Rozhodnutie teda obsahuje rozhodnutie ako\ntaké „odvoláva“, ako aj ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo - § 40\nodsek 2 písm. a/ zákona o štátnej službe.“\nToto vyhodnotenie žalobnej námietky nedáva jasnú a zrozumiteľnú odpoveď\na zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa\nnevysporiadal s mojou námietkou, ktorou som poukázala na nevykonateľnosť výroku\nprvostupňového rozhodnutia...\nVýrok rozhodnutia nie je jasný ani určitý, lebo ustanovenie § 40 ods. 2 písm. a/\nzákona o štátnej službe obsahuje tri samostatné a na sebe logicky nezávislé zákonné\ndôvody, pre ktoré môže služobný úrad skončiť štátnozamestnanecký pomer odvolaním so\nsvojim zamestnancom: zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec,\nktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa\n§ 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné\nštátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním.\nZ celej výrokovej časti však nevyplýva o ktorý z konkrétnych zákonných dôvodov\nuvedených v citovanom § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe sa jedná.\n... Všetky moje námietky podané v odvolaní smerujúce proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove č. k. 4S/64/2014-100 z 30. septembra 2015 odvolací súd náležitým spôsobom\nv celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil, ani neodôvodnil ich bezvýznamnosť\nči irelevantnosť, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.»\n\n4\n\n4. Sťažovateľka uvádza nasledujúcu chronológiu konania od 22. apríla 2009\ndo 29. marca 2018:\n„1/\n\nRozhodnutie\n\nObvodný\n\núrad\n\n,\n\nSlužobný\n\núrad\n\no skončení\n\nštátnozamestnaneckého pomeru odvolaním číslo Č. sp.: 2009/000080 zo dňa 22. 04. 2009\n2/ Rozhodnutie Obvodný úrad\n\n, Služobný úrad o zamietnutí odvolania číslo\n\nČ. sp.: 2009/000102 zo dňa 14. 07. 2009\n3/ Žaloba na Krajský súd v Prešove podaná dňa 29. 09. 2009\n4/ Rozsudok Krajský súd Prešov č. k. 2S/56/2009-92 zo dňa 16. 11. 2010\n5/ Odvolanie zo dňa proti rozsudku Krajského súdu Prešov č. k. 2S/56/2009-92\n6/ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Sžo/20/2011 zo dňa 22. 3.\n2012\n7/ Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 2S/56/2009-1308009201000 zo dňa 4. 10.\n2012\n8/ Odvolanie zo dňa 15.11.2012 proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\n2S/56/2009-1308009201000 zo dňa 4. 10. 2012\n9/ Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.6Sžo/11/2013 zo dňa\n24. 7. 2013\n10/ Rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Okresný úrad\nčíslo Č.sp.: 16774/2014 zo dňa 29.07.2014 o zamietnutí odvolania\n11/ Žaloba na Krajský súd v Prešove zo dňa 07.10.2014\n12/ Rozsudok Krajský súd v Prešove č.k. 4S/64/2014-100 zo dňa 30. 9. 2015\n13/ Odvolanie zo dňa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 4S/64/2014-100\n14/ Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Sžo/15/2016 zo dňa 29. 3.\n2018.“\n5. Ústavný súd dopĺňa, že sťažovateľka mu už 11. novembra 2013 doručila sťažnosť\ntýkajúcu sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy vo veci skončenia jej\nštátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, ktorá smerovala proti namietanému porušeniu\njej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru postupom\n\n5\n\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 S 56/2009 a jeho rozsudkom zo 4. októbra\n2012, ako aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sžo 11/2013\na jeho rozsudkom z 24. júla 2013. Ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie uznesením č. k. IV. ÚS 277/2014-9 z 13. mája 2014 a ako dôvod\nuviedol: „... Aj keď je napadnutý rozsudok najvyššieho súdu z formálneho hľadiska\nprávoplatným rozhodnutím, nejde však o rozhodnutie, ktorým by konanie skončilo, ale\nrozhodnutie, ktorým bol potvrdený rozsudok krajského súdu, takže vec bola v konečnom\ndôsledku vrátená orgánu verejnej správy na ďalšie konanie...“\n6. Ďalej sťažovateľka uviedla: „Dlhým konaním obidvoch súdov o tej istej právnej\nveci bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nV tej istej právnej veci na Krajskom súde v Prešove rozhodoval senát, ktorý bol\nzložený z predsedníčky senátu a sudkýň v identickom zložení, ktorý sa obmieňal iba čo išlo\no zmenu na poste predsedníčky senátu a sudkýň, čo prispelo k nedôvere o spravodlivom\nsúdnom konaní v mojej veci.\nRozsudkami Krajského súdu v Prešove bolo porušené moje právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nRozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Bratislava č.k. 8Sžo/15/2016\nzo dňa 29. 3. 2018 ako aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/64/2014-100 z 30.\n9. 2015 bolo porušené:\n- moje právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky,\n- základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd,\n- súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd,\n- ochranu pred zákazom diskriminácie podľa článku 14 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd,\n\n6\n\n- základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky.