{"guid": "ussr:05b42346-1f20-4582-8918-18adea711143", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.41.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/2019 z 31. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. II. ÚS 41/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.41.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "nazov": "čl. 46 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "nazov": "čl. 20 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/05b42346-1f20-4582-8918-18adea711143", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.41.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.41.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.41.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 41/2019-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nČeská republika, zastúpeného advokátkou Mgr. Alenou Mikudovou, advokátska kancelária,\nOrlická 16, Poprad, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a 5 a čl. 46 ods. 1 a 4\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Co 153/2017\na jeho uznesením z 11. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n31. decembra 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a 5 a čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajského súdu v Prešove\n\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Co 153/2017 a jeho uznesením\nz 11. septembra 2018. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 27. decembra 2018.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením krajského súdu č. k. 19 Co 153/2017-711\nz 11. septembra 2018 doručeným sťažovateľovi 24. októbra 2018 bol zmenený rozsudok\nOkresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) č. k. 8 C 114/2006-633 zo 16. decembra\n2014 v časti nároku sťažovateľa ako žalobcu na náhradu trov konania tak, že právo\nna náhradu trov konania nebolo priznané žiadnej zo strán sporu.\nPodľa názoru sťažovateľa tým došlo k porušeniu jeho označených práv podľa ústavy,\ndohovoru a dodatkového protokolu.\n3. Žalobou zo 16. júna 2006 vedenou okresným súdom pod sp. zn. 8 C 114/2006 sa\nsťažovateľ ako žalobca domáhal v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej došlo k úplnému\nzničeniu jeho motorového vozidla, zaplatenia náhrady škody z 13 rozličných dôvodov.\nPožadoval A. rozdiel medzi obstarávacou cenou havarovaného vozidla a tým, čo dostala\nspoločnosť RENAULT LEASING CZ, s. r. o., od ČSOB Pojišťovne, a. s., a následne\nnaúčtovala na ťarchu sťažovateľa v sume 68 504 Kč, B. pomernú časť zaplateného\npoistného v rámci havarijného poistenia za obdobie od 20. januára 2004 do 28. júna 2004,\nresp. od 29. júna 2004 do 19. januára 2005 v sume 7 975 Kč, C. náklady na naleptanie\nbezpečnostných kódov na sklo jeho nového motorového vozidla v sume 717 Kč, D. náklady\nprávnych služieb spojených s uplatnením tu uvedených nárokov sťažovateľa pred podaním\nžaloby v sume 15 529,50 Kč, E. náklady na montáž pneumatík na havarované vozidlo\nv sume 6 409 Kč, F. náklady na prenájom náhradného vozidla na 2 mesiace v sume\n20 000 Kč, G. cenu diaľničnej známky v sume 800 Kč, H. finančnú spoluúčasť pri uplatnení\nhavarijného poistenia v sume 13 250 Kč, I. rozdiel medzi oceňovacou cenou zničeného\nvozidla po dopravnej nehode (150 000 Kč) a predajnou cenou vozidla (120 000 Kč)\nvo výške 30 000 Kč, J. náklady na odtiahnutie zničeného vozidla sťažovateľa v sume\n5 601 Kč, K. škodu v dôsledku straty zlatej retiazky v sume 3 960 Kč, L. časť nákladov\nna náhradnú dopravu z miesta dopravnej nehody do miesta trvalého bydliska v sume 540 Kč\na M. príslušenstvo všetkých už uvedených nárokov pozostávajúce z úrokov z omeškania\nv zákonom stanovenej výške.\n\n2\n\nV priebehu konania prebiehajúceho 8 rokov boli sťažovateľovi postupne viacerými\nrozhodnutiami právoplatne priznané a vedľajším účastníkom (intervenientom) uznané, ako\naj následne uhradené nároky uvedené v bodoch D., F. až L. spolu s úrokom z omeškania\n(bod M.). Nárok uvedený v bode E. vzal sťažovateľ počas konania späť. Vo zvyšku bola\nžaloba neúspešná. Znamená to teda, že sťažovateľ uspel vo finančnom vyjadrení v sume\n89 680,50 Kč, čo predstavuje 51,83 % sumy pôvodne uplatnenej žalobou.