{"guid": "ussr:7d2bff15-79ae-4d1f-a18c-3e3e551dae78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.563.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 563/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2018 z 28. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 563/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.563.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7d2bff15-79ae-4d1f-a18c-3e3e551dae78", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.563.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.563.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.563.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 563/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra\n2018 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej hosťujúcim euroadvokátom Mgr. Karlom Belatkom, advokátska kancelária,\nŽižkova 12, Jihlava, Česká republika (spolupracujúci advokát JUDr. Ján Havlát, advokátska\nkancelária, Rudnayovo námestie 1, Bratislava – adresa na príjem pošty), vo veci\nnamietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\npostupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S 130/2008 a jeho\nuznesením z 28. augusta 2017, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sžk 9/2018 a jeho uznesením z 28. júna 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. septembra 2018 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci\n\nnamietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 11 S 130/2008 a jeho uznesením z 28. augusta 2017, ako aj postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod\n\nsp. zn. 8 Sžk 9/2018 a jeho uznesením z 28. júna 2018. Sťažnosť bola odovzdaná\nna poštovú prepravu 25. septembra 2018.\n2. Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že nesvojprávny\n,\n\n(ďalej len „pôvodný žalobca“), zastúpený opatrovníkom, podal\n\nKrajskému súdu v Bratislave žalobu požadujúcu, aby súd uložil žalovanej Slovenskej\ninšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava (ďalej len\n„žalovaná“) povinnosť doručiť mu rozhodnutie č. 3520/OIPK-814/05-Ve/370630105\nz 27. septembra 2005, ktorým žalovaná vydala spoločnosti\n\n,\n\nintegrované povolenie na vykonávanie činností v prevádzke „Energetika“ na\nv\n\n. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom časti pozemkov, na ktorých sa nachádza\n\nprevádzka, a žalovaná s ním napriek tomu ako s účastníkom konania nekonala, hoci konať\nmala. Zároveň žiadal aj preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia.\nUznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 138/2008-31 z 18. septembra 2008\nbola vyslovená miestna nepríslušnosť na konanie a vec bola postúpená krajskému súdu ako\nsúdu miestne príslušnému.\nKrajský súd uznesením sp. zn. 11 S 130/2008 z 10. februára 2010 uložil žalovanej,\naby opatrovníkovi pôvodného žalobcu doručila požadované rozhodnutie, čo žalovaná\n26. februára 2010 aj realizovala.\nPodaním zo 16. marca 2010 opatrovník pôvodného žalobcu oznámil krajskému súdu,\nže pôvodný žalobca stratil aktívnu legitimáciu, keďže darovacou zmluvou došlo k zmene\nvlastníctva nehnuteľností, ktorých sa konanie týka. Súčasne požiadal, aby sa namiesto\npôvodného žalobcu stala novou žalobkyňou sťažovateľka ako nová vlastníčka\nnehnuteľností, čomu krajský súd aj vyhovel.\nUznesením krajského súdu č. k. 11 S 130/2008-135 z 28. apríla 2010 bolo konanie\npodľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavené, pretože sťažovateľka podala\nproti doručenému rozhodnutiu žalovanej odvolanie a neboli splnené podmienky podľa § 247\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na ďalší postup pred súdom.\n\n2\n\nProti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie a uznesením najvyššieho súdu\nč. k. 8 Sžf 3/2010-146 z 20. januára 2011 bolo uznesenie krajského súdu zrušené a vec mu\nbola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že o zámene účastníka na strane žalobcu nebolo\nrozhodnuté uznesením, hoci v prípade sťažovateľky ide o singulárnu sukcesiu, pri ktorej\nna rozdiel od univerzálnej sukcesie nedochádza k procesnému účastníctvu priamo zo zákona\ntak, ako to vyžaduje § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň najvyšší súd\nuložil krajskému súdu povinnosť odstrániť vadu konania spočívajúcu v nesplnení\npodmienky obligatórneho právneho zastúpenia sťažovateľky.