{"guid": "ussr:a5e84b1f-3db0-475f-8387-0ad3c71ca209", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.45.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 45/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/2019 z 6. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. februára 2019, sp. zn. II. ÚS 45/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.45.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2019-02-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a5e84b1f-3db0-475f-8387-0ad3c71ca209", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.45.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.45.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.45.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 45/2019-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť\na Ústav na výkon väzby\n\n, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom,\n\nadvokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Tdo 13/2018 a jeho uznesením z 24. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára\n2019 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8\nods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\n\nvedenom pod sp. zn. 6 Tdo 13/2018 a jeho uznesením z 24. októbra 2018. Sťažnosť bola\nodovzdaná na poštovú prepravu 15. januára 2019.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 2 T 76/2013 z 29. novembra 2013 bol sťažovateľ odsúdený pre obzvlášť\nzávažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 a 2 písm. b), ods. 3 písm. a) a ods. 4\npísm. a) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 a s poukazom na § 138 písm. a), d), f) a i)\nTrestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov so zaradením do ústavu\nna výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.\n3. Uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 To 27/20147119 z 1. októbra 2014 bolo odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu\nzamietnuté.\n4. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 13/2018 z 24. októbra 2018 bolo\ndovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu odmietnuté. Uznesenie najvyššieho\nsúdu bolo sťažovateľovi doručené 15. novembra 2018.\n5. Podľa názoru sťažovateľa pri rozhodovaní o jeho dovolaní najvyšší súd porušil\noznačené články ústavy, listiny a dohovoru, a to z týchto dôvodov:\nOkresný súd rozhodoval po podaní obžaloby na neverejnom zasadnutí konanom\n25. februára 2011 o ponechaní sťažovateľa vo väzbe. Senát bol zložený okrem predsedníčky\nsenátu ešte z ďalších troch prísediacich, a to A\na\n\nK\n\nH\n\nM\n\n, V\n\nZ\n\n. Na verejnom zasadnutí okresného súdu o predbežnom prejednaní\n\nobžaloby konanom 23. marca 2011 rozhodovali tie isté tri prísediace. Na neverejnom\nzasadnutí okresného súdu konanom 29. apríla 2011 rozhodovali tiež rovnaké prísediace.\nNaproti tomu na všetkých hlavných pojednávaniach rozhodovali v senáte okresného\nsúdu prísediaci M\n\nM\n\n,A\n\nM\n\naV\n\nZ\n\n.\n\n5.1 Podľa názoru sťažovateľa okresný súd konal v nezákonnom zložení senátu.\nUž pri rozhodovaní o ponechaní sťažovateľa vo väzbe a najmä na verejnom zasadnutí\n23. marca 2011 bolo zloženie senátu vymedzené prísediacimi\nA\n\nM\n\naV\n\nZ\n\nK\n\nH\n\n,\n\n, pričom nie je možné zistiť, ktorými konkrétne,\n2\n\npretože sú traja, čo znamená, že okresný súd rozhodoval v štvorčlennom zložení senátu,\nčo zákon nedovoľuje. V zápisniciach z príslušných konaní pred súdom sa nenachádza údaj\no prítomnosti náhradného sudcu a tento nie je ani identifikovaný.\nOd prvého hlavného pojednávania (25. mája 2011) už okresný súd konal v inom\nzložení senátu, keďže prísediacimi boli M\nM\n\nM\n\nM\n\n,A\n\nM\n\naV\n\nZ\n\n.