\nHoci sťažovateľ v konaní namietal, že ide o spojené konanie o viacerých jeho\nnárokoch na náhradu škody (sťažovateľ si neuplatnil jeden nárok v sume 173 040,50 Kč, ale\nviacero samostatných nárokov, o ktorých z dôvodu hospodárnosti všeobecné súdy konali\na rozhodovali v rámci jedného súdneho konania), krajský súd iba stroho odmietol na daný\nprípad aplikovať závery rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (osobitne judikát\nR 28/1970) a jednotlivé samostatné čiastkové nároky sťažovateľa označil za „finančné\npoložky“, ktoré „však nie je možné považovať za samostatné čiastkové nároky, lebo nimi\nbola iba kvantifikovaná celková výška škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku\ndopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný. Tu nejde o prípad, podrobne rozobratý\nv notoricky známom judikáte R 28/1970.“. Ďalšie dôvody krajský súd neuviedol. Navyše sa\nvôbec nevysporiadal ani s ďalšou argumentáciou, podľa ktorej žalovaný bol v celom konaní\núplne pasívny, v dôsledku čoho mu vznikli nepomerne nižšie náklady. Nevznikli mu ani\nžiadne náklady spojené s právnym zastupovaním. Intervenientovi vystupujúcemu na jeho\nstrane žalovaný nijako nebránil v zbytočnom predlžovaní konania. Krajský súd úplne\nprehliadol tú skutočnosť, že intervenient prejavil zjavnú neochotu plniť čokoľvek\nv prospech sťažovateľa a hoci si bol vedomý, že sťažovateľovi vznikajú v konaní nemalé\nvýdavky, proti každému z jeho nárokov vznášal opakovane často zbytočné a riadne\nneodôvodnené námietky, nenavrhol prerušenie konania a ani nesúhlasil s prerušením\nkonania pre účely mimosúdneho vysporiadania nárokov sťažovateľa, proti niektorým\nnárokom sťažovateľa podal odvolanie, ktoré nezdôvodnil, bránil sa vysporiadaniu nároku\nsťažovateľa na úhradu úrokov z omeškania, čo výrazne prispelo k zdĺhavosti konania\na zvýšeným nákladom.\n4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ namieta, že uznesenie krajského\nsúdu je výrazom neprípustnej svojvôle pri rozhodovaní o jeho nároku na náhradu trov\n\n3\n\nkonania, keďže bez riadneho, preskúmateľného a presvedčivého odôvodnenia založeného\nna precíznej právno-teoretickej analýze odmietol rešpektovať zjavné závery rozhodovacej\npraxe najvyšších súdnych autorít, popierajúc tým obsah inštitútu procesného nároku\na princíp právnej istoty. Došlo aj k popretiu princípu materiálnej spravodlivosti, keďže\nkrajský súd nárok na náhradu trov konania posudzoval výlučne formalisticky. Skutočnosť,\nže pomer úspechu a neúspechu sťažovateľa predstavuje v percentuálnom vyjadrení 51,83 %\nk 48,17 %, sama osebe nie je dôvodom na popretie jeho nároku na náhradu trov konania.\nUstanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ukladá súdu v prípade čiastočného\núspechu vo veci povinnosť pomerne rozdeliť náhradu trov konania a následne aj možnosť\nnepriznať právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, avšak percentuálna rovnosť\nnie je bez ďalšieho dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania, lebo ide iba o formálnu\nmatematickú rovnosť, a nie rovnosť nárokov na náhradu trov konania v ich finančnom\n(materiálnom) vyjadrení.\nAk má byť podľa argumentácie sťažovateľa poskytovaná súdna ochrana spravodlivá,\nmusí napĺňať spravodlivosť nie iba formálne, ale musí zodpovedať samotnej podstate\nprincípu materiálneho právneho štátu. Poprieť právo na náhradu trov konania možno iba\nv tom prípade, ak by nároky strán na náhradu trov konania boli vzájomne približne rovnaké\nv ich finančnom vyjadrení. V takom prípade by pomerné priznanie práva na náhradu trov\nkonania nemalo žiadny praktický význam. V prípade zjavnej nerovnosti nárokov, ktorá je\nv predmetnej veci medzi sťažovateľom a žalovaným viac ako len očividná, predstavuje\npopretie práva na náhradu trov konania v pomernej časti iba formalistický (formálne\nzjednodušujúci) výkon spravodlivosti vedúci k výraznej procesnej nerovnosti strán sporu.