\nKrajský súd v ďalšom vyzval sťažovateľku, aby v stanovenej lehote predložila\nsplnomocnenie pre zvoleného advokáta na zastupovanie v konaní pod následkom zastavenia\nkonania. Sťažovateľka požadovanú plnú moc nepredložila.\nUznesením krajského súdu č. k. 11 S 130/2008-163 z 31. októbra 2013 bolo konanie\nv zmysle § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavené, a to pre absenciu\nprávneho zastúpenia sťažovateľky advokátom. Krajský súd zároveň rozhodol tak, že vstup\nsťažovateľky do konania namiesto pôvodného žalobcu nepripustil.\nNa základe odvolania sťažovateľky ďalším uznesením najvyššieho súdu (spisová\nznačka ktorého z materiálov predložených ústavnému súdu nevyplýva) z 30. novembra\n2016 bolo konštatované, že došlo k úmrtiu pôvodného žalobcu, a tým aj k procesnému\nnástupníctvu po ňom priamo zo zákona (univerzálnej sukcesii), a preto úlohou krajského\nsúdu bude rozhodnúť znova vo veci samej za účasti všetkých účastníkov konania, teda aj\n(ďalej len „žalobca 2“) a\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„žalobca 3“), a až následne bude možné posúdiť existenciu dôvodov na zastavenie konania.\nUznesením krajského súdu č. k. 11 S 130/2008-248 z 28. augusta 2017 bolo konanie\nvo vzťahu k sťažovateľke a žalobcovi 3 zastavené. Podľa názoru krajského súdu ak správnu\nžalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo doručené,\nhoci sa s ním ako s účastníkom malo konať (opomenutý účastník), správny súd overí\ndôvodnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli\nviac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej\n\n3\n\nsprávy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vydané rozhodnutie. Doručením\nuznesenia správneho orgánu sa zo zákona odkladajú účinky rozhodnutia, a to až do\nprávoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak je tento prípustný. V takom\nprípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku\na orgán verejnej správy je povinný o riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.\nPo právoplatnosti uznesenia o uložení povinnosti doručiť rozhodnutie správny súd konanie\nzastaví (§ 179 ods. 1, 3 a 4 Správneho súdneho poriadku). Obdobná právna úprava\nvyplývala aj z § 250b ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku.\nKrajský súd zistil, že rozhodnutie žalovanej bolo opatrovníkovi pôvodného žalobcu\ndoručené listom z 26. februára 2010, pričom v zákonnej lehote bolo proti rozhodnutiu\npodané odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodla rozhodnutím č. 5178-14541/27/2011/Oče\nzo 16. mája 2011. Proti rozhodnutiu žalovanej podala sťažovateľka žalobu podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Konanie o žalobe sa viedlo pod sp. zn.\n11 S 124/2011. Uznesením krajského súdu č. k. 11 S 124/2011-134 z 27. júna 2013 bolo\nkonanie zastavené. Uznesenie sa stalo právoplatným 6. augusta 2013. Z uvedených dôvodov\nbolo treba konanie vo veci sp. zn. 11 S 130/2008 zastaviť. Povinnosť doručiť rozhodnutie\nžalovanej bola splnená, správny orgán potom ďalej konal, došlo k vydaniu druhostupňového\nsprávneho rozhodnutia, na ktoré sa vzťahoval postup podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku v rámci samostatného konania. Vo vzťahu k žalobcovi 2 došlo\nk zastaveniu konania samostatným uznesením, keďže tento nedoložil plnú moc pre\nzvoleného právneho zástupcu.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžk 9/2018 z 28. júna 2018 vyplýva, že ním\nbola zamietnutá kasačná sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu č. k.\n11 S 130/2008-248 z 28. augusta 2017.\nPodľa skutkového konštatovania najvyššieho súdu bolo integrované povolenie\nč. 3520/OIPK-814/05-Ve/370630105 z 27. septembra 2005 novým rozhodnutím č. 707134218/2015/Kri/370630105/ZR z 19. novembra 2015 zrušené bez náhrady.