{"guid": "ussr:e38fc2b7-4072-4ae9-94dd-f71d22fbfad6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2019 z 26. 7. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. júla 2019, sp. zn. II. ÚS 38/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-07-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e38fc2b7-4072-4ae9-94dd-f71d22fbfad6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 38/2019-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)\na Ľuboša Szigetiho o ústavnej sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Sásfaiom,\nMlynárska 15, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cbi 7/2016\na jeho uznesením z 20. septembra 2018 takto\nrozhodol:\n1. Základné práva\n\n, vlastniť majetok podľa\n\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.\n29 Cbi 7/2016 z 20. septembra 2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 29 Cbi 7/2016 z 20. septembra 2018\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť\n, trovy konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov)\nna účet jeho právneho zástupcu JUDr. Tibora Sásfaiho, Mlynárska 15, Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. decembra 2018 osobne do podateľne doručená sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n29 Cbi 7/2016 a jeho uzneseniami zo 4. októbra 2017 a z 20. septembra 2018.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca žalobou\npodanou okresnému súdu domáhal určenia, že jeho pohľadávka voči spoločnosti\nKONZEKO, spol. s r. o. (ďalej len „žalovaná“), v celkovej výške 204 750 € je, čo sa týka\nprihláseného právneho dôvodu a v celej prihlásenej výške, uplatnená a prihlásená\nv reštrukturalizačnom konaní po práve ako pohľadávka nezabezpečená a v celom\nprihlásenom rozsahu je nesporná a zistená. Uznesením okresného súdu č. k. 29 Cbi 7/201673 z 20. júla 2017, ktoré sa stalo právoplatným 31. augusta 2017, bolo konanie zastavené\n(späťvzatie návrhu, pozn.) a žalovanej bola priznaná plná náhrada trov konania. Následne\nuznesením vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. 29 Cbi 7/2016-90 zo 4. októbra\n\n2\n\n2017 bol sťažovateľ zaviazaný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 3 284,93 €\nna účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Sťažovateľ podal\nproti označenému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu sťažnosť.\nArgumentoval, že išlo o určovaciu žalobu, v prípade ktorej je predmetom konania určenie\npravosti pohľadávky, nie teda nárok na zaplatenie pohľadávky. Preto pri výpočte trov\nkonania sa neaplikovalo správne ustanovenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj „tarifa“ alebo „vyhláška“).\nPri určovaní výšky základnej odmeny za jeden úkon právnej služby poskytnutej právnym\nzástupcom žalovanej mal okresný súd vychádzať z § 11 ods. 1 tarify [v súlade s právnym\nnázorom ústavného súdu vysloveným v jeho uznesení č. k. III. ÚS 534/2011-8\nz 13. decembra 2011, z ktorého vyplýva, že žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia\npohľadávky z dôvodu jej popretia je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho\nsúdneho poriadku, resp. teraz § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“)]. Pri posudzovaní náhrady trov konania v prospech úspešného účastníka platí, že\nvýška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 tarify ako v spore\ns neoceniteľnou hodnotou veci.\n3. Uznesením sudcu okresného súdu sp. zn. 29 Cbi 7/2016 z 20. septembra 2018\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“) bola sťažnosť podaná sťažovateľom zamietnutá s tým, že\nvyšší súdny úradník okresného súdu postupoval správne, keď za tarifnú hodnotu v zmysle\n§ 10 ods. 2 tarify považoval pohľadávku vo výške 204 750 €. Sudca okresného súdu svoje\nuznesenie nijako ďalej neodôvodnil, len vyhlásil, že sa v plnom rozsahu stotožňuje\ns vyjadrením žalovanej k podanej sťažnosti.\n4. Uznesením sp. zn. II. ÚS 38/2019 z 31. januára 2019 ústavný súd prijal sťažnosť\nsťažovateľa v rozsahu uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia na ďalšie konanie podľa § 25\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.“) a vo zvyšnej časti odmietol pre nedostatok\nprávomoci ústavného súdu. Ústavný súd označeným uznesením zároveň podľa § 52 ods. 2\n\n3\n\nzákona č. 38/1993 Z. z. odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu\ndo právoplatnosti rozhodnutia o sťažnosti sťažovateľa vo veci samej.\n5. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval okresný súd\nna vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa. Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda\nokresného súdu vyjadrením sp. zn. 1 SprV/130/2019 z 28. februára 2019, v ktorom najmä\nuviedol:\n„Zákonný sudca v danej právnej veci vyslovil svoj právny názor, že incidenčné\nžaloby, teda žaloby na určenie popretej pohľadávky sú v zmysle ust. § 124 ods. 5 zák. č.