\n\nvšak vo veci nebol zákonným sudcom, pretože zákonní sudcovia boli určení\n\nuž skôr pri ponechaní sťažovateľa vo väzbe (25. februára 2011) a následne na verejnom\nzasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby (23. marca 2011). Navyše okresný súd opäť\nrozhodoval v štvorčlennom zložení senátu, čo zákon nedovoľuje. Rovnako uznesenia\nokresného súdu sp. zn. 2 T 76/2013 z 30. januára 2013, 29. novembra 2013, 5. marca 2014\na všetky ďalšie deklarujú rozhodovanie štvorčlenným senátom zloženým z predsedníčky\nsenátu a prísediacich A\n\nM\n\n,V\n\nZ\n\naM\n\nM\n\n. Tieto osoby\n\nsú navyše uvádzané v zmenenom poradí oproti poradiu uvedenému v zápisnici z hlavného\npojednávania z 25. mája 2011 a všetkých ďalších, kde sa ako prvý uvádza M\n\nM\n\n,\n\nčo celkom znejasňuje spôsob rozhodovania súdu.\n5.2 Podľa názoru sťažovateľa súd nemôže vymeniť sudcov v senáte, keďže títo sa\nstali zákonnými sudcami už pri prvom rozhodovaní po podaní obžaloby a pri predbežnom\nprejednaní obžaloby v senáte. To sa vzťahuje aj na náhradného sudcu (náhradného\nprísediaceho). Pri prvom rozhodovaní po podaní obžaloby nejde totiž o rozhodovanie\nv prípravnom konaní, a preto aj prísediaci už majú nepochybne možnosť (pri predbežnom\nprejednaní obžaloby aj povinnosť) vyjadriť sa v rámci senátu po oboznámení sa so spisom\na s obžalobou aj k samotnej podstate obžaloby. Nepochybne teda už môžu prezentovať\naj svoj predbežný názor na vec v senáte pred ostatnými členmi senátu. Predseda senátu\npreto nemôže mať možnosť ovplyvniť budúce rozhodnutie tým, že niektorého člena senátu\nv ďalšom konaní vymení.\n5.3 Sťažovateľ ďalej namieta, že ak predsedníčka senátu postupovala v danej veci\npodľa § 246 ods. 2 Trestného poriadku a určovala náhradného sudcu, tento sa nesmie\nzúčastňovať hlasovania v senáte. Pritom z uznesení prijatých okresným súdom možno\ndôvodne predpokladať, že sa rozhodovania a hlasovania zúčastňoval aj takýto náhradný\nsudca. Nie je možné dospieť k opačnému názoru, keďže pozícia náhradného sudcu nie je\n3\n\nv zápisniciach identifikovaná. Nie je vôbec jasné, kto bol náhradným sudcom a ak ním bol\nniekto z prísediacich, ako je možné, že na hlavnom pojednávaní konanom 25. mája 2011 sa\nobjavuje ďalší prísediaci M\n\nM\n\n, ktorý sa zúčastňuje ďalšieho konania\n\npred okresným súdom a rozhoduje v štvorčlennom zložení senátu, hoci tohto sudcu neurčil\nako náhradného sudcu opatrením predseda okresného súdu na základe žiadosti predsedníčky\nsenátu. Keďže aj prísediaci má s poukazom na § 246 ods. 2 Trestného poriadku postavenie\nčlena senátu, ak by prísediaci M\n\nM\n\nbol naozaj náhradným prísediacim, nemohol\n\nbyť zákonným sudcom, z čoho vyplýva, že celý senát bol nezákonne zložený. Znamená to,\nže aj v prípade, ak by sa z pôvodne určeného senátu pri prvom rozhodovaní po podaní\nobžaloby nemohol niekto zo sudcov a prísediacich zúčastňovať ďalšieho konania, nemôže\nsa stať namiesto neho počas už prebiehajúceho konania pred súdom niekto iný zákonným,\nhoci aj náhradným sudcom alebo prísediacim určeným pôvodne na základe opatrenia\npredsedu okresného súdu sp. zn. Spr 247/2011 z 25. februára 2011. Ak by tu vznikla takáto\nsituácia (pôvodný náhradný prísediaci by sa nemohol ďalej konania zúčastňovať), nie je\nmožné ho v ľubovoľnom štádiu trestného konania jednoducho vymeniť. Keďže v danej veci\nsa tak stalo, obstojí záver, že okresný súd rozhodoval v nezákonnom zložení senátu.\n5.4 Sťažovateľ navyše upozorňuje, že prísediaca\nfunkcie prísediacej podaním z 23. mája 2011 a M\n\nM\n\nK\n\nH\n\nsa vzdala\n\nsa ako člen senátu prvýkrát\n\nobjavuje pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní 25. mája 2011, pričom vôbec nie je jasné\na určiteľné, na základe akého opatrenia predsedu okresného súdu sa M\n\nM\n\nstal\n\nnáhradným prísediacim. Opatrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 247/2011\nz 25. februára 2011 sa mohlo vzťahovať len na niekoho z pôvodných prísediacich\n(\n\nK\n\nH\n\n,A\n\nM\n\naV\n\nZ\n\n), čo v tomto opatrení malo byť\n\njednoznačne určené.