\nTej strane sporu, ktorej hrozia (vznikli) nepomerne nižšie náklady na konanie, sa „oplatí\nsúdiť“ (teda procesne nehospodárnym postupom bezdôvodne popierať aj zjavne dôvodné\nnároky protistrany), zatiaľ čo druhá strana sporu, ktorej v dôsledku jej procesných\npovinností a zákonom ustanovenej miestnej a vecnej príslušnosti súdu hrozia (vznikli)\nv konaní nepomerne vyššie náklady, sa ocitne vo výrazne horšom procesnom postavení.\n5. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 19Co/153/2017 porušil\nzákladné právo p.\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy\n4\n\nSlovenskej republiky ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nprvej vety Dohovoru a právo na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 1 Dodatkového protokolu;\n2. zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 9. 2018, č. k.\n19Co/153/2017-711 a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie;\n3. p.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n\n1 000,00 €, ktoré je Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť na účet p.\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a\n4. p.\n\npriznáva náhradu trov konania, ktorú je Krajský súd\n\nv Prešove povinný zaplatiť na účet advokátky p. Mgr. Aleny Mikudovej do 1 mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n6. Z uznesenia krajského súdu č. k. 19 Co 153/2017-711 z 11. septembra 2018\nvyplýva, že ním bol zmenený rozsudok okresného súdu č. k. 8 C 114/2006-633\nzo 16. decembra 2014 vo výroku o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo\nna náhradu trov konania. Intervenientovi na strane žalovaného sa priznáva proti\nsťažovateľovi ako žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu\ns tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté okresným súdom samostatným uznesením.\nPodľa konštatovania krajského súdu okresný súd zaviazal žalovaného jednak zaplatiť\nsťažovateľovi úroky z omeškania vo výške 6 % ročne z konkrétne uvedených súm\na od konkrétne určených časových momentov, ale tiež zaplatiť sťažovateľovi trovy konania\nvo výške 16 602,82 €.\nProti rozsudku okresného súdu podal odvolanie intervenient vystupujúci na strane\nžalovaného. Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť tak, že okresný súd jednak nesprávne\naplikoval § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď nezohľadnil pomerný\núspech strán v spore, a okrem toho odôvodnenie výroku okresného súdu o trovách konania\nje nepreskúmateľné. Sťažovateľ bol toho názoru, že nárok na náhradu trov konania mu\npatrí, lebo si proti žalovanému neuplatnil jeden nárok v celkovej sume 173 040,50 Kč, ale\nviacero samostatných nárokov na náhradu škody, o ktorých z dôvodu hospodárnosti konali\n\n5\n\na rozhodovali všeobecné súdy v rámci jedného súdneho konania. Sťažovateľ si preto\nuplatňuje nárok na náhradu trov v prípade tých nárokov, v ktorých bol plne úspešný.\nPodľa názoru krajského súdu žaloba sťažovateľa bola tvorená viacerými finančnými\npoložkami, ktoré však nie je možné považovať za samostatné čiastkové nároky, lebo nimi\nbola iba kvantifikovaná celková výška škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku\ndopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný. Nejde tu preto o prípad podrobne rozobratý\nv notoricky známom judikáte R 28/1970.\nSťažovateľovi bola z celkovej uplatnenej sumy súdmi priznaná suma 37 278,50 Kč.\nIntervenient v priebehu konania sťažovateľovi plnil vo výške 52 402 Kč, v dôsledku čoho\ndošlo v tejto časti na návrh sťažovateľa k zastaveniu konania. K tomu boli sťažovateľovi\nsúdmi priznané úroky z omeškania. Čo sa týka zvyšku istiny, žaloba sťažovateľa bola\nzamietnutá. Znamená to, že úspech sťažovateľa predstavuje 51,8 % a úspech žalovaného\npredstavuje 48,2 %. To vytvára legitímny priestor pre aplikáciu § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2\nCivilného sporového poriadku, výsledkom ktorého je vyslovenie, že žiadna zo strán nemá\nprávo na náhradu trov konania.