\n7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je\npotrebné podľa Civilného sporového poriadku kvalifikovať ako konania o určenie inej\nprávnej skutočnosti ako to vyplýva z osobitného predpisu. Iná právna skutočnosť pre účely\nincidenčného sporu má širší význam v zmysle ust. § 137 písm. d/ Civilného sporového\nporiadku ako bol pojem určenie práva podľa ust. § 80 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho\nporiadku...\n... Zároveň Okresný súd Košice I súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky\nv predmetnej veci upustil od ústneho pojednávania o prijatých sťažnostiach, ak dospeje\nk názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“\n6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bolo aj stanovisko zákonného sudcu, ktorý\nv podstatnom k veci uviedol:\n„Systematický výklad ust. § 124 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ust.\n§ 137 písm. d) CSP vedie k nasledujúcemu záveru: incidenčné konanie je konaním o inej\nprávnej skutočnosti, ktorou nie je len určenie danosti pohľadávky v reštrukturalizácii, ale aj\nvýška resp. rozsah nároku ako samostatná zložka tejto právnej skutočnosti.\nZavedením samostatného konania podľa ust. § 137 písm. d) CSP teda došlo\nk prelomeniu nazerania na incidenčné konanie, len ako na konanie o určovacej žalobe pre\nurčenie práva. Na základe vyššie uvedeného je potrebné na vec vzťahovať ust. § 10 vyhlášky\ns poukazom na hypotézy podľa § 10 ods. 2 vyhlášky: za cenu práva sa považuje aj hodnota\npohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej\nvydanie je predmetom súdneho sporu.“\n\n4\n\n7. Ústavný súd písomne vyzval právneho zástupcu sťažovateľa listom z 15. mája\n2019, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, ak to považuje za potrebné,\na oznámil ústavnému súdu v lehote 10 dní od doručenia výzvy, či súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci. Zároveň ústavný súd vo výzve uviedol, že ak sa\nsťažovateľ v určenej lehote nevyjadrí, ústavný súd bude toho názoru, že sťažovateľ súhlasí\ns upustením od verejného pojednávania vo veci. Predmetná výzva bola právnemu\nzástupcovi sťažovateľa doručená 15. mája 2019 a dosiaľ na ňu nereagoval.\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) účinného od 1. marca 2019, ktorý sa\npri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019,\npoužije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom\nsúde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\nsťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n9. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že vec bola pôvodne pridelená sudcovi\nspravodajcovi Lajosovi Mészárosovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu\nuplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\n(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi\na v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola meritórne prejednaná v druhom senáte\nústavného súdu v zložení, ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.\nII.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Sťažovateľ v posudzovanej veci na základe argumentácie, ktorej podstatná časť je\nuvedená v bode 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia, namieta, že napadnutým uznesením\nokresného súdu, ktorým bolo podľa § 250 ods. 2 v spojení § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté\no výške náhrady trov konania iniciovaného žalobou sťažovateľa o určenie, že jeho\npohľadávka voči žalovanému v sume 204 750 € je, čo sa týka prihláseného právneho\ndôvodu a v celej prihlásenej výške, uplatnená a prihlásená v reštrukturalizačnom konaní\npo práve ako pohľadávka nezabezpečená a v celom rozsahu je nesporná a zistená, došlo\nk porušeniu jeho označených práv.\n12. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva...\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n13. Ústavný súd vo vzťahu k námietkam sťažovateľa v súlade so svojou stabilnou\njudikatúrou v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že rozhodovanie o náhrade trov konania\nje integrálnou súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej\nochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže rozhodnutím,\nako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46\nods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu,\nresp. jeho právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. II. ÚS 56/05). Obsahom práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,\n\n6\n\nresp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva z 23. 9. 1997, Robins proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska).\n14. V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich ústavou,\nresp. dohovorom garantovaných práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady\ntrov konania, je však ústavný súd (aj vo svojej doterajšej judikatúre) zdržanlivý,\nvychádzajúc z toho, že problematika trov konania má vo vzťahu k predmetu konania\npred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto k zrušeniu napadnutého výroku\no trovách konania pristupuje iba výnimočne, a to napr. vtedy, keď zistí, že v posudzovanej\nveci došlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu ochranu (spravodlivý\nproces), alebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému zásahu aj do iného základného\npráva (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 40/2011). V súlade s označenými právnymi východiskami ústavný súd preskúmal aj\nsťažovateľom namietané porušenie jej označených práv napadnutým uznesením okresného\nsúdu.