\n5.5 Podľa sťažovateľa treba tiež zdôrazniť, že až v písomnom vyhotovení rozsudku\nokresného súdu sp. zn. 2 T 76/2013 z 29. novembra 2013 sa objavuje trojčlenný senát, čo\ncelú situáciu ešte viac znejasňuje, pretože to nekorešponduje s dovtedajším rozhodovaním\nokresného súdu.\n\n4\n\n5.6 Sťažovateľ ďalej dodáva, že predmetom sťažnosti nie je námietka proti tomu, že\nprísediaci boli vybratí z viacerých osôb vymenovaných v rozvrhu práce, lebo v tomto smere\nnemožno okresnému súdu skutočne nič vytknúť. Sťažovateľ však okresnému súdu vytýka,\nže svojím postupom znemožnil transparentné určenie osôb, ktoré v úlohe prísediacich v jeho\nprípade skutočne rozhodovali. Stalo sa tak až v takej miere, že rozhodnutie okresného súdu\nnezodpovedá\n\nzákladným požiadavkám kladeným na\n\nspravodlivé\n\nsúdne\n\nkonanie\n\na spočívajúcim v transparentnosti výberu členov senátu, teda v určení, kto je kto.\nUž na začiatku boli vybratí traja prísediaci bez toho, aby bolo možné nepochybne zistiť,\nktorí sú prísediaci a ktorý je náhradný prísediaci, čím sa znemožnilo určiť, kto tvoril\nzákonný senát a podľa akých pravidiel bol vybratý. Zjednodušene vyjadrené nie je možné\nurobiť záver, že vo veci rozhodoval senát v zákonnom zložení, pretože aj keď boli prísediaci\nvybratí z menného zoznamu obsiahnutého v rozvrhu práce, nie je zrejmé, kto z nich\nv jednotlivých\n\nštádiách\n\ntrestného\n\nkonania\n\nrozhodoval,\n\na navyše\n\nv jednotlivých\n\nrozhodnutiach je podľa ich záhlavia deklarované, že rozhodovali všetci štyria prísediaci.\nTieto pochybnosti nie je možné odstrániť stanoviskom súdu, pretože tieto rozhodnutia\nexistujú, stali sa právoplatnými a vykonateľnými, nemožno ich spätne meniť vyjadrením\nsúdu, teda spôsobom, ktorý je mimo rámec ustanovení Trestného poriadku. Navyše je\ndôležité, že postavenie člena senátu má aj náhradný sudca, ktorým ak by aj bol M\nM\n\n, nemohol ním byť, pretože pri prvých úkonoch okresného súdu v tejto veci členom\n\nsenátu nebol (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 23/2013).\n6. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 6 Tdo 13/2018 zo dňa 24.10.2018\nporušil ústavné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, článku 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nčlánku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\nsťažovateľa na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6 Tdo 13/2018 zo dňa\n24.10.2018 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“\n6.1 Napokon sťažovateľ uvádza, že požaduje náhradu trov konania v celkovej výške\n363,79 €.\n5\n\nII.\n7. Z opatrenia č. 2 predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 247/2011 z 25. februára 2011\nvyplýva, že na základe žiadosti predsedníčky senátu\n\nurčuje podľa\n\n§ 246 ods. 1 a 2 Trestného poriadku vo veci obžalovaného Bystríka Šuhajdu a spol.\npre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 a 2 písm. b), ods. 4\npísm. a) Trestného zákona, ktorá je vedená okresným súdom pod sp. zn. 2 T 16/2011,\njedného náhradného prísediaceho na celé konanie v predmetnej veci.\n8. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí okresného súdu č. k. 2 T 16/2011-3129\nz 23. marca 2011 vyplýva, že predmetom verejného zasadnutia bolo predbežné prejednanie\nobžaloby\n\nproti\n\nobvinenému\n\na spol.\n\n(vrátane\n\nsťažovateľa).\n\nNa verejnom zasadnutí boli inter alia prítomní predsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová\na prísediace\n\n.K\n\nH\n\n,A\n\nM\n\naV\n\nZ\n\n. Verejné zasadnutie\n\nbolo odročené bez meritórneho prejednania veci, a to pre neprítomnosť\n\n.\n\n9. Zo zápisnice o neverejnom zasadnutí okresného súdu č. k. 2 T 16/2011-3230\nz 29. apríla 2011, ktorého predmetom bolo rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby, vyplýva, že prítomní boli inter alia predsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová\na prísediace A\n\nM\n\n,V\n\nZ\n\na\n\nK\n\nH\n\n. Žiadosť sťažovateľa\n\no prepustenie z väzby bola zamietnutá.