\nPorušovatelia svojím konaním prispeli k zhoršeniu mojej životnej situácie, zníženiu\nmojej dôstojnosti, občianskej cti v zamestnaní a rodinnom živote. V dôsledku\nnezamestnanosti som bola evidovaná na úrade práce sociálnych vecí a rodiny a napriek\ndosiahnutému vzdelaniu, dlhej praxi, bezchybným pracovným výkonom ako aj množstvu\nabsolvovaných konkurzov a pohovorov o moju pracovnú silu v preddôchodkovom veku\nnejavil nikto záujem, v dôsledku čoho som za obdobie od 11. 05. 2009 do 17. 11. 2017\nprišla o funkčný plat za 90 mesiacov a k zníženiu starobného dôchodku, nakoľko obdobie\nevidencie na úrade práce a sociálnych vecí sa nezarátava do dôchodkového poistenia.\nSociálna poisťovňa mi k 17. 11. 2017 priznala starobný dôchodok vo výške 343,70 €.\nV danom prípade, keďže išlo o spor týkajúci sa činnosti, ktorá je zdrojom mojej obživy,\nporušovatelia mali pri svojom postupe zohľadňovať už ustálenú judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, a vo veci konať s\nosobitnou rýchlosťou.“\n7. Napokon sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal nález\nv znení:\n„- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave č. k. 8Sžo/15/2016\nzo dňa 29. 3. 2018, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/64/2014-100 zo dňa\n30. 9. 2015 sa zrušujú v plnom rozsahu a vec sa vracia na ďalšie konanie.\nsúd povinný\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 70 000,- Eur, ktoré je\nvyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n- Súd priznáva\n\nnáhradu trov konania ako aj trov právneho\n\nzastúpenia v sume 325,42 Eur, ktoré je súd povinný\n\nvyplatiť do 15 dní\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n8. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:\n«V prvom rade najvyšší súd uvádza, že námietkami, ktoré smerovali k procesným\npochybeniam vo veci vednej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/56/2009 sa\nnezaoberal, nakoľko rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/56/2009-130 zo 4. októbra\n\n7\n\n2012 nadobudol v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n6Sžo/11/2013 z 24. júla 2013 právoplatnosť, čo spôsobilo záväznosť a zásadnú\nnezmeniteľnosť tohto rozhodnutia, a toto možno vo výnimočných prípadoch meniť len\npoužitím mimoriadnych opravných prostriedkov...\nČo sa týka námietky, že vo veci rozhodoval senát v zložení z predsedníčky senátu\nMgr. Magdalény Zelinskej a sudkýň JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej, pričom\nv písomnom vyhotovení rozsudku je ako predsedníčka senátu uvedená JUDr. Viera\nZoľáková, najvyšší súd uvádza, že v prípade, ak žalobkyňa namieta zjavnú nesprávnosť\nv inom konaní, nápravy tejto nesprávnosti sa môže domôcť postupom podľa § 164 O.s.p.\nvydaním opravného uznesenia.\nK námietke žalobkyne, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vydal\nnepríslušný správny orgán, najvyšší súd poukazuje na ust. § 126 zákona o štátnej službe\núčinného ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého je v prvom stupni\npríslušným\n\norgánom\n\nna\n\nkonanie\n\na\n\nrozhodovanie\n\nvo\n\nveciach\n\nskončenia\n\nštátnozamestnaneckého pomeru vedúci úradu. Prvostupňové rozhodnutie vydal, ako to\npriamo z rozhodnutia vyplýva, „Vedúci služobného úradu Obvodného úradu\nsprávny orgán príslušný...“ a rozhodnutie podpísal\nprednostom Obvodného úradu\núradu\n\nako\n\n, ktorý bol súčasne\n\na zároveň vedúcim služobného úradu Obvodného\n\n. Z uvedeného je zrejmé, že ako správny orgán správne vystupoval vedúci\n\nslužobného úradu, ktorý dané rozhodnutie aj podpísal. Skutočnosť, že rozhodnutie podpísal\naj ako prednosta Obvodného úradu\n\nnemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia,\n\nnakoľko z obsahu rozhodnutia vyplýva, že vo veci konal ako „vedúci služobného úradu\nObvodného úradu\n\n“. Z totožného dôvodu je nedôvodná aj námietka žalobkyne, že\n\n„... odvolací správny orgán si pri rozhodnutí o odvolaní svojvoľne upravil text tak, aby bol\nv súlade so zákonom.“ Žalobkyňa tiež namietala, že uvedené rozhodnutie nie je opatrené\núradnou pečiatkou vedúceho služobného úradu. S uvedenou námietkou sa nemožno\nstotožniť, nakoľko používanie úradných pečiatok upravuje interný predpis - Metodický\npokyn Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 11. decembra 2003 číslo 203-2003/09405\npre krajské úrady, obvodné úrady a úrady orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy\no vyhotovení, evidovaní, používaní a likvidovaní úradných pečiatok a o označení budov\nkrajských úradov a obvodných úradov a budov úradov orgánov špecializovanej miestnej\n\n8\n\nštátnej správy štátnymi symbolmi a tabuľami s názvom úradu (ďalej len „metodický\npokyn“), podľa ktorého obvodné úrady používajú v úradnom styku okrúhlu pečiatku\nso štátnym znakom, s priemerom kruhu odtlačku 36 mm (Čl. 2 ods. 1 písm. a/ metodického\npokynu) na úradných listinách, ktorých obsahom sú okrem iného najmä štátnozamestnanecké pomery a pracovno-právne vzťahy zamestnancov úradu (Čl. 2 ods. 3\nmetodického pokynu). Rozhodnutie je vydané príslušným správnym orgánom a spĺňa všetky\npredpoklady rozhodnutia vymenované ust. § 47 Správneho poriadku. Namietaná\nskutočnosť, že dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je uvedený paragrafovo a\nnie slovne, je právne irelevantná, keď zákonná požiadavka, aby výrok obsahoval\nrozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo\n(§ 47 ods. 2 Správneho poriadku) je zachovaná. Ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákon o štátnej\nslužbe predpokladá skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe alebo\nv dočasnej štátnej službe odvolaním aj z dôvodov zrušenia jeho štátnozamestnaneckého\nmiesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí\ns trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné\nštátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým\nkonaním. V prejednávanej veci došlo preukázateľne k zrušeniu štátnozamestnaneckého\nmiesta žalobkyne, pričom služobný úrad nemal voľné štátnozamestnanecké miesto a\nzároveň nebolo možné žalobkyňu trvalo preložiť, čím bol naplnený dôvod odvolania podľa §\n40 ods. 2 písm. a/ zákon o štátnej službe. Rozhodnutie teda obsahuje rozhodnutie ako také\n„odvoláva“, ako aj ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo - § 40 ods. 2\npísm. a/ zákon o štátnej službe. Správna úvaha pri použití právnych predpisov je\nnáležitosťou odôvodnenia rozhodnutia, ktorá sa v prejednávanej veci nachádza na strane 4\nprvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje\nvšetky náležitosti, ktoré predpokladá správny poriadok v ustanovení § 47. K námietke\nnesprávneho postupu pri vylúčení odkladného účinku odvolania najvyšší súd uvádza, že\nvzhľadom k tomu, že štátnozamestnanecký pomer sa v danom prípade skončí dňom\nuvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní, z povahy\nveci je odkladný účinok odvolania vylúčený. Všeobecná úprava Správneho poriadku, aj keď\nna ňu zákon o štátnej službe odkazuje (§ 125 ods. 2 zákona o štátnej službe), je vo vzťahu k\nust. § 137 zákona o štátnej službe všeobecnou úpravou, a preto je v zmysle zásady lex\n\n9\n\nspecialis derogat legi generali vo veci odkladného účinku odvolania potrebné vychádzať z\nustanovení špeciálneho predpisu - zákona o štátnej službe, podľa ktorého včas podané\nodvolanie nemá odkladný účinok okrem vecí náhrady škody a bezdôvodného obohatenia (§\n137 ods. 6 zákona o štátnej službe).\nŽalobkyňou namietané procesné pochybenia v prípade žalobou napadnutého\nrozhodnutia, ktoré sú taktiež procesného charakteru, najvyšší súd taktiež vyhodnotil ako\nprávne irelevantné a účelové. Žalobkyňa namieta, že prednosta Okresného úradu\n(ako príslušný správny orgán podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej službe) vydal žalobou\nnapadnuté rozhodnutie na základe neplatného poverenia vedúcej služobného úradu\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-125/2013 zo dňa 18. januára 2013\n(ktoré je prílohou k citovanému rozhodnutiu), nakoľko citované poverenie je vystavené pre\nprednostu Obvodného úradu\n\n, pričom vo veci začal konať Okresný úrad\n\n,\n\nčím zo strany žalovaného došlo k nezákonnému konaniu, nakoľko nemal poverenie, aby\nv danej veci konal. Na základe zákona č. 180/2013 Z. z. z 19. júna 2013 o organizácii\nmiestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.\n180/2013 Z. z.“), došlo k transformácii obvodných úradov na okresné úrady (§ 9 ods. 1\nzákona č. 180/2013 Z. z.), pričom právomoci a kompetencie úradov zostali zachované.\nTransformácia Obvodného úradu\n\nna Okresný úrad\n\nnemala na platnosť\n\npoverenia vedúcej služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOUPO-125/2013 zo dňa 18. januára 2013 žiaden vplyv, keďže prednosta obvodného úradu\nvymenovaný do 30. septembra 2013 sa považuje za prednostu okresného úradu podľa\nzákona účinného od 1. októbra 2013 (§ 9 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z. z.). Z rovnakého\ndôvodu neobstojí ani námietka žalobkyne, že žalovaný zriadil dňa 12. júna 2014 poradnú\nodvolaciu komisiu na základe neplatného poverenia. Zo zasadnutia poradnej odvolacej\nkomisie bola riadne spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že komisia je schopná uznášať sa,\nvšetci členova sú prítomní a táto podrobne prerokovala odvolanie žalobkyne a prijala\nuznesenie, ktorým prednostovi Okresného úradu\n\nnavrhla odvolanie žalobkyne\n\nzamietnuť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Z obsahu zápisnice je evidentné, že komisia\nreálne zasadla a reálne prerokovala odvolacie námietky žalobkyne. Skutočnosti, ktoré tvrdí\nžalobkyňa, že komisia „... svojim formálnym konaním nemala žiaden vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia a svojim konaním úmyselne postupovala proti mojim právam, lebo jej úlohou\n\n10\n\nbolo potvrdiť prvostupňové rozhodnutie...“ je subjektívny názor žalobkyne, ktorý\nnezodpovedá obsahu zápisnice.\nZáverom najvyšší súd uvádza, že vo vzťahu k námietke žalobkyne, že v „... jej žalobe\nzo dňa 29.09.2009 (vo veci pravdepodobne vedenej Krajským súdom v Prešove pod sp. zn.\n2S/56/2009) je ako žalovaná strana uvedený Obvodný úrad\n\n, Služobný úrad,\n\n, presne podľa citácie hlavičky napadnutého rozhodnutia\nč. 2009/000080 zo dňa 22.04.2009 a rozhodnutia druhého stupňa č. 2009/000102 zo dňa\n14.07.2009, pričom žaloba bola prijatá a žiadna zo zúčastnených strán nenamietala, že\nžaloba mala byť vedená proti Služobnému úradu Obvodného úradu\n\n, ktorý jediný\n\nje v zmysle § 126 zákona o štátnej službe v znení platnom a účinnom ku dňu 31.10.2009\norgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni...“, a ktorou žalobkyňa\npodporovala svoje tvrdenie, že „rozhodnutie nevydal príslušný oprávnený orgán“, s čím sa\nodvolací súd vysporiadal vyššie, pre úplnosť uvádza, že prípadné nesprávne, resp. neúplné\noznačenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre\nnedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky\nzákonom predpísané náležitosti, najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré\nžalobou napáda, nakoľko správne resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu\nvyplýva z takto označeného rozhodnutia...»\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n\n11\n\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n11. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nK napadnutému rozsudku krajského súdu vo vzťahu k namietanému porušeniu\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na práva na zákaz diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru\n12. Podstata sťažnosti v tejto časti spočíva v nestotožnení sa sťažovateľky so závermi\nkrajského súdu, ktorý sa vo svojom napadnutom rozsudku zaoberal skúmaním zákonnosti\nrozhodnutia prvostupňového, ako aj odvolacieho správneho orgánu týkajúceho sa skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľky.\n13. Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z čl. 127 ods. 1 ústavy je vo vzťahu\nk všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný\nsúd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických\nosôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd. Ústavný súd totiž pri zakladaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že všeobecné\nsúdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\n14. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu disponovala sťažovateľka\nopravným prostriedkom (odvolaním), ktorý aj využila. Poskytnutie ochrany v prípade\npotenciálneho porušenia dotknutých článkov ústavy, listiny a dohovoru v danom prípade\nspadalo do právomoci nadriadeného súdu, teda najvyššieho súdu, čo vylučuje právomoc\n\n12\n\nústavného súdu. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť v tejto časti odmietol\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nK napadnutému rozsudku najvyššieho súdu vo vzťahu k namietanému\nporušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru\n15. Podstata sťažnosti v tejto časti spočíva v tvrdení sťažovateľky, že najvyšší súd sa\nnedostatočne, resp. nepresvedčivo vysporiadal s jej námietkami proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu.\n16. Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, ako aj postup\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\nktorý\n\npredchádzal\n\njeho vydaniu,\n\nz\n\nhľadiska\n\njeho\n\nústavnej\n\nakceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom sťažovateľkou označených práv.\n17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n\n13\n\n18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.\nI. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\n19. Najvyšší súd sa podľa zistení ústavného súdu dostatočne presvedčivo a obsiahlo\nvysporiadal s námietkami sťažovateľky, najmä pokiaľ ide o to, či prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu vydal príslušný správny orgán, či toto prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu spĺňa obsahové a formálne náležitosti, ako aj o to, či je dostatočne určité,\npokiaľ ide o dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.\n20. Keďže je bez právneho významu, aby ústavný súd reprodukoval už uvedené\nargumenty a závery najvyššieho súdu, ostáva mu len konštatovať, že v odôvodnení svojho\nnapadnutého rozsudku sa najvyšší súd ústavne konformným spôsobom vysporiadal\nso všetkými relevantnými tvrdeniami a námietkami sťažovateľky. Napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu považuje ústavný súd z ústavnoprávneho hľadiska za ústavne udržateľný\na konštatuje, že mu nemožno vyčítať svojvoľnosť či neodôvodnenosť, ktorá by mala\nza následok jeho arbitrárnosť. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd\nza protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci\nsamej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne\nskutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n21. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, sama osebe nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nvšeobecného súdu svojím vlastným.\n\n14\n\n22. Ústavný súd, prihliadajúc na obsah sťažnosti, na obsah napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu, ako aj na obsah príloh k sťažnosti týkajúcich sa predmetnej veci,\npri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK napadnutému rozsudku najvyššieho súdu vo vzťahu k namietanému\nporušeniu práva na zákaz diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru\n23. Uplatnenie právomoci ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,\n§ 20 a § 49 a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný súd\nopakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to\nnáležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný\nnávrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\n24. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že vo vzťahu k označenému právu obsah\nsťažnosti trpí nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnosti ako\ntakej.