\n15. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta (podľa neho)\nnesprávny postup okresného súdu pri vyčíslení výšky (právoplatne priznaného) nároku\nna náhradu trov konania, ktorý našiel svoje zhmotnenie vo výroku napadnutého uznesenia\nokresného súdu, s ktorým nesúhlasí. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že\nokresný súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia žalovaného vychádzal zo základnej\nsadzby tarifnej odmeny určenej podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky, teda (ako konštatoval\nv odôvodnení svojho rozhodnutia) „za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky,\nhodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je\npredmetom sporu“.\n16. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa\ntarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby,\nktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.\nPodľa § 10 ods. 1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu\nvýška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená\n\n7\n\npri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky,\nhodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je\npredmetom súdneho sporu.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu\nveci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.\n17. Ústavný súd vo vzťahu k námietkam sťažovateľa v prvom rade poukazuje\nna svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky\nv spojení s § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku [resp. v súčasnosti v spojení\ns § 137 písm. c) a d) CSP] má rozhodujúci význam najmä v ňom uvedené slovné spojenie\n„ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch“. Vyjadriť hodnotu\n(v danom prípade práva) predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným obsahom\npredmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov (resp. strany) meritórne\nrozhodnutie súdu v tomto konaní (m. m. II. ÚS 492/2013, IV. ÚS 187/2018).\n18. V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci bolo predmetom konania\npred okresným súdom rozhodovanie o určenie pravosti pohľadávky, a nie nárok\nna zaplatenie (tak ako to právne posúdil aj sťažovateľ, pozn.). Práve vzhľadom na predmet\nsporu, ktorým bolo určenie, že prihlásená pohľadávka je v celej svojej výške uplatnená\na prihlásená v predmetnej reštrukturalizačnej veci po práve a je nesporná a zistená, nemožno\npodľa názoru ústavného súdu pri určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby\nvychádzať z hodnoty pohľadávky, ktorá bola prihlásená do reštrukturalizácie. Výsledok\nkonania o určenie, že určitá pohľadávka je v istej sume riadne prihlásená, je nesporná\na zistená, totiž nezakladá priamo nárok na jej uspokojenie. Rozhodnutie všeobecného súdu\no tom, že určitá prihlásená pohľadávka v reštrukturalizačnom konaní je v istej výške\nnesporná a zistená, je rozhodnutím o otázke určenia rozsahu práv uplatniteľných\nv reštrukturalizačnom konaní. Otázka, v akom rozsahu bude táto pohľadávka uspokojená\nako\n\ntzv.\n\n„hodnota\n\nalebo\n\ncena\n\npráva“,\n\nje\n\npredmetom\n\naž\n\nďalšieho\n\npriebehu\n\nreštrukturalizačného konania, preto rozhodovanie o pravosti pohľadávky má tak v danom\nprípade na sťažovateľa ako žalobcu len nepriamy materiálny dosah. Vo svojej podstate\n\n8\n\nmožno právne účinky takéhoto rozhodnutia v príslušnom konaní charakterizovať ako\nvyriešenie predbežnej otázky, ktorá je relevantná pre následný priebeh reštrukturalizačného\nkonania. K obdobným záverom už dospel ústavný súd pri posudzovaní rozsahu náhrady trov\nkonania v konaniach o určenie, či nehnuteľnosť patrí do dedičstva (II. ÚS 807/2016, m. m.\nIV. ÚS 574/2013, IV. ÚS 187/2018). Vychádzajúc z tohto právneho názoru je potom\npri rozhodovaní o trovách konania o určenie pravosti pohľadávky namieste určenie\nzákladnej sadby tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, nie\npodľa § 10 ods. 2 vyhlášky, pretože hodnotu určovaného práva objektívne nie je možné\nstanoviť.\n19. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd\nv napadnutom uznesení aplikoval nesprávnu právnu normu [§ 10 ods. 2 vyhlášky namiesto\n§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky], čím poprel podstatu a účel relevantných, na posudzovanú\nvec sa vzťahujúcich právnych noriem, v dôsledku čoho došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n20. Nesprávna aplikácia právnych noriem pri určovaní výšky náhrady trov konania\nmala nepochybne za následok neprijateľný zásah do majetkovej sféry sťažovateľa a jeho\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, preto ústavný súd dospel\nk záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo aj k porušeniu tohto označeného\nzákladného práva napadnutým uznesením okresného súdu (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\n21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n\n9\n\n22. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n23. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že napadnutým uznesením okresného súdu\nboli porušené označené práva sťažovateľa, rozhodol zároveň podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\na § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o zrušení označeného rozhodnutia všeobecného\nsúdu a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľa vrátil vec okresnému súdu na ďalšie\nkonanie podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPo zrušení napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie bude\nokresný súd povinný opätovne rozhodnúť o trovách konania, pričom bude viazaný\nprávnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde).\n24. Sťažovateľ tiež navrhol, aby ústavný súd v prípade vyslovenia porušenia jeho\noznačených práv napadnutým uznesením okresného súdu zároveň priznal finančné\nzadosťučinenie v sume 6 000 €.\n25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, finančné\nzadosťučinenie.\n26. Priznanie finančného zadosťučinenia je fakultatívne. Ústavný súd finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal, pričom vychádzal z toho, že okrem vyslovenia\nporušenia označených práv sťažovateľa sa v tomto konaní náprava dosiahne najmä\nzrušením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a vrátením veci na ďalšie konanie.\nOkresný súd bude totiž v ďalšom rozhodovaní viazaný právnym názorom vyjadreným\nv tomto rozhodnutí podľa § 134 zákona o ústavnom súde (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\n\n10\n\n27. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny\nzástupca sťažovateľa si nárok na náhradu trov konania uplatnil, avšak trovy konania\nnevyčíslil.\n28. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho\nspisu. Odmenu priznal za dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania\na podanie sťažnosti, vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže išlo\no úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden úkon právnych služieb\nza rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená\nodmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 €\nza jeden úkon uskutočnený v roku 2018, t. j. za dva úkony 325,42 €. Trovy právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom, tak ako to vyplýva zo súdneho spisu,\npredstavujú sumu 325,42 €, preto ich ústavný súd sťažovateľovi priznal v tejto sume (bod 3\nvýroku tohto rozhodnutia).\n29. Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\n30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n31. Nad rámec tohto nálezu ústavný súd považuje za žiaduce konštatovať, že právna\núprava, ktorá neumožňuje v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne\n(nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov konania, ktoré z povahy veci\npodlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, zbytočne zaťažuje ústavný súd\n\n11\n\nrozhodovaním o veciach, ktoré by mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a priori\nz jeho právomoci vylúčené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. júla 2019\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania-náklady konania", "arbitrárnosť", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cbi/7/2016", "guid": "319a4e4e-0dfe-486f-b257-fce68880b58c:7460ffca-f5a1-438b-808b-fc7fc6020a49", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4d51db03-04b0-405c-a697-8e3afe1dfa90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.807.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 807/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 807/2016 z 4. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.807.2016.1"}, {"guid": "ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a"}, {"guid": "ussr:16767767-07e7-4d6e-a7d4-e1301c8449b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 574/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 574/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16767767-07e7-4d6e-a7d4-e1301c8449b5"}, {"guid": "ussr:e99425cd-d849-4801-983f-25025b64ccef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 534/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 534/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e99425cd-d849-4801-983f-25025b64ccef"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "319a4e4e-0dfe-486f-b257-fce68880b58c:7460ffca-f5a1-438b-808b-fc7fc6020a49", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Cbi/7/2016", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 29Cbi/7/2016 z 20. 7. 2017", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2017-07-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/319a4e4e-0dfe-486f-b257-fce68880b58c:7460ffca-f5a1-438b-808b-fc7fc6020a49"}], "citovane_v": []}