\n10. Zo zápisnice okresného súdu o hlavnom pojednávaní č. k. 2 T 16/2011-3285\nz 25. mája 2011 vyplýva, že boli prítomní inter alia predsedníčka senátu JUDr. Mária\nOndrejová a prísediaci M\n\nM\n\n, A\n\nM\n\npojednávanie bolo odročené pre neprítomnosť\n\naV\n\nZ\n\n. Hlavné\n\n.\n\n11. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 2 T 16/2011 z 30. januára 2013 vyplýva, že\nním bola predĺžená celková lehota väzby sťažovateľa o 9 mesiacov, teda do 20. decembra\n2013. Zo záhlavia uznesenia je zistiteľné, že senát okresného súdu rozhodoval v zložení:\npredsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová a prísediaci A\naM\n\nM\n\n.\n\n6\n\nM\n\n,V\n\nZ\n\n12. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní okresného súdu č. k. 2 T 76/2013-6692\nz 29. novembra 2013 vyplýva, že prítomní boli inter alia predsedníčka senátu JUDr. Mária\nOndrejová a prísediaci M\n\nM\n\n, A\n\nM\n\naV\n\nZ\n\n. Na tomto\n\nhlavnom pojednávaní došlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku.\n13. Zo záhlavia písomného vyhotovenia odsudzujúceho rozsudku okresného súdu\nsp. zn. 2 T 76/2013 z 29. novembra 2013 vyplýva, že okresný súd rozhodoval v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej a z prísediacich A\naV\n\nZ\n\nM\n\n.\n\n14. Zo záhlavia uznesenia okresného súdu sp. zn. 2 T 76/2013 z 29. novembra 2013\nvyplýva, že okresný súd rozhodoval v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie\nOndrejovej a z prísediacich A\n\nM\n\n, V\n\nZ\n\naM\n\nM\n\n.\n\nPredmetom rozhodovania bolo ustálenie, že do plynutia lehôt väzby podľa § 76 ods. 6\na § 76a Trestného poriadku sa sťažovateľovi nezapočítava doba od 12. júla 2013\ndo 6. augusta 2013, počas ktorej sa nemohol zúčastniť na úkonoch trestného konania.\n15. Zo záhlavia uznesenia okresného súdu č. k. 2 T 76/2013-6861 z 5. marca 2014\nvyplýva, že senát rozhodoval v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová\na prísediaci A\n\nM\n\n,V\n\nZ\n\naM\n\nM\n\n. Predmetom rozhodovania\n\nbola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby.\n16. Z uznesenia krajského súdu č. k. 1 To 27/2014-7119 z 1. októbra 2014 vyplýva,\nže ním bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn.\n2 T 76/2013 z 29. novembra 2013 ako nedôvodné.\nPodľa\n\nkonštatovania\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsťažovateľ\n\nv doplnení\n\nodvolania\n\nprostredníctvom obhajcu (totožného s jeho právnym zástupcom v konaní vedenom\nústavným súdom, pozn.) namietal nezákonné zloženie senátu, resp. neidentifikovanie\nnáhradného sudcu v zápisniciach.\nPodľa názoru krajského súdu námietky týkajúce sa zloženia senátu okresného súdu\nnie sú dôvodné, senát konal v zložení: JUDr. Mária Ondrejová ako predsedníčka senátu\naA\n\nM\n\naV\n\nZ\n\nako prísediace, pričom všetky tieto osoby sa zúčastnili\n7\n\nna prejednaní a rozhodovaní veci od jej nápadu až do rozhodnutia. Pokiaľ sa trestného\nstíhania zúčastnil náhradný sudca, tak v tomto smere bolo postupované v zmysle § 246\nTrestného poriadku a krajský súd nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by bolo možné\npovažovať za nesprávnosť či nezákonnosť. Za také v žiadnom prípade nemožno považovať\nnámietky sťažovateľa o nutnosti identifikovania prísediaceho v zápisnici ako náhradného\nsudcu, pretože takáto požiadavka nemá právny základ.\n17. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 13/2018 z 24. októbra 2018 vyplýva,\nže ním podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa\nproti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 1 To 27/2014 z 1. októbra 2014.\nPodľa konštatovania najvyššieho súdu sťažovateľ v podanom dovolaní argumentoval\ntým, že okresný súd konal v nezákonnom zložení senátu, keďže tento bol štvorčlenný, čo je\nv rozpore so zákonom. Zároveň namietal výmenu prísediaceho, keďže zo zápisníc\nz jednotlivých hlavných pojednávaní je zrejmé, že sa zloženie senátu počas súdneho\nkonania menilo, o čom svedčia neidentické mená prísediacich uvedené v týchto\nzápisniciach.