{"guid": "ussr:324674b1-a55d-48f9-b6e5-a8be8244f1b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.49.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 49/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 49/2019 z 6. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. februára 2019, sp. zn. II. ÚS 49/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.49.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-02-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-2", "nazov": "čl. 7 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/324674b1-a55d-48f9-b6e5-a8be8244f1b5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.49.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.49.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.49.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 49/2019-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 46 T 221/2016417 z 28. júna 2017, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 To 99/2017\nz 11. januára 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Tdo 43/2018 z 26. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\nprostredníctvom poštovej prepravy 16. novembra 2018 doručená sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu\nBratislava III č. k. 46 T 221/2016-417 z 28. júna 2017 (ďalej len „rozsudok okresného\nsúdu“), rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 To 99/2017 z 11. januára 2018\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tdo 43/2018 z 26. septembra 2018 (ďalej len „uznesenie\nnajvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom okresného súdu uznaná\nza vinnú zo spáchania zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa\n§ 237 ods. 1 a 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v súbehu so zločinom skresľovania údajov\nhospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) Trestného\nzákona.\n3. Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol\nKrajský súd v Bratislave svojím rozsudkom tak, že sťažovateľku uznal vinnou zo spáchania\nzločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 3 písm. a)\nTrestného zákona. Krajský súd v Bratislave sa tak nestotožnil s argumentáciou\nsťažovateľky, podľa ktorej najmä (i) výrok o vine, skutková veta a vykonané dokazovanie\nnekorešpondujú so skutkovou podstatu trestného činu, (ii) výrok o vine je založený\nna zmätočnom a logicky si odporujúcom odôvodnení vo vzťahu ku skutkovej podstate\ntrestného činu, (iii) rozsudok okresného súdu trpí nepreskúmateľnosťou vo vzťahu\nk preukázaniu\n\nsubjektívnej\n\nstránky\n\ntrestného\n\nčinu,\n\n(iv)\n\nvýška\n\nškody\n\nnie\n\nje\n\nobjektivizovateľná a preskúmateľná, keďže vychádzala výlučne z tvrdení poškodeného.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie. V dovolaní\nsťažovateľka okrem iného uviedla: „V tejto súvislosti sťažovateľka v rámci dovolania\nopätovne poukazovala na skutočnosť, že povinnosť opatrovať alebo spravovať majetok...\nnebola vyslovene vymedzená ako v pracovnej zmluve, tak ani v jej dodatku.\n\n2\n\nZ hmotnoprávnej stránky, aj z gramatického výkladu ust. § 237 ods. 1 vyplýva, že\npredmetného trestného činu sa dopustí ten, kto vo sfére záväzkového práva poruší\npovinnosť zo zmluvy opatrovať alebo spravovať majetok, a teda aj racionálny a\npredvídateľný výklad predmetného ustanovenia TZ vyžaduje k naplneniu skutkovej podstaty\ntrestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku predchádzajúce\nuzatvorenie zmluvy, v ktorej je povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok bez\npochybnosti uvedená. Konštatovanie Krajského súdu v Bratislave, že predmetný záväzok\nvyplýval z obsahu pracovnej zmluvy však vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty\ntrestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku neobstojí. Čo sa týka\nnakladania s majetkom sťažovateľka zdôrazňovala, že nakladanie s majetkom poškodeného\nnie je totožné so zmluvne prevzatou hlavnou povinnosťou starostlivosti o zabezpečenie\nzáujmov poškodeného a zároveň nebolo vôbec preukázané, že by obžalovaná v zmysle jej\npracovného zaradenia bola poverená uzatváraním právnych úkonov vo vzťahu k majetku\npoškodeného... Okresný ako aj Krajský súd v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho\nsúdu SR (R 28/1992 a R 3/1995) uznal obžalovanú vinnou zo spáchania trestného činu\nporušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku napriek tomu, že v odôvodnení\nrozsudku nie je nijako vysvetlené a dokazovaním nebolo ani preukázané, že by obžalovaná\nna základe konkrétnej zmluvy prevzala vyčísliteľný majetok poškodeného (porov. R 3/1995)\nani vyslovene povinnosť starostlivosti o majetok a ani že by bola uzatvorená zmluva\ns obžalovanou, podľa ktorej by bola obžalovanou prevzatá hlavná povinnosť starostlivosti\no majetok poškodeného (porov. R 28/1992).“\n5. O dovolaní sťažovateľky rozhodol najvyšší súd svojím uznesením tak, že ho\nodmietol.\n6. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Záverom požadujem, aby Ústavný súd SR svojím rozhodnutím vyslovil, že\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 46T/221/2016-417 zo dňa 28.06.2017,\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/99/2017 zo dňa 11.01.2018 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/43/2018 zo dňa 26.09.2018 boli\nporušené základné práva a slobody a to podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 49 Ústavy SR,\n\n3\n\nčl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 2 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd\nsťažovateľky\n\n,\n\na následne zrušil rozsudok Okresného\n\nsúdu Bratislava III č.k 46T/221/2016-417 zo dňa 28.06.2017, rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 4To/99/2017 zo dňa 11.01.2018 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 3Tdo/43/2018 zo dňa 26.09.2018 a prikázal Okresnému súdu Bratislava III, aby vec\nznovu prejednal a rozhodol.\n2. Zároveň navrhujem, aby po vyslovení porušenia práv(a) sťažovateľky Ústavný súd\nSR priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5000 eur.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd zároveň vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov,\nnie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nIV. ÚS 339/2013). Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa\nčl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Kompetencie ústavného\nsúdu preto nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa ani\nna skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu\nmusí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,\nže v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.\nodopretiu základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).\n9. V nadväznosti na to ústavný súd uvádza, že v zásade nie je oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na aplikácii právnych predpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\n\n4\n\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96,\nIII. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(II. ÚS 58/98, I. ÚS 13/00, II. ÚS 5/00).\n10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n11. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie (napr.\nI. ÚS 140/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\n\n5\n\n12. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký\ntrest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n16. Podľa čl. 7 ods. 2 dohovoru tento článok nebráni súdeniu a potrestaniu osoby\nza konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa\nvšeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi.\nK porušeniu sťažovateľkou označených práv rozsudkom okresného súdu\na rozsudkom krajského súdu\n17. Z čl. 127 ods. 1 ústavy je zrejmé, že právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Subsidiarita\nprávomoci ústavného súdu znamená, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo\nslobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným\norgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Na základe už\n\n6\n\nuvedeného je zrejmé, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha\nústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo\nslobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu\n(mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd\nsťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická\nosoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa\nnamieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 36/96). Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka využila svoje\nprávo podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť\nKrajský súd v Bratislave, a dovolanie proti rozsudku krajského súdu, o ktorom bol\noprávnený rozhodovať najvyšší súd. Z toho vyplýva, že sťažovateľka využila účinné právne\nprostriedky na ochranu svojich základných práv, a teda právomoc ústavného súdu je v tomto\nprípade vylúčená, a preto sťažnosť proti rozsudku okresného súdu a proti rozsudku\nkrajského súdu odmietol pre nedostatok právomoci.\nK porušeniu sťažovateľkou označených práv uznesením najvyššieho súdu\n18. Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka namieta\nporušenie svojich práv aj uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo odmietnuté jej\ndovolanie proti rozsudku krajského súdu, pretože dovolací súd podľa § 382 písm. c) zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) zistil, že sťažovateľkou uplatnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c),\ng) a a) Trestného poriadku neboli splnené.\n19. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sústredil\nna posúdenie otázky, či možno považovať postup najvyššieho súdu za ústavne udržateľný\na akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľka proti nemu uplatnila. Na tomto\nzáklade ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi uznesením\nnajvyššieho súdu, resp. jeho postupom a obsahom sťažovateľkou označených článkov\nústavy a dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\n\n7\n\n20. Ústavný súd poukazuje na pomerne komplexné a vyčerpávajúce odôvodnenie\nuznesenia najvyššieho súdu. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku najvyšší súd uviedol: „Dovolací súd skúmal najskôr naplnenie\ndovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t. j.\nči zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu... Obvinená v podanom dovolaní\nnamietala, že jej nebolo doručené vyjadrenie poškodeného k odvolaniu obvinenej a túto\nskutočnosť sa obvinená dozvedela až na verejnom zasadnutí... Nedoručenie vyjadrenia\npoškodeného obvinenej je možné považovať za chybu, nemožno ju však považovať za chybu\npodstatnú. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenie procesnej\nstrany k odvolaniam druhej procesnej strany by malo byť predložené odvolateľovi vtedy,\npokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie. Iný pohľad na realizáciu\npráva účastníka oboznámiť sa s vyjadreniami procesnej protistrany by mohol v praxi\nznamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa. Takýto\npohľad by mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu. Samotné nedoručenie\ntakéhoto vyjadrenia akokoľvek súvisiaceho s dôkazom, ku ktorému sa má možnosť obvinená\nnásledne vyjadriť a vniesť voči nemu všetky (akékoľvek výhrady), nemožno považovať za\nprávne významnú udalosť z pohľadu ústavnej ochrany základného práva na obhajobu. V\nposudzovanej veci síce zo strany Okresného súdu Bratislava III došlo k chybe, keď\nvyjadrenie poškodeného nedoručil procesným stranám, ale na verejnom zasadnutí\nkrajského súdu, konaného 11. januára 2018 boli procesné strany, a to obvinená, jej\nobhajkyňa, prokurátor, splnomocnená zástupkyňa poškodeného prítomní. Predseda senátu\nna základe spisov podal správu o stave veci. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí nevyplýva,\nže by niektorá zo strán túto skutočnosť namietala. V rámci konečných návrhov obhajkyňa\nobvinenej poukázala iba na nenaplnenie objektívnej a subjektívnej stránky trestného činu a\nžiadala pre obvinenú oslobodenie spod obžaloby.“\n21. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku najvyšší súd podotkol, že sťažovateľka v dovolaní nezákonné vykonanie dôkazov\nnijako bližšie nešpecifikovala ani neoznačila.\n\n8\n\n22. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\nnajvyšší súd uviedol: „... nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté\nrozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne\nhodnotenie dôkazov. Skutkový stav môže najvyšší súd hodnotiť len z toho hľadiska, či skutok\nalebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené tzn., či boli správne\nkvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva... Najvyšší súd dospel\nk záveru, že okresný a krajský súd konali vo veci obvinenej\nv medziach svojej právomoci a príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci\ninterpretovali a aplikovali správne. Ich úvahy vychádzali z konkrétnych faktov, sú logické,\na preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.“\n23. V závere ústavný súd poukazuje aj na to, že najvyšší súd skúmal, či došlo\nk naplneniu formálnych a materiálnych znakov skutkovej podstaty zločinu porušovania\npovinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona,\npričom konštatoval: „Nemožno prehliadnuť, že čin spáchaný obvinenou tak, ako ho súd\nprvého a druhého stupňa zistil, sa jednoznačne nepohyboval len v rovine civilných vzťahov,\nale dostal sa už do oblasti trestnoprávnej regulácie. Podstatné je, že obvinená konala\nspôsobom a za podmienok stanovených trestným zákonom tak, aby skutok ktorý spáchala,\nmohol byť posúdený ako trestný čin, za ktorý možno uložiť trest. Najvyšší súd konštatuje, že\nv posudzovanej veci skutková veta, tak ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky\ntrestného činu, z ktorého bola obvinená\n\nprávoplatne uznaná za\n\nvinnú a jej konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami\nhmotného práva.“\n24. Podľa názoru ústavného súdu závery najvyššieho súdu nemožno považovať\nza svojvoľné, predčasné, arbitrárne, resp. za také, ktoré by odporovali podstate a zmyslu\naplikovaných právnych noriem. Skutočnosť, že najvyšší súd sa nestotožnil s názorom\nsťažovateľky vyjadreným v dovolaní a vyslovil právny názor, s ktorým sťažovateľka\nnesúhlasí, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jej práv a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným už ani preto, lebo\nústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov všeobecného súdu. Ingerencia\n\n9\n\nústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade\njeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby\nústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktoré sú „pánmi\nzákonov“, právny názor najvyššieho súdu by mohol nahradiť iba v prípade, ak by ten bol\nsvojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (napr. I. ÚS 2/06). Vo vzťahu k najvyššiemu súdu preto odmietol sťažnosť\nako zjavne neopodstatnenú.\n25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite sťažnosti,\nrozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva\nalebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. februára 2019\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "majetok-súkromný", "poškodený", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:bdb41f4c-efb5-4459-8bf3-700e3f87cda8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/06 z 11. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdb41f4c-efb5-4459-8bf3-700e3f87cda8"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "499f6c27-4f10-4c9d-bba0-a8c29be06d1d:209d5748-9da1-4018-9c10-a7fa37e55820", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1316010886.1", "spisova_znacka": "4To/99/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/99/2017 z 10. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1316010886.1"}], "citovane_v": []}