\n25. Závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je absencia relevantného\nodôvodnenia, teda sťažnosť neobsahuje ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala\nsvedčiť v prospech záveru o porušení označeného práva podľa dohovoru napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že\nzo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20\nods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody,\nvyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale\nmusí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť,\nz akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.\n\n15\n\n26. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné\ndôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľky, aby čo najpresnejšie opísala skutkový\nstav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.\nOkrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne\nargumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania\nústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa\nčl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľky\nspočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jej základných práv alebo\nslobôd procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho\norgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu\natď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľky neobsahuje a samotný\nsubjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práv nie je dostatočným dôvodom na záver,\nže mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by\ndovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (III. ÚS 604/2015).\n27. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky neobsahuje kvalifikované\nodôvodnenie, teda nespĺňa podstatné zákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 20\nzákona o ústavnom súde vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa dohovoru.\n28. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných\nnáležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej\npovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný\nsúd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania\n(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).\n29. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky\nprávne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti\nadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný\n\n16\n\nvykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie\nkonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené\npredpoklady.\n30. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré\nna uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a to\nrelevantné odôvodnenie sťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie\nvo veci samej, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky\njej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol pre nesplnenie\nzákonom predpísaných náležitostí.\nK napadnutým rozsudkom krajského súdu a najvyššieho súdu vo vzťahu\nk namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n31. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,\nak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte\nmohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti\nústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,\nústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť\núčel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej\nrepublike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\n32. Keďže v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 23. júla 2018 bolo napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu, ako aj napadnuté rozhodnutie krajského súdu právoplatné, je\n\n17\n\nnutné konštatovať, že zásah do základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov už v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu netrval.\n33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že sťažovateľka sa v predmetnej veci\ndomáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď\nv označenom konaní pred krajským súdom, ako aj najvyšším súdom namietané porušenie\noznačeného práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, dospel ústavný súd\nk záveru o odmietnutí sťažnosti v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n34. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol vo všetkých jej častiach, bolo už bez\nprávneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky nastolenými v sťažnosti\n(priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2019\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "služobný pomer", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "správne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:431eca03-b6c2-47b7-862a-9ff1154c46c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.604.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 604/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 604/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.604.2015.1"}, {"guid": "ussr:eef1ff44-aa34-45ca-bdc1-08b9abca899e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/2014 z 13. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eef1ff44-aa34-45ca-bdc1-08b9abca899e"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}