\nPodľa názoru najvyššieho súdu okresný súd rozhodol v zákonnom zložení a v súlade\ns rozvrhom práce. Vzhľadom na skutkovú a z toho vyplývajúcu časovú náročnosť\nprejednávanej trestnej veci postupovala predsedníčka senátu v súlade s § 246 ods. 1 a 2\nTrestného poriadku a hlavné pojednávania vykonávala aj za účasti náhradného člena senátu.\nUplatnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (dovolanie\nmožno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení) by bol naplnený napríklad vtedy,\nak by namiesto senátu rozhodol samosudca alebo senát by rozhodol v neúplnom zložení,\nprípadne ak by napríklad prísediacemu uplynulo funkčné obdobie, k čomu však v danom\nprípade nedošlo.\nIII.\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n20. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\n21. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n22. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\n\n9\n\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n23. Sťažovateľ namieta, že okresný súd nekonal a nerozhodol v zákonnom zložení\nsenátu.\n\nZ viacerých\n\nzápisníc\n\na rozhodnutí\n\nje\n\nzrejmé,\n\nže\n\nkonali\n\na rozhodovali\n\npopri predsedníčke senátu traja prísediaci, teda konal a rozhodol štvorčlenný senát, čo je\nneprípustné. Hoci predseda okresného súdu na žiadosť predsedníčky senátu určil pre celé\nkonanie jedného náhradného prísediaceho, sťažovateľovi nie je známe, ktorý z prísediacich\nmal byť náhradným prísediacim. Navyše v priebehu konania prestala byť členkou senátu\nK\n\nH\n\na členom senátu sa stal M\n\npovažuje sťažovateľ za nezákonnú. Ak\n\nK\n\nM\n\n. Túto zmenu v zložení senátu\n\nH\n\n, resp. M\n\nM\n\nmali\n\nbyť náhradnými prísediacimi, potom nie je jasné, na akom právnom základe sa stal M\nM\n\nnáhradným prísediacim, pretože absentuje príslušné opatrenie predsedu okresného\n\nsúdu (jeho existujúce opatrenie sa mohlo vzťahovať len na prvé určenie náhradného\nprísediaceho).\n24. Podľa § 246 ods. 1 Trestného poriadku ak možno dôvodne predpokladať, že\nhlavné pojednávanie bude trvať dlhší čas alebo ak sa navrhuje výsluch agenta, ohrozeného\nsvedka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a ak sa počíta\ns využitím technických zariadení na prenos zvuku a obrazu, zariadi predseda súdu na návrh\npredsedu senátu, aby sa na hlavnom pojednávaní zúčastnili jeden alebo dvaja náhradní\nsudcovia alebo prísediaci.\nPodľa § 246 ods. 2 Trestného poriadku náhradný sudca alebo prísediaci má\npostavenie člena senátu. Hlasovania sa však zúčastní len v tom prípade, ak do konania\nnastúpil namiesto sudcu alebo prísediaceho, ktorému v ďalšej účasti na hlavnom\n10\n\npojednávaní zabránila nejaká prekážka. Sudca alebo prísediaci, za ktorého nastúpil\nnáhradný sudca alebo prísediaci, sa hlavného pojednávania už ďalej nezúčastňuje.\nPodľa § 277 ods. 5 tretej vety Trestného poriadku ak došlo k zmene samosudcu alebo\nsa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí,\nak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí.\n25. Zo skutkového hľadiska treba prisvedčiť sťažovateľovi, že z viacerých listinných\ndôkazov, ktoré ústavnému súdu predložil, nie je na prvý pohľad zistiteľné, či niektorý\nz troch prísediacich členov senátu okresného súdu bol v postavení náhradného prísediaceho\na ak áno, ktorý z nich to bol. Zo súdnych zápisníc, ale ani zo záhlavia niektorých rozhodnutí\nsenátu uvedené údaje nevyplývajú.\n26. Napriek uvedenému konštatovaniu pri podrobnej analýze predložených listinných\ndôkazov je možné ustáliť, že náhradnými prísediacimi boli\n\nK\n\n(do 23. mája 2011, keď sa funkcie prísediacej vzdala) a M\n\n, ktorý bol prvýkrát\n\nM\n\nH\n\nuvedený ako prísediaci v zápisnici o hlavnom pojednávaní okresného súdu z 25. mája 2011,\npričom\n\nK\n\nH\n\npo 23. máji 2011 už ako prísediaca nikde uvedená nie je.