\nIII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\n\n6\n\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n9. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n11. Jadrom sťažnosti je tvrdenie, že podaná žaloba o náhradu škody bola vlastne\nspojením viacerých nárokov sťažovateľa do jedného konania. Z tejto okolnosti vyvodzuje\n\n7\n\nsťažovateľ záver, podľa ktorého mieru úspešnosti, resp. neúspešnosti jeho žaloby nebolo\nmožné posudzovať podľa celkového výsledku (teda, v akej miere bol úspešný, resp.\nneúspešný z celkovej žalovanej sumy), ale jeho úspešnosť či neúspešnosť bolo treba\nposudzovať pri každom jednotlivom uplatnenom nároku osobitne.\n12. Okresný súd sa s právnym názorom sťažovateľa stotožnil, avšak krajský súd\ndospel k záveru, že rozhodujúca je celková miera úspešnosti, resp. neúspešnosti žaloby\nvychádzajúca zo súčtu všetkých jednotlivých položiek, ktoré boli žalobou uplatnené.\n13. Podľa názoru ústavného súdu argumentácia krajského súdu sa javí ako dostatočná\na presvedčivá, nenesie v sebe známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Nič na tom\nnemení skutočnosť, že sťažovateľ má na výklad dotknutých ustanovení iný názor.\n14. V uvedenej súvislosti ústavný súd poznamenáva, že právny názor sťažovateľa\nv danej veci možno považovať za ďalší možný legitímny výklad vo vzťahu k rozhodovaniu\no náhrade trov konania. Podstatné však je, že výklad zákonov je v primárnej právomoci\nvšeobecných súdov a pokiaľ je ich výklad ústavne konformný, ústavný súd nemá dôvod\ndo takéhoto výkladu zasahovať len preto, že existuje aj iný možný a takisto ústavne\nkonformný výklad.\n15. Sťažovateľ opiera svoj názor spochybňujúci výklad krajského súdu o stanovisko\nNajvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky č. 28/1970 a v tejto súvislosti vyčíta\nkrajskému súdu, že konkrétne neodôvodnil, prečo danú vec nebolo možné posúdiť podľa\nuvedeného judikátu.\n15.1 Podľa stanoviska č. 28/1970 jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorými\nje vymedzený obsah náhrady škody, sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky; s touto\nich samostatnosťou je nutné počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania. Určenie výšky\nnároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislé\nod znaleckého posudku, kým nárok na náhradu za stratu na zárobku je spravidla objektívne\nurčiteľný porovnaním doterajšieho zárobku pred úrazom a po ňom. Táto rozdielnosť\nv spôsobe zistenia výšky nároku má význam pri použití § 142 Občianskeho súdneho\nporiadku, lebo má za následok dvojaký režim rozhodovania o náhrade trov konania\n8\n\npri čiastočnom neúspechu alebo pri stanovení nižšej náhrady za bolesť a za sťaženie\nspoločenského uplatnenia ako bola požadovaná; pokiaľ ide o nárok na náhradu za stratu\nna zárobku, bude sa nárok na náhradu trov konania spravovať § 142 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku, pokiaľ ide o nárok na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského\nuplatnenia, bude sa nárok na náhradu trov konania spravovať § 142 ods. 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku.\n16. Možno konštatovať, že uvedené stanovisko (na ktoré sťažovateľ vo svojej\nargumentácii osobitne poukazuje) rieši otázku odlišného režimu náhrady trov konania\nv prípade takých nárokov, ktorých výška závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého\nposudku, a takých nárokov, ktorých výška je objektívne a presne určiteľná žalobcom.\nV konečnom dôsledku to znamená, že záver krajského súdu o neaplikovateľnosti tohto\nstanoviska na daný prípad sa nejaví ako arbitrárny či zjavne neodôvodnený.\n17. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2019\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d77659e2-5228-4020-9ec9-bb0c198c1881", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.393.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 393/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 393/2025 z 1. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.393.2025.1"}]}