\nPodľa názoru najvyššieho súdu krajský súd postupoval správne, ak po tom, čo\nuznesenie č. k. 11 S 130/2008-104 z 10. februára 2010 nadobudlo právoplatnosť, konanie\n\n4\n\npodľa § 179 ods. 4 Správneho súdneho poriadku zastavil. Ustanovenie § 179 ods. 5\nSprávneho súdneho poriadku vylučuje súdny prieskum doručovaného rozhodnutia, keďže\nproti tomuto je prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Sťažovateľka preto\nmala právo podať odvolanie proti rozhodnutiu, čo aj využila, a o jej odvolaní bolo\nrozhodnuté 16. mája 2011 rozhodnutím č. 5178-14541/27/2011/Oce. Následne vzniklo\nsťažovateľke podľa § 179 ods. 6 Správneho súdneho poriadku právo podrobiť rozhodnutie\no odvolaní súdnemu prieskumu, ktoré aj využila.\n3. Podľa názoru sťažovateľky uznesením krajského súdu č. k. 11 S 130/2008-248\nz 28. augusta 2017 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžk 9/2018 z 28. júna\n2018 došlo k porušeniu jej označených základných práv podľa ústavy.\nSťažovateľka je presvedčená, že krajský súd konanie zastavil preto, že uplynula doba\ndlhšia ako tri roky od vydania rozhodnutia z 27. septembra 2005. Pritom zo spisu vyplýva,\nže žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 27. septembra 2005 bola podaná\npôvodným žalobcom ešte 27. júna 2008. Pôvodný žalobca sa domáhal preskúmania tohto\nrozhodnutia, ktoré bolo v tom čase už právoplatné a podľa ktorého už prebiehala\nnedovolená stavebná a prevádzková činnosť na pozemkoch vo vlastníctve sťažovateľky,\nresp. pôvodného žalobcu. Postup spočívajúci v podaní žaloby bol preto jediným spôsobom,\nako zaistiť ochranu vlastníckeho práva sťažovateľky, resp. pôvodného žalobcu. Krajský súd\nnamiesto toho, aby poskytol sťažovateľke ochranu a napadnuté rozhodnutie preskúmal\n(a to aj za pomoci odkladu účinnosti a vykonateľnosti rozhodnutia), neurobil tak, hoci\nžalobný petit toto výslovne požadoval. Namiesto toho celkom odlišne a v rozpore\ns obsahom žalobného petitu prekvapivo rozhodol o stanovení povinnosti žalovanej zaslať\nrozhodnutie pôvodnému žalobcovi, hoci v tom čase už niekoľko rokov prebiehala masívna\na nezvratná stavebná a hospodárska činnosť iného subjektu bez súhlasu vlastníka. Žaloba\nz 27. júna 2008 bola podaná ešte pred uplynutím trojročnej lehoty od vydania rozhodnutia\nz 27. septembra 2005.\nPodľa sťažovateľky nemožno súhlasiť s názorom krajského súdu, podľa ktorého\npredmet konania vedeného pod sp. zn. 11 S 130/2008 odpadol v dôsledku podania žaloby\nsťažovateľky vedenej pod sp. zn. 11 S 124/2011. Obe konania prebiehali na tom istom\n\n5\n\nkrajskom súde paralelne, čo znamená, že vzhľadom na prekážku litispendencie by malo byť\nzastavené neskoršie konanie vedené pod sp. zn. 11 S 124/2011.\nNa základe uvedených skutočností sa sťažovateľka domnieva, že krajský súd\na najvyšší súd si medzi sebou vec formálne mnoho rokov posielali bez toho, aby sa ňou\nnáležite vecne zaoberali, ale najmä, aby poskytli sťažovateľke ochranu jej vlastníckeho\npráva zasiahnutého rozhodnutím z 27. septembra 2005 vydaným v rozpore so zákonom.\nPostup krajského súdu je obštrukčný, pretože tento iba hľadal formálne dôvody\nna zastavenie konania tak, aby sa nemusel zaoberať preskúmaním zákonnosti rozhodnutia.\nTento obštrukčný postup navyše viedol k predlžovaniu doby, ktorá uplynula od vydania\nrozhodnutia, čo všeobecné súdy využili v odôvodnení svojich uznesení. Takýto postup budí\nu sťažovateľky pocit nedôvery v spravodlivé rozhodovanie súdov.\n4. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Usnesení Nejvyššího soudu Slovenské republiky ze dne 28.6.2018, č.j. 8Sžk/9/2018\na Krajského soudu v Nitře ze dne 28.8.2017, č.j. 11S/130/2008-248 se zrušují a věc se vrací\nk novému projednání a rozhodnutí a současně přiznal stěžovatelce právo na náhradu\nnákladů za řízení před Ústavním soudem SR.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n6\n\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n7. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 20 ods. 1 a 4, ako aj\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy smeruje proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 S 130/2008 a jeho uzneseniu z 28. augusta 2017, nie je daná právomoc ústavného súdu.\nAko to z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti uzneseniu krajského súdu bola prípustná kasačná sťažnosť ako mimoriadny\nopravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky\nmal najvyšší súd v rámci kasačného konania. Tým je zároveň v tejto časti vylúčená\nprávomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že sťažovateľka možnosť podať kasačnú\nsťažnosť aj využila.\n8. Zvyšná časť sťažnosti sa v primárnej rovine javí tak, že nemá všetky náležitosti\npredpísané zákonom.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných\nnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody\nsa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili.\nPodľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nv náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného\nzákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.\n7\n\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nÚstavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to\npripúšťa povaha tohto iného zásahu.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nZ citovaných ustanovení možno vyvodiť, že návrh rozhodnutia ústavného súdu,\nktorého sa sťažovateľka v podanej sťažnosti domáha (petit sťažnosti), musí obsahovať\npredovšetkým výrok o tom, ktorý orgán verejnej moci, ktorým svojím rozhodnutím a aké jej\nkonkrétne označené práva podľa ústavy, Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), resp. medzinárodných zmlúv mal porušiť. V ďalšom výroku môže potom\nsťažovateľka požadovať zrušenie takéhoto rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie\norgánu, rozhodnutie ktorého sa zrušuje.\nZ petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáha iba výroku o zrušení uznesení\nvšeobecných súdov a výroku o vrátení veci na ďalšie konanie. Vzhľadom na už uvedené\nmožno konštatovať, že ústavný súd takým znením výrokov, aké sťažovateľka od neho\npožaduje, rozhodnúť nemôže. Bez výroku o tom, ktorý orgán verejnej moci, ktorým svojím\nrozhodnutím a aké jej konkrétne označené práva podľa ústavy, listiny, resp.\nmedzinárodných zmlúv porušil, nemôže ústavný súd napadnuté uznesenia zrušiť a vec\nvrátiť na ďalšie konanie. Keďže konanie podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (resp. podľa § 49\nzákona o ústavnom súde) je návrhovým konaním, nie je možné, aby ústavný súd sám\nchýbajúcu časť petitu sťažnosti doplnil, a to ani napriek tomu, že zo samotného textu\nsťažnosti sa dajú chýbajúce údaje nepochybne zistiť.\nMožno zhrnúť, že petit sťažnosti nemá všetky zákonné náležitosti, čo zakladá dôvod\nna odmietnutie sťažnosti.\n9. Odhliadnuc od dosiaľ uvedeného, z obsahového hľadiska možno sťažnosť\npovažovať aj za zjavne neopodstatnenú.\n\n8\n\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n11. Hoci piata časť Občianskeho súdneho poriadku (účinná do 30. júna 2016)\nneobsahovala osobitne upravenú žalobu týkajúcu sa prípadu, ak žalobu podá niekto, kto\ntvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, v druhej hlave piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku v rámci rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov ustanovenie § 250b ods. 2 a 3 s takouto možnosťou rátalo.\nUvádzalo sa tam, že ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu\nnebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť\n9\n\ntohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie\na podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Po uskutočnenom doručení predloží správny\norgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní\npokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku,\nsprávny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Už uvedeným spôsobom súd\npostupuje, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula\nlehota troch rokov.\n12. Obdobne z § 179 Správneho súdneho poriadku účinného od 1. júla 2016 vyplýva,\nže ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy\nnebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať\n(opomenutý účastník), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od\nvydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky\nsplnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému\núčastníkovi vo veci vydané rozhodnutie. Doručením uznesenia správneho súdu orgánu\nverejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia, a to až do\nprávoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak je tento prípustný. V takom\nprípade je opomenutý účastník oprávnený podať riadny opravný prostriedok, o ktorom sa\nmusí konať a rozhodnúť. Po právoplatnosti uznesenia o povinnosti orgánu verejnej správy\ndoručiť napadnuté rozhodnutie správny súd konanie zastaví. Opomenutý účastník môže\npodať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, a to po rozhodnutí\no riadnom opravnom prostriedku.\n13. Z argumentácie sťažovateľky vyplýva, že táto má nesprávnu predstavu o právnej\npovahe žaloby, ktorú pôvodný žalobca podal ešte v roku 2008.\nŠpecifičnosť žaloby vyplývala zo skutočnosti, že pôvodný žalobca v podanej žalobe\ntvrdil, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu mu nebolo doručené. Z tohto dôvodu\npreto bolo povinnosťou krajského súdu v zmysle § 250b ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho\nporiadku nariadiť správnemu orgánu, aby svoje rozhodnutie doručil. Ak by proti\ndoručenému rozhodnutiu nebolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, (len)\npotom by zrejme prichádzalo do úvahy, aby správny súd na základe podanej žaloby\nsprávnosť rozhodnutia meritórne preskúmal, teda o podanej žalobe meritórne rozhodol.\n10\n\nKeďže po doručení rozhodnutia správneho orgánu bolo proti nemu podané neúspešné\nodvolanie a keďže odvolacie rozhodnutie bolo napadnuté novou žalobou, ktorú podala\nsťažovateľka (konanie o nej sa viedlo na krajskom súde pod sp. zn. 11 S 124/2011), konanie\no žalobe pôvodného žalobcu už nemalo miesto. Žaloba pôvodného žalobcu smerovala proti\nprvostupňovému rozhodnutiu, pričom v priebehu konania vedeného správnym súdom došlo\nna základe odvolania podaného v správnom konaní k vydaniu odvolacieho rozhodnutia.\nPredmetom skúmania v rámci správneho súdnictva preto správne malo byť napokon\nodvolacie rozhodnutie. Práve na tento účel slúžila nová žaloba sťažovateľky vedená\nkrajským súdom pod sp. zn. 11 S 124/2011.\n14. Napokon možno ešte dodať, že sťažovateľka sa mýli, keď je presvedčená o tom,\nže krajský súd konanie zastavil preto, že uplynula doba dlhšia ako tri roky od vydania\nrozhodnutia z 20. septembra 2005. Keby bol krajský súd dospel k takémuto presvedčeniu,\nnenariadil by rozhodnutie správneho orgánu opatrovníkovi pôvodného žalobcu doručiť.\nV skutočnosti krajský súd takto rozhodol preto, že rozhodnutie správneho orgánu, proti\nktorému žaloba smerovala, bolo po jeho doručení pôvodnému žalobcovi napadnuté\nodvolaním, v dôsledku čoho vzniklo právo odvolacie rozhodnutie napadnúť novou žalobou,\nčo sťažovateľka aj urobila.\n15. Je tiež mylný názor sťažovateľky, podľa ktorého pri súbežne prebiehajúcich\nkonaniach sp. zn. 11 S 130/2008 a sp. zn. 11 S 124/2011 vedených tým istým krajským\nsúdom paralelne vzhľadom na prekážku litispendencie malo byť zastavené neskoršie\nkonanie vedené pod sp. zn. 11 S 124/2011. O prekážke litispendencie v danom prípade\nnemohla byť ani reč. Predmetom uvedených konaní boli totiž odlišné rozhodnutia. Kým\npredmetom prvej žaloby (sp. zn. 11 S 130/2008) bolo prvostupňové rozhodnutie správneho\norgánu z 27. septembra 2005, tak predmetom druhej žaloby (sp. zn. 11 S 124/2011) bolo\nodvolacie rozhodnutie správneho orgánu zo 16. mája 2011. Odlišný predmet oboch konaní\nmožnosť litispendencie celkom vylučuje.\nMožno napokon zhrnúť, že uznesenie najvyššieho súdu sa nejaví ako arbitrárne, ale\nani ako zjavne neodôvodnené.\n\n11\n\n16. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "správne súdnictvo", "konanie-zastavenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}