\n\nTomuto záveru jednoznačne nasvedčuje aj záhlavie písomného vyhotovenia rozsudku\nokresného súdu sp. zn. 1 T 76/2013 z 29. novembra 2013, z ktorého vyplýva, že senát bol\nzložený z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej a z prísediacich A\naV\n\nZ\n\nM\n\n. To isté sa konštatuje aj v odôvodnení uznesenia krajského súdu č. k.\n\n1 To 27/2014-7119 z 1. októbra 2014.\nZároveň možno na základe uvedených zistení konštatovať aj to, že hoci\nH\n\n, resp. M\n\nM\n\nK\n\nsú v niektorých zápisniciach, resp. uzneseniach uvedení ako\n\nprísediaci, nijako to neznamená, že sa zúčastnili aj rozhodovania (hlasovania), ako to tvrdí\nsťažovateľ.\n27. Z § 170 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že porady o hlasovaní so súhlasom\npredsedu senátu sa môže zúčastniť aj náhradný prísediaci, ktorý však nehlasuje. Podľa § 61\nods. 3 Trestného poriadku obálku so zápisnicou o hlasovaní smie otvoriť len predseda\nsenátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu\nnajvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní, ako aj sudca poverený vyhotovením\n\n11\n\nrozsudku. Ak bol sťažovateľ toho názoru, že niektorého hlasovania sa v rozpore\nso zákonom zúčastnil aj náhradný prísediaci, resp. že hlasovali namiesto dvoch prísediacich\ntraja prísediaci, mohol túto skutočnosť v odvolacom konaní namietať s tým, aby predseda\nodvolacieho senátu využil právo otvoriť obálku so zápisnicou o hlasovaní a nahliadnutím\ndo nej zistiť opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť takejto námietky. Rovnakú požiadavku\nmohol uplatniť aj v dovolacom konaní, avšak ani jednu z týchto možností nevyužil.\n28. Z pohľadu ústavného súdu sa ďalej javí ako významné, že k zmene v osobe\nnáhradného prísediaceho došlo síce po podaní obžaloby, ale ešte pred prvým hlavným\npojednávaním okresného súdu, ktoré sa konalo 25. mája 2011. Od tohto momentu už\nk žiadnej zmene v zložení senátu (ani podľa tvrdení sťažovateľa) nedošlo.\n29. Z už citovaného § 277 ods. 5 tretej vety Trestného poriadku možno vyvodiť, že\nzmena v zložení senátu má v zásade za následok potrebu vykonať hlavné pojednávanie\nznova, teda zopakovať (nanovo vykonať) raz už vykonané dôkazy, a to s tým zrejmým\ncieľom, aby všetci členovia senátu mohli byť pri vykonávaní dokazovania osobne prítomní.\nZnamená to zároveň, že zmena v zložení senátu, ku ktorej dôjde v čase medzi podaním\nobžaloby a prvým hlavným pojednávaním, nemá za následok potrebu znova vykonávať\ndokazovanie, keďže sa v tomto štádiu konania dokazovanie pred súdom spravidla ešte\nvôbec nezačalo.\n30. Za daných konkrétnych okolností ústavný súd nepovažuje za potrebné riešiť\notázku, či určenie druhého náhradného prísediaceho M\n\nM\n\nbolo alebo nebolo\n\nrealizované zákonným spôsobom. Ako rozhodujúce sa totiž javí, že náhradný prísediaci\nv priebehu konania nenastúpil na miesto prísediaceho, ktorému v ďalšej účasti na hlavnom\npojednávaní zabránila nejaká prekážka (§ 246 ods. 2 Trestného poriadku). Inými slovami,\nzákonnosť nominovania náhradného prísediaceho M\n\nM\n\nby mohla mať\n\nústavnoprávnu relevanciu z hľadiska základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy iba vtedy, keby tento náhradný prísediaci nastúpil na miesto niektorého\nprísediaceho a zúčastnil by sa hlasovania.\n\n12\n\n31. Na základe uvedených záverov možno konštatovať, že uznesenie najvyššieho\nsúdu sa javí v podstate ako vecne správne, nemožno ho považovať za arbitrárne, ale ani\nza zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľ má na vec iný názor, sama osebe\nbez ďalšieho nezakladá porušenie jeho označených práv.\n32. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. februára 2019